kurama45 komentáře u knih

Keď sa kolo času trochu otočilo, hneď bol z neho lepší výhľad Alebo: druhá časť je niekoľkokrát lepšia, zaujímavejšia a napínavejšia ako prvá. Do vzoru sa tkajú aj nové kultúry (viď Sečuan), čo je super.
Ale ach, tá Randova naivita ma niekedy dostávala do kolien. Pubertálny chlapec par excellence. Strašne ma bavilo, ako si s Perrinom navzájom myslia, že to ten druhý so ženami vie. A pritom som žena a vie to so mnou predovšetkým Mat, tak dúfam, že v ďalej časti dostane väčší priestor. No a to, čoho som sa obávala najviac (iritácia ženskými hrdinkami), nenastalo. Ono sú to vážne silné a nezávislé ženy. Moderné feministky môžu závidieť.

1 05.12.2023

Fascinujúci príbeh, ktorý pracuje s tým, čo tu už stokrát bolo, nič nové neprináša, ale je spracovaný pútavo a určite sa hodí hlavne pre čitateľov, ktorí väčšinou sci-fi nečítajú. Celým príbehom sa tiahne príjemná melanchólia. Hlavná dejová línia je síce viacmenej ukončená, ale napriek tomu odchádzam s pocitom akejsi neukončenosti. Potenciál skrátka nebol využitý na 100 %, napr. pokiaľ ide o priblíženie genetických manipulácií. Na druhej strane to až tak nevadí, keďže nešlo o nosnú priečku rozprávania.
Hlavnú výhradu mám voči opisu samotnej robotky a jej novej rodiny. Ono zas totiž nebude až tak ťažké vytvoriť príbeh, v ktorom by sa čitateľ postavil na stranu umelej inteligencie, keď je popísaná zo všetkých najľudskejšie a naopak, práve jej ľudskí partneri pôsobia väčšinu knihy ako plechové nádoby.

5 24.11.2023

Čítať Okeovú je ako upiecť si svoj obľúbený koláčik. Áno, už ste ho ochutnali stokrát, áno, nikdy sa nevyrovná profesionálnym maškrtám, áno, mohli by ste čas využiť produktívnejšie, ale keď ono to tak dobre chutí a niekedy človek skrátka nepotrebuje uvelebiť v dánskej cenami ovenčenej dizajnérskej stoličke, ale vo svojom starom ošúchanom obľúbenom kresle.

3 24.11.2023

Dostala som, čo som chcela. Zbierku zaujímavých príbehov z lekárskeho prostredia. Kniha ma preniesla do detstva a pripomenula Killianovo dielo Za nami je len Boh. Ach, ako som odvtedy snívala, že tiež budem rezať do ľudí. Ešteže nič z toho. Predsa len, aj v tejto knihe bolo sčasti cítiť doktorské ego, rovnako ako keď bola v Hyde Parku Civilizace trojgeneračná neurochirurgická rodinka Benešovcov. Asi tak na ľudí toto povolanie vplýva a to je to posledné, čo by som potrebovala

23.11.2023

Jodi dokáže písať aj o otrepanom rasizme tak, že ma to bavilo. Keď je klišé napísané tak, že si človek neuvedomuje, že je to klišé, vtedy je to pre mňa dobrá kniha. Téma ostrakizácie tu bola jednoznačne spracovaná „objektívnejšie“, ako v knihe Ohníčky všude kolem od Ngovej. Ale keďže nie je všetko čiernobiele :D, možnože keby Ruth toľko nefňukala nad svojou čokoládovou pleťou, viac by si vychutnala jej sladkosť

4 23.11.2023

Denník grafomana. Postavy nemastné-neslané, absolútne ma nezaujímali. Pôsobilo trápne, že boli všetci zobrazovaní tak nejak karikatúrne a pritom dielo postrádalo vtip. Príbeh bol taký málokrvný, že by sa sa z neho ani komár nenapil. Nefungovalo to ani ako paródia na náboženstvo, lebo – och, aké prekvapenie – tam ten humor chýbal a musela som sa za tie jalové pokusy hanbiť miesto Irvinga. Očakávala som sľubovanú paralelu s Kristovým životom, dostala som zopár scénok na úrovni wattpadovej literatúry (Owen ako „Ježiško“ v jasličkách, apoštol Peter, pardon, Owen odtína ucho, pardon, prst, Malchusovi, pardon, rozprávačovi atď.).
Owen ma síce v jednej časti uistil, že ma nudí iba nedostatok vlastnej fantázie, ale keď ono sa to vážne naťahovalo ako lepkavá krovka. Keby to bolo o dve tretiny kratšie, mohol to byť priemerný príbeh zo života. Takto mám ku knihe rovnakú nechuť ako Owen k slovu rektor. Predsa len, znie príliš ako rektum, aby ho mohol brať človek vážne.

