Čand@ komentáře u knih
Geniálny Karel Čapek a geniálny Igor Bareš v audioverzii Českého rozhlasu. Hordubal ma dostal.
“I já to cítil, že soudíme něco těžšího než zločin. Že soudíme hřích.
Vďaka Dobrým znameniam som sa kedysi dostala k Terrymu Pratchettovi a jeho Úžasnej Zemeploche, ktorého som dovtedy nepoznala a za čo im obvzlášť ďakujem, lebo mi následne zaistili dlhé mesiace neskutočnej zábavy.
Siahla som po nich v knižnici náhodne - páčil sa mi pozitívny názov. A nestačila som sa čudovať. Vynikajúci suchý čierny humor, presne tak, ako to dokážu iba Angličania. Kniha rozhodne patrí medzi tie nezabudnuteľné v mojej čitateľskej histórii. Smelo do nej :).
Tohtoročnú čitateľskú výzvu som sa rozhodla okoreniť vlastnou výzvou prečítať a zaradiť si do nej čo najviac kníh z dcérinho aktuálneho zoznamu doporučenej maturitnej četby.
Krysař ako kniha, v ktorej sa niekto stratí (Agnes), bola dobrá voľba. Krátky príbeh plný symboliky a krásnych i drsných slov. Najkrajšia pre mňa bola posledná veta. Nie preto, že príbeh už končí, ale pre nádej, ktorú vyslovuje.
Prečo len sa tu všetci chlapi chovajú ako hulvátski a bezcitní neotesanci? Žiadny prejav lásky… k manželke, k deťom, voči nikomu… len drina a drina a sem-tam sa ukojiť a je jedno na kom… Aký otec, taký syn. A život žien generáciu za generáciou taký bezútešný, bez štipky radosti. Akoby tento dom bol zakliaty a ktokoľvek doň vstúpi, už sa z neho nevymotá. Príšerný životný údel. Zasiahlo ma to a som vďačná, že žijem dnes a tu a nie vtedy a tam. Veľmi dobre napísané.
Kratučká novela o odchádzaní v backmanovsky jemnom dojemnom podaní. Chvíľami som sa v nej strácala. Úplne rovnako, ako sa v nej stráca dedo. Dúfam, že moje námestíčko sa ešte dlho nebude zmenšovať.
Nie sú tí dvaja manželia tým JW akýsi posadnutí? Ani po jeho smrti s ním nedajú pokoj. Ale inak všetko tak ako má byť: kopec mŕtvych, neschopná polícia, vrah stále o malý krôčik napred, veľa krvi a spôsoby smrti, aké normálny človek nevymyslí. Už si vravím, že autori niečoho takého predsa sami musia byť psychopati, lebo komu inému by také veci prišli na um. A my, čo sa nám to páči čítať, asi tiež nebudeme úplne ok :)).
Hmm... zaujímavé, zaujímavé. Linda Castillo nesklamala. Vrah pre mňa bol úplným prekvapením, netipovala som ho ani za mak. Pútavé, dej pekne graduje, naviac okorenené amišským prostredím.. veľmi dobré. Isto sa nebudem brániť ďalším autorkiným počinom.
Bláznivo vtipný Ládík nám dospel v premýšľavého Larryho. Prekvapujúci vývoj autora. Tu to nie je Zibura, ako ho poznáte. Je vidieť, že camino urobilo svoje. Už to nie je len humorné vyprávanie o tom, ako sa jeden vybral do sveta a čo za srandy tam postváral a pozažíval. Tu ide o viac a aj rozprávanie je o poznanie vážnejšie. Dosť dobré. Toto sa mi páči: “Než se něčím začnu trápit, měl bych se zeptat sám sebe: Nezlepší se to časem? Pokud ano, stačí se těšit. A být vděčný, že to nejhorší už je za mnou.
