geimz komentáře u knih

Súhlasím s názorom, že Hemživý chaos by rozhodne nemal slúžiť ako vstupná brána do Lovecraftovej literárnej tvorby, na to existuje fantastická zbierka jeho diel počínajúc u nás Hrobkou. Ostrieľaný fanúšik tu však utíši svoj hlad po kozmickom horore, pretože aj keď sa nejedná o čistokrvnú lovecraftovskú prózu, takmer každá poviedka zachováva gro toho, čím sa autor tak preslávil - opustení ľudia zažívajúci nevysloviteľné hrôzy, prastaré rituály, zabudnuté mestá, šialení fanatici či tajomné božstvá. Srdce mi plesá a neviem sa dočkať druhej časti zbierky.

3 07.04.2020

Holeovky stoja a padajú na odhalení a motívoch vraha, a akokoľvek ma to po výbornom Smäde spred pár rokov až bolí povedať, tu ma rozuzlenie nechalo rozčarovaným. Nôž sa opäť číta jedným dychom, za čo môžme ďakovať vybrúsenému Nesbovmu jazyku, no pamätných udalostí a zvratov, ktoré sú sérii známe, je tu poskromne - nechýbajú tradičné falošné stopy, lenže po 11. knihách je už čitateľovi jasné, že pravda leží inde. A keď napokon dôjde k finálnemu odhaleniu, sa ja ako dlhoročný Harryho fanúšik, ktorý každý jeho nový prípad hltal poriadnymi dúškami, ostávam len škriabať po brade, že tentokrát je vrah trošku príliš vykonštruovaný.

1 22.02.2020

Nesmierne cenná biografia, predovšetkým z hľadiska mapovania ranných udalostí po založení kapely a Cliffovej éry, kde sa človek dozvie dostatok zaujímavostí a maličkostí, ktoré každý fanúšik ocení. Čo však neoceňujem, je subjektívny názor autora na jednotlivé albumy, ktorý prezentuje ako fakt - "oslnivým" príkladom je vyložená degradácia ...And Justice For All, ktorý autor opisuje takmer ako nepodarený, zle znejúci paskvil, ktorý sa len krčí v tieni veľkého brata Master of Puppets (a na neskorší experiment Load nepadne ani jedno zlé slovo). Nech si autor myslí čo chce, ale nech to láskavo nevtláča do strán svojej knihy ako neodškriepiteľný a prevládajúci spoločenský či hudobný názor (zhodou okolností je podľa môjho názoru práve AJFA vrcholom tvorby Metallicy). Ďalšiu výtku mám k tomu, že 360 strán je venovaných obdobiu 1981-1996, a posledných 100 strán je len preletom všetkými albumami po tomto období, počnúc Loadom a končiac Death Magnetic. Ako celok, pri odmyslení zmienených výtok, však na trhu asi nejestvuje komplexnejšia a zábavnejšia biografia týchto velikánov.

2 09.04.2018

Podnetné a inšpiratívne čítanie, ktoré je však zároveň aj pomerne depresívne. Stručne a výstižne zhrnuté a vysvetlené súčasné spoločenské a politické postoje a názory, a to nielen české či slovenské, ale celoeurópske (v podstate aj celosvetové). Rozmýšľam, ako vlastne ďalej, pretože vidím len potvrdenie trendu minulých rokov, teda narastanie sily populistov, ultrapravice (aspoň u nás veľmi výrazne), ignoráciu či prikrášľovanie faktov, protieurópske tendencie...Školstvo a vzdelávací systém potrebuje zásadnú reformu, pretože nie je normálne, aby bolo toľko ľudí ľahko ovplyvniteľných, uzavretých do svojej vlastnej pokrivenej "národnej identity" (či už českej alebo slovenskej), strániac sa všetkého cudzieho a bez toho, aby som to napísal nejak diplomatickejšie, jednoducho hlúpych.

