Dada077 komentáře u knih

(audiokniha, číta Zuzana Kainarová, a veľmi dobre)
na prvotinu veľmi slušné, malo to medzery, ale časom sa autorka môže vykryštalizovať a zaradiť medzi dobré autorky krimi. Jediné, čo by som deju vytkla, je ten zlozvyk nakukávania čitateľom, že vždy jeden z dvojice vyšetrovateľov zákonite musí byť niečím postihnutý, očiernený, s nejakou vadou (aj psychologickou). Takmer vždy potom vzniká dojem, že vyšetrovateľ je koniec koncov rovnaký, ak nie väčší "psychouš" ako páchateľ, a aj napriek tomu "so snehobielym štítom na prsiach existuje".
Napriek tomu si vyhľadám aj ďalšiu časť série.

16 22.04.2023

"Víš, to je veliké tajemství pokory," zní ze tmy šeptavý mnichův hlas. "Veliké tajemství. Vše, co nám sestřička bolest dá, a ta nás má tak ráda, že je vždy s námi, máme snášet s láskou a odevzdaností. A pak všechno utrpení člověka se prommění v dokonalou radost."

16 28.01.2023

(audio v podaní Igora Bareša a musím hodnotiť veľmi kladne)
dobré, napínavé, humor nechýbal, spletitý prípad, aj rodinné vzťahy, mne sa kniha páčila, dávam za päť

16 09.03.2022

(audiokniha, interpret - Martin Stránský, interpretácia veľmi dobrá)
krimi zápletka dobrá, gradovanie deja dobré, napínavosť správna, pokusy o dolapenie zločinca zmarené do určitého bodu deja akurátne, aj dialógy na dobrej úrovni. Trochu rušivo na mňa pôsobia state týkajúce sa príbuzenstva na Slovensku. Veľmi ma otravuje neprestajne a bez výnimky sa opakujúce titulovanie - detektiv šéfinspektor Erika Fosterová - a to aj v osloveniach v priamej reči a aj tam, kde by stačilo iba samotné priezvisko.
K hlavnej postave - profesný podraz, aký bol vykonaný na Fosterovej, začínam u novodobejších autorov pokladať tak trochu klišé.
Ale vcelku hodnotím kladne, s najvyšším počtom hviezdičiek, Bryndza píše dobre, nemusí dej veľmi krvaviť, napriek tomu vytvorí dobrú, inteligentnú verziu krimi románu.

16 04.02.2022

audio, číta Vanda Hybnerová, celkom fajn.
Tiež moja prvá kniha od Lisy Reganovej, určite nie posledná.
Ako krimi celkom dobré klbko vreteníc, ktoré sa rozpletá pomaly a postupne.
Trochu negatívne vnímam ďlašiu policajtku, vyšetrovateľku, ktorá je v psychickej nepohode, ak rovno nie psychicky narušená, a v rade krimi a detektívnych príbehov je pomaly vzácnosť nájsť vyšetrovateľa, ktorý nebol v detstve týraný, šikanovaný, nebol skôr či neskôr znásilnený, nie je alkoholik, nedroguje, alebo nejako inak si nevybíja hlboko zakorenenú frustráciu . Zlatý Stevie Carella! :)

15 11.07.2023

(audio, čítal Martin Stránský, ktorého kvality hlasu a celkového prejavu pri čítaní kníh hádam už ani netreba vyzdvihovať)
celkom fajn príbeh pripomínajúci vyčíňanie amerického sériového vraha Johna Wayna Gacyho

15 29.04.2023

(SPOILER) Pre mňa nádherná kniha. Zaujala ma od prvých slov, kedy sa hlavný hrdina skryje v kabínke ďalekohľadu v parížskom technickom múzeu, v mystickom čase slnovratu, aby vyčkal polnoc, kedy sa parížskymi stokami pod múzeom k Foucaultovmu kyvadlu dostanú ONI. Už rozbor pohybu kyvadla a úvaha o jedinom pevnom bode vo vesmíre, z ktorého sa môže pohybovať, sľubovali encyklopedický zážitok z hľadania významov, pojmov, podstát, výkladov. Možnosť objavovať, pochopiť a učiť sa. Nezaobišla som sa bez poznámkového bloku, kde som si značila a dodatočne dohľadávala - umbilicus, pentateuch, kvintesencia, inkrustácia, jarakanda, antarktický malchut, pikatrix, sefiry, alebo taký otrušík.
Čitateľ tejto knihy sa môže na krídlach svojej fabulácie dostať kam len chce. Eco akoby ho len občas chcel stiahnuť nohami na zem zmienkou o Minie od Mickey Mousa .. alebo je to len ďalší kult v rade, hneď po templároch a rozenkruciánoch? :)
Vypočula som si ako audioknihu a počuvam ju už druhý krát , a určite nie posledný.

