oasismanik
komentáře u knih
Šikmý kostel
Karin Lednická
Už po pár stránkach si uvedomíte, že príbeh nečítate, ale žijete ho, doslova. Krásne, citlivo napísaný príbeh bez zbytočnej krutosti napriek ťažkej dobe. Pani/slečna Lednická svoj kraj úprimne miluje a je to cítiť z každého jedného riadku. Ale z poslednej časti aj tak doslova mrazí. Teším sa na dvojku a idem hneď na ňu.
Hotýlek
Alena Mornštajnová
Roztomilá, horkosladká, generačná jednohubka. Knižka bez nejakého konkrétneho príbehu pozvoľna plynie...ako život. Cez všetky prekážky, starosti aj radosti nám prináša obyčajné postavičky, ktoré prichádzajú a odchádzajú a s nimi prichádzajú lásky, sklamania aj tragédie...Čítalo sa to dobre, Mornštajnová píše dobre, s lahkosťou jej vlastnou, akurát si myslím, že sa dalo z toho námetu dalo vytlcť omnoho viac.
Šikmý kostel 2
Karin Lednická
Vždy pri podobnom románe si hovorím ako je preboha možné, že sa toto dialo pred ani nie 80 rokmi? Čo všetko si museli ľudia ešte prednedávnom vytrpieť? A ako veľmi dobre sa máme, keď náš najväčší problém je, že si musíme dať do obchodu na tvár rúško, nemôžeme íst do kina na nového Spidermana a že si tú pizzu skrátka musíme zobrať so sebou. A to dnes niektorí nazývajú "fašizmom". Nie je to úplne príjemné čítanie, ale to hádam ani nikto neočakáva, keď číta niečo z čias druhej svetovej vojny. Hovorím to stále: historiu si treba neustále opakovať, neustále! Knihe ako takej opäť niet absolútne čo vytknúť, je neuveriteľné, že to je ešte len druhá kniha pani Lednickej. Neuveriteľne obrovský talent na písanie, to sa pozná hneď, za mňa jednoznačne kniha roku 2021.
Z neba spadli tri jablká
Narine Abgarjan
Roztomilá, poetická jednohubka, ktorá hýri farbami, chuťami a vôňami. Taká arménska "Vesničko má středisková" v písanej forme. Bolo to tu už spomínané mnohokrát, ale naozaj taký balzam na dušu, až mi je ľúto, že už musím opustiť tieto svojrázne postavičky a nechať ich v pokoji dožiť niekde na konci sveta...
Listopád
Alena Mornštajnová
(SPOILER) Mornštajnová písať vie, o tom sme sa už mohli mnohokrát presvedčiť, ale pri tomto diele sa nemôžem zbaviť pocitu, že sa pustila do žánru, ktorý je nad jej sily, do tém, ktoré nedokázala úplne ukočírovať a že to celé tak trošku odflákla. Vo výsledku som mierne sklamaný, očakával som trochu prepracovanejšie a komplexnejšie "čo by všetko nasledovalo keby..." a dostal som iba veľmi zbežne opísanú krajinu podobnú KĽDR, kde by som samozrejme ako človek narodený už do demokracie nechcel žiť ani sekundu. Ale tie očakávania boli asi aj moja chyba. Tiež som sa nedokázal počas čítania akosi úplne preniesť do deja, ktorý akoby sa celý čas nevedel rozhodnúť, či chce byť varovaním, dystopiou alebo obyčajným príbehom !!spoiler!! matky a dcéry vo zvláštny čas, vo zvláštnej krajine. Ja si teda vyberám to varovanie, ktoré je v týchto časoch potrebné ako soľ!
Muž jménem Ove
Fredrik Backman
Táto kniha je ako keby ste pridali do shakeru Gervaisov "Aferlife", Eastwoodove "Grand Torrino" a riadne, riadne, naozaj riadne veľa škandinávskej špecifickosti a všetko to poriadne premiešali. Skvelá oddychovka. Napriek relatívne smutnému príbehu vám celý čas hrá na tvári príjemný úsmev.
