deirdre komentáře u knih

Chvíľu mi trvalo, kým som sa naladila na slovenčinu, Hon na ovcu som čítala v češtine. Riešila som preklad, atmosféru, zdala sa mi o niečo ochudobnená oproti českému prekladu Murakamiho diel. Ťažko to popísať, ide zrejme o to, ako sa prekladateľ naladí na autorovo vnútro,na to, čo je medzi riadkami. Slovenské preklady mi prídu také viac technické. Napriek tomu, keby to išlo, dala by som za túto knižku o hviezdičku viac, ako pri Hone na ovcu. Ale ono je to v podstate jedno. Čítanie každej jednej knihy tohto autora bolo pre mňa hlbokým zážitkom a určite bude aj pri opätovných návratoch.

6 13.08.2018

Mňa na Murakamim najviac berie, ako dokáže z obyčajného urobiť neobyčajné, z reality plynule, takmer nepostrehnuteľne prejsť do nereality, z vonkajšieho sveta, v ktorom opíše každý detail, do vnútorného, a tak vytvoriť fantastický svet s atmosférou, ktorá čitateľa vcucne do seba a unáša ho so sebou, nikdy neviete dopredu kam. Murakami je jeden z najvnímavejších spisovateľov, s ktorými som mala tú česť. K jeho románom sa dá stále vracať a zakaždým v nich nachádzať nové vrstvy, ktoré vám predtým unikli, lebo asi nikto nie je schopný ich v celej komplexnosti poňať na prvý raz.

15 09.08.2018

Vrelo odporúčam všetkým mladým mamičkám, no a samozrejme aj špeciálnym pedagógom a psychológom.

2 31.07.2018

Toto bolo tak strašne naivné, že sa čudujem sama sebe, že som to dočítala do konca. Nerozumiem tomu vysokému hodnoteniu.

31.07.2018

V tejto knihe ide presne o to, čo naznačuje jej názov: hovoriť pravdu. Nielen o tom, čo a ako sa stalo, ale najmä o skrytých túžbach, myšlienkach, snoch a pohnútkach. Formánek berie výzvu hovoriť pravdu vážne, a hovorí pravdu aj o sebe, o tom, čo s ním životný príbeh pána Maresa urobil, aké myšlienky v ňom podnietil. Bez tejto reflexie by kniha nemala ani spolovice takú silu. Bolo to ako jazda na horskej dráhe. Pán Formánek ma úžasnú dušu.

8 22.07.2018

Zmysel života tu hľadá chlapík, ktorý "před kostkami osudu jako had uměl uhýbat tak, aby vždycky viděl na šestku." Knižka je plná myšlienok možno nie až tak originálnych, ale uvedených v originálnych kontextoch, takže to má nečakanú silu. Aspoň pre mňa. Zimomriavky mi behali po chrbte snáď cez polku knihy. A to sa mi už veľmi dávno nestalo.

4 14.07.2018

Bez komentára. Treba prečítať.

5 07.07.2018

Skvelý počin. Príbehy týchto ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli žiť mimo civilizáciu sú silné a v mnohých prípadoch aj inšpirujúce. Obdivujem ich odvahu a odhodlanosť žiť vo svojej pravde. U niektorých ich pokoru a čistú vieru v Boha, v niečo, čo ich ďaleko presahuje. Niektoré pravdy môžeme prežiť len v samote, a niektorých k tomu dotlačí osud aj keď nechcú. O tom je táto kniha.

8 04.07.2018

Toto je dychberúca sonda do duše trinásťročného chlapca, ktorá nikdy nestratí na aktuálnosti. Viem o čom hovorím, mám doma jedného. Nádherná kniha, parádne čítanie, ktoré pobaví aj obohatí človeka v akomkoľvek veku. Odporúčam chlapcom aj dievčatám, mužom aj ženám, mladým aj starým.

8 23.06.2018

Vskutku podivné. Fantáziu autorke uprieť nemožno a celkom isto si niektoré poviedky budem dlho pamätať. Avšak, nemôžem si pomôcť, väčšinou mi to prišlo ako "podivno" pre "podivno", pri niektorých poviedkach som len krútila hlavou a nič necítila (nechápala). Zato Sobí hora sa mi páčila veľmi. Viem si z tej poviedky predstaviť skvelý román.

4 15.06.2018

Dobrá kniha, v ktorej sú zhrnuté rôzne teórie o vzniku a zmysle vesmíru. Dozvedela som sa množstvo pre mňa nových informácií. Netušila som napríklad, že niektorí vedci sa seriózne zaoberajú myšlienkou, že žijeme v simulovanom vesmíre (matrixe)! Miestami som pociťovala autorove úvahy ako dosť úmorné, niekomu však jeho snaha všetko detailne rozobrať zo všetkých strán môže naopak vyhovovať.

