geimz komentáře u knih

Nečakal by som, že toto niekedy poviem o biografii, ale táto kniha je strhujúca. Áno, má veľkú devízu už len v Muskovej osobnosti a jeho živote, ale je predovšetkým napísaná tak fantasticky, že sa číta ako ten najnapínavejší román. Človek sa dozvie takmer všetko, čo chce vedieť o Muskových spoločnostiach, jeho osobnosti a životných cieľoch a to formou, ktorá ho neprezentuje ako stopercentného klaďasa, ale nestranne z oboch strán spektra.

4 14.01.2017

To som prvýkrát čítal, keď som mal 15 rokov, ako druhú Kingovu knihu (prvá bola Mobil, ktorá ma nijak nenadchla). Bola to zároveň prvá kniha, u ktorej som pokoril magickú hranicu 1000 strán - a to v priebehu tuším jedného týždňa. V svetle nedávných oznámení, že film z roku 1990 dostane budúci rok remake, sa mi kniha znova pripomenula, a preto som si povedal, že ju prelúskam znova, po nejakých 8 rokoch, aby som zistil, či je skutočne taká dobrá, ako som si pamätal, alebo či som z nej bol nadšený len vďaka akejsi literárnej neskúsenosti. Už po pár sto stranách som však zažíval rovnaké pocity, ako pri prvom čítaní. To je Kingov bezkonkurenčný opus magnum, najkomplexnejší - a zrejme najlepší - hororový román, čo poznám. Obsahuje všetko, čo obsahujú knihy z jeho zlatého obdobia - na prvom mieste do detailu prepracované postavy (Kingov najsilnejší prvok u každej knihy), majstrovský cit pre rozprávanie príbehu, pútavú atmosféru a mýtické monštrum (u ktorého je jasná inšpirácia Lovecraftovými dielami - čo je len plus). Trocha škoda záverečného aktu, kde ma sklamali dve veci - "finálna" podoba Toho, ktorá príliš originálna nie je, a tá absurdná pasáž, v ktorej sa Smoliari pokúšajú dostať po prvýkrát z podzemných kanálov. To sú však primalé chyby na kráse, než aby mi mohli nejakým spôsobom pokaziť zážitok. A teraz, ak ma ospravedlníte, idem skontrolovať odtok v umývadle, len pre istotu...

6 30.12.2016

Musím oponovať tunajším komentárom, ktoré knihu vynášajú do nebies a opisujú ako fantastickú detektívku - podľa môjho názoru tomu tak nie je. Nepovažujem sa v danom žánre za experta, ani nemám za sebou nejaké kvantum prečítaných detektívok, no niekde bude chyba, keď únoscu sa mi podarí odhaliť pomerne skoro, pretože je celkom evidentný. Toto však nemusí byť vyložené negatívum, ak by sa v neskorších pasážach či na konci knihy narábalo s týmto faktom o čosi objavnejšie, originálnejšie, jednoducho keby sa v deji stane niečo, čo vie prekvapiť. No nestane sa. Žena v kleci je od začiatku do konca procedurálnou detektívkou, ktorá si v klídku ide po vychodených šľapajách bez toho, aby ponúkla niečo nové. Možno jedinou výnimkou sú kapitoly z pohľadu väznenej ženy, ktoré považujem za najpodarenejšie, pretože vedia preniesť z postavy na čitateľa pocit bezútešnosti a zúfalstva. No je to príliš málo na to, aby som sa dokázal odhodlať otvoriť si ďalšie knihy z pera autora.

2 22.10.2016

Letní den ve stínu rozvoněných stromů,
láhev vína, krajíc chleba,
trochu jehněčího kuskusu,
mísa zadělávaného kuržetu,
pečené páví jazýčky, kebaby,
ledový šerbet, silná káva,
výběr sladkostí na servírovacím stolku
a zvol, co zvol, to tvé je lásky právo,
zpíváš a ten zpěv mne táhne domů,
jsme spolu v Divočině, ty má sladká…

Zarazil se a zamyšleně pozvedl pero.
„Možná že kráva není ten nejlepší rým,“ začal, „když se tak na to teď dívám –“

2 13.10.2016

Toto je jedna z tých kníh, ktoré nie sú vyložene originálne či vo väčšej miere dejovo prepracované, no napriek tomu sa od nich nedá odtrhnúť až do konca. A to vďaka tomu, že autor spája populárne prvky ako sú hry, virtuálnu realitu, hľadanie pokladu a 80-kovú popkultúru s takým majstrovstvom a ľahkosťou, že vytvára dokonale zábavný príbeh, a čitateľovi ani nevadí, že je vo svojej podstate predvídateľný. Pretože je to nehorázna zábava. Už naozaj dlho som nečítal knihu, ktorá by ma natoľko bavila.

