Marek82 komentáře u knih

Asi to nebude kniha, ktorú by som si vypočul viackrát. Ale len preto, aký z nej ide smútok. Inak ma úplne uchvátila. V mnohom pripomína Hanu (kvalitou a štýlom), trocha Listopád (ten je však oveľa slabší). Je to kniha o minulosti, o ľudskom trápení a o statočnosti, s akou ľudia svoje údely nesú. Ku kraju mám aj osobný vzťah, hoci som v Žítkovej nebol, slovenskú stranu Bošáckej doliny, ako aj český Lopeník a Vyškovec poznám celkom dobre. Tie miesta majú v sebe naozaj svoju silu, no život v nich nebol ľahký - tá námaha, s akou si museli kopaničiari zarábať na chlieb, je v knihe spomenutá len veľmi poeticky a okrajovo. V knihe mi najviac chýbala nádej, no možno by bez tej melanchólie a úzkosti nebola taká zapamätateľná.

25 06.03.2023

Kniha ma spočiatku chytila, nespravodlivý svet, kde nejaká časť sveta žije tak nejak na úkor tej druhej, mi pripomínal prostredie Hunger Games. Najprv mi nevadilo vysvetľovanie pojmov, ani veľa nových cudzích slov. Treba uznať, že svet a prostredie autorka vymyslela dobre, je príťažlivý. V tomto dávam za pravdu hodnoteniam a celkovému nadšeniu z knihy. Je to skrátka fantasy/postapo svet s nápadom a tajomstvom. V čom však kniha funguje oveľa horšie, je práca s postavami a príbehom. 25 elitných vojakov, ktorým mala Ilan slúžiť, mi pripomínalo skôr nejaký spolok pestúnok a opatrovateliek, ako drsnú elitu armády. Hlavná hrdinka začala byť svojou naivnosťou, tvrdohlavosťou a celkovou ublíženosťou už skôr otravná a nesympatická. Kým scény v meste Amaria ešte ako tak fungovali, lebo prostredie Ilan naozaj neprialo a bolo nepriateľské, od momentu, kedy odišla s vojakmi, ostala zaseknutá v pozícii "otroka", ktorý ich všetkých nenávidí, pričom oni sa k nej správajú ako ku krehkému domácemu zvieratku, než ku sluhovi a otrokovi. To, že pre nich prakticky nerobí nič z toho, prečo si ju vybrali (majstrovstvo narábania s nerastom), ale pôsobí ako brzda skupiny a zdroj večných otázok a problémov, tiež prispelo k tomu, že poslednú štvrtinu knihy som už musel počúvať na vyššej rýchlosti, inak by som asi nedopočúval. To, že 25 vojakov nerozpozná 13 ročné dievča (hoci v maske a hábite), ktoré sa vydáva za chlapca, bolo rovnako nepochopiteľné, ako x-tá zmienka o "silných pažiach a orieškových očiach kapitána 25ky". O vojakoch vieme len to, akú majú farbu očí, prípadne aký pevný stisk majú, keď Ilan odniekadiaľ ťahajú a zachraňujú, no inak sa líšia len menami a pôsobia úplne neschopne. Bojová scéna bola v celej knihe prakticky jedna, nedozvedel som sa, prečo vojaci vlastne prežili, ani ako sa ubránili. Táto logika a dynamika príbehu skrátka šla bokom. Ak hľadáte príbehovú, akčnú fantasy, tak nie toto. Autorka ostala do konca zaseknutá v neprirodzene dlhých dialógoch medzi Ilan a ľubovoľným členom družiny (to je úplne jedno, ktorým, všetci sú rovnakí, len jeden ma oceľovo šedé oči a druhý orieškové), len aby stále vysvetľovala detaily svojho premysleného sveta. Ďalšou vecou, ktorá nefungovala, no súvisí opäť s prácou s postavami, bolo vykreslenie detskej postavy Ilan. Tá sa totiž už ako 5-ročná správa v podstate ako dospelý. Detskosť postavy autorka znázorňuje len nedostatkom vedomostí, naivitou, ale postava koná a hovorí ako dospelý, čo vám bude vadiť v momente, keď ste už čítali niečo, čo je naozaj písané z detskej perspektívy, ako napríklad Klub divných detí. Ak by sa tohto sveta ujal niekto, kto vie aspoň trocha pracovať s postavami a príbehom cez ich činy a charakterové vlastnosti, vzniklo by dielo, ktoré naozaj prekročí hranice našich dvoch krajín.