„ pak jsem poznal, co je to maloměsto. Je to místo, kde člověk vyrůstá obklopen nejrůznějšími podivnostmi, kde žije vedle postižených a výjimečných tak dlouho, až mu nakonec všichni a všechno připadají normální.“

22.11.2023

Kniha je zameraná skôr pre záujemcov o históriu japonskej poézie, ako pre milovníkov básní samotných. Hjakunin iššu predchádza dlhší vysvetľujúci úvod. Každá báseň má svoju sprievodnú maľbu a ďalší kratší úvod. Preklad ma bohužiaľ za srdce nechytil a história ma po chvíli vyčerpávala. Verím však, že pre nadšencov to bude créme de la créme. Ilustrácie sú ozaj už iba čerešničkou na torte.

Přísahal
a naše rukávy svazoval
slibem věrnosti.
Že prý spíš moře přes horu
projde než jeho láska – lhal.

22.11.2023

Vŕŕŕ, na čo čakáte? Zahryznite sa a užite si mierne prihlúply večer s pohárom červenej tekutiny. Ak vám to sadne do nálady, budete vrtieť chvostom ako Jimmy.

1 21.11.2023

Knižočka útla veľkosťou, ale duchom široká sťa matička Rus. Škoda, že sa o nej nehovorí viac.

Modlitba

Ať mohu každý den pracovat, a přemůže-li
mě temná doba beznaděje, ať nezapomenu
na sílu, co jindy byla mi útěchou –
v čase sklíčenosti.
Ať stále pamatuji si radostné chvíle,
které zastihly mě cestou přes poklidné
kopce dětství nebo za snění na břehu tiché
řeky, kdy v nitru žhnulo mi světlo a svému
ranému Bohu dal jsem slib, že ve vřavě
měnících se let budu odvážný.
Uchraň mě zahořklosti a prudkých vášní
nestřežených okamžiků.
Ať nezapomínám, že chudoba a bohatství
týkají se ducha.
Třebaže svět mě nezná, až myšlenky i činy
moje dovolí mi přítelem si být.
Pozvedni zrak můj od země a nedej mi
zapomenout, jak hvězdy upotřebit.
Nedopusť, abych druhé posuzoval, a sám
se tak odsoudil.
Ať nepustím se za povykem světa,
ale rozvážně dál jdu si svou cestou.
Dej mi pár přátel, kteří milovat mě budou
takového, jaký jsem; a ať nehasnoucí vlídné
světlo naděje mé toulavé kroky osvětluje.
A třebaže stáří a vetchost překvapí mě
a už nedojdu nadohled hradu svých snů,
uč mě být i tak vděčným za život a dávné
vzpomínky – pěkné a sladké; a večerní
soumrak ať zastihne mě krotkého.

21.11.2023

Kniha je písaná zábavnou formou po menších celkoch, ktoré spolu tvoria extrémne zaujímavý celok. Problémy nie sú vysvetľované polopatisticky, ale komplexne a čitateľ sa naučí kriticky myslieť. Celé to prebiehalo nasledovne: „Je to takto. Ale vlastne nie je. Možno je. Ale čo ak A zamysleli ste sa nad? Nezabúdajme však ešte že“ Napodiv ma to nefrustrovalo, ale podnecovalo.
Strašne sa mi páčili nádherné a prehľadné ilustrácie a presne kvôli nim knihu hodnotím oveľa pozitívnejšie ako Flegrov Úvod do evoluční biologie.
Pokiaľ ide o negatíva, pre zbytočne hrubé strany (a tým pádom aj finálnu hmotnosť) by sa kniha dala použiť ako vražedná zbraň na zatvrdilých odporcov evolučnej teórie nie iba metaforicky, ale aj doslovne. Rozkúskovanie textu na hlavný prúd a vedľajšie doplňujúce boxy je na jednej strane dizajnovo pútavé a chápem, že nosný text vďaka tomu nebol preplnený, na druhej strane to pôsobilo pri čítaní rušivo. Keď sa človek začítal do boxu, chvíľu trvalo, kým sa opäť orientoval v texte a naopak. Boxy, na ktoré navyše text odkazoval často neboli priamo pri danom texte, ale až o pár strán, či desiatok strán ďalej/späť. Áno, na jednej strane to krásne ukazuje prepojenosť evolúcie, na strane druhej ma to miatlo a musela som si kvôli prehľadnosti lepiť papieriky na boxy, ktoré som už prečítala
Knihu si určite ešte raz prečítam, ak nie celú, tak aspoň vybrané časti. Odporúčam pre všetkých nadšencov s aspoň malými predošlými znalosťami. Pre ostatných by to bol knižný pôrod.

