Čand@ komentáře u knih

Rada som objavila ďalšiu zaujímavú a talentovanú českú spisovateľku.
Dobrý príbeh je taký, od ktorého nechcete odísť, kým ho nedočítate. A keď je napísaný tak, že sa od neho neviete odtrhnúť, hoci máte z neho nervy, slzy zúfalstva na krajíčku a niektoré postavy by ste najradšej osobne preplieskali, je ten príbeh skvelý. Že jeho záver nezodpovedá našim bežným normám? No a čo? Fantázii autorov netreba klásť medze. Realita tiež často píše neobyčajné osudy.

Prekrásna a dokonalá pocta všetkým emigrantom, utekajúcim pred obludami ich osobných životov. Nie je to na pár minút. Každá stránka, každý obrázok ma priam uhranul - svojou náladou, úžasnou kresbou, fantastickým vcítením sa do mysle bez slov.
Hlboká poklona autorovi. Knihu tvoril 10 rokov a rozhodne je to vidieť. Každý detail je dotiahnutý a zaslúži si zotrvať na ňom pohľadom. Obdivuhodné dielo.

Niekedy mám pocit, že niektoré knihy sú obdivované viac vďaka tomu, že ich autor býval zakázaný a je tým zaujímavý, než kvôli tomu, že by naozaj boli také vynikajúco napísané a hodnotné.
Bohužiaľ, pri všetkej úcte k autorovi, jeho štýl písania mi príde natoľko ubíjajúci sústredenosť, že do ďalších jeho výtvorov sa pravdepodobne nepustím. Napriek tomu, že práve holocaust je téma, ktorá je pre mňa zaujímavá a pán Lustig sa jej po celý život venoval intenzívne, omnoho viac ma obohatili rozhovory s ním (Tachles, Lustig), než táto preslávená novela. Nepochybujem tým o hĺbke a dôležitosti jej obsahu, iba o jej forme.

Keď som v osemdesiatkach bola malá, moji bratia boli už pubertiaci. Pravoverní metalisti. Vyrastala som medzi trasúcimi sa stenami a drnčiacimi oknami. Myslíte, že sa mi táto zbierka historiek páčila? Samozrejme! :))

Málokedy v knižnici obzerám policu s novinkami, väčšinou cielene hľadám v regáloch niečo zo svojho dlhého zoznamu. Táto maličká vec ma však už od vchodu pritiahla priamo k sebe. Akoby vedela, že práve ju teraz potrebujem. Syndróm prázdneho hniezda, osamenia, bezcieľnosti a nepotrebnosti na mňa v poslednom čase útočí s plnou poľnou. Dobre, idem teda hľadať samu seba.

Možno preto, že nie som muž v dôchodkovom veku, to celkom nehralo na moju strunu. Ktovie, až sa do toho veku dostanem, aj keď ženou budem naďalej… niektoré veci a myšlienky len potrebujú dozrieť. Tak možno sa mi to potom bude zdať zábavnejšie a zmysluplnejšie.

Taký prapodivný vzťah nevzťah dvoch ľudí, čo sa vlastne ani nemali stretnúť. Nejde o žiadne nečakané vzplanutie vášní, o žiadnu romantiku. Cesty tých dvoch sa skrížili tak akosi omylom. Nečakáte, že to dopadne dobre, ale možno v to dúfate. Autor sa rozhodol inak.

Vraví sa, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Niekedy sú však natoľko pomalé, že nestihnú zomlieť tých, čo by si to veru zaslúžili. V tej chvíli veľmi dúfam, že naozaj existuje buď posmrtný či ďalší život/y, aby takých dostihla ich karma. Lebo obyčajná ľudská spravodlivosť máva krátky dych.

Hľadaním predkov hľadá človek sám seba. Mať odvahu hľadať a vedieť, že možno nájdem niečo, čo sa mi nemusí páčiť, nie je ľahké. Nájsť potom i porozumenie a odpustenie a vyrovnanie sa, to ľahké už nie je vôbec. Autorka sa k tomu postavila čelom.

Práve včera som navštívila vskutku rozsiahle Múzeum 2. svetovej vojny v Gdaňsku. Po 6 tam strávených hodinách som odchádzala so slzami na krajíčku. Áno, nájsť pochopenie, odpustenie a vyrovnanie sa vážne nie je ľahké. Obzvlášť keď ľudstvo tak neskutočne rýchlo zabúda a tak hladko opätovne zabŕda do bahna, z ktorého sa doteraz ani nevyhrabalo.

Toto rozhodne nie je čitanie na dobrú noc. Srdce sa zviera a oči bolia z toho, čo čítajú, a myseľ sa bráni zhmotniť si videné slová. To nie sú zverstvá. Zver nič také nepácha. To dokáže len človek, vraj najinteligentnejší tvor na planéte. Naozaj?
Strašné, hrozné, príšerné.
Karika je neuveriteľne dobrý spisovateľ. Brutalitu doslova až do morku kostí dokáže z ničoho nič otočiť do lyricko-poetického obrazu. Celkom ma zničil. Hlboko sa klaniam jeho umeniu.

