kurama45
komentáře u knih
Nevhodný návrh
Julia Quinn
Kameň úrazu celej série. Toxický chlapík chce milenku a s každým odmietnutím je toxickejší. Snaží sa to zahaliť do rúška umeleckého ducha a poézie, ale nevydalo. Najprv sa s ňou vyspí a keď v tom slečna nechce pokračovať, tak sa jej potom za to vysmeje? Prosím? Nebolo to ani milé, ani pekné a na Sophiinom mieste už dávno šlohnem svojej prepnutej macoche všetky prachy a odcestujem dakde na Havaj. Bohužiaľ táto paródia na Popolušku si nezaslúži ani jeden oriešok, o troch ani nehovoriac.
Aspoňže Colin zase robil dohadzovača a postaral sa o svetlé okamžiky. Vlastne aj Hyacint, vďaka Bohu za nich.
Vikomt, který mě miloval
Julia Quinn
Oveľa lepšie ako prvá časť a oveľa sympatickejšie postavy ako v seriáli. Prinajmenšom sa tu Kate a Edwina správali ako skutočné sestry a nie účastníčky Ruže pre nevestu. Všetky reflektory na seba ale zase strhol Colin a jeho dohadzovačstvo. A záver s (nie až tak) tajomnou Whistledownovou opäť pobavil.
Vévoda a já
Julia Quinn
Oddychovka, kde on („pozrite, aký som mužný“), má traumu z detstva a ona („nie som ako iné ženy“) mu ju vylieči. Občas ma vytrhlo z kontextu Quinnovej nadužívanie „vyhrážok“. Niekto si z niekoho uťahoval? Ten druhý sľuboval, že ho zaškrtí. Niekto niekoho iritoval? Ten druhý si predstavoval, že mu jednu vrazí. Niekto s niekým nesúhlasil? Ten druhý už-už vyťahoval pomyselný nôž. Po treťom raze to prestalo byť aj nápadité, aj vtipné.
A oproti seriálu je to podstatne menej komplexné. Tretiu hviezdičku pridávam za Colinove a Hyacintine poznámky. Záver o lady Whistledown bol čerešničkou na torte.
Vdovou proti své vůli
Georgette Heyer
Romantiky bolo poskromno a aj tá detektívna časť v kadečom pokrivkávala. V čom Heyerová exceluje, sú dialógy. Bolo to ako sledovať ping-pongové majstrovstvá sveta, dokonalá slovná prestrelka.
Nech robila, čo robila, hlavná hrdinka sa vždycky dostala presne tam, kde byť nechcela, a pritom nebola ani hlúpa, ani naivná. A hlavný hrdina hral so všetkými ako na husle, v živote som nečítala o takom sebavedomom a schopnom človeku. Na všetko mal odpoveď, vždy všetko vedel, všetko vybavil. Keď začal Elinor na konci opäť presvedčivo presviedčať, prečo by si ho mala vziať, skoro som mu na to sama skočila.
Možno to bolo trochu prekombinované, ale také zábavné, že som hodila námietky a logiku za hlavu a bavila som sa.
Pan Romantik
Leisa Rayven
Takú primitívnosť som už dlho nepočúvala/nečítala: „Caleb voní po borovici. Stepilá, sexi falická borovice.“ alebo „Má na sobě jenom úzke kalhoty od obleku a naštvaný výraz a ja nemůžu přijít na jediný důvod, proč jsem ho ještě neolízla.“ Veru, ťažko bolo vysvetľovať okoliu príčinu môjho hurónskeho smiechu.
Hlavný hrdina má toľko „osobností“, že mu nakoniec akákoľvek osobnosť chýba. V jednej chvíli na Eden hucká psy, v druhej ju presviedča o svojej nesmrteľnej láske a všetkého sa kvôli nej vzdáva. Tak určite.