Ehm, najprv som si vravela, že po všetkých mnou prečítaných severských thrilleroch a šialených hororoch s horami mŕtvych a tými najstrašnejšími a najúchylnejšími spôsobmi mučenia a smrti, aké rôzni autori dokázali vymyslieť, som už asi príliš otrlá na to, aby ma niečo takéto vzalo. Lenže potom mi došlo, že to, že ma tento vlastne hrozný príbeh nijako nezasiahol, nie je vinou mojej otrlosti. Predsa keď čítam niečo také, mala by som cítiť zlosť, ľútosť, mala by vo mne vrieť krv nad tou bezmocnosťou a nespravodlivosťou. Mala by som chcieť tomu dievčatku pomôcť, zachrániť ju. Malo by ma to aspoň rozrušiť, spôsobiť mi nepokojné sny, či čo ja viem, čo ešte. Prečo sa nič z toho nestalo?
Toto je prvá kniha od Mornštajnovej, ktorú som dočítala len preto, že je od nej. Používa nesmierne krásny jazyk. Ale keď ma v takom strašnom príbehu zaujme viac to, aké krásne sú v ňom prirovnania a slovné obraty, než to, čo sa v ňom deje, asi to nie je v poriadku. Keby táto kniha bola prvou, čo som od autorky prečítala (a prečítala som doteraz všetky), po ďaľších by som už asi nesiahla.
Tak ako je King kingom hororových príbehov, tak je, zdá sa, Backman kingom príbehov dojemných. Ak ste dojímací typ, siahnite po ktorejkoľvek jeho knihe. Britt-Marie ma síce nevzala tak ako Muž menom Ove, či celá trilógia Medvědín, a jej obsedantná posadnutosť upratovaním a jedlou sódou niekedy až lezie na nervy, no i tak opäť máte o čom premýšľať a trochu si možno vďaka nej aj upratať sám v sebe. Príjemný stav.
“Jak jsem už řekl, tohle je horor.”
A chalan veru v tejto niekoľkokrát opakovanej vetičke neklame. King zas ľavou zadnou predvádza, ako to má vyzerať a myslím, že akákoľvek kritika mu je úplne… ale úplne ukradnutá :).
Nedá mi v súvislosti s myšlienkou telekineticky a telepaticky nadaných detí nespomenúť môj obľúbený seriál Stranger Things. Ústav však mieri inam - tak akosi do pravdepodobnejších vôd. Ostáva vo mne hlodať nepríjemný pocit, či sa niečo podobné v skutočnosti niekde aj neodohráva :). Napokon údajne využívame len 10% svojho mozgu, tak ktovie čoho by sme boli schopní po správnej stimulácii - nie takej príšernej, akú opäť vyfantazíroval King. O “svetlách Stasi” sa mi aj snívalo. Nepekne. Tak ako sa po “kingovke” patrí :).
Niekedy potrebujeme inych, aby sme pochopili sami seba. Alebo potrebujeme takyto komiks, aby sme pochopili sami seba. Alebo aby sme pochopili inych :).
Taká klasická česká detektívka, aké som kedysi ešte ako násťročná kupovala môjmu otcovi k Vianociam. Žiadne hrôzostrašné krvavé hody, ako je to moderné teraz. Dobrý výber pre tradicionalistov :)
Záver trilógie ma úplne rozsekal. Končím so slzami v očiach. Niekto podo mnou napísal, že kniha mala byť kratšia aj o 200 strán. Ako by mohla? Ja by som naopak brala aj ďalších 200 naviac. Aj keď nám Backman dovyprával životné príbehy všetkých postáv, nechcelo sa mi prestať čítať, nerada prichádzam o ich spoločnosť.. Koľko je takých nezabudnuteľných diel, čo sa vám navždy zapíšu do duše?
Ježišmária! Čo toto bolo? Lars mi teda tentoktrát dal ozaj zabrať. Toľko brutálnych scén! Mám dve dcéry. Asi ich nikdy nepustím do Švédska :).
Tedaaaa taký prudko filozofický a metafyzický záver som fakt neočakávala! Vynikajúce :)
<Odcházím bez nenávisti k vám.>
Obdivuhodná žena. Obdivuhodné spracovanie. Veľká vďaka autorom.
Asi sa hanbím, že som to čítala až teraz, aj keď samozrejme povedomie , o čo ide, som mala už od základky. A priznávam, že jediné dramatické diela, čo som doteraz bola ochotná čítať, sú hry Divadla Járy Cimrmana :)). No zdá sa, že na Čapka si budem musieť posvietiť viac. Svetoznáme R.U.R. je svetoznámym zaslúžene, vo svojej dobe prevratný námet.