DzordanoChruno komentáře u knih

Keby mala byť na svete iba jediná kniha, zaslúžila by si to byť práve táto. Napísať k nej komentár je ako skúsiť vtesnať 3D pristor do úsečky. Tak mnohorozmernú knihu som už dávno nečítal. Naoko je to príbeh jedného medicínskeho experimentu, no zároveň úvahou o tom, čo je šťastie, o medziľudských vzťahoch, o zmysle života, o láske ako jedinej premožiťeľke smrti. Kniha núti k zamysleniu, ako zle sa správame k tým, ktorých považujeme za menej chápavých. A tá nadradenosť je iba prejavom našej vlastnej malosti a hlúposti, z neschopnosti poznať svet mimo našich osobných limitov. Kto z nás nebol na oboch stranách tohto plota? Kto z nás môže povedať, že sa na tú horšiu stranu nikdy nedostane? Naozaj? Ani v starobe? Svojim spôsobom smutná, niekedy až desivá kniha. Plná hlbokých myšlienok; je ich toľko, že ich netreba vypisovať, ale si knihu prečitať znova. A je to napísané tak ľahko a presvedčivo, že vás to vtiahne do deja a príbeh sa neodohráva nejakej postave, ale priamo vám! Majstrovské dielo.

18 03.07.2019

Ten správny mix humoru, smútku a hlbokých myšlienok. Spomienka na detské časy, keď bolo všetko čisté a pekné, napriek všetkým tým sračkám naokolo. Teraz je to už len smutné, lebo tie sračky sú hlavne v nás.

17 19.04.2022

Nikdy som nechápal, ako môže niekto klesnúť tak hlboko, že začne brať drogy a kvôli nim vymýšľať dokonalé klamstvá, kradnúť, či prostituovať. Po prečítaní knihy to už chápem, je to plynulý a logický proces. Memento je v tom, že takto môže skončiť dieťa každého z nás. Takže povinné čítanie.

14 25.12.2020

Okrem inými recenzentami uvedených kvalít knihy sa akosi zabúda na humor, dobre som sa zasmial pri pasážach ako:
"Jeho inteligenci (mloka) není naprosto třeba přeceňovat, nebo v žžád­ném ohledu nepřekračuje inteligenci průměrného člověka naššich dnů."

13 27.09.2021

Semienko citu v zápase s temnotou, diktatúrou, plytkosťou a chladom. S chladom v spoločnosti, aj v sebe samom. Hrôza je v tom, ako veľmi sa náš dnešný svet už na tú 70 rokov starú víziu podobá. Takmer poetický dojem z knihy, i keď je to písané ako próza. Viem si predstaviť film v réžii Ridleyho Scotta.

12 11.09.2019

Chýbala mi tam emócia. Kniha nemá hlavného hrdinu, s ktorým by sa dalo stotožniť. Hana je na začiatku aj na konci knihy opísaná ako troska, bezzubá, páchnuca. Chápeme, že toto z nej urobili nacisti, ale kniha mala ambíciu byť beletriou, nie dokumentom. A teda rozsah vojnového zla by viac vynikol v kontraste s hrdinom, ktorého si obľúbite.
Opisy zaobchádzania so Židmi sú popísané dobre, ale pri čítaní sa mi vybavovali obrázky z filmov z obdobnou tematikou (vlakový transport, komín v Osvienčime s hustým dymom, kára s mŕtvolami), tak som mal pocit, že autorka iba dala na papier to, čo videla v kine, nič viac.
Pre toho, kto hrôzy fašizmu nepozná, je to povinné čítanie, ale ja som si tam nenašiel nič hlbšie. A teda som sa nevedel dočkať, kedy to dočítam.
Celá kniha mi prišla napísaná prvoplánovo, ako scenár k filmu, ktorý chce silou mocou dostať Oscara...