3 21.11.2023

Historického analfabeta (rozumej mňa) praktiky tak nonšalantne popisované v knihe šokovali. Celý príbeh bol rozprávaný pohľadom jednej ženy a aj keď popisovala neľahké životné osudy, netlačila na pílu a autorka skrz ňu nežobronila o sympatie. A napriek tomu (vďaka tomu?) som ju chápala. Neľahké priateľstvo dvoch žien bolo opísané naozaj realisticky. Chvíľu boli stále spolu, inokedy sa nevideli celé roky.
Navyše kniha nemala vďaka tomuto úzkemu pohľadu prehnané ciele a popisovala iba vybraný okruh čínskych dejín. A predsa, koľko bolesti, hrdosti a lásky sa zmestí do života jedného človeka. Neraz som si pomyslela, ako by sa „dve kačičky mandarínske“ tvárili, keby videli dnešnú Čínu. Niekoho možno zarazí nedostatok akcie, podriadenosť žien a pokoj, ktorý z toho napriek krutostiam sála, ale podľa mňa je to tak autentickejšie. Tam, kde skrátka obyčajná próza nestačila, poetický jazyk hluché miesta vyplnil: „ její hlas dnes zněl, ne jako když másla ukrajuje, nýbrž jako když se sype kamení.“
P. S.: Po dopočúvaní som si našla obrázky podviazaných chodidiel Nerobte to. Alebo akoby povedala moja mama: „Fuj, čo to pozeráš, veď sa ti to prisnije!“

1 21.11.2023

Prvýkrát som Sapolskeho zachytila, keď mi na youtube vybehol jeho voľne dostupný prednáškový cyklus. Stačilo pár videí a musela som si kúpiť túto knihu.
Táto buchľa je encyklopédiou aplikovanej biológie. Jedna zaujímavá pasáž strieda druhú a zo stránok priam cítite, akým nadšením a zápalom pre vec Sapolsky srší. Takto by sa mala veda vyučovať na školách.
Páčilo sa mi, že aj keď sa nestotožňujem s celým autorovým svetonázorom, nesnažil sa mi ho napchať do gágora a celkom sa mu podarilo udržiavať nadhľad. Taktiež oceňujem občas infantilný humor. Popravde som nemala ani chvíľu pocit, že je to náročné čítanie ako iní čitatelia, ale to bude asi mojím prírodovedeckým zameraním. Stále však verím, že knihu zvládnu aj úplní laici a svetu by celkom prospelo, keby jej dali šancu.
Škoda, že v češtine/slovenčine zatiaľ u nás nevyšla aj Sapolskeho najznámejšia kniha o strese Prečo zebry nemajú vredy, ale ak je niekto aspoň trochu zdatný v slovanských jazykoch, kniha je dostupná v poľštine.

4 14.11.2023

Na komiks je tam málo (a navyše navzájom nesúvisejúcich) obrázkov, na príbeh zas málo nespojitých myšlienok, na filozofiu sú málo burcujúce a na detskú knihu zas príliš skryté v slovách. Pre dospelých je to akurátne milé, poučné, láskavé a prinajmenšom je to sviežejší darček ako toľkokrát otrepaný Malý princ.
Možno by som dala o hviezdičku viac nebyť premrštenej ceny. Pýtať hotové imanie za dielko, ktoré zhltnete skôr, ako vám zhltne krtko dezert, je na hanbu.

2 14.11.2023

Krásna kniha s krásnymi obrázkami. Ide o bleskový prehľad vzniku a vývoja impresionizmu, nič hlboké, ale kniha je dobre spracovaná a dozvedela som sa veľa nových informácií. Navyše som spoznala mnoho nových umelcov.

07.11.2023

Fosseyová bola tiež ako taká gorila. Zo dňa na deň sa vezme a začne študovať gorily v africkej džungli, odvtedy tam je viacmenej do smrti a celý život iba sleduje gorily a štylizuje sa do roly ich ochrancu. Toto je buď na metál alebo diagnózu.
Samotná kniha ma sklamala. Čakala som skôr niečo na štýl Máminho posledního objetí od Fransa de Waala a prepojenie informácií o gorilách so správaním ľudí a podobne. Namiesto toho som dostala suchopárny výklad o niekoľkých skupinách, kto čo kedy robil, kto kde stál, kto kde s*al... Boli toho kvantá a pôsobilo to skôr ako podklad k napísaniu štúdie, než ako pútavá populárno-náučná literatúra. Strácala som sa v menách a hlavne v časovej následnosti, ktorú Fosseyová nedodržiavala. A tak sa občas v texte len tak mimovoľne spomínal niekto/niečo, len aby sa k tomu autorka o pár ďalších kapitol vrátila a zrazu osobu/psa/udalosť normálne uviedla.
Odporúčam iba nadšencom, záber knihy bol na mňa až príliš úzky, špecifický a izolovaný. Aj keď musím uznať, že pri počúvaní audioknihy bola prechádzka Slovenským rajom predsa len o čosi dobrodružnejšia.
Na záver oceňujem komplexný pohľad na ochranu zvierat v závere knihy, ktorý nebol typickým čiernobielym nazeraním ekoteroristov. Škoda chýbajúceho doslovu od vydavateľa, celkom by ma zaujímala súčasná situácia.