20 14.02.2021

Nestáva sa mi často, aby som knihu vypočul doslova za víkend. Autorka veľmi empaticky popísala vnútorný svet hlavnej postavy a prinútila ma s ním prežívať jeho trápenie, drobné radosti a celý príbeh, v ktorom malo všetko svoje miesto. Neduhom mnohých kníh je to, že sa tam často nič nedeje alebo sa toho deje prvoplánovo až príliš veľa. Tu má všetko svoje miesto a príbeh plynie tak, že som počúval tak, ako pozerám niektoré filmy, pri ktorých viem, ako dopadnú, ale nemôžem prestať. Súhlasím s tým, že hlavná postava konala často tak, že si problémy privolávala a tragický prístup k životu riešenie problémov neuľahčuje. Na druhej strane je lahšie súdiť, ako byť súdený. A presne o tom je táto kniha. Dostala ma mimo komfortnej zóny a pohľadom do hlavy niekoho, s kým by som asi veľa pochopenia nemal, mi umožnila prežiť príbeh očami človeka, ktorý je iný vo všetkých ohľadoch.

15 26.06.2023

Hĺbavé, pomalé, dojímavé, ale hlavne veľmi zaujímavé. Ostrov Lewis a jeho obyvatelia sa vám dostanú pod kožu. Vďaka tejto knihe viem, kde ležia Hebridy, alebo to, ako sa loví a je Guga (odporúčam videá na Youtube). Detektívka inak nie je ani detektívkou v pravom zmysle slova. Hlavnému vyšetrovateľovi stačí, ak pátra sám v sebe a tak zistí, kto je vrah. Veľmi príjemná zmena po knihe od Deavera, kde hlavný detektív zo zrnka prachu určoval, ako vyzerá budova, kde býva vrah, či knihe od Keplera, kde bola každá postava psychicky narušená. Moja prvá kniha od Maya a už viem, že minimálne trilógiu z ostrova Lewis si vypočujem celú.

15 31.05.2022

Objavné, dojemné, nežné a tvrdé zároveň...ako ostrov Lewis. Rozprávanie z pohľadu Tormonda mnohým pomôže lepšie porozumieť ľuďom, ktorým už neslúži hlava tak, ako kedysi. Skala však pre mňa ostáva neprekonaná. Príliš veľa náhod, kedy každá postava posúva dej nejakou zhodou okolností ďalej a nakoniec ani tých záporných postáv nie je tak veľa, aby sa nedal uhádnuť vrah mladíka z rašeliny. Skala ma v mnohom prekvapila a poučila (lov Guga), pričom záver bol nabitý emóciami a prekvapením. Tu záver zaostával za strednou časťou knihy. Každopádne, už sa chystám na Šachové figúrky, ostrov Lewis ma chytil a nepustil.

14 20.06.2022

Moja prvá skúsenosť s detektívnou sériou Juraja Červenáka. Po vypočutí alebo prečítaní niekoľkých kníh D. Dána sa nemôžem ubrániť porovnaniu. Tam, kde som Dánovi v posledných dielach vyčítal plochosť postáv alebo jednoduchosť deja bez zvratov a prekvapení som dostal v tejto knihe, všetko, čo mi tam chýbalo. Príbeh, ktorý sa odkrýva, postupne zamotáva, nešetrí zvratmi a to všetko plasticky vykreslené v prostredí historickej Bratislavy. Už len opis stredovekého Prešporku ma veľmi zaujal, obohatil a donútil sa pozerať na mesto, v ktorom žijem inými očami.