Meč osudu
Andrzej Sapkowski
Po všetkých knihách a hrách o Zaklínačovi musím povedať, že nikto nestvoril niečo tak geniálne ako Sapkowski, nikto, ani Martin, ani Tolkien...V jeho dielach nájdete všetko, veľké životné múdra, rozprávkový aj drsný svet, humor, morálne rozhodnutia...neskutočné niečo
Shuggie Bain
Douglas Stuart
Debut ako remeň, veľmi autenticky podaný, depresívny, dosť drsný príbeh, ktorý sa na nič nehrá a vy veľmi rýchlo pochopíte, že vás nič pekné nečaká. Skvelo napísané, daľší titul si od autora rozhodne prečítam.
Kde raky spievajú
Delia Owens
Nádherný /a bohužiaľ mierne predvídateľný/ príbeh o prírode, láske ako takej, o samote a o tom, že nie každý dostáva na začiatok rovnaké karty. Príbeh doslova prežívate, pred očami sa vám vynára krása panenskej prírody... Len tej poézie tam bolo na môj vkus možno až moc.
Sůl moře
Ruta Sepetys
Ako aj pri Šedých tonoch mám s Rutou ten problém, že je to písané tak...jemne. Jemnejšie ako si takéto udalosti a druhá svetová vojna ako taká zaslúži. Tam, kde vám Ruta rýchlo zakryje obe oči, tam vám iný autor v knihe z podobného prostredia pritlačí hlavu k mrtvole, aby ste doslova cítili pach jeho moču. Nie že by som sa v násilií nejako vyžíval, ale ono je to občas treba, aby bola potom emocia silnejšia, takto je z toho len taká mozaiková poviedka /mám za sebou čerstvo celé Folletove storočie, čiže toto mi prišlo naozaj kratučké/ o láske a smrti. Ale v podstate je to šikovne vyskladaná mozaika, dej je dynamický vďaka neustále sa striedajúcimi štyrmi postavami, len skrátka asi nie som cieľovka. Myslím, že Ruta píše hlavne pre násťročných, nie deti, ale skôr tak 17+.
Piliere zeme
Ken Follett
Príbeh o tom, že keď niečo naozaj chcete, idete si tvrdohlavo za tým a všetko tomu podriadite, tak to dosiahnete.
Príbeh o tom, že niekedy je hranica medzi láskou a nenávisťou tak tenká, že ju ani vy sami nevidíte.
Príbeh o tom, aká nebezpečná je pýcha a ctižiadostivosť.
Príbeh o tom, že i to najmenšie rozhodnutie môže ovplyvniť životné príbehy celej generácie, až celých svetových dejín.
Chcel som na záver napísať nejaký úryvok, ktorý by knihu dokonale vystihol, ale zistil som, že nič také sa tam asi ani nenachádza. Piliere zeme nie sú o citátoch ani o veľkých myšlienkách. Je to o príbehu, ktorý je dokonale dávkovaný z roznych strán, takže vy viete presne to, čo vedia v danej chvíli ostatne postavy. Ja som sa našiel v Jackovi, hlbavy romantik/melancholik, ktorého rozum núti všetko pochopiť. Ken sa snaží ani chvílu nenudiť, neopakuje to, čo už vieme, nevyplna román vatou, ale radšej rovno preskoči aj o 20 rokov vpred. Ale aj tak by som to trošku, trošičku skrátil.
Mŕtvy na Pekelnom vrchu
Juraj Červenák
Komentár k celej sérii: bože, toto ma tak strašne baví. Každá časť v inom historickom meste, až máte pocit, že ste sa tam naozaj ocitli, dokonala dvojica Barbaric a Stein, ktorí sú tak rozdielni, až je z nich dokonalý tím a tichý kapral Jaroš v pozadí, zrejme najlepšia a najobľúbenejšia postava z celej série. Fantasy sa tu priamo nevyskytuje, za čo som rád, iba tak okrajovo, ale nakoniec sa všetko racionálne vysvetli. Po Bathorym, ktorý sa odohráva o pár desaťročí neskôr, najlepšia Červenákova séria, všetky knihy sú pomerne rovnako kvalitné a zábavné, konečne niečo nové a svieže na našej slovenskej scéne.