12 11.03.2019

Autor je myslím génius. Rybí krev je pre mňa poetickou knihou. Síce napísaná ako román, ale mnohovrstvový dej dokonale navodí pocity, ktoré sa nedajú dosiahnuť prózou. Som rád, že som zahliadol kúsok autorovho vnútorného sveta. A len s rešpektom odhadujem, koľko toho v sebe musí mať navyše nad to, čo som ja bol schopný vnímať.
Čo sa štýlu týka, páčil sa mi úvod zo súčasnosti. Flashback o 20 rokov do minulosti mi zo začiatku nesadol, trvalo mi dlhšie, kým som sa chytil. Ale pootm to už šlo. Hlavná hrdinka môže niekomu liezť na nervy, ale mňa si získala silným putom s rodnou hrudou a odhodlaním urobiť všetko pre to, aby sa väzby, vzťahy a korene nevytrhali. Takéto niečo ja nepoznám, je mi jedno, kde som, ale rešpektujem, a možno i obdivujem ľudí, ktorí cítia silnú príslušnosť k miestu a dobe. Asi majú život hlbší a bohatší. Niekedy bol dej príliš rozvláčny a autor ho mohol skrátiť. Inokedy som bol prekvapený z dokumentaristického štýlu, sám som to obdobie zažil a opisy boli veľmi verné, priam biografické. Privítal by som, keby kniha neskončila pred stretnutím so Zdeňkom. No a s tou lesbou to bol trocha zbytočný úlet, neviem, či to je dnes povinná položka a bez toho by knihu nikto nevydal. Alebo je autor sám teplomilná rastlina (to by vysvetľovalo, ako dokonale a citlivo píše muž knihu očami hlavnej hrdinky - ženy) a neodpustil si trocha podprahovú masírku. Ale na hodnotení za to hviezdu neuberiem.

11 04.04.2021

Toto je presne kniha z kategórie "Krásna literatúra". Nádherné čítanie, bez gýča a pátosu, s jemným sarkazmom, o sile priateľstva. Pokrok a peniaze sú ničím v konfrontácii s vekom, smrťou a odpustením. Dvaja starí kamaráti vlastnou jednoduchou optikou pomáhajú čitateľovi rozpoznať, čo je v živote dôležité. Nie je to však napísané mravokárne, skôr poeticky a láskavo, ako staré české knihy a filmy. Navyše, kniha je podaná veľmi vtipne a napriek tomu, že humor je častokrát jednoduchý, nie je nikdy fekálny. Tomu hovorím umenie. Klobúk dole aj pred famóznym českým prekladom, každé slovo je presne také, aké má byť, a na správnom mieste. Zostáva mi už len dúfať, že niekedy takú pravú zelňačku aj ochutnám :-)

7 31.05.2023

Staré dobré Rusko, melancholické, platonické, hlboké. Neskutočné, a to doslova. Pretože už také Rusko neexistuje, je mŕtve, zahubilo samo seba; a už i navôkol šíri iba smrť... Ad: kniha - pravdivá, ale dosť nelichotivá sonda do ženskej duše. Kto z mužov nebol aspoň raz v živote v rovnkej situácii, ako hlavný hrdina?

7 13.04.2022

Kniha je ako anglická hmla. Najprv vidíte iba pokojný opis detstva a mladosti skupinky sympatických hrdinov (Áno, aj Ruth! Bola taká skutočná, s chybami aj dobrými vlastnosťami). Z hmly sa postupne vynárajú obrysy druhého plánu, od začiatku síce tušíme, o čo pôjde, ale i tak nám postupné dávkovanie pravdy robí dobre; a našťastie nešokuje, to by knihu kazilo.
Dlho mi však trvalo, kým som si uvedomil, že mi tam ešte niečo chýba, že kniha má ešte tretí, pre mňa najpodstatnejší rozmer.
Pozor možný spojler!
Opis a smerovanie a života postáv v knihe sa zhoduje s našimi životmi. Tiež máme sny, predstavy, túžby; tiež žijeme vo vzťahoch plných lásky, priateľstva či nedorozumení a tiež svoje životy skončíme rozpačito, nie vždy naplnení, a často skôr, ako sme plánovali; po "rozdaní" sa druhým (deti, rodina, práca). A tiež pre nás niet úniku...
Ak by som nevedel, že je autorom muž, isto by som tipoval, že knihu napísala žena. Pavučinky vzťahov, dlhé opisy, pocity, náznaky, vysvetľovania a zdôvodnenia. Zaujímavý, pre mňa doteraz nepoznaný štýl. Ázijská poetika ma zväčša necháva chladným, nechápem ju, sme mimobežky. Ale v tomto prípade to tak rozhodne nebolo.

7 08.02.2019

Kniha útla rozsahom, ale rozsiahla obsahom... Pomalý dej veští katastrofu, zdanlivý pokoj je iba v oku hurikánu... Autor na pár stranách sugestívne opísal stiesnenosť situácie, i jej rýchle vygradovanie v priebehu pár dní. Strašné je, že to nie je iba kniha, ale jeden z príbehov, ktoré sa skutočne odohrali. Z diela je zrejmé, ako ľudská hlúposť a chamtivosť spôsobila tragédiu, ktorá bola tak zvrhlá, že málokoho napadlo, že môže niečo také nastať. Preto toľkí vopred neutiekli, ale skončili v plynových komorách. Kniha by mala slúžiť ako memento, situácia sa kľudne môže zopakovať, aj dnešný svet je na hlavu postavený, zlo sa šíri všade, kam sa človek kuken.