13.06.2018

V knihe o dome vo funkcionalistickom štýle vystupujú funkcionalistické postavy s funkcionalistickými vzťahmi.

6 13.06.2018

Toto bola už tretia kniha od Michia Kaku a užívala som si ju rovnako ako predchádzajúce, najmä kapitolu o paralelných vesmíroch. Aj keď matematické vyjadrenia fyzikálnych zákonitostí sú pre mňa španielskou dedinou, dá sa to vysvetliť aj tak (a Mr. Kaku to vie!), že človek patrične nastavený môže tie nekonečné možnosti zavnímať intuitívne, až sa mu z toho hlava zatočí. Je to lepšie ako sci-fi, pretože tam máte všetko už hotové (antigravitačný pohon, cestovanie v čase, telepatiu aj teleportáciu a podobné srandy)... v tejto knižke sa však spolu s autorom zamýšľate nad tým, nakoľko sú tieto javy pri dnešnom stave poznania vo fyzike možné alebo..... nie, nič nie je podľa autora nemožné, a mňa práve toto hľadanie možností neskutočne baví. Ako píše ku koncu knihy:
"Tyto "nemožnosti" není nutné považovat za absolutní hranice našeho poznání, představují spíše výzvy čekající na příští věděcké generace. Tyto hranice jsou jako křupavá kůrka koláče, která je tu proto, abychom ji nakousli."
A že vysoká fyzika je odtrhnutá od každodenného života? Tak si prečítajte, ako sa dajú preformulovať tri zákony termodynamiky :-)
"Nelze získat něco za nic.
Nelze hrát beze strát.
Nelze ani zanechat hry."

6 29.05.2018

Takto vyzerá prázdnota duchovne vyprahnutej, liberálnej, materialistickej spoločnosti a cesta rozmýšľajúceho človeka, avšak neschopného milovať. Celú pointu románu vidím v tomto postrehu zo psychiatrickej liečebne:
"Postupne jsem dospěl k závěru, že tito lidé - muži i ženy - vůbec nejsou pomatení, chybí jim jen láska, jejich gesta, chování, mimika, to vše vypovídalo o srdcervoucí žízni po tělesném kontaktu a laskání - přirozeně to však nebylo možné. A tak sténali, křičeli, drásali se nechty."
Strašidelná budúcnosť, ktorá čaká citlivých ľudí, pokiaľ nemajú v živote oporu v láske, ktorá jediná môže ich život presahovať a teda dať mu zmysel. Houellebecq nastavuje zrkadlo, kruto a presne.

7 22.05.2018

Začína to ako obyčajný príbeh dvoch mladých ľudí. Autor vás však nenápadne ponára stále hlbšie a hlbšie, až sa nakoniec ako rozprávač ocitnete na dne svojho vedomia, kŕčovito sa držiaci nejakej pevnej opory, aby ste nezmizli z tohto sveta. No, miestami som sotva lapala dych.
"Uvažoval jsem, proč musíme všichni být tak osamělí. K čemu je podobná osamělost dobrá. Na svět se rodí spousty lidí, všichni vzájemně touží jeden po druhém, po tom, co v sobě mají druzí - tak proč musíme být tolik sami? Udržuje snad naši planétu v chodu opuštěnost lidská?"

11 19.05.2018

Priveľa slov. "Najväčšie pravdy sú prosté, prosté ako vaše vlastné bytie". (Vivekananda).

Skvelá zbierka, Asimov bol proste génius!

2 15.05.2018

Nebudem sa rozpisovať o obsahu knihy, v komentároch je tu pomerne obsiahle rozpísaný. Až je to na škodu, odporúčam čítať najprv knihu :-) A za prečítanie určite stojí, je to veľmi originálny pohľad na aktuálnu tému. Najlepšie urobíte, ak si nájdete ďalších ľudí, ktorí budú čítať zároveň, aby ste mali potom s kým diskutovať. Pretože táto kniha je mimoriadne bohatá na podnety k rozhovorom, a to nielen na politickú tému.

9 15.05.2018

Z tohto románu pripomínajúceho matriošku sa mi ešte dlho bude točiť hlava! Nečítalo sa to ľahko, v tejto knihe vôbec nejde o dej, ale o posolstvo zaobalené v jednotlivých príbehoch, vložených jeden do druhého. Vyžaduje si veľmi pozorné čítanie a najlepšie opakované.

12 05.05.2018

Veľmi pozoruhodná knižka, ku ktorej sa celkom iste vrátim. Urobila som totiž jednu zásadnú chybu... Hoci som si neustále hovorila: brzdi sa, toto treba čítať pomalšie - neposlúchla som, nedalo sa. Tento Mitchell je proste kúzelník. Fantasticky píše...

2 20.04.2018