Dada077

Profil

Poslat zprávu

(1967, žena) · Nitriansky kraj (SK) · statistiky

Aktivní:včera v 20:51·poprvé 10.02.2019
Body:1 048
Palce: 816 za komentáře ·613 ostatním
Hodnocení v bazaru: 0/0

Kdo jsem

Ako vyjadriť to, čo mi v živote dali knihy a vyhnúť sa klišé?
Ako napísať, čo ma všetko naučili a nevyznieť pateticky?
Náš príbeh, teda literatúry a mňa, začal po dovŕšení môjho štvrtého roku. Niekto z rodiny mi daroval šlabikár. Obálka mala farbu slnka.
Po prvom septembri, sa moje účinkovanie v škole podobalo na noc a deň. Noc, kedy som si pred hodinou čítania pobalila všetky veci do tašky a chcela som ísť domov, pretože učiť sa ešte raz mne už vžitú vec som pokladala za číre utrpenie. Deň vtedy, keď bol na programe aspoň prírodopis a matematika. Doma som so sestrou čítala prvý diel Angeliky.
Prvá návšteva knižnice. Ako opísať pocit, keď vstúpite do chrámu slova? Ktorým zmyslom? Zrakom nie, vtedy sa v knižnici všetky knihy balili do rovnakého baliaceho papiera maslovej farby. Knihovníčka ich opatrila modrobielou zubatou nálepkou, na ktorej atramentovým perom, úhľadným písmom, vypísala záznamné číslo, autora a názov. Z chrbta knihy do priestorov knihovne pozeralo iba to číslo. Hmatom? Knihy z regálov mala povolenie vyberať a vkladať iba knihovníčka. Preto vyberala knihy, ktoré by návštevníka MOHLI zaujímať! :)
Máte päť rokov, ste v sprievode svojej staršej sestry, ktorá sa vás chce zbaviť, lebo jej neustále leziete do čítania, knihy za vás vyberá niekto iný.
Zostala teda vôňa. Vôňa knihy. Môj amfetamín aj barbiturát v jednom. Moja inšpirácia, moja sloboda, neexitujúce mantinely, môj vesmír...
Mimochodom, tá Angelika ma vtedy nebavila. :)
Časom sa menil vzhľad našej dedinskej knižnice, aj tety v nej. Jedna z nich mi utkvela v pamäti trebárs tým, že keď som si prišