Skjaninka komentáře u knih

Temperament a vášeň sa znásobili, úroveň knihy si udržuje geniálne tempo. Stále je to o tom Talianskom charaktere, stále sa čitateľ vracia do úzkych uličiek a prežíva osudy všetkych postáv, ktoré sa v tejto druhej časti pekne skomplikovali.
Obe geniálne priateľky ma pekne štvali. Jedna zlá, protivná, nevie čo chce a druhá zas nevidí čo v nej je a neustále sa podceňuje. Joj, ako som bola nahnevaná. Nebyť to literárne podané na tak svelej úrovni (a o tom to je), tak knihu ani nedočítam. Ale autor/ka proste vie. Poskladať vety do takej dokonalosti, že neustále dokážu zaujať a nikdy ich nie je dosť.
Užívala som si každú stránku. Nádhera!

5/5

2 22.03.2021

Živo si predstavujem tu atmosféru povojnových rokov v Neapole, krik v úzkych uličkách chudobnej štvrti, taliansky temperament a vášeň, ktorým sú nasiaknuté postavy z tejto geniálnej knihy. Ich charizma ma pohltila. Doslova a úplne. Aj keď po dočítaní prvého dielu zo série, žiadnu geniálnu priateľku nepoznávam (aspoň v mojich očiach), vôbec mi to nevadí.
Vzťah, priateľstvo, súhra medzi Elenou a Lilou je viac akési súperenie, porovnávanie, dokazovanie si, či predbiehanie sa. A možno práve toto je medzi nimi to geniálne, uvidíme čo prinesie pokračovanie v ostatných knihách, preto túto tému a moje malé konštatovanie o genialite nechávam otvorené....
Všetko ostatné geniálne bolo. Normálne som pri čítaní v duchu plesala, užívala si každú stránku a nemohla som sa odtrhnúť. Výborne napísané. Tie charaktery, to je čisté Taliansko. Lepšie vystihnutie si ani neviem predstaviť.

Po dočítaní prvej knihy, hneď otváram pokračovanie. Bez váhania, bez prestávky. A pri predstave, že na mňa čakajú ešte tri knihy tohoto parádneho čítania mám momentálne druhé Vianoce.

Tutto è bene quel che finisce bene.
5/5

5 20.03.2021

Knihu som dostala ako darček, tak s úctou samozrejme prečítaná. Veľa som o autorovi počula, reklama na Bryndzu bola všade, tomu sa nešlo vyhnúť.
Ale to nadšenie sa naozaj nekonalo. Bolo to chytľavé, ani som sa veľmi nenudila, dej mal spád, ale.....podľa mňa slabší priemer. Nič extra, nič výnimočné z tej knihy som nevyčítala. Bolo to spestrenie dvoch....troch... dlhých večerov...

2,5/5

4 17.03.2021

Ťažká téma, ku ktorej je ťažké nájsť vhodné slová. Autorke patrí obdiv, ako ju spracovala a podala. Príbeh ťaživý, temný a aj napriek tomu sa od neho nedá odtrhnúť. Precízne napísané. Aj keď sa nejedná o žiadny napínavý trhák, jeho výnimočnosť je úplne niekde inde. Možno v tichu lesa, na ceste plnej húb, pod tieňom starého stromu....ktovie?
Každopádne je nezabudnuteľná, dostáva sa hlboko pod kožu a núti premýšľať o veciach, ktorým nejde v rámci zdravého rozumu uveriť. Pohoršilo ma konanie matky, o otcovi radšej úplne pomlčím. Ako mohla? Premýšľam, nejdem to dostať z hlavy von a aj tak nechápem, som z toho frustrovaná a naštvaná. Prečo? Ale taký je život. Aj v tomto príbehu. Smutné a boľavé.

Jednoznačne 5/5

14 17.03.2021

Neverím sama sebe, že píšem komentár k tejto knihe. (škoda, že není možné pridať smajlíka, takého toho čo si zakrýva oči)

Koľko rokov ubehlo od fenoménu Šifry mistra Leonarda? Tak 15? Sakra, to som veľmi pozadu. Ale u mňa normálne, že všetky boomy, cooly a propagované knihy zo zásady v čase ich najväčšej slávy ani za nič do ruky nevezmem. A tak to bolo aj s touto knihou.

Problém bol aj ten, že som videla film. Niekoľkokrát. Po jeho zhliadnutí som siahla po iných, konktrétne dvoch knihách, od Dana Browna. A ani jedna ma nezaujala. Práve naopak. Neschytal odo mňa bohvieaké hodnotenie.

Ale prišiel rok 2021 a "Čtenářská výzva", konkrétne téma so zakázanou knihou. A hups, vyskočil na mňa Brown. Hovorila som si, len to nie. Ale zas zasiahla karanténa, knihy som hltala pomerne dosť a keď bol čas a súhra týchto všetkých náhod, tak predsa dostal tretiu šancu. Ale nechcelo sa mi do toho...

... naozaj nechcelo. O to viac som žasla sama nad sebou, že som ju zhltla asi tak za 48 hodín? Fakt nekecám. Veľa urobilo aj to, že film mám niekoľkokrát zhliadnutý. A tak s pokorou priznávam, že aj po toľkých rokoch ma fenomén šifry dostihol a už skutočne nikdy nebudem hovoriť nikdy, vždycky na to doplatím.

4/5

8 13.03.2021

Zhltnuté za jedno popoludnie.
Akési útržky spomienok, nijak veselé, práve naopak. Plno kriku, zloby a nepochopenia.

Úplne sa mi maminka protivila.

"Cítím, že s vlastním otcem vedle sebe bych byl celý. Takto se polovina mne někde ztratila. Někdo mi ji ukrad a ani se neomluvil. A já jsem poloviční.

Na druhú stranu, autor podal niektoré myšlienky veľmi zaujímavo, plno viet, úvah, či pasáži som si podškrtla. Páčili sa mi jeho myšlienkové pochody a jeho forma písania.

"… a vidím vás, maličké, vzdálené, zcizené jako loutky, jako bych se na vás díval obráceným dalekohledem… a opět spím… a to, to, to jsou krásné noci mého dětství a mého života a já jsem šťasten, že ve mně zbyly, kdesi daleko na dně, takže mi trvalo dlouho, než jsem je tam našel, a jsem vděčen své dětské paměti, že aspoň tohle zachovala."

4/5

3 13.03.2021

Jednoduché ako zapletenie copu. A aj napriek jednoduchosti príbehov sa čitateľ teší na to, keď sa to všetko rozpletie.
Samotné príbehy, či osudy žien zaujmú, nútia čitateľa nezatvárať knihu, ale aj tak to všetko bolo pritiahnuté za vlasy, cop sa aj napriek tomu rozplietol a aký taký dojem zanechal. Na spríjemnenie dlhej chvíle a ako dovolenkové čítanie, prečo nie.

3,5/5

6 13.03.2021

Úžasný pohľad na život výnimočnej osobnosti. Priam fascinujúce, obohacujúce a obdivuhodné. Táto vzdelaná žena žila, cestovala, učila sa a nepodľahla krutému osudu.
Zasluhuje uznanie. O takýchto osobnostiach sa musí vedieť, čítať a brať si z nich príklad.
Žasla som nad jej neutíchajúcou chuťou žiť. Doslova žiť. Jej bohaté jazykové dovednosti, celoživotné priateľstvá, ohromná korešpondencia, spoznávanie krajín a jej entuziazmus, to bolo veľkolepé. Ďakujem za túto knihu.

"Ne, máte pravdu, odvaha, ta mi nechyběla nikdy. Naštěstí. Protože myslím, že to je hlavní věc, které je zapotřebí k životu, jestli ho má člověk prožít a ne jenom přečkat."

5/5

18 10.03.2021

Werfel Bernadettu skutočne poctil. Bolo to dokonalé. Neskutočne napísané, oslavné, s úctou, pokorou, zbožnosťou. Nádherná kniha.
Ako ateista som bola okúzlená tou malou bytosťou, ktorá verila aj napriek všetkému a všetkým, ktorá bola sama sebou, so svojou vierou, tak nezištne, čisto, že čitateľ bez ohľadu na vyznanie, musel uveriť. Aspoň jej.

„Snadněji lze lidstvo zmást než přesvědčit,“

5/5

11 10.03.2021

Ponurá atmosféra starého hotela, bolestivé spomienky na prvú lásku a nesplnený sľub. Námet knihy ako vyšitý. Celkom peknej a nenáročnej oddychovky so zaujímavým a nevšedným historickým faktom o internačných táboroch. A Jazz!! Jazz je vždycky fajn.

"Otec jednou řekl, že nejtěžší rozhodnutí v životě se netýkají toho, co je správné a co špatné, ale toho, co je správné a co je nejlepší. Nejlepší bylo nechat ji jít."

3,5/5

2 10.03.2021

Ak slnečné hodiny znejú tak, ako jazyk tejto knihy, tak ich zvuk prevyšuje zmysel času, pre ktorý boli stvorené. A aký zmysel má čas, keď slnečný orloj stratí svoje slnko?

"Najdu tě ve slunci zmizelého světa, abys holýma rukama odnesl můj popel řece."

Paprsky spaľujú, nielen v ďalekej Indii, čas je neúprosný, nielen v koncentračnom tábore...
Tá rezonácia slov, z každého obdobia, z každého kúta sveta, ktorý sa v knihe objavil, je očarujúca. Láska Danielovych rodičov, jeho detstvo, krutosť holokaustu a jedno náhodné stretnutie v Coloradu, ktoré zavŕši otvorený príbeh. Andronikova ho skutočne zakončí až v poslednej chvíli a do tej chvíle v nás horí nádej, že sa "slnečné hodiny rozozvučia"....

....a všetci, ktorí sme čakali na ten zvuk, sa spoločne ocitneme na rozkvitnutej lúke...

"Zůstanu tady."

Dokonalé dielko, ktoré nejde ohodnotiť inak ako 5/5

19 02.01.2021

Kunta Kinte, znie to ako magické porekadlo, meno prvého afrického člena rodiny, ktorý zahajuje tuto siahodlhú ságu. Tak nejak sa vryje do nás a jeho príbeh znie ešte dlho po dočítaní knihy.
Kto má rád dlhé príbehy s históriou a "dušou", toto je jeden z nich.

Dovolím si tento klenot zhrnúť do slov od samotného autora v závere knihy:

" Sága mých vlastních předků by se automaticky stala také symbolickou ságou všech lidí pocházejících z Afriky – kteří jsou všichni bez výjimky potomky někoho, jako byl Kunta, někoho, kdo se narodil a vyrostl v nějaké černé africké vesnici, někoho, kdo byl chycen a spoután v řetězech na jedné z těch otrokářských lodí, které pluly přes tentýž oceán, a odkud přes řadu plantáží dospěl až k boji za svobodu."

Úžasný pohľad do sveta mne neznámeho, prísneho ortodoxného prostredia, v ktorom vyrastá malý Ašer a ktorého vlastný talent je akýmsi protikladom všetkého, čím by mal byť. Nedokáže mu vzdorovať, je pohltený a neodolá, aj keď vie, že koná proti všetkému, čo komunita od neho očakáva. Ten boj medzi chcením a správným bol šialený, Potok ho vystihol stroho a predsa tak ohromne presvedčivo.

Najdokonalejšia pasáž z knihy, ktorú som čítala niekoľkokrát a zakaždým som žasla nad tou perfektne vystihnutou skľúčenosťou:

"Maloval jsem rychle, v podivuhodně chladnokrevném návalu energie. Za všechnu bolest, kterou jsi musela vytrpět, mami. Za všechno utrpení, které sis prožila a ještě prožiješ. Za všechnu bolest, kterou ti způsobí tenhle obraz. Za to nevyslovitelné tajemství, které přivádí na svět dobré otce a syny a nechá matku, ať přihlíží, jak se pokoušejí jeden druhého zardousit. Za Pána světa, jehož světu plnému utrpení nerozumím. Za děsivé sny, za noci čekání, za vzpomínky na mrtvé, za lásku, kterou k tobě cítím, za všechno, na co si vzpomínám, a za všechno, co bych si měl pamatovat, ale co jsem zapomněl, za všechno, co jsem svým obrazem způsobil, když jsem jako zbožný Žid namaloval ukřižování, protože v mé náboženské tradici neexistovala žádná estetická forma, do níž bych mohl vložit obraz nejvyšší úzkosti a utrpení."

4,5/5

8 01.01.2021

Nechcem sa baviť o literárnej hodnote tohoto diela, pretože táto kniha má iné poslanie. Ukázať nám trošku iný svet, iný v tom zmysle, že aj dnes ďaleko od nás, sú ľudia, deti....ktorí žijú, živoria, prežívajú, tak nepredstaviteľne, že my si to nedokážeme predstaviť.
Nikdy nie je na škodu o tom všetkom tak trošku vedieť, prečítať si autentickú spoveď, toho kto to prežival. A zvlášť keď sa o problematiku v Severnej Kóreji zaujímate, alebo aspoň vám táto téma nie je ľahostajná.

"Můj dedeček mi jednou říkal, že láska plane víc než jakkákoliv hvězda, tak jasně, že její světlo a žár jsou vidět a cítit ve všech koutech světa. Jednou, až se budou děti z jiných planet dívat na naší mrtvou Zem, uvidí tvoje světlo, ne Kim Ir-senovo nebo Kim Čong-ilovo. Uvidí světlo lidí, jako jsi ty."

3,5/5

4 07.11.2020

Prečítané v rámci výzvy 2020.
Našťastie a díky bohu to bolo "krátké utrpenie", keby mala kniha viac strán s veľkou pravdepodonosťou ju nedočítam.
V prvom rade by som opravila žáner knihy. Nie, skutočne to nie je román pre ženy. Myslím, že zaujme len určitú vekovú skupinu, z ktorej keď sa vymykáte, tak nemá šancu.
V druhom rade ide o tak povrchné postavy, že pokiaľ nespadáte do tej vyššie zmienej vekovej kategórie, jediné čo dokážu vo vás vyvolať, je pocit určitej nasranosti. A s tým ide ruka v ruke pocit, že čítanie tejto knihy je len strata času. Ale výzva je výzva, tak sa musíte prekonať.
A do tretice nejde nespomenúť celkový dej, príbeh, ak sa to dá príbehom nazvať, taktiež pointa, priebeh a zakončenie tohoto diela. Ani v jednom zo spomenutého som nenašla maličkosť, ktorá by ma zaujala či nadchla. Ale predsa niečo na tom všetko je. Mohla som si do výzvy odškrnúť dalších splnených 5% a preto k hodnoteniu hádžem aspoň slabé 2 hviezdy.

7 07.11.2020

Osamělá holubice je miestom kde to všetko začína aj končí. A medzi začiatkom a koncom je 800 strán dych berúceho príbehu o ceste americkým západom. Božínku to bola "jízda". Aj napriek tomu, že absolutne nevyhľadávam knihy s podobnou tématikou, týmto dielom som bola pohltená. Je v ňom všetko. Drsnosť, či krutosť, ale taktiež férovosť, rovnosť a spravodlivosť, ako aj česť, hodnota priateľstva a krása sveta.
Takmer všetky postavy boli niečím zaujímavé, každá si zaslúži pozornosť, každá tvorí tento dokonalý príbeh, každá je výnimočná a každá spnila poslanie, ktoré jej autor predurčil.
Klobúk dole!!!!

"Poznal v životě několik mužů, kteří si prohnali hlavu kulí, a dlouze nad tím hloubal. Zdálo se mu, že to učinili nejspíš proto, že z oblohy a měsíce nedokázali načerpat dost štěstí, aby je to přeneslo přes malomyslnost, která čas od času přepadá všechny lidi"

Zaslúžená Pulitzerova cena a jednoznačne 5/5

...a ešte jedna malá nepatrná poznámka, takto pod pomyselnou čiarou, čo ma neskutočne zarazilo a veľmi sa mi v knihe páčilo, bolo vyjadrenie o umierajúcom. Že "zhasína"...no nie je to nádherné?