1 07.11.2023

Archeogenetická časť zaujímavá a prehľadná. Bolo super, že český vydavateľ zahrnul doslov českej archeogenetičky, ktorá čo-to ešte upresnila a vytýčila budúce méty. Ďalej oceňujem „migračné“ mapy pred každou kapitolou, pomohli mi zorientovať sa.
Ale musím súhlasiť s väčšinou čitateľov. Keby si autor odpustil poslednú časť, kde pomerne sploštene hodnotí súčasný kultúrny vývoj a blahosklonne nás potľapkáva po pleci („nebojte, dobre bude“), bolo by to oveľa lepšie.

5 06.11.2023

Takto žiť. Prežiť láskyplné, aj keď ťažké detstvo s milujúcou mamou a množstvom súrodencov. Nevzdávať sa, snažiť sa znovu a znovu, až kým to nevyjde a učiť sa nové veci. Zažiť bujarú mladosť. Hľadať poznanie. Určiť si cieľ a všetko mu podrobiť. Cestovať, spoznávať a nájsť si partnera. Zažiť s ním romantickú aj pragmatickú lásku. Obetovať sa, keď bude treba. Zmeniť aspoň jedného človeka alebo sa o to aspoň pokúsiť. Všetko podriadiť pravde. A na staré kolená sa usadiť, prežiť pokojnú jeseň života v kruhu najbližších, do smrti iným pomáhať, odovzdať im svoje poznatky a niečo po sebe zanechať.
Nemôžem uveriť, že som sa musela k čítaniu dokopať. Pripisujem to na vrub spomínanej mladosti-pochabosti :D.

9 06.11.2023

Spočiatku som nedokázala odolať porovnávaniu s Jukimurovou Vinland Sagou. Predsa len, oba príbehy sú o vikingoch, ktorí vychovajú hlavného hrdinu po tom, čo mu zabijú otca. Zatiaľ čo Jukimurov Thorfinn zatrpkne, zatne sa a všetku nenávisť preleje do pomsty, Uthred si z toho po chvíli ťažkú hlavu nerobí a život ide ďalej. Prekvapivo mi oboje príde rovnako uveriteľné. A táto Uthredova typická bezstarostnosť, ľahkovážnosť alá carpe diem a vtip (pri jeho popisoch Alfreda som dostávala záchvaty smiechu) mi nakoniec učarovali a vtiahli do deja. Rovnako realisticky nastala pomalá Uthredova zmena po svadbe a ako si uvedomoval, čo je preňho naozaj dôležité. Naozaj som nečakala, že to bude také zábavné. Teším sa na ďalšie časti, aj keď je prvá kniha krásne ukončená sama osebe.

2 06.11.2023

Odchovaná Abercrombiem pre dospelých som zostala rozčarovaná z Abercrombieho pre dospievajúcich. Prekvapivo to bude asi tým, že už nie som dospievajúca... Fantasy to minimálne v prvej časti nie je vôbec, skôr akási fan fiction na severskú vikingskú históriu. Aj dejová línia tu bola jedna jediná, až mi jej prišlo ľúto. Byť celý príbeh troma kondenzovanými kapitolami miesto celej knihy, malo by to šťavu. Takto sa radšej vraciam s batôžkom k Samej čepeli po fantasy a k Bernardovi Cornwellovi a Makotovi Jukimurovi po vikingov. Howgh.
Z interpreta audioknihy som tiež na vážkach. Na jednej strane sa hlasom dokonale hodil k hlavnému hrdinovi, na druhej to znamenalo, že občas pišťal ako také nedôchodča...

1 06.11.2023

Krásne podivná kniha, ktorá sa dokonale hodí ako príbeh do čitateľského klubu. Toľko teórií, hypotéz a nápadov, koľko som dostala pri pomalom putovaní magickým Domom by som nenazbierala zo všetkých snov, aké sa mi kedy snívali. Z knihy, od ktorej som nemala veľké očakávania sa stala jedna z mojich najobľúbenejších. Skôr ako fantasy som v tom videla čarovnú a poetickú filozofiu. Buď sa do Piranesiho zamilujete alebo iba pokrútite hlavou, čo na tom kto vidí.

7 06.11.2023