14 08.02.2021

Kdesi som čítal, že alternatívny názov tejto knihy mal byť Pohanská Citadela, ale autor sa nazdával, že by to znelo ako fantasy brak, tak do názvu dal radšej Varadín, čiže dnešnú rumunskú Oradeu. Hoci ťažisko finále sa odohráva práve v Citadele. Pokiaľ ide o samotný príbeh, je to veľmi sľubný začiatok série, ktorá však v audiopodobe bude vychádzať tak 3 roky a aj to za predpokladu, že Tympanum zrýchli tempo na viac ako jeden diel za rok. Oproti Steinovi a Barbaričovi je to menej sofistikované a história tvorí skôr kulisu, zatiaľ čo v detektívnej sérii venuje autor nemalý priestor historickým vsuvkám a zaujímavostiam. Napriek tomu, že na trojicu Stein, Barbarič a Jaroš táto séria aspoň prvým dielom nedosahuje, považujem ju za vyzretejšiu a vyváženejšiu ako sériu Černokňažník, ktorá je tiež zaujímavá, ale viac čierno - biela a príbehovo jednoduchá. Všetkým, ktorí váhajú, či si kapitána Bátoryho obľúbia, túto knihu môžem len odporúčať. Je tam história, hrdinstvo, zaujímavé dialógy a trocha tajomna a mystiky, no len toľko, aby to bolo korením, nie hlavným chodom.

13 02.01.2023

Z hľadiska príbehu a zápletky jednoznačne lepšie ako prvý diel zo Štiavnice. Okrem samotného prípadu sa mi páčil aj vývoj vzťahu medzi trojicou, ako aj objasnenie Jarošovej minulosti. O histórii Prahy počas vlády Rudolfa II. som nemal veľa informácií, o to zaujímavejšie bolo poznanie, aká národnostne pestrá bola v tom období. Páči sa mi tiež, že ak čitateľ chce trocha skúmať historické súvislosti, zistí, že mnoho postáv je skutočných a naozaj v tej dobe žili. Za všetky spomeniem majstra kata Jaroša. Kým Bohdan je literárnou postavou, majster Jaroš naozaj pôsobil v Prahe ako kat a bol učiteľom najznámejšieho pražského kata Jana Mydlára, ktorého životopis je predmetom samostatných diel. O to sympatickejsie potom vyznie jeho malá ale historicky presná úloha Jarošovho učňa aj v Krvi prvorodených. Celkovo radosť počúvať, teším sa na ďalšie.

13 08.02.2021

Bola to jazda, ale nie taká, ako som čakal. Chcel som husenkovu dráhu, ktorá zo mňa vytrasie dušu, príjemne ma vystraší a na konci ma nechá so žiariacimi očami a úsmevom. Dostal som jazdu v autobuse, ktorý ide do okresného mesta. Cesta je dlhá, nudná, v autobuse sa veľa rozpráva, ale nič sa nedeje. Po pár km už veľmi chcem byť v meste, ale stále sa niekde zachádza a stojí. Hnevá ma to lebo do mesta nakoniec dôjdeme, len je to strašne otravné. Posledný úsek cesty sa autobus už trocha rozbehne, ale je to už jedno, už ho mám plné zuby. Taká je to bohužiaľ kniha. Zápletka nie je úplne márna, ale vidno, že autorka kládla veľký dôraz na pocity ženských hrdiniek, ktorých je tu toľko, že mi je to jedno, všetky sa len rozprávajú a dohaduju. Polícia hra v tomto príbehu vedľajšiu rolu, naznak dedukcie a detektívnej práce som zaznamenal asi 15 minút pred koncom. Koniec tuším už posledné dve hodiny knihy a to som dosť naivný detektívkar, väčšinou ma autor prekvapí. Ženská časť prednesu ma miestami úplne iritovala, interpretka do celej svojej časti vniesla taky bedakavo vyčítavy ton, že som mal pocit, že sledujem telenovelu, nie detektívku. Toto naozaj nebol thriller. Napätie som cítil len z toho ze by to už mohlo konečne skončiť. Trápil som sa a mam to za sebou...

13 08.02.2021

Všetkým, ktorým sa zdal príbeh príliš košatý, s odbočkami, opismi a dialógmi, by sa zrejme nepáčilo ani Kingove To, ktoré má viac ako 1000 strán/50 hodín. Autorka naň pritom odkazuje aj v samotnej knihe, hoci našťastie nepodľahla príliš silnej inšpirácii ako napríklad C.J. Tudor s Kříďakem. Za mňa bol Šepot z lesa výborný. Skôr thriller ako horror, miestami detektívka, inde spoločenská próza o osobných traumách a živote v malom spoločenstve - všetko tak akurát. Napriek väčšiemu rozsahu som sa pri počúvaní nenudil. Vyzdvihujem výborné dialógy a vykreslenie postáv, ktoré sa naozaj dali odlíšiť a nefungovali len ako štatisti na posúvanie deja, ako inde. Epilóg na konci by sa určite zišiel, keď už bol predchádzajúci dej tak podrobne popisovaný. Imbus je psík, ktorého by chcel mať asi každý.

12 21.10.2023

Výhodou tejto knihy je jej komplexnosť a to ako zachytáva dianie pred katastrofou, aj po nej. Treba si však nastaviť očakávania. Toto je literatúra faktu, akoby ste počúvali článok z Wikipédie. Iná kniha - Modlitba za Černobyl - ide viac po pocitoch a osudoch ľudí. Seriál bol zase výbornou dramatizáciou aj za cenu zjednodušení. Táto kniha dopĺňa môj pohľad na Černobyl o komplexný prierez udalostí a množstvo detailov, o ktorých som inde nečítal. Má však aj slabšie miesta. Odborné popisy havárie a diania v reaktore sú lepšie popísané na Wikipédii. Autor spomína výkon v miliónoch megawattov, pričom megawatt je milión wattov a reaktor mal výkon 1000MW, prípadne 3200MW tepelného výkonu. Ďalšia nepresnosť bolo oznámenie o evakuácii Pripjate, v knihe sa spomína mužský hlas, pritom oznam nahrala žena, nedávno som s ňou čítal aj rozhovor. Človek, ktorý o téme nič nevie, bude spokojný, aj keď dosť možno aj zmätený z množstva mien a informácií. Čitateľ, ktorý už má tému trocha načítanú z iných zdrojov, si rozšíri obzory a nad prípadnými nepresnosťami (možno spôsobených aj prekladom) privrie oko. Každopádne som rád, že po vypočutí tejto knihy lepšie rozumiem celkovému presahu havárie až k urýchleniu rozpadu SSSR, ako aj genéze vzniku nového sarkofágu, či spôsobe konečného odstavenia Černobylu v roku 2000.

12 08.02.2021

Už som asi čítal príliš veľa spoločenskej prózy so ženami ako hlavnými hrdinkami, ktorým sa stanú v živote všetky zlé veci. Kladne hodnotím, že som sa dozvedel niečo z prelomu 19. a 20. storočia, pretože väčšina týchto kníh popisuje 2. sv vojnu a druhú polovicu 20. storočia. Bohužiaľ, historické súvislosti, ako aj samotné banské nešťastie boli popísané dosť zjednodušene a povrchne, aby bolo oveľa viac priestoru venovanému utrpeniu ženských postáv. Rovnako sa dozvedám len málo o tom, ako vyzerala Karvinna, absencia popisov prostredia a veľmi povrchný popis postáv mi nedovolil sa s nimi viac stotožniť. Druhý diel si radšej odpúšťam, lebo to bude zas len prehliadka utrpenia v mne známejšom časovom rámci.

11 03.05.2024

Niektoré Dánove knihy majú syndróm kvantity na úkor kvality. To však nie je prípad Beštie. Ide o tretiu knihu v poradí, kedy si ešte vyberal tie najväčšie kriminalistické príbehy a nemusel si v príbehu pomáhať dialógovou vatou a balastom. Prípad Ondreja Riga otriasol verejnosťou a kniha verne zachytáva chronológiu jeho vyčíňania. Ťažko povedať, čo presne je v knihe v postupe vyšetrovania prifarbené a či bol priebeh zatýkania rovnaký v knihe a v skutočnosti. Ako každý príbeh podľa skutočnej udalosti, aj tento ma podnietil si hľadať informácie z prípadu z dostupných zdrojov. Román je jeden z prvých, z roku 2006, dnes, 17 rokov po jeho vydaní už Rigo našťastie nežije, ale jeho príbeh bude navždy zapísaný v histórii kriminalistiky. Práve tieto príbehy mám od Dána najradšej.

11 17.06.2023

Od Prašiny som mal vzhľadom na pozitívne recenzie veľké očakávania a zhruba do prvej tretiny ich aj napĺňala. Svet Prašiny je tajomný, originálny a zaujímavý. Neuveriteľnosť tohto celého sveta zasadeného do súčasnej Prahy, ako aj jeho nereálnu zachovalosť som rád v mene príbehu prehliadol. Čo však u mňa nefungovalo, boli postavy a neskôr príbeh. To, že 13 ročné deti sa nesprávajú a nerozmýšľajú ako deti, ale ako vycvičení nezlomní agenti, je jedna vec. Vďaka tomu, že sú vykreslení vcelku plocho, vždy nájdu na všetko v poslednej chvíli odpoveď a nakoniec sa vždy zachránia, nevzbudzovali u mňa skoro žiadny záujem o ich osud. Nebál som sa o nich a od polovice knihy som len čakal, ako a kedy to skončí. Akcia miestami príliš tlačí na pílu, stále sa niekam uteká a väčšinou sa vždy utečie alebo niekto inak zachráni situáciu. Záporné postavy sú hrdinom stále v pätách, zjavujú sa vždy odnikadiaľ a stále ich už už chytia. Deti stále utekajú alebo sa vyslobodzujú z rôznych život ohrozujúcich situácií. Záver príbehu je trocha prekvapivý a podarený - len ma utvrdil v tom, že Prašina ako nápad a svet by fungovala, keby sa z príbehu a postáv nesnažil autor za každú cenu spraviť superhrdinov v akčnom filme. Deťom sa kniha môže páčiť viac, aj keď ťažko povedať, od akého veku. Na pokračovanie zatiaľ nemám chuť, aj keď tuším, že Prašina ma nepustí a dám jej ešte šancu.

11 08.02.2021

Malevil je klasika, o ktorej som doteraz nevedel. Súhlasím, že na príbehu už cítiť 50 rokov od vzniku knihy. Je často idealistický, ľudí vykresľuje väčšinou čierno-bielo, cítiť tu tiež vplyv rôznych ideológií a náboženstva. Na druhej strane si hovoríte, že by to tak nejako mohlo byt. A prečo konieckoncov neprijat autorov príbeh, kde hrdinovia ťažia z miesta, kde ich apokalypsa zastihla a v mnohom im jednoducho praje šťastie. Nikde predsa nie je napísané, že postapo žáner musí byť len temný, tak ako ho vykresľuju dnešné filmy a literatúra. Je príjemné nechať sa unášať rytmom francúzskeho stredoveku a na chvíľu nerozmýšľat, či to všetko nemajú hrdinovia akési jednoduché. Co však túto audioknihu odlišuje od ostatných je kráľovské spracovanie zvukovej stránky. Toto nie je len čítanie viacerými interpretmi s občasným zvukovým predelom. Hra tu nespocet hlasov, často sprevádzaných hudbou, rozličnými zvukmi, dokonca ozvenou (napríklad scéna v kostole). Nemyslím, že som zatiaľ počul audioknihu, ktorá by bola po zvukovej stránke precíznejsie spracovana. Určite stojí za vypočutie.

11 08.02.2021

Súčasnému čitateľovi sa môže zdať kniha už idealizovaná, beriem to však ako inšpiratívnu a rozvojovú knihu pre chlapcov vo veku 10-13 rokov. A literatúra pre deti a mládež je predsa plná ideálov, boja dobra so zlom a tak to má byť. Preto ako dospelý rád prehliadnem vek príbehu a budem sa snažiť syna viesť ku cnostiam, ktoré pestovali Hoši od Bobří řeky, aby z neho vyrástol správny muž.