3 03.11.2020

Na jednu stránku je to zaujímavý pohľad na to "iné" myslenie a chápanie sveta, ľudí a života zo strany autistického chlapca, ale tá druhá stránka, ktorou myslím príbeh samotný a jeho podanie nám čitateľom už tak zaujímavý není. Neviem prečo, ale nenadchol ma. Práve naopak. Chvíľkami som bola otrávená, hlavne matkou, občas i otcom chlapca. Možno v tak krátkej knihe nedostali tieto postavy svoj priestor, ktorý by nám čitateľom dokázal viac priblížiť to, prečo konali v určitých situáciach ako konali. Oba na mňa pôsobili povrchne, nedokázala som sa zžiť s ich myslením a príbeh samotný bol príliš krátky na to, aby som dokázala pod jeho povrch viac nahliadnuť.
3/5

2 21.10.2020

Dva dni po dočítaní hľadám slová, ktoré by dostatočne vystihli obsah tejto silnej knihy. Nenachádzam. Zdánlivo obyčajná, s témou, o ktorej sa už napísalo veľa a predsa vyrazila dych. Dovolím si tvrdiť, že jedna z mála, ktorá obsahovo zostane vo mne veľmi dlho a niektoré pasáže vstrebávam ešte v tomto momente. Pokorne sa priznávam aj k tomu, že som cez slzy nevidela na písmená a knihu musela zatvoriť. A to sa mi stáva len veľmi ojedinele.

"Ptala se, jak se dá žít po takové zrátě, jak se dá vzít jedno dítě do náruče a s druhým se rozloučit, jak se dá po šeptem proneseném "sbohem" vůbec ještě dýchat."

5/5

17 20.10.2020

Len také malé konštatovanie na začiatok, čo ma napadlo pri čítaní. Myslím si, že každý fanúšik, alebo čitateľ, ktorý má Murakamiho tvorbu zmáknutú, keby dostal do rúk jeho knihu, bez toho aby vedel, že je od neho, tak to proste musí hneď poznať. Ale to neznamená, že sa opakuje, alebo vykráda sám seba, práve naopak, je to znak jeho výnimočnosti.
Je fakt, že niektoré knihy sú slabšie, niektoré perfektné a pár z nich geniálnych, ale každá má v sebe to pravé Murakamiovské a to je na nich jedinečné.
No a bezbarvý Cukuru je tiež jedinečný. Kniha nijak výrazna, s postupne plynúcim dejom a typickým Murakamiovským štýlom vtiahne do deja ľahko a nechá nás pomaly vychutnať celý jeho príbeh. Ja som si ho užila, priam vychutnala od začiatku do konca. Ani trochu som sa nenudila a zas a znova žasla nad Murakamiho talentom, nad jeho nevyčerpateľnou fantáziou a zas nad jedným veľký otazníkom na konci knihy, ktorý si ako inak zas neodpustil.

"Spousta krásných slov, která slouží k tomu, aby nebylo nutné říct pravdu"

4,5/5

8 16.10.2020

Zujímavé a pútavé čítanie s ozrejmením niektorých dejepisných faktov.
Vynikajúco podaná história s ešte lepším príbehom, ktorý sa postupne vryje do čitateľa.
Potom si človek v úvahách pokladá otázky, ako doba, v ktorej sa kniha odohráva ovplyvnila jej hlavné postavy. Najviac zaujala Barbora. Tak silná, odvážna žena a okolonosti, ktoré zažívala ju dokázali úplne zmeniť. Čo spôsobí tažoba trvdého žitia a aká silná dokáže žena byť. Ako každý úder osudu formuje nielen dianie v životoch, ale aj osobnosti samotné. Vďaka autorke za toto dielo. S nadšením budem odporúčať ako čítanie, ktoré stojí za to.

"Na jaře vyraší tráva a rozkvetou luční květiny jako ztělesnění vševědoucího života. A ti, kteří se narodí a zemřou, se nikdy nedozví, kolik hloubky a lásky jim leží pod nohama."

5/5

16 14.10.2020