6 28.03.2018

Ak porovnám Astrofyziku pre zaneprázdnených s Hawkingovou Stručnou históriou času, ktorú som nedávno čítal po prvýkrát, je Astrofyzika jasným víťazom v zmysle akéhosi základného náhľadu na túto odnož vedy. Astrofyzika nie je náročná na pochopenie či neobsahuje pasáže, ktoré išli mimo mňa (ako napr. Hawkingov imaginárny čas apod.), a je napísaná Tysonovým sofistikovaným a zapáleným prejavom, ktorý som si tak obľúbil v rôznych rozhovoroch. Človek s touto knihou dostane stručný ale dôsledný úvod do astrofyziky, pričom ho autor nezahlcuje zbytočnými detailmi, ktoré by na druhý deň zabudol.

3 25.03.2018

Takto kvalitne prerozprávaných poviedok zo sveta Asgardu a životu severských bohov by som prijal v knihe aj viac, kľudne aj o 100 či 200 strán. Vďaka krátkosti jednotlivých príbehov je tempo vždy svižné, a slabého miesta by sa človek dopátral ťažko. Fascinujúce a zábavné čítanie na dve odpoludnia, ktoré navodí chuť siahnuť po niečom obsiahlejšom.

2 24.03.2018

Sám som prekvapený, ako 300-stranová kniha bez výraznejšieho príbehu o shortovaní zaistených dlhových obligácií cez swapy úverového zlyhania dokáže byť zaujímavá a prínosná. Prínosná nielen v tom, že sa človek relatívne detailne dozvie skutočné príčiny hospodárskej krízy, ale aj vďaka celkovému náhľadu do fungovania najväčšieho finančného trhu na svete so všetkými jeho amorálnymi aspektmi.

17.03.2018

Dve Veže zostanú z celej trilógie pre mňa neporazeným favoritom, a to vďaka dynamickému deju, pomerne rýchlemu tempu a väčšej príbehovej kompaktnosti. Návrat kráľa síce nadväzuje na to najlepšie z druhého dielu a pripravuje pôdu pre záverečné zúčtovanie nielen s vojskami Mordoru, ale aj so samotným Sauronom, a kniha tak pôsobí po práve osudovo. Avšak ten stostranový epilóg, ktorý sa začína zničením prsteňa, mi celý zážitok trocha rozvláčnil, a to napriek tomu, že samotný záver je strašne fajn, lebo to nie je klasický happy-end, ale cítiť v ňom jazvy boja a prežitých strastí.

7 11.03.2018

V druhom dieli Pána Prsteňov je cítiť znateľný posun smerom od popisnejšieho štýlu Spoločenstva k dynamickejšiemu a dejovejšiemu štýlu Dvoch Veží. Tretia a štvrtá kniha sú vo svojej podstate veľmi rozličné; kým tretia je udalosťami bohatšia a epickejšia, štvrtá je minimalistickejšia, sledujúc len osudy a putovanie dvoch odvážnych hobitov. Aj vďaka tomuto kontrastu a rozdelení knihy na dve časti sa Dve Veže tak dobre čítajú; dej sa totiž neustále hýbe vpred, postavy sú fantasticky napísané a mytológia sveta sa odhaľuje zase o kúsok viac. Čistá radosť z čítania.