Hradba západu
Juraj Červenák
Skvelé zakončenie ságy. Červenák je génius, takto zaujímavo a zábavné skĺbiť skutočnú históriu s tou trošku fantáziu, to sa len tak nevidí ... geniálna séria a to najlepšie na koniec. Škoda, že to končí, za mňa je Bathory najlepšia Červenákova séria, aj keď Stein s barbaricom nezaostávavaju o veľa.
Harry Potter a relikvie smrti
J. K. Rowling (p)
Harry Potter išiel so mnou celé detstvo. V čase, keď som prepadol "pottermánií" boli napísané iba prvé 4 knihy, tak som začal trojkou, ktorá bola podľa odporúčaníí mojich známych úplne najlepšia. Chytilo ma to ako dovtedy nikdy nič iné, vtedy som mal prečítaných maximálne plno kníh s troma pátračmi a zopár encyklopédií. Tak som zhltol spätne jednotku až štvorku za pár týždnov. Neviem už koľko vtedy ostávalo do vydania Fénixovho rádu, ale bolo to pre mňa najdlhšie obdobie, tak som prečítal za ten čas celú sériu ešte dva alebo tri krát. Piata kniha vyšla u nás na vianoce, čiže zatiaľ čo moji rovesníci chceli pod stromček mobil, počítač, dvd prehrávač alebo niečo také, ja som chcel iba jediné: nového Harryho Pottera. Ešte na Štedrý večer som mal prečítanú vyše tretinu tejto, čo si pamätám, najhrubšej knihy, akú som kedy videl, do dvoch dní som to mal celé prečítané a išiel som odznova od jednotky...To isté samozrejme pokračovalo aj s dalšími častami, všetky tie knihy poznám naspamäť, doteraz by som mohol citovať niektoré odseky alebo rozhovory z ktorejkolvek knihy z tejto série. Kto toto nezažil, tak to nepochopí, Harry Potter priviedol moju generáciu ku knihám, bol to vždy prenádherný únik z reality do sveta mágie, kúziel, čarov, dobra a zla. Jasné, že teraz, ako 26 ročný, by som sa už na to díval inak, čítal som už odvtedy omnoho kvalitnejšiu a prepracovanejšiu literatúru, ale ako 13 ročný chlapec som si nevedel predstaviť lepšie strávený deň ako deň, ktorý som od rána až dlho do noci/do rána/ trávil na gauči v rukách s Harry Potterom. Ďakujem ti v mene celej našej generácie Rowlingová. Iné kafé, pokémoni a Harry Potter, na tom som vyrastal a som za to rád.
Hranice věčnosti
Ken Follett
Ken má neuveriteľný talent na to, že vás úplne prenesie do danej doby, doslova cítite hlad, smrad potu a špiny v Pilieroch, doslova cítite uhlie a ticho pred obrovskou búrkou v Páde titánov a strach a hrôzu v Zime sveta. V Hraniciach večnosti na západe počujete v pozadí Creedence Clearwater Revival, cítite marihuanový opar a uvoľnenú atmosféru, na východe beznádej a bezmocnosť. Ďaľší Kenov obrovský talent je práca so svojími postavami. A tu nastáva problém, je vám tak nejako úplne jedno ako dopadnú, zatiaľ čo v jednotke ste netrpezlivo očakávali ako sa vyvinie rozdielny život bratov Peškovcov, v dvojke ste ani nedýchali pri predávaní tajných plánov od Carly, v trojke to už až tak intenzívne neprežívate. Ja osobne som sa dokonca pár krát aj stratil v tom, kto je vlastne kto, čo sa mi pri predchádzajúcich dvoch častiach nestalo ani raz. Nie je to iba Kenova chyba, skrátka nedávna historia nebola až tak zaujímavá a turbulentná ako prvá polovica 20 storočia. /Našťastie!