Hlavná hrdinka je pomerne rýchlo predstavená ako nejaká vulgárna štetka. Asi to má znázorňovať jej feministickú emancipovanú stránku alebo čo. Slečna bola presvedčená o vlastnej genialite a pritom dokopy nič nerobila, nejak extra sa nesnažila, vôbec na sebe nepracovala, proste nula bodov. Taký ten typ, čo príde za šéfom: „Zvýšte mi plat.“ „Prečo?“ „Lebo!“
A pokiaľ ide o spoločné scénky: nuda. Obaja by mali podstúpiť BOZP, lebo podľa pani autorky horeli, len čo na seba pomysleli. No strašne trápne to bolo, fakt. Asi som už stará, ale radšej by som chcela romantickú/erotickú knihu, kde je slečna milá a má niečo v hlave a hlavný hrdina zasa pracovitý, zodpovedný, fešný a miesto striptízu zvládne opraviť práčku.
Vzkaz v láhvi
Jussi Adler-Olsen
Nebolo to najhoršie, avšak pripadalo mi to už prestrelené. Akoby každý musel byť nejaký čudák s traumou, závislosťou alebo divným správaním. Navyše sa tam kopilo až priveľa šťastných náhod, tobôž keď celé to ich oddelenie pracovalo tak nejak entropicky. Zabavila som sa a počúvalo sa to fajn, ale o niekoľko týždňov ani nebudem tušiť, že taká kniha existuje.
Slyšet jeleny zpívat
František Šmehlík
Som nadšená a sklamaná. Nadšená, lebo to bolo napínavé, zaujímavé a také „naše česko-slovenské“. A sklamaná, lebo som bola presvedčená, že je o ostravákoch celá knižná séria :(. Tak hádam ešte bude.
Adept
Adam Przechrzta
Ako taká chaotická fan-fiction na históriu. Koho dejiny zaujímajú, asi bude nadšený, ja som však bola sklamaná. Atmosférou mi to pripomenulo Glukhovskeho Metro. Naťahovalo sa to ako cesto na štrúdľu, akoby sám autor nevedel, čo od toho vlastne chce. Začalo to akciou, potom sme dostali zbrklý a povrchný fantasy úvod, prešlo to do paralelných fantazmagorických dejín a skončilo to pri nezáživnej politike. Do toho sa riešili príbuzenské vzťahy, ktoré ozaj neboli také komplikované, aby si hrdinovia ujasnili svoje priority až kdesi na konci knihy. Skrátka to bolo na mňa nemastné-neslané a druhej časti sa už nedotknem.
Egypťan Sinuhet
Mika Waltari
Zaujímavý a prekvapivo zábavný pohľad do histórie aj pre neegyptofilov. Ak nesúhlasíte, vaše slová sú ako bzučanie muchy v mojich ušiach.
A kiežby na mňa zostúpila aspoň štipka Kaptahovho prefíkaného obchodného ducha.
Dům Páně
Samuel Shem (p)
Jednoznačne nesúhlasím, že by bola táto kniha medicínska Hlava 22. Po prvé jej chýba vtip. Je síce pretkaná cynizmom a nehovorím, že som si párkrát úsmevne neodfrkla, avšak Shem je k Hellerovi ako keyboard ku koncertnému klavíru.
Po druhé je neskutočne presexualizovaná. A to až tak, že to nakoniec nebolo ani vzrušujúce, ani vtipné, či šokujúce. Iba trápne. Stačilo o tom napísať raz, ako argument by to bohato stačilo a aj tak tieto pornografické scénky v naratíve neplnia žiadnu úlohu.
Mno a po tretie si neodpustím pichnutie do osieho hniezda oslavných komentárov. Vážne je správanie protagonistu a jeho kolegov také úžasné a zábavné? Naozaj si to zaslúži potlesk? Ja som z nich takmer dostala reflux. Na druhú stranu ma neprekvapuje, že sa týmto potľapkávajú po pleciach súčasní lekári. Ak sa totiž správajú ako rozmaznaní nezodpovední fagani, nesnažia sa zmeniť ani systém, ani seba, ale napriek tomu berú vysoké platy a hrajú sa na Bohov, stále za nimi stojí celý tím podobných „Royov“, ktorí ich utešia, že tak to má byť, lebo lekár nesie na ramenách ohromné bremeno, je to poslanie, nie povolanie, nemá na to každý, nikto ich nechápe a och! Aké to oni majú nesmierne ťažké Napiglovat a odfiltrovat? Možno áno, ale iba podobnú generáciu lekárskych spasiteľov.