15 23.10.2022

(audio, jedno z tých lepšie interpretovaných)

páčilo sa mi aj na detektívku nezvyčajné rozuzlenie.

15 22.01.2022

hodnotím vysoko, prečítala som za dva večery,
dobrá krimi s rýchlym spádom.
obchod s bielym mäsom žiaľ stále ostáva témou, o ktorej je čo písať.

15 14.03.2020

Koniec knihy trochu ako na divokom západe, ale Carterovi to na kvalite neuberá. V jeho prípade sa inak, ako plný počet hviezdičiek nedá ....

14 30.09.2023

Veľmi milá knižočka napísaná oddanou milovníčkou mačiek.
" Zeptala jsem se tedy čtrnáctletého kocoura Matesa, který je z nich nejmoudřejší. Vysvětlil mi, že značky jsou strašně důležitá věc. Vymezují totiž hranice rajonu.
Čím víc takových značek na plotech, keřích a kmenech stromů uděláš a čím častěji je obnovuješ, tím větší respekt si u sousedů získáš,-poučil mě.
Objasnila jsem mu, že my lidi jsme si vymysleli ještě jiný druh značek. Třeba aut, hodinek, kabelek a telefonů. Strávíme spoustu času prací, abychom si značkové věci mohli dovolit. A pak si díky nim připadáme lepší. Vlasně si s jejich pomocí taky vymezujeme svůj rajon. Že bychom nakonec všechny ty kabelky a telefony používali ke stejnému účelu jako kocouři moč? "

14 28.08.2023

asi som už rozmaznaná všetkými detektívnymi a kriminálnymi dejmi, Chlorid som čítala zo začiatku bez veľkého zaujatia, prebrala som sa až pri Gordonovi, ale Olsen je majster pera, nakoniec zaujímavé...
jo, nebyť tiav (velbloudů) , životu ako takému, by sme ťažko rozumeli :)

14 28.08.2022

Opisným slohom takmer bez priamej reči podaný príbeh jednej rozvetvenej rodiny, ktorej časť sa ocitne v sudetských Čechách, kde prežije život síce v malebnej prírode, ale nesmierne ťažko vplyvom historických udalostí, valiacich sa republikami od počiatkov rokov 1910 -1920, až do konca druhej svetovej vojny. Ako keď prepíšete kroniku.

14 08.03.2022

Patrím k tým čitateľom, ktorí mali problém sa do knihy začítať. Štvrtina knihy fuč a nijaký zaujímavý dej, zápletka. Jediné, čo ma ťahalo ďalej, bola postava Verity. Ďalej už napätie dobré, celý záver som dúfala, že rozuzlenie nebude prvoplánové, čo sa mi čiastočne aj splnilo, ale očakávala som viac. Ten zlom, kedy je všetka doterajšia pravda lož a naopak, síce prišiel, ale bol slabý, takmer neprirodzene romantický. Ako sama autorka priznáva, bol to prvý román, kde sa snažila vybočiť zo svojho doterajšieho žánru (doposiaľ som prečítala iba Bez naděje - čo bol opis takej postpubertálnej lásky s prekážkami), čo sa jej
celkom podarilo. Na môj vkus v tejto knihe bolo sexu až príliš, tobôž, keď bol opisovaný iba ako hluché šukanie a žiadny intímny erotický zážitok dvojice. Mne pritiahnutá za vlasy pripadala postava Jeremyho - pána dokonalého, galantného partnera, oddaného otca, ktorý by ošukal aj zásuvku pri dverách.
Ale ako celok kniha čitateľná, ako e-book po čakárňach a autobusoch vhodná.

14 26.10.2021

(asi možný spoiler) Vypočula som si ako audio, v podaní slovenskej herečky Táni Pauhofovej, ktorej jemný, melodický hlas presne vystihol príbeh krehkého opusteného dieťaťa, osamelo dorastajúceho v mladú, krásnu ženu, a tiež poetickú nádheru fauny a flóry nespútanej močiarnej krajiny a morských lagún.
Kto nemá aspoň minimálny vzťah k prírode, k rastlinám, hmyzu, živočíchom, bude pre neho čítanie ťažké. Ostane mu iba príbeh opusteného dievčatka, ponechaného na prežitie v divokej prírode, úskalia života dobrovoľného vyvrheľa spoločnosti a problémov, spôsobených ľuďmi, vstupujúcich do jeho teritória. Opisy prírody sú každodenné, ale príliš odbornými, alebo encyklopedickými by som ich nenazvala, skôr inklinujú k romantickosti, k poetickosti, hoci trochu vecnej. Na mňa rušivo pôsobil skôr súdny proces ťahajúci sa celou poslednou tretinou knihy.
Prostredníctvom hlavnej hrdinky autorka výstižne poukázala na fakt, že pre určitú skupinu ľudí je ľahšie prežiť za nemilosrdných zákonov divokej prírody, ako byť súčasťou falošnej a majetníckej ľudskej spoločnosti. Po prečítaní tejto krásnej knihy možno aspoň časť verejnosti pochopí, že zvoliť si samotu mimo ľudskej svorky ešte neznamená obmedzenosť, depresiu, či inú chorobu duše, ani chudobu, že pre iných dokonca môže znamenať slobodu.
Doporučujem. Počúvanie som prerušovala iba na dobu, kedy som musela, inak som strávila jeden a pol dňa nepretržite so slúchadlami v ušiach.