2 06.03.2018

Množstvo fanúšikov LOTRa je odrastených len na filmoch. Ja nie som výnimkou. V čase, kedy vyšlo sfilmované Spoločenstvo prsteňa, som mal 8 rokov, a odvtedy som filmy videl nespočetnekrát. Aj vďaka tomu som sa knihám "vyhýbal", pretože som myslel, že by mi už nevedeli povedať o mnoho viac, než výborné adaptácie. V poslednej dobe som si však povedal, že ak sa považujem za fanúšika kníh obecne a neprečítam v živote ani jedného Pána prsteňov, niekde by bola chyba. Knižný Pán prsteňov je v mnohom podobný a zároveň rozličný, než film. Niektoré scény má takmer na vlas rovnaké vrátane dialógov a niektoré dobrodružstvá sú zase značne pozmenené (hlavne záver). Nemôžem si odpustiť istú kritiku, pretože tá kniha nie je dokonalá - putovanie naberá dych až príchodom Aragorna, preto viem pochopiť ľudí, ktorí knihu po 100 stranách odložia. ALE - a je to jedno veľké ale - svet, ktorý Tolkien vytvoril, so všetkými jeho postavami, horami, riekami a mestami, je jednou z najlepších knižných mytológií, aké boli kedy vytvorené. Z prvých stránok Spoločenstva na čitateľa dýcha žijúci svet s bohatou históriou a atmosféra je tak od začiatku neopísateľná, takže aj ten pomalší rozbeh je ľahko odpustiteľný. Pán prsteňov je kult a klasika právom, a jeho dopad na celý žáner fantasy je nespochybniteľný. Všetci fanúšikovia filmov, ktorí knihu ešte nečítali, by to mali napraviť tak, ako ja. Kniha je predsa len vždy bohatšia než film.

8 24.02.2018

Ako mnoho ďalších som najprv videl film, ktorý mi v mladosti vyrazil dych, a tak som sa po dlhých rokoch rozhodol prečítať predlohu. Exorcista je veľmi čtivo napísaný príbeh, ktorý aspoň v knižnej podobe nie je vyloženým hororom, ako skôr thrillerom. Výtku mám k dlhému rozjazdu knihy, kedy až zhruba po 200 stranách sa začne skutočný boj s diablom, a k málo údernému koncu, s ktorým som mal problém aj pri filme. Film má takisto veľkú výhodu v tom, že všetky hrôzy posadnutia vie explicitne ukázať, a to je v konečnom dôsledku efektívnejšie a hrôzostrašnejšie, než čítanie knihy.

2 28.09.2017

Maus je výnimočným komiksom nielen pre zobrazenie otrasnej doby alebo pre použité zvieracie metafory. Celý príbeh z čias druhej svetovej je popretkávaný súčasnosťou, kde sa autor snaží vyrovnať so svojím komplikovaným otcom a pochopiť, čím si prešiel. Hrôzy koncentračných táborov sú takmer nepredstaviteľné, Vladkova vôľa prežiť a jeho fantastická vynaliezavosť v často beznádejných situáciách je obdivuhodná, a hlavne - celé je to aj v rovine otec-syn písané ľudsky, intímne, pravdivo, neprikrášlene. Nemali by sme zabúdať, obzvlášť v dnešnej dobe, na svoju minulosť, aby sa už nikdy nezopakovalo to peklo, ktorým prešlo milióny ľudí.

3 25.08.2017

Zatiaľ najlepšia kniha z druhej éry Mistbornovskej série, avšak stále to nie je vyložene na plný počet, a to predovšetkým vďaka pomalšiemu štartu a pár hluchším pasážam. Akonáhle však Wax a spol infiltrujú na ceste do Dulsingu istú budovu, zápletka sa stáva hutnejšou, dej naberie na obrátkach a nepoľaví až do konca. Mytológia, opradená týmto dielom, dá pocítiť niečo zo starého sveta Mistbornov, a to v prítomnosti postáv, ktoré sa za tie 3 diely veľkou mierou vyvinuli a posunuli inde, než by človek čakal - hlavne Steris, ku ktorej som mal v Poselství práva chladný vzťah (podobne ako Wax), sa po tejto knihe stala zrejme mojou najobľúbenejšou postavou. Sanderson naviac veľmi dobre vie, ako zakončovať knihy, takže sa opäť dočkáme viacerých zvratov a epilóg, to je kapitola sama o sebe.

25.08.2017

Stíny minulosti ponúkajú rozličnú atmosféru od Poselství práva, ktoré malo pomerne priamočiary dej, s nádychom westernu zmiešaného so sci-fi. Feeling tejto knihy je viacej mistbornovsky tradičnejší, približujúc sa tak pôvodnej trilógii, pretože dej je komplexnejší, postavy sú viac rozpracované a zvraty sú na dennom poriadku. Stále sú však knihy tejto novej trilógie rozdielnejšie, prikláňajúc sa ku krimi thrillerom, a dej je menej megalomanský a osudový - čo však nie je výtka, príbehov o záchrane sveta je až-až, preto záverečné zúčtovanie Waxa s kandrou pôsobí intímnejšie. Osobne sa neviem dočkať, akým smerom sa vydá vzťah medzi Waxom a Harmóniou, veci totiž vyzerajú naozaj zaujímavo.

2 20.08.2017

Poselství práva je akčnou krimi rýchlovkou zo sveta Mistbornov, ktorá neponúka zložitý dej či množstvo postáv a intríg, tak ako hlavná trilógia. Slúži na zoznámenie sa s novými postavami a so svetom, ktorý autor posunul zo stredoveku do obdobia akéhosi ekvivalentu priemyselnej revolúcie - čo v epickej fantasy naozaj často nevidím. Dej má spád, postavy sú zaujímavé (hlavne Wayne so svojím humorom), akcia spanilá a rozuzlenie uspokojivé. Výborný prológ novej trilógie.

16.08.2017

Problém s týmito poviedkami je ten, že moderného čitateľa, ktorý má zo žánru čo-to za sebou, už nemôžu príliš ohúriť. To nie je ani tak výtka knihe ani jednotlivým dielam, ktoré rozhodne nie sú zlé, ale skôr konštatovanie, že knihu som čítal zrejme príliš neskoro, než aby ma mohla viac zasiahnuť. Druhá vec je tá, že mnoho poviedok by som do žánru horor zrejme ani nezaradil, takže moje očakávania boli mierne odlišné. Vtáci sú klasika, Špecialita šéfkuchára je pútavo napísaná, no pointa je jasná od prvej strany, Malý vrah je výborný, a aj skutočne hororový. Na zbytok si zrejme po nejakej dobe ani nespomeniem.

3 13.08.2017

Táto kniha, napriek všetkým chválospevom a päť-hviezdičkovým hodnoteniam, nie je žiaden mind-fuck. Pre človeka s aspoň nejakým zázemím v čítaní sci-fi literatúry a základnými znalosťami populárnych fyzických teórií (v podstate len dvoch - Schrodingerova mačka a paralelné vesmíry) táto kniha nemá čím ohúriť. Anotácia vyzerala lákavo, koncept príbehu sa mi pred prečítaním pozdával, no prevedenie je veľmi povrchné. Akoby autor len nedávno objavil spomenuté téorie a silou mocou ich chcel napasovať na príbeh, a to bez väčšej inovácie či originality. Nechápte ma zle, kniha je krátka , dej sa neustále ženie vpred a človek je v očakávaní, čo sa stane ďalej, no základná premisa je nedotiahnutá a potenciál hriešne nevyužitý. Skôr ako nálepkou "bestseller" by som knihu označil za "sci-fi light".

3 06.08.2017

Políciu, ako (dovtedy) poslednú Holeovku som prečítal pred čosi vyše 2 rokmi v rýchlom slede spolu s ďalšími knihami zo série v záchvate akejsi Nesbománie, ktorá ma priviedla na stopu severským detektívkam. Preto som si teraz, po dlhšom čase, pri otváraní Žízně kládol otázku, či nová Nesbovka dostojí dlhodobo budovaným očakávaniam a či by nebol predsa len lepší nápad nechať Harryho po uspokojivom konci Polície odpočívať. A moje obavy ma, napriek svižnému deju, vďaka ktorému som 600 stranovú knihu prečítal za tri dni, počas čítania knihy nadobro neopustili, a to z jediného dôvodu - po úvodnom načrtnutí deja a predstavení všetkých postáv som si myslel, že poznám vraha, ktorý mi prišiel tak očividný, až som začal byť mierne rozčarovaný z toho, že Nesbo stratil za tie roky niečo zo svojho dôvtipu. A až na úplnom konci mi došlo, ako vedľa som bol, ako si Nesbo opäť pozoruhodne vybudoval slepé cestičky a drobné nápovedy, ktoré čitateľa zvádzajú k nesprávnym záverom, a že som bol opäť prekabátený majstrom žánru. Dva roky mi očividne stačia na to, aby som zabudol, že Nesbo je pánom svojho príbehu a ja mám mizivú šancu odhaliť niečo, čo sám autor nechce. Sem s ďalším dielom!

4 22.07.2017

Na východ od raja je jedna z tých kníh, ktorú som dlho obchádzal len kvôli tomu, že patrila na strednej škole k povinnej literatúre. A predsa všetko, čo patrí do povinnej literatúry, sú nudné pseudointelektuálne romány, však? Chyba. Preveľká chyba. Je pravda, že kniha na prvých zhruba 50 stranách siahodlho opisuje krajinu Salinaského údolia, no s príchodom postáv, ako je Sam Hamilton a Traskovci, sa skutočne začne jeden epický príbeh. Príbeh, (určite budem po tisícikrát opakovať komentáre kolegov) ktorý si túto nálepku zaslúži, napriek tomu, že sa v ňom nedejú megalomanské veci či zvraty. Jeho epickosť vychádza z zvnútra postáv, z ich charakterov, motivácií, presvedčení. Postavy tohto príbehu sa snažia nájsť ten všezahŕňajúci zmysel, šťastie, snažia sa vyrovnať sami so sebou, s láskou, s nenávisťou, so zlom v sebe samých a aj v ostatných. Pokúšajú sa nájsť rovnováhu v živote (v prípade Adama), napraviť sa (v prípade Cala), pomáhať druhým (v prípade Sama) a rovnako, ako aj skutoční ľudia z mäsa a kostí sa potýkajú so svojimi vnútornými démonmi, ktorí nad nimi často vyhrávajú. A to je v poriadku. Každý človek má totiž možnosť voľby. Tento príbeh má toľko vrstiev, toľko myšlienok a je natoľko dôležitý, že nálepka povinná literatúra nie je dostatočná. Túto knihu by si mal prečítať naozaj každý.

8 02.02.2017

Čítané v origináli:
Rudý úsvit je jedna z tých moderných kníh, u ktorých sa nedá uprieť inšpirácia sériou Hunger Games, aj keď to tak spočiatku nevyzerá. Dej totiž plynie sprvu celkom rýchlo, čitateľ je oboznamovaný so svetom, s životom na Marse, s rozdielnymi kastami ľudí a hlavnou postavou. No akonáhle sa kniha dostane do svojej hlavnej časti, je podobnosť s Hunger Games výrazná. Najprv som bol z tohto faktu mierne rozčarovaný, no potom som si uvedomil dôležité odlišnosti. Po prvé, kniha je napísaná výborne, bez zdĺhavých opisov - je v nej jednoducho len to, čo príbeh potrebuje. Český preklad posúdiť neviem, no v angličtine sa kniha čítala ľahko, použitý jazyk prospieval dynamickosti deja, človek sa nikdy nenudil. Po druhé, kniha vie byť pomerne dosť surová a brutálna (samozrejme v rámci miery), čím sa vymyká štandardom YA noviel, vďaka čomu vie upútať aj dospelého diváka. A po tretie, dej plynie akčne, rýchlo, bez zbytočných odbočiek, a je napísaný dobre. Žiadne megazvraty (nejaké prekvapenia sa však nájdu) alebo miesta, kde by mi padla sánka, no jednoducho je konzistentný od prvej po poslednú stránku. Kvalitný štart trilógie, na druhý diel sa vrhnem čo nevidieť.

1 17.01.2017