geimz
přečtené 266
Noc nožů
2009,
Ian Cameron Esslemont
Vlastne to vôbec nebola taká tragédia či trápenie, ako tejto Esslemontovej prvotine zo sveta Malazu napovedali ohlasy. Je tam len evidentne vidieť kvalitatívny zosun oproti Eriksonovmu vybrúsenému jazyku a jeho citu pre detail a rozprávania príbehu, ale na poli nejakých 200 strán to taký problém nie je. Ocenil som iný, nový náhľad na známe postavy (Kellanved, Tanečník, Pomezičník) a zasadenie deja do jednej noci, a aj keď to nie je žiadne terno z pohľadu akcie či nových informácii (vlastne som sa tu ako absolvent celej hlavnej 10-dielnej série Malazu nedozvedel prakticky nič nové), je stále fajn mať novú perspektívu na dôležité postavy série. Verím tomu, že neskoršie knihy Esslemontovej série poskytnú potrebné rozšírenie sveta a zodpovedajú otázky, ktoré stále mám po dokončení Knihy padlých.... celý text
Chromý bůh
2012,
Steven Erikson (p)
Tak po vyše roku a po desiatich siahodlhých knihách je koniec. Koniec série, ktorá mi otvorila oči a ukázala, čo všetko fantasy ako žáner vie byť. Nielen epické bitky, draky, hrdinovia a ich boj proti tyranii. Ukázala mi to, že keď je autor dostatočne brilantný, na žánri v podstate nezáleží, a univerzálne témy ako ľudskosť, nenávisť, láska, súcit a empatia sa dá nájsť všade. Preto je pre mňa fascinujúce, keď si uvedomím, ako sa moja perspektíva na túto sériu menila s každým dielom, a keď mi niekde v druhej polovici došlo, že hlavnou témou je súcit, a bol ňou od začiatku série. Záverečný plán, ktorý predstaví Tavore pre svojich Lovcov kostí, tak vo svojej podstate obráti naruby všetko, ale zároveň je odôvodený, zaslúžený a absolútne pochopiteľný; ten jediný nevyhnuteľný, pokiaľ chcú Malažania zachrániť svoj svet. Stále sa ale napriek tomu neviem ubrániť akémusi rozčarovaniu, pretože síce je kniha napísaná bravúrne a tempo je (zvlášť po úmornom Prachu snov) svižné, väčšina postáv sa dočká uspokojivého konca a o epických momentov nie je núdza (Yedan a jeho obrana Charkanas, všetko s Assailmi, komplet celý záver, t.j. posledných 200 strán je jedna veľká mastenica), niečo mi tu chýba, nejaký moment, z ktorého by mi padla sánka - tak ako tomu bolo v trojke, šestke alebo osmičke - nejaké prekvapenie alebo zvrat, ktoré by prinieslo nový náboj do deja. Takto mám pocit, že karty sú od začiatku na stole, a len sa pomaly otáčajú, bez toho, aby sa počas vyše 1000 strán vyložili nové a zamiešali s príbehom. Je to pre mňa mierne sklamanie, lebo po toľkom foreshadowingu som čakal nejakú veľkú bodku na záver, ktorá by možno aj trochu viac osvetlila určité plot pointy, ktoré zostali nevysvetlené (a že je ich habadej). Nezostáva mi tak nič iné, než s touto sériou pokračovať ďalej v sérii Malazskej ríše od Esslemonta a dúfať v ďalšie osvetlenie sveta, pretože je to svet neskonale bohatý a ja nie som pripravený so zavretím poslednej stránky Chromého boha zavrieť aj dvere celého Malazu.... celý text
Prach snů
2011,
Steven Erikson (p)
Predposledný diel série prichádza síce s novou perspektívou a kapitolami z pohľadu starších rás, ktoré boli doteraz zahalené rúškom tajomstva, no to je príliš málo, než aby som Prach snov nezaradil na jednoznačné posledné miesto v obľúbenosti v rámci celej ságy. Udalostí, majúci nejaký vplyv na dej, sa tu stane totiž žalostne málo a väčšina knihy je rozťahaná, bez odôvodnenia, aby kniha mala skoro 1000 strán. Chápem autorove prehlásenie, že 9. a 10. diel sú v podstate jedna kniha rozdelená na dve, no tento diel by sa veselo dal skrátiť o polovicu a čitateľ by neprišiel o veľa. Minulé knihy obsahovali nemálo zapamätateľných momentov, či už epických výjavov z bitiek alebo prekvapivých zvratov a odhalení, no z Prachu snov mi ostane v pamäti zrejme len posledných 100 strán (ako inak, z bitky) a dejová línia s Barghastami a Hetan. Ostatné línie tak nejak vyšumia (Badalle, Třasi), aj keď ich vyvrcholenia sa zrejme dočkám v Chromom bohovi. Zrejme jediná uspokojujúca dejová línia je pre mňa Kalyth a K'Chain Che'Malle, kde je jasne vidieť úvod, jadro aj záver v rámci jednej knihy; všetko ostatné pôsobí ako setup pre záverečný diel, čoho nie som priveľký fanúšik. Na záver série som však stále nesmierne zvedavý, pretože Erikson má pred sebou takmer monštróznu úlohu dokončiť zmysluplne 10-dielnu ságu, zodpovedať na pálčivé otázky a urobiť uspokojujúcu bodku za týmto svetom.... celý text