Sedmilhářky
Liane Moriarty
Je to taká komplexná oddychovka, asi skôr pre ženy. Príbeh pekne graduje a aj keď mi tesne pred koncom došlo, aký bude koniec, nič to neubralo na zaujímavosti. Páčilo sa mi, že sa čitateľ veľmi rýchlo zoznámi s postavami a dostane sa im do hlavy. Nejak takto som si pôvodne predstavovala Ohníčky všude kolem, ale tam to bohužiaľ nevydalo, lebo to autorka prehnala, kdežto Moriarty to hrala na správnej vlne až do konca.
Minirozhovory s ostatnými matkami, otcami, upratovačkami a pod. medzi jednotlivými kapitolami ma dostávali do kolien, rovnako ako dejová línia s gejom-negejom.
Čerešničkou na torte bol nervózny pán v záverečnej scéne so Celeste počas prednášky. Super, že bolo domáce násilie spomenuté aj takto z druhej strany.
Dějiny smrti. Díl 1, Doba ležících
Philippe Ariès
Kniha mi dala zabrať, asi preto, že históriu veľmi nemusím. Napriek mŕtvolnej téme však šlo o záživné a akčné čítanie. Kedysi dávno nám na prednáške z forenznej antropológie doktor rozprával príbeh o akomsi divokom kmeni, či národe, s ktorým si nakoniec dali rady, až keď začali páliť telá ich mŕtvych a nedovolili im ich pochovávať alebo tak nejak. Skrátka si ich podrobili cez kultúrny fenomén, nie násilím. Bolo to fascinujúce a Dějiny smrti sú plné podobných perličiek. Viem si predstaviť, že pre ľudí, ktorí sa orientujú na históriu je táto knihu ako manna nebeská, tak ako bolo pre mňa Sapolskeho Chování. A ľudia ako ja si z nej odnesú aspoň kopu morbídností k obedu.
Neobyčajná žena
Laura Frantz
Od knihy tohto žánru nečakám presné historické reálie, takže zjavná zjednodušenosť mi neprekážala. Ale romantický vzťah, okolo ktorého sa mal príbeh točiť, prišiel ako slepé kura k zrnu. Z ničoho nič bola medzi Clayom a Tessou veľká lásočka. Nehovoriac o násilných a neprirodzených náboženských vsuvkách. Takmer akoby ich autorka do textu doplnila až po dokončení celej knihy.
Bohužiaľ po dlhých rokoch moja prvá nedočítaná kniha. Pritom to nebolo až také zlé, iba nudné. Ono je totiž dosť smutné, keď človeka na knihe najviac zaujme to, že sa brat hlavnej hrdinky volá Zadok.
Ďábelské hry
Angela Marsons
Wowza, neverím, že som narazila na detektívku/krimi/triler, ktorý ma chytil na začiatku a pustil až na konci, kde neboli hluché miesta a ani postavy neboli hluché a počúvali vlastný mozog.
A vidíte, že sa to dá. Moderné a napínavé čítanie, ale bez mora krvi. Bravissimo, dokonca aj povinná progresívna linka sa objavila iba v cca 10 vetách, a to navyše v poslednej tretine príbehu.
Môj jediný problém teraz je, že mám chuť vyskúšať ďalšie knihy z tejto série...
Chyť mě, jestli to dokážeš
Frank W. Abagnale
Oproti filmu trochu ťažkopádnejšie, reálny Frank podstatne škaredší, ale stále to nie je biografia, iba fabulácia prikrmená realitou.