6 02.02.2024

Cesta do plytčin ženské duše...Nejak som to dočítal, ale detektívka to nebola ani náhodou, skôr román na pokračovanie z nejakého feministického občasníka. Väčšinu knihy totiž zaberajú analýzy ženských myšlienkových pochodov. Toľko plytkosti a gýču pokope ako je v tejto knihe sa ťažko hľadá; pripomína mi to súčasnú českú filmovú tvorbu: veľa rečí, krásne obrázky, ale žiadna hĺbka a emócia. Akoby to bolo napísané pri zapnutom StarDance v pozadí. Len pár postrehov na ilustráciu toho, čo píšem: Vonku sú ťažké mraky, ale vnútri poletujú trblietavé zrnká prachu v lúčoch, ktoré presvitajú cez okno... Alebo: Hlavný neverník je absolútny pedant vo všetkých smeroch, ale dvakrát zabudne v pohovke podpísaný list od frajerky, kde ho žiada o sexi spodné prádlo... Alebo: celý večer výdatne prší, ale za džípom policajta sa ráno vznášajú kúdoly prachu. (Už tu snáď chýba iba záverečná scéna, kde milenci odchádzajú v objatí na koni v ústrety zapadajúcemu slnku). Takéto nelogizmy a prvoplánové vsuvky musia urážať každého milovníka poctivej detektívky. No a záverečné vyriešenie prípadu "Kaderník" je škoda komentovať, celý lajtmotív knihy je nedôveryhodne objasnený na predposlednej strane... Navyše: čo sa stalo s Radimom? Pani spisovateľka by mala radšej zmeniť žáner, napr. na vtipné kuchárske knihy. P.S. Kniha má 87%... naozaj stačí vačšine čitateľov tak málo na tak vysoké hodnotenie?

6 17.11.2023

Ani neviem, prečo som to dočítal. Bola to skôr štúdia chaosu v hlavách ženských postáv, než detektívka. Predpokladám, že ženy budú knihu hodnotiť lepšie než muži. Je to sexistický názor? Určite! Idem si overiť jeho platnosť prečítaním komentárov.

6 28.10.2023

Nemôžem si pomôcť, ale je to nudná, prvoplánová, možno až zbytočná kniha. Štýl písania je plytký, skratky krkolomné, motívy naivné a koniec predvídateľný. Autor čitateľa zámerne ťahá za nos, nie je pre neho kamarát, ale hlupák. No a celé je to chladné, prešpikované nemeckým sadizmom, miestami až príliš zvrhlé. Možno sa autor ešte vypracuje, ale to by ho nesmeli davy tak chváliť aj za tento odvar, kde je emócie asi toľko ako v homeopatiku liečivej látky.

6 23.05.2020

Nečíta sa to zle, ale v podstate je to o ničom. Dokopy žiadny dej, ani atmosféra, ani hrdina, ani odkaz. A keď už to konečne začína byť napínavé, zrazu kniha skončí.

6 06.03.2020

Pred 35 rokmi som ako chlapec čítal skrátené vydanie (Tatran, 1969, chýba v zozname vydaní na tomto serveri). Bolo ilustrované temnými fotografiami z filmu Nosferatu a treba povedať, že pred spánkom som najprv vždy so strachom pozrel pod posteľ. Detská fantázia, ale aj majstrovský štýl urobili z knihy nezabudnuteľné dielo.
Po tomto dlhom čase som knihu prečítal znova, v neskrátenej, pôvodnej podobe. Kniha je stále pútavá, ale zbytočne dlhá. Kľudne by šla skrátiť o tretinu, spád by sa zrýchlil, dramatickosť vzrástla. Nehodnotím teraz strašideľnosť: rozdiel vo veku a znalosť deja robia svoje. Ale v knihe je veľa nudných, naivných (dierky v tepne, ktoré samé prestanú krvácať; transfúzie bez ohľadu na krvné skupiny - toto bolo objavené až po napísaní knihy) a nelogických pasáží (napr. Lucy prejde cez hermeticky uzavretý olovený sarkofág, no cez dvere už nedokáže, alebo gróf na lodi smerom do Anglicka odkrví celú posádku, no smerom späť do Varny v pohode prečká 3 týždne o hlade, a pod.). Záver: kniha je výborná, ale čítajte ju v mladom veku, pod paplónom s baterkou.
Ako pozitívum hodnotím tiež poznatok, ako slušne, ohľaduplne a ochotne sa ľudia k sebe pred 100 rokmi správali a ako veľa vedelo urobiť, keď bol niekto príslušníkom šľachty. Keďže bola kniha v tom čase aj písaná, beriem to ako dobovú sondu, nie fikciu.