10 10.11.2022

Keď som knihu počúval, striedala sa u mňa spokojnosť s okamihmi, kedy som bol rozhodnutý, že dám knihe nižšie hodnotenie. Záverečná bodka však príbeh o dosť vylepšila a vysvetlila motivácie, ktoré neboli dovtedy jasné. Áno, príbeh je trocha pritiahnutý za vlasy, ale ktorá dnešná detektívka nie je? Bavilo ma pozadie amnestií a stále rozmýšľam, čo to bol za nápad pustiť von politických väzňov (kde by som to ešte pochopil) spolu s násilníkmi, vrahmi a recidivistami. Inak to ani dopadnúť nemohlo. Oproti Nežnej fatamorgáne je príbeh akčnejší, politika ide bokom, príbeh sa pomaly odkrýva a zapadá do seba. Ako vo všetkých Dánových knihách, mrzí ma absencia charakterizácie a odlíšenia postáv cez spôsob, akým konajú a vyjadrujú sa. Inými slovami, všetci rozprávajú rovnakým jazykom a výrazom. Pritom úvodný list interpretovaný M. Geišbergom bol skvelou ilustráciou, že autor vie vystihnúť aj povahu, vzdelanie a sociálny status osoby cez jej vyjadrovanie. Škoda, že to ostalo len pri úvodnom liste. Za mňa však ide o jednu z lepších Dánoviek, ktorá bola zaujímavejšia ako Nežná fatamorgána a uveriteľnejšia ako Básnik. Pokračujem Muchou.

10 22.08.2022

V hodnotení sa nemôžem ubrániť porovnaniu s Orwellovým 1984. No Orwellov román a celý svet je lepšie vykreslený. Chápeme jeho zákonitosti a preto aj zápletku, ktorá sa na jeho pozadí odohráva. 451 stupňov Fahrenheita začína sľubne, tiež vykresľuje prostredie a zvláštne usporiadanie sveta. No jednotlivé dejové linky, motivácie hrdinov, príčiny tohto stavu - to všetko ostáva nedopovedané. Namiesto toho sa často kniha utápa až v lyrických pasážach, pri ktorých som strácal pozornosť a keď som sa kúsok vrátil, tak som danú pasáž ani nespoznával a počúval som odznova. Koniec knihy už len dopĺňa nepochopiteľnosť zákonitostí autorovho sveta. Nevieme, čo presne a prečo sa stalo, je to však nový začiatok. Knihu napriek záporom ťahá hore interpretácia a prvotná myšlienka, ktorá by bola dnes stále aktuálnejšia nebyť toho, že pandémia trocha vyčistila a spomalila naše životy.

10 08.02.2021

Autorka vie písať ľudské príbehy, vytvárať prepletence osudov a zaujímavé pointy. V tom je dobrá a preto je dobrá napríklad Hana. No aj Hane dochádza v jednej časti dych, keď prídu na rad popisy deportácií a koncentračných táborov. No kým v Hane to tvorí len kúsok druhej polovice knihy, tu je taká celá prvá polovica. Popisná, odťažitá, schématická. Nevyvoláva žiadne pocity, je to príliš sterilné. Až v druhej polovici autorka trocha rozohrá vzťahové a rodinné momenty, no je to málo a ako rýchlo to začne, tak rýchlo to skončí. Ako dystopia a české 1984 to nefunguje, o režime vieme len to, že je v podstate stále taký istý, ako pred rokom 1989. Nejaké objavné prvky a vysvetľovanie prostredia tu netreba čakať. Kulisy stoja od roku 1989 nezmenené a to je asi tak všetko. Druhá polovica je lepšia, ale celkový dojem už nezachráni. Za mňa mierne sklamanie. Po správe o živote v KĽDR alebo Mayovej Skale bol toto slabý odvar jedného aj druhého.

9 12.06.2022

O 2. svetovej vojne som toho prečítal už dosť, ale toto bol úplne nový pohľad. Niekedy som bojoval s podozrením, koľko z obsahu je podporeného faktami a koľko si autor domýšľa. No je pravda, že udalosti 2. svetovej vojny sú vďaka pedantnosti Nemcov veľmi dobre zdokumentované. O závislosti vodcu na liekoch a látkach som potom našiel zmienky aj inde. Je zaujímavé, že sa o tom až tak nepíše, hoci je to fakt. Kniha zasadzuje rauš Nemcov do kontextu udalostí vojny, je teda zároveň aj krátkou a prehľadnou kronikou, no s množstvom nových informácií. Odporúčam.

9 12.03.2022