deirdre komentáře u knih

Čistá depresia, neviem, čo ma to napadlo, prečítať si túto knihu po rokoch znova. Lucy mi nebolo ľúto ani trocha, neznesiteľná ženská, ničiteľka životov svojich blízkych a nakoniec aj svojho. A v mene čoho? V mene egoizmu, nie lásky. Toto je najpríšernejšia forma egoizmu aká môže byť.
Vyzerá to síce ako psychologický román, ale moc do hĺbky postavy prepracované nie sú. Miestami zbytočne rozvláčne . Prebojovala som sa tým, ale nijak extra ma to nenadchlo.

Čakala som viac, takže som mierne sklamaná. Už pri Komturovej smrti mi vadila prílišná rozvláčnosť, zbytočné opakovanie motívov, ktoré použité prvý raz mali oveľa väčšiu silu. Tu tieto neduhy dotiahol Murakami na vyšší level -opakuje dokola tie isté informácie, dokonca celé vety od slova do slova (niekedy vetou na konci kapitoly začína nasledujúca kapitola - načo?) Príbeh je to trochu nudný, a myšlienkovo nič moc z môjho pohľadu. Nemá to silu a atmosféru jeho starších románov.

Slovenský preklad je otrasný. Otrasný. To sa nedá čítať. Odkladám po 68 stranách, snáď sa k tomu niekedy vrátim v českom preklade.

Leonard Cohen je jeden z mála, ktorých pesničky počúvam, keď dostanem chuť na hudbu. Pri čítaní knihy som priebežne počúvala jeho albumy tak ako vychádzali, a teda už dávno som nemala tak komplexný zážitok. Boli to úžasne strávené chvíle. O jeho živote som toho veľa nevedela, mal fascinujúcu cestu, čo k tomu povedať, v každom prípade teraz už chápem, čím ma vždy priťahoval. "K čemu je tvá obětina. Vždyť ve všem bývá prasklina. Tou dovnitř světlo prolíná."

Naozaj som sa snažila, ale to sa nedá čítať, a škoda, lebo informácie sú tam zaujímavé. Google prekladač prekladá lepšie. Nutne to potrebuje redakčnú úpravu. Nechápem ako niečo také mohlo vyjsť so schválením dvoch doc. ThDr. recenzentov.

Jedna z mála kníh, pri ktorých som mala nutkanie čítať nahlas. Taká je to nádhera. Už mám objednanú papierovú, spolu s Jozovou Hanulí.

Autor veľa hovorí o hĺbke, ale nejako ju z tejto knihy necítiť. V skutočnosti mi prišla miestami dosť zmätená a vo výsledku povrchná vzhľadom k deklarovanému zámeru. Niežeby sa tu nenašli dobré, použiteľné rady, avšak podľa mňa tu chýbala presne tá hlbšia myšlienka, ktorá by to v hĺbke zjednocovala.

Novým Zaklínačom som pokrstila svoju novú čítačku. Bavila som sa dobre, avšak zďaleka to nemalo ten feeling predchádzajúcich dielov. Škoda.

Dlho som zháňala túto knihu a veľmi som sa na ňu tešila. Nakoniec som sklamaná. Nie je to zlý počin, autor píše dobre a pútavo, priveľa priestoru však venuje politike, a to som od tejto knihy neočakávala. Moja chyba. Deväť životov sa mi páčilo moc, tomuto chýba presah a nadčasovosť.

Nebyť záveru, dostala by odo mňa táto kniha krásne dve hviezdičky ako mierne podpriemerná oddychovka. Záver odhalil deformovanú psychiku hlavnej hrdinky, čo konečne bol najuveritelnejší detail tohto príbehu. Príbehu, ktorý sa inak sústredí na vyvolanie pocitov ľútosti nad smutným osudom všetkými opustenej dievčiny, aj slza nám vypadne z oka, tešíme sa z jej úspechov, držíme jej palce v láske, žasneme nad jej talentom a životaschopnosťou... Pekná rozprávka. Lenže v rozprávkach zlo je vždy potrestané. A úkladná vražda je zlo. Netuším, aký bol zámer autorky, neodsudzuje, ani neospravedlňuje tento čin. Na rozdiel od niektorých komentárov, ktoré ho dokonca schvaľujú. A množstva ďalších, ktoré si ho akoby ani nevšimli, iba sa rozplývajú nad krásami bažiny a tragickým osudom dievčiny. A toto je tragédia podľa mňa. A keďže pochybujem, že táto kniha mala slúžiť ako nejaký sociologický prieskum o stave morálneho vedomia dnešných čitateľov, dávam palec dole.