14 06.10.2021

Hemingway nepíše prehnané dejové línie a zápletky. Píše prežitie práve prebiehajúceho okamžiku, pocit, pohľad, vnútornú fyzickú i duševnú odozvu. Práve preto, že pri opisoch neoplýva kvetnatou rečou, jeho potulky Afrikou vychádzajú pri čítaní o to realistickejšie.
Samozrejme, ani mňa ktovieako nebavilo sústavne sa opakujúce pobehovanie bielych bwana s domorodým doprovodom po buši a prasprosté hlušenie africkej zveri len pre povznášajúci víťazný pocit pri pohľade na vyvesené trofeje. Napriek tomu dávam plný počet. Raz darmo, obľúbený autor.
PS: kapr - nevzdávaj to ešte, verím, že keď štýlu EH porozumieš, prestaneš text hltať a spomalíš, relax je zaručený.

14 17.02.2021

Remarqua čítam rada. Aj keby príbeh bol o jedinom motíve, takmer z každého odstavca kuká veta, použiteľná v každej dobe. Možno preto je jeho text taký nadčasový a akoby zastretý závojom poloskutočnosti, ako keď má romantický obraz rozostrené a zamlžené kontúry.
Ja som si v ňom našla toto:
"Bola to odveká scéna ľudstva - služobníci násilia, obeť a večný tretí, pozorovateľ, ktorý nepohne rukou na obranu obete a nesnaží sa ju vyslobodiť, pretože sa obáva o vlastnú bezpečnosť, no jeho bezpečnosť je práve preto vždy ohrozená."
"Žandár mi uvoľnil cestu. Človek musí byť vrahom, pomyslel som si trpko, aby si ho vážili. "
"Načo toľko rečí, či toho máme viacej alebo menej, keď klamlivé slovo mať znamená iba toľko ako objímať vzduch."

14 24.05.2020

Leto 2022 sa u mňa bude spájať s návštevou Prahy a Werichovej vily, jednoznačne najlepšieho interaktívneho zážitku celého výletu, ktorý nemohol vyústiť v nič iné, ako v zakúpenie si ponúkanej knihy Za oponou.
S vďačnosťou za väčšie a zreteľnejšie písmená objavujem nové a doposiaľ netušené fakty, názory a myšlienky. Možno aj mňa a veľa iných knihomoľov čaká lúštenie písmen pomocou silnej lupy, tak, ako si na sklonku života pomáhal sám Werich.
Potešilo ma množstvo fotografií zachytávajúcich Wericha od samého detstva až po rok skonu jedinečného a výnimočného človeka, herca, interpreta.
Citáty:
"Já jsem nikdy nehrál, co jsem nechtěl. A když jsem neco hrál, vědel jsem, proč to hraju. To vědet musíte. Ale dál jsem to nerozebíral. Vešel jsem na scénu a ono to hrálo."

" Picasso jednou řekl: * Já nemaluju. Ono to maluje.* Bodejť, on si přece nedržel šišku v dlaních, aby mu z ní vypadl obraz. Prostě maloval. A to, co maloval, bylo dobrý ne proto, že by tolik chtěl, ale proto, že jinak nemohl. To jsou ty věci z vesmíru, které jsou a nevíte jak. "

13 06.10.2022

(audiokniha) Osobne proti pani Čočkovej nič nemám, ale tá katastofálna interpretácia dala knihe riadnu podpásovku. Pauza pred slovom, aby ho vylúštila, bola celkom bežná.
Ale kniha dobrá, napínavá, trochu možno aj zdĺhavá a je v nej veľa veľa drobností, situácií, ale je cítiť, že autor je už vypísaný harcovník detektívnych príbehov. Čím som sa tak nejako nenápadne namotala na Bryndzove knihy. :) Už mám pripravenú v poradí ďalšiu audio a teším sa na prejav pána Stránského.

13 19.02.2022

Počúvala som ako audio knihu. Nahovoril Pavel Rímský (Super hlboký mužský hlas na sprostredkovanie mrazivého thrilleru, ale len do chvíle, kedy musí napodobňovať hlas hysterickej šestnástky. ) Inak výborný výber. V poslednej tretine sa p. Rímský naučil slovo Babička vyslovovať tak, že ma pri tom zle šteklilo v žalúdku a ak raz budem mať vnúčatá, radšej nech ma volajú starká.

Citát nájdený v knihe, síce od iného autora, ale dobrý – „ Pravda nepatří do mocenského řádu, je totiž spjatá se svobodou.“ Michel Foucault

Veľakrát sama hľadám v komentoch niečo viac z postáv, prostredia, či deja, ako je v krátkom popise titulu, aby som sa vyhla opakovanému čítaniu rovnakej témy v krátkom časovom úseku. Veľakrát márne. Napriek tomu sa aj ja snažím sa prispôsobiť väčšine a vyhnúť divnému slovu SPOILER a píšem o obsahu knihy tak, aby som trebárs nevyzradila, že vrahom bol záhradník. Ale je to ťažké a pre mňa aj kontraproduktívne, pretože potom na zopár riadkov popíšem nejaké to bla bla bla bez váhy a merita... a najradšej by som len naklikla iba počet hviezdičiek. V poslednom čase sa uchyľujem k opísaniu nejakých citátov z knihy, ktoré pre mňa majú tú správnu váhu a dúfam, že aj pre niekoho iného budú pomoc a „ ťahák“ k čítaniu.
Ale k autorom - Koľko ľudí, toľko chutí. Keplerovci mi ako tvorcovia severského krimi vyhovujú, minimálne rovnako ako Nesbo, Larsson, Adler-Olsen. Už keď som siahala po Zrkadlovom mužovi, vedela som, že ma nesklame. Mohol byť v daný moment pre mňa slabší, alebo ja presýtená temných krimi, ale on nebol, ja som nebola. Osobne za najslabšiu keplerovku považujem Lazara.
K príbehu – super temný, poväčšine idúci do najmenších aj najkrutejších podrobností úplne vo všetkom, hodil by sa ako horor, keby... keby nebolo to keby a tu si dovolím odporovať iným komentárom, kde sa uvádza, že zápletka je pritiahnutá za vlasy. (Nuž, Rakúsko je od nás „co by ševcovic Honzík kamenem dohodil“ , v rozpätí nejakého desaťročia podobné prípady hneď dva. A to sú len tie odhalené. ) Čiže až príliš možné a tým pádom hrozivejšie.
Zrkadlový muž má u mňa ďalšiu hviezdičku za prvky psychológie a psychiatrie, ktoré utvárajú pri odhadovaní páchateľa veľké množstvo kľučiek v obrovskom a zložitom labyrinte povahových čŕt a správaní postáv. V takom jemnučkom záblesku som postrehla páchateľa už po prvej tretine knihy, ale Keplerovci sú majstri, nestačí, že vydedukujete kto to mohol ... , oni vám do konca príbehu nedajú vydýchnuť a podsúvajú toľko možností, že dvakrát sa poopravíte a takmer do poslednej strany ste si nie istí, či ste vydedukovali správne. Ba čo viac, začnete kontrolovať, kto z mužských postáv by mohol byť Babička. :)
(Lenka.Vílka – kľúčenku si neprosím, tiež ich niekoľko vlastním :)) )
Sprvu som u seba pobadala isté masochistické sklony, pretože som audioknihu počúvala po niekoľkých kapitolách denne pri pohybových aktivitách. Pri 43-tej kapitole som usúdila, že sa fyzicky uštvem a radšej som zo seba pred rodinnými príslušníkmi a susedmi spravila úplnú debilku, keďže som neodpovedala na pozdravy a nerozvíjala som ani základné rozhovory a pohľad upierala niekam do seba, aby nebolo také okaté, že ma otravujú a keďže slúchadlá mi v ušiach nebolo veľmi vidno.
Táto keplerovka má u mňa ďalšiu hviezdičku aj za dobrý záver, ktorý nekončí „veľkým bojovým finále so stratami na jednej, či oboch stranách“, ale ešte chvíľku jemne pokračuje v dozvukoch a myslím, že ponúka aj indície k ďalšiemu prípadu Joona Linny. Za štatistiku na úplnom konci udeľujem poslednú hviezdičku, pretože vtedy už musia aj tí najväčší odporcovia relevantnosti zápletky dostať facku nepopierateľnosti.
Ale dosť tlachania – Zrkadlový muž - u mňa severské krimi dobré, silné, temné, hororové, hneď vťahujúce do deja, po určitom momente neodložiteľné, zanechávajúce pocit, že kým je vaše dieťa malé, je relevantne v bezpečí a nikdy nie je dosť veľké ani dospelé aby bolo dostatočne „za vodou“. S podtrhnutím, že stádovitosť ľudí zabíja.

13 22.02.2021