/ Doslova utrpením bola akákoľvek časť, kde sa objavil nemastný-neslaný George Jakes, ktorý dostal paradoxne najviac priestoru, jeho dokonale kladný, za každých okolností správny a spravodlivý charakter bol až klasicky Folletovsky nereálny a prehnaný, chýbala mu už iba svätožiara nad hlavou. To si koniec koncov asi uvedomil aj Ken a tak mu v závere zakomponoval do príbehu nejakú tú pästičku do tváre, aby sa nepovedalo, ale pôsobilo to paradoxne strašne nasilu a narýchlo vtlačené do deja. Ja chápem, boj za práva menšín je bez pochyby veľmi dôležitá časť dejín druhej polovice 20. storočia, ale bolo ho tu naozaj moc a bola to proste nuda. Omnoho radšej by som si prečítal viac zo zákulisia rockNrollu, z pádu vojsk na naše územie v 1968 alebo z vojny vo Vietname, ktorej bola dokopy venovaná jedna kratučká kapitola. Ďaľší, už posledný, problém mám klasicky s Kenovým čiernobielym videním sveta /v zmysle dobrý-zlý/. V predchádzajúcich dvoch knihách som to až tak nevnímal, pretože sa tam nonstop niečo dialo, ale tu bolo hluchých miest viac a tak som si to opäť začal všímať. Ale zas nebolo to až také ako napríklad v pokračovaní Pilierov, ktéré som hlavne kvôli tomu ani nedočítal. Napriek tomu všetkému sú Hranice večnosti dostojné ukončenie trilogie. Spoznali sme tri generácie počas šialeného 20. storočia, je až neuveriteľné, čo všetko sa za tých 100 rokov udialo a to sa samozrejme vyskytol v knihách iba zlomok toho všetkého. Ken nám krásne ukázal ako sa šialene rýchlo menila a mení doba, myslenie a hlavne problémy bežných ľudí a preto zopakujem to, čo opakujem stále a každému: som neuveriteľne rád, že žijem v tejto dobe, mám dať čo do úst, mám strechu nad hlavou a môžem slobodne vyjadriť svoj názor, napríklad aj touto recenziou. Historiu si treba neustále opakovať, neustále!!
V kleci
Ellison Cooper
Nie som nejaký milovník ani expert na detektívky, nikdy som úplne nechápal prečo sa až tak za tým ľudia "bláznia". V kleci mi prišlo ako celkom priemerná jednorázovka, postavy celkom ploché, niektoré až zbytočne a okato "cool", celé je to písané ako jedna klasická časť nejakého CSI: New York, ale ako vravím, asi nie som cieľovka. Netuším ani veľmi čo pri kriminálke hodnotiť, tak dám za tri, bavilo ma to, ale na celú podobnú sériu nemám určite chuť.
Jméno větru
Patrick Rothfuss
Trochu preceňované dielo podľa môjho skromného názoru. Číta sa to relatívne dobre, ale fakt to nie je nič svetoborné, aby si to zaslúžilo neuveriteľných 92%. Ak ste v žárni Fantasy začiatočník, kľudne to skúste, ale ak už máte v tejto tematike toho odčítaného naozaj dosť, ako ja, až tak sa bavíť nebudete.
Na veky vekov
Ken Follett
Veľmi nerád dávam priemerné hodnotenie tak kvalitne napísanej knihe, ale sú to v podstate Piliere zeme, len postavy majú iné mená. V polovici som čítanie ukončil
V tieni mafie
Jozef Karika
Prvá polovica fajn, potom to už prešlo do až veľmi veľkej absurdity, čo je škoda, pretože Karika to mal dobre rozohraté, ale ku koncu sa už snažil až privelmi šokovať a pôsobilo to skôr ako nejaký gangstersky film ... Sexu tam bolo tiež až priveľmi, nie som nejaký puritan, ale bolo to až moc prvoplánove a v podstate to až taký vplyv na dej nemalo. A celkovo dosť naivna kniha, keď sa tak nad tým s odstupom času zamyslím, čo som si počas čítania až tak neuvedomoval. Najviac ma asi bavil životný príbeh Denisy.