Kúpila som túto knihu môjmu synovi, Dobrodruhovi, na Vianoce, samozrejme, ju ešte neprečítal. Zato ja som sa do nej pustila, keď som ju pred pár dňami našla pri upratovaní. Prekvapivo dobré. A neprekvapuje na, že ju synátor odložil neotvorenú. Myslím, že jej čas ešte príde. Inak, netreba sa nechať odradiť plytčinou na začiatku (u mňa to boli zvláštne výrazové prostriedky), ak vytrváte, zavedie vás riadne hlboko.

Svätá Terezka Avilská je moja obľúbená svätica, svojho času som prečítala skoro všetky jej diela a dnes sú na čestnom mieste v mojej knižnici. Tento životopis doplnil obraz, ktorý som si o nej na základe jej diela vytvorila, ako aj obraz doby, v ktorej žila. A je to skutočne pútavo napísané.

Čítala som prvý slovenský preklad, možno je presný, ale nechytil ma za srdce tak, ako voľakedy dávno útla česká knižočka, už neviem koho preklad to bol. Možno ma rušili komentáre, možno nebol na jej čítanie správny čas, možno som už inde ... Mám ju doma, určite sa do nej ešte niekedy začítam. Inak obálka a vôbec graficky je to vymyslené naozaj veľmi pekne, dôstojne.

Hyperion ma chytil za srdce, až tak, že som si obratom kúpila čerstvé slovenské vydanie (čítala som ako e-knihu v češtine), a v najbližšej dobe sa k nemu vrátim, pretože toto fakt nie je na jedno čítanie. A náležite si to vychutnám, nakoľko prvé čítanie ma hnala zvedavosť, ako to dopadne. Originálny príbeh s presahom a originálny spôsob podania. Moc sa mi to páčilo. (Komentár je k obidvom častiam.)

Mám túto knihu v knižnici už veľmi dlho, konečne sa dočkala pozornosti. Je to zaujímavé dielo, avšak aj na môj vkus príliš rozvláčné miestami, priveľa politiky, hoci história ma zaujíma. Priznám sa, že v druhej polovici som už niektoré časti netýkajúce sa priamo Leonarda len zbežne prebehla. Ak vás však zaujíma Leonardova doba, čítajte, je tam toho hodne.

Prečítané v originále, o to náročnejšie to bolo, ale prenádherné, ak to možno takto nazvať, lebo príbeh to je aj smutný. Pre mňa bola Emerence obdivuhodná žena napriek všetkej jej drsnosti. Takáto osobnosť nemôže upadnúť do zabudnutia, a dobre, že ju spisovateľka touto formou zvečnila. A Szabó Magda písala neskutočne dobre, bol to zážitok čítať tento príbeh a žiť ním pár dní.

Ďakujem za tento počin, a najmä výživný poznámkový aparát. Celkom ma prekvapili významové posuny v gréckom preklade. Ale aspoň som zistila, že naozaj Roháčkov preklad Starého zákona bude asi najvernejší, i keď čitateľsky nie moc pohodlný.

Podrobne zdokumentovaný jeden rok života sedliakov v jednej poľskej dedinke. Bohatých gazdov i chudobných takmer žobrákov. Ich nemilosrdne odhalené charaktery, materializmus najhrubšieho zrna, láska k pôde, vášeň, hnev, nenávisť a preklinanie striedajúce sa s pokorou a čistou jednoduchou vierou... Postavy tvoriace príbeh sú nezabudnuteľné. Popisy premeny krajiny počas štyroch ročných období sú vysloveným skvostom literatúry. Bolo v tom celom niečo vznešené, ešte som taký pocit pri čítaní žiadnej knihy nemala. Nobelova cena právom udelená.

Prečítané na odporúčanie kolegu, chcel vedieť môj názor. Nuž, z môjho pohľadu celkom zbytočné čítanie, ploché, bez presahu, toto nie je moja šálka kávy. Ešteže to bolo také krátke. Ale dávam šancu autorovi a už som si objednala Objevení nebe.

Asi od polovice ma začala chytať solídna depka, musela som zvoľniť tempo. Strašná kniha vo svojej pravdivosti. A nie, nemám ju konečne za sebou. Každé ráno namiesto novín jeden list. Doneviemdokedy.