Ešte predtým, ako vyšlo najavo, že je chlapík väčší klamár ako podvodník som nechápala všeobecnú fascináciu týmto americkým Jánošíkom, ale budiž.
Na záver si dovolím knihomoľskú svätokrádež: pozrite si radšej film.
P. S.: Francúzsko, hanbi sa. Aj prasatá mojej babky majú lepšie podmienky ako tvoji väzni. Ak Abagnale aj v tomto nevodil čitateľa za nos...
Nachové plachty
Alexandr Grin (p)
Rozprávka pre dospelých s krásnym starým prekladom a jazykom, aký už dnes len ťažko nájdete. Nie čerešničkou, ale obrovitánskou čerešňou na torte príbehu bolo more a jeho nekonečné možnosti...
Neviem sa zbaviť predstavy, že by šlo o nádherný darček pre knihomoľských novomanželov.
Neviditelná města
Italo Calvino
„Pokaždé když cestovatel přijde do nového města, nachází znovu nějakou svou minulost, o které už nevěděl, že ji má: cizota toho, čím už nejsi anebo co už nemáš, na tebe číhá na cizích místech, kterých ses nezmocnil.“
Moje neviditeľné mesto duše navštívil Calvinov Marco Polo a už odtiaľ neodišiel. Nádherný výlet do fantázie. Je to takmer ako keď otvoríte náhodnú škatuľu a objavíte úžasný dezert, celú kopu božských praliniek, stačí si iba vybrať a chute sa nabaľujú a stále je tu niečo nové a stále je čo objavovať. Asi je jasné, že som sa do knihy zamilovala.
„Triumf nad nepřátelskými vládci z nás učinil dědice jejich dlouhotrvajícího úpadku.“
Spirála
Džundži Itó
Fuj a bŕ. Krásne nechutné. Takto to dopadne, keď niekto dotiahne náhodnú predstavu až na okraj šialenosti a potom ešte ďalej. Hotová Alenkina zajačia nora.
Trochu ma desí, že ma to desí s odstupom času viac ako pri čítaní. Doteraz sa mi občas vracajú niektoré obrazy.
Vypravěčka
Jodi Picoult
Z kníh ťažiacich z holokaustu a navyše striedajúcich dve dejové a časové línie (nedajbože aby jedna čitateľa nevyžmýkala dostatočne) je to jednoznačne tá z tej lepšej sorty. Bavila som sa, aj keď som hlavné prekvapenie odhalila pomerne skoro a občas som dokonca aj ústa skrivila v smutnom výraze. Na druhú stranu niektoré udalosti vážne nedávali zmysel a niekedy ma rušila citeľná americká povýšenosť (vzdajte úctu a poklonu posledným obrancom morálnych hodnôt, bla, bla, bla).
Za mňa rovných 50 % a akurátna hranica medzi brakovými vojnovými dojákmi a Remarqueom, či v súčasnosti Sepetysovou.
Maková válka
R. F. Kuang (p)
Maková válka je fajn predel medzi fantasy pre mládež a dospelých. Začalo to ako výbuch sopky, ale ku koncu už láva trochu tuhla a dej pokrivkával. Nakoniec ale nasledovalo ucelené a dostatočne silné zakončenie. Na druhú stranu musím povedať, že povesť temnej a hlbokej fantasy, ktorá čitateľa rozkúskuje knihe jednoznačne neprospieva.
Drsné scény ma zas tak veľmi nezasiahli, lebo len zriedka boli popisované skrz jednotlivé ľudské osudy, skôr sa tu narábalo s celými masami bezmenných jedincov.
Ale Rinin často iracionálny a nezvládnutý hnev ako hlavná hybná sila je vážne uveriteľný, rovnako ako jej pragmatické „riešenie ženskej otázky“.
Dám šancu aj druhej časti, ale zas tak mi žily netrhá, aby som sa do nej pustila hneď teraz okamžite. Na záver autorke ďakujem, že ma ušetrila milostného trojuholníka a trápnych ľúbostných pletiek vôbec.