6 23.10.2019

(SPOILER) Tých ťažko uveriteľných vecí je tam veľa: dokonalá dvojníčka, s rovnakým menom, zvláštny postup vyšetrovania a hlavne fakt, že tá pretvárka nebola odhalená po 5 sekundách... Kvôli nim som mal zo začiatku pocit, že to bude mysteriózny žáner. Ale je to psychologická kniha, napísané tak dobre, že som prekusol aj jej zbytočnú rozvláčnosť a extrémnu dĺžku. Ako môže niekto napísať dielo, ktoré je tak premyslené do najjemnejších detailov? Každý rozhovor je vypointovaný a konanie postáv uveriteľne obhájené. Má v tom autorka vopred jasno, alebo to tvorí "za pochodu"? V tomto ohľade je to geniálna kniha a z hviezdičiek teda neuberám napriek spomenutým slabinám.

5 26.06.2023

Prvá časť knihy je výborná, ak by to bolo možné, dám jej 6 hviezdičiek. Predstavenie hrdinov, ponor do duší, predzvesť hĺbky aj tragiky. Myškin je sympaťák a napriek "idiotizmu" jediný normálny.
Časť 2 je ale strašný guláš. Resp. mala to byť dobrá hustá gulášová polievka, pre mňa je to ale nestráviteľný betón. Osoby sú z panoptika bláznov, ich konanie preafektované, veľa nezmyselných odbočiek z deja, chaos, psychedélia (ako u Bulgakova), nelogický prestrih do inej lokality a opustenie hrdinov, medzi ktorými sa v prvej časti začal rozvíjať sľubný príbeh. Navyše veľa dlhých 3-slovných ruských mien, ak by autor uvádzal len jedno, kniha by sa skrátila na polovicu, čo by jej určite prospelo. Za mňa nuda a hodnotnenie odpad.
Časť 3 je podobná ako 2, okrem Ippolitovej spovede tam nie je nič zaujímavé. Vzťah kniežaťa s Aglaiou vzikol nejako zrazu, v románe tohto rozsahu by som čakal jeho postupný vývin. Pohnútkam hrdinov nerozumiem a neviem sa s nimi stotožňiť.
V poslednej, štvrtej časti sa veci síce konečne vykryštalizujú, ale opäť zdĺhavým a prekombinovaným spôsobom. Tentokrát stráca aj knieža čitateľove sympatie, lebo postráda schpnosť vycítiť dobro a vydať sa jeho smerom. Koniec knihy teda napriek zamýšľanej gradácii pôsobí umelo, nedotiahnuto a rýchlokvasene.
P.S. Spása ľudského rodu "ruskou" cestou sa práve v dnešných dňoch naplno ukazuje ako fatálny omyl... Dostojevskij sa musí v hrobe obracať.
Myslím, že čitatelia, ktorí dávajú najvyššie hodnotenie, tak robia aj ako ocenenie seba, že tú dlhú a miestami dosť nudnú knihu vôbec dočítali. Endorfíny, ako po zdolanom maratóne.

5 17.06.2022

Ono to ani scifi nie je, skôr strata času. Príjemná, ale stále len strata času. Keď si na nejaké mená a postavy zvyknete, príbeh poskočí o pár desiatok rokov dopredu. A zvykáte si znovu, na nové mená.
Viac ako scifi je to politika, úskoky, intrigy. Je to ako listovanie v starom kalendári. Nečíta sa to zle, ale dokopy nič sa neudeje.

5 08.05.2019

Skúsený čitateľ detektívok pri prvej zmienke o vražde brokovnicou odhadne pointu, ale i tak sa to čítalo dobre. Možno tiež aj vďaka tomu, že Homeless je tu civilnejší a uveriteľnejší; neurčuje z výšky prílivu členitosť povrchu Mesiaca na odvrátenej strane. Druhá retrospektívna polovica ma bavila menej.

4 14.01.2022