Originálny ekonomický pohľad na komunistickú minulosť :)). A skvelo načítaný Lenkou Krobotovou. Keby niekto natočil film, Almu štyridsiatničku vystrihnutú touto herečkou by som rozhodne uvítala.
Ako násťročná som bola celkom uhranutá filmom Bony a klid a Honza Potměšil bol mojím Bradom Pittom :))). Úplne ho vidím, ako je jedným z Alminých chlapcov, čo pre ňu makajú.
Autorka v mojich očiach s každou knihou rastie. Vyberá si neotrepané témy a podáva ich ozaj bravúrne.

Akoby som tam sama bola. Perfektne vychytaná dobová atmosféra v retrospekcii, totálne uletený typ vraha, vyšperkované charaktery, nervy na pochode. Veľmi dobré.

Jednu hviezdičku uberám, lebo mi tu priam bytostne chýba Kingov nadprirodzený svet. Čo však neznamená, že to nie je vynikajúca kriminálka :). King by zrejme napísal perfektne aj zamilovaný román pre ženy (ktoré nie sú moja parketa). Po predchádzajúcich Hollyiných zážitkoch, tento najlepšie vystihuje jej vlastný citát: "Zrovna, když si myslíš, že jsi viděla to nejhorší, co lidské bytosti dokážou vymyslet, zjistíš, že ses mýlila... Zlo nemá konce."
A ako správny Kingov fanúšik, nesmiem vynechať ani jeho obvyklú autorovu poznámku na záver, v nej tentokrát zmieňuje svoju novú agentku, vďaka ktorej "jsem se mohl dál věnovat vymýšlení kravin, což mi jde nejlépe." Paráda, len si ich vymýšľaj, teším sa na ne :)).

Geniálne ako vždy :).
Podľa námetu z poviedky Chuckov život si hovorím, že až raz odíde King tam, kam sa odchádza navždy, koľko jeho vnútorných svetov zmizne spolu s ním. On musí v sebe nosiť celé galaxie.

Nádherná publikácia. Vidno, že nielen ľudia, ale aj budovy majú svoje zaujímavé, dojemné a nezabudnuteľné osudy.

Celkovo ma knihy o terorizme a o politike nebavia. Je toho dosť v reále a knihy majú byť mojím iným svetom. Preto mi tento diel dal zabrať.
Asi som ani nepotrebovala vedieť všetko o Asadovi. Páčila sa mi tá záhadná hmla okolo neho, s občasnými narážkami na jeho minulosť. Bol tým zaujímavý. No som zvedavá, ako toto odhalenie ovplyvní jeho postavu v ďalších dieloch.
Inak úplne súhlasím s komentárom od konicekbily. Tento diel sa celkom vymkol z toho, na čom je séria o oddelení Q založená.

Som trochu v rozpakoch. Na jednej strane veľmi zaujímavé miestne i časové prostredie a detailne rozobrané postavy, na druhej strane dosť pochybný motív vraha a úplne divný výber obete. Prekombinované a zamotané až nad hlavu. Pár posledných kapitol už je podľa mňa zbytočných. Jednoducho už nemuseli byť napísané a príbeh by i tak ostal ucelený a zmysluplný.
Tri hviezdičky odo mňa tentokrát zachraňuje predovšetkým audiokniha s vynikajúcim prednesom Otakara Brouska.

Aké ľahké sa zdá byť odsúdiť Editu, tak ťažké je neľutovať Irmu. Život sa s ľudskými osudmi vie poriadne zahrať. A s jednou i druhou pekne zamával.
Autorka je veľmi dobrá vyprávačka. S bohatým, pekným jazykom vás prevedie od úvodu, cez zaujímavé dejové zápletky, až po záver takpovediac na jeden záťah.

(SPOILER) Trošku som čakala, že ten zavraždený naozaj bude Josiein otec a dúfala som, že k tomuto odhaleniu sa pred záverom dostaneme. Táto linka ale viedla len do slepej uličky. Asi škoda.
Na Rutu pomerne jednoduchý a predvídateľný príbeh. Ale po Soli mora jej asi odpustím čokoľvek.

Príliš som nezaznamenala ten avízovaný humor - asi okrem titulnej fotky so zajacami. Tá vtipná ozaj je. Akoby sa mŕtvi prevtelili a čudovali sa, čo sa im to stalo :)).
Niektoré fotky sú dojemné, čo sa na cintoríne očakáva. Iné zvláštne, niektoré až podivné a pár obyčajných. Ale oceňujem to. Tiež ma baví chodiť po cintorínoch a objavovať.