2 25.09.2016

Mám rád filmy Denisa Villeneuva. Preto hneď, ako vyšiel trailer na jeho nový snímok Arrival, s očakávaním som si ho pozrel, do akej látky sa pustil. A bol som nadšený. A potom som zistil, že film je adaptáciou poviedky pre mňa doposiaľ neznámeho autora. Takú poviedku som si prečítať jednoducho musel, a tak som sa dostal k zbierke Príbehy vášho života. A bol som nadšený. Nielen touto poviedkou, ale v podstate všetkými. Autor v nich predkladá a rozvíja fascinujúce myšlienky a nápady, ktoré nútia k premýšľaniu, a byť možno trochu niekedy údernejšieho konca, asi by som s poslednou hviezdičkou neváhal. Teraz však viem, že príbehy z pera tohto autora mi už nikdy neujdú.

2 15.09.2016

Veľmi kvalitná detektívka s dvoma silnými hlavnými predstaviteľmi a dejom, ktorý odsýpa v rýchlom tempe od začiatku do konca. S rýchlym tempom však súvisí istý problém, ktorý so Zberateľom kostí mám, a to je schéma, akou je kniha písaná. Vždy je to totiž schéma miesto činu - Sachsová nájde stopy - Lincoln často až absurdnou dedukciou zo stôp vylúšti nové miesto činu, a tak ďalej. Kniha to je však čtivá a napätie funguje, a po vydarenom konci som nabudený na ďaľšie knihy. Len dúfam, že sú písané už trocha iným štýlom.

07.05.2016

Celá Spása mi prišla ako jeden veľký a aj pomerne zbytočný filler, po perfektne rozbehnutej Válke na slunci.

21.04.2016

„Tak to se na to teda vážně …eru,“ prohlásil znechuceně. „Další …anej mág! Nenávidím ty …aný mágy!“
„Neměl bys je tak …át, aby tě jednou pěkně nep…ali,“ zamumlal jeden z jeho kamarádů a bez nejmenších obtíží vyslovil i řadu několika teček po sobě.

7 06.03.2016

Je jednoznačne zaujímavé sledovať pekne chronologicky vývoj Lovecraftovej tvorby, od prvotných krátkych hororových poviedok až po novely typu V horách šílenství alebo Stín z času. Jednak je tu vidieť istý posun v literárnej kvalite, ale tiež aj posun od mystického, snového hororu smerom k sci-fi hororu. Moja naobľúbenejšia poviedka z tejto zbierky je však nervydrásajúci Stín nad Innsmouthem, pretože nie je natoľko dlhá, ako niektoré iné, a tým pádom úderná a dostatočne mrazivá. Pokiaľ by som však mal z celej jeho tvorby vybrať jednu, ktorú si zapamätám snáď nadosmrti, nebude to ani Volání Cthulhu alebo V horách šílenství, ale Šepot v temnotách. Ten mi ostane vypálený v hlave ešte poriadne dlho.

6 01.02.2016

Lovecraft je v tejto zbierke už naplno vypísaný a konečne predstavuje čitateľovi vrchol jeho tvorby, či už v megaznámej a kultovej poviedke Volanie Ctulhu alebo skôr v atmosférickom Snovom putovaní k neznámemu Kadathu, ktoré síce je trocha dlhšie, než by som si prial, no zároveň tu autor naplno vtláča do stránok obrazy zo všetkých zákutí svojej nezmernej predstavivosti a vytvára tak neopísateľné snové dielo. Aj v kratších a menej známych poviedkach sa však dajú nájsť perly, ako v úvodnom Chladnom vzduchu alebo Pickmanovom modeli. Rozdelenie Prípadu Charlesa Dextera Warda samozrejme okamžite núti siahnuť po druhej časti zväzku, čo som pre tentokrát ochotný odpustiť, keďže táto poviedka bola rozdelená aj v origináli - a je výborná.

Zostávajú tak už len posledné slová na záver:
Ph'nglui mglw'nafh Cthulhu R'lyeh wgah'nagl fhtagn.

3 27.12.2015

Po prvých dvoch knihách mierne sklamanie, príbeh natoľko nezaujme, je málo dobrodružný a predovšetkým málo absurdný s menším množstvom humoru než u Barvy kouzel alebo Lehkého fantastična. Stále však príjemné čítanie s novými, sympatickými postavami.

1 22.12.2015

Preacher vie zaujať už po prvých stranách svojimi postavami, príbehom, ale aj ultra-násilím. Po prečítaní celého zväzku som si ho však úplne zamiloval. Čistá dekadentná zábava.

22.12.2015

Sanderson je génius. Ak mi v predchádzajúcej knihe vadilo určité prešlapávanie na mieste v zmysle deja, tak tu nemám čo vytknúť. Naviac sú v tejto knihe zodpovedané hádam všetky otázky, ktoré vôbec trilógia položila, preto sa dá až tu naplno doceniť ten Sandersonov zmysel pre detail a v plnej miere pochopiť ten úžasný svet, ktorý pre túto trilógiu vytvoril. A že z toho pomaly padá sánka. A ten koniec je per-fek-tný.

3 19.12.2015

Tesne po dočítaní sa nemôžem ubrániť istému sklamaniu, obzvlášť v porovnaní s prvým dielom. Pramen Povýšení totiž na začiatku nadviaže na to najlepšie z prvej knihy a čitateľ sa nevie dočkať na vyjasnenie tajomstiev z Finálnej ríše, čo je to vlastne ten prameň povýšenia a bezednost, čo sa deje s mlhou, kto je ten mistborn, ktorý neustále sleduje hlavnú hrdinku...No po istom čase sa dej až príliš ustáli a tempo začne kolísať, a na pár sto stranách sa v podstate rieši len situácia Luthadelu a nič iné. Chvalabohu Sanderson napísal výborné, reálne postavy, ktoré tento (podotýkam nepríliš veľký) nedostatok vedia vynahradiť a kniha sa tak nikdy nestáva nezáživnou. Len by si zaslúžila isté skrátenie. Koniec je však fantastický, opäť prekvapivý, a ja sa neviem dočkať, aké následky bude mať záver knihy a ako sa vyvŕbi celá trilógia.

1 03.12.2015

Kniha je nádherne spracovaná s množstvom ilustrácií, no pre vyložených fanúšikov knižnej predlohy neprinesie veľa nových informácii. Oceňujem však zhrnutie knižných aj herných udalostí na konci knihy.

2 05.07.2015

Solídna robinsonáda, ktorá ma však občas dokázala uzívať vďaka nekonečným technickým popisom hlavného hrdinu, ktoré tvoria valnú väčšinu knihy, takže to neviem tak celkom odpustiť. Napätia a vynaliezavosti tu však človek nájde mraky, spolu s prekvapivo dobrým zmyslom pre humor. Na druhú stranu mierne utnutý koniec pôsobí rušivo a druhé prečítanie naozaj nehrozí. Pohodové víkendové čítanie, na ktoré však zrejme veľmi rýchlo zabudnem.

Sanders sa obrátil aj so stoličkou a pozrel na oblohu za oknom. Sadala noc. „Aké to asi je?“ premýšľal nahlas. „Ostal tam trčať. Myslí si, že je celkom sám – že to s ním všetci vzdali. Aký dopad to môže mať na ľudskú psychiku?“
Obrátil sa naspäť k Venkatovi. „Ktovie, na čo práve myslí.“

MARŤANSKÝ DENNÍK: SOL 61

Ako môže Akvaman ovládať veľryby? Sú predsa cicavce! Nedáva to zmysel.

Od Lovecrafta som prečítal len pár poviedok, ako Volanie Cthulhu alebo Šepot v temnotách, než sa mi dostala do rúk táto zbierka, a po prečítaní Hrobky mi je jasné, že toto je to pravé orechové. Jeho prvé poviedky síce ani zďaleka nie sú také vypilované ako jeho neskoršie diela, no už tu vidieť autorov neskutočný cit pre mystično, snovosť a pohlcujúcu atmosféru. Ilustrácie a záverečný doslov sú skvelým doplnkom tejto zbierky. Neviem sa dočkať jeho neskorších majstrovských diel.

Najlepšie poviedky : Bílá loď, Chrám, Za stěnou spánku

1 28.06.2015

Sanderson mi vyrazil dych. Hľadal som nejaké nové kvalitné fantasy, ktorým by som ukojil svoj hlad po veľkolepých príbehoch, no Sanderson mi jednoducho vyrazil dych. A nie je to len vďaka mystickému, prepracovanému svetu, fantastickým postavám (či už Vin, Kelsier, Sazed, Pán Vládca) alebo rozprávačskému talentu. Nie, je to aj vďaka jeho citu pre detail, originálnym nápadom (allomancia je dokonalá), dávkovaniu akcie, zvratov a celkovej vypilovanosti textu. Tá kniha sa totiž, mimo všetkých spomenutých kladov, číta jedna báseň. Takže aj päť hviezd je primálo.

3 27.06.2015

Meh. Takto jednoslovne by sa dali zhrnúť moje pocity z Temných kútov. Ono anotácia totiž vie pekne navnadiť - satanistické vraždy, po ktorých zostalo nažive len 7-ročné dievča, poznamenané a žijúce dysfunkčný život, hľadajúce odpovedi na otázky, na ktoré sa snažilo celý život zabudnúť - to všetko znie veľmi lákavo. No táto kniha nie je ani šokujúca, nemá ani príbeh, ktorý by dokázal chytiť a nepustiť, a naozaj nechutná, ako je všade deklarované, je v možno jednej scéne. Postavy, ktoré sa v nej vyskytujú, sú síce príjemnou obmenou na obdobné charaktery v iných knihách, nie sú ani kladné, ani záporné, ani sympatické. V tomto vidím devízu Temných kútov, no čakal som čosi viac. Čakal som temný príbeh, vďaka ktorému nezaspím, no dočkal som sa len slabého odvaru od toľko ospevovanej kráľovny thrillerov. A ani to rozuzlenie nestojí za veľa. Vo výsledku sú tak Temné kúty priemerným románom, o ktorom silne pochybujem, že by získal taký ohlas, nebyť mena autorky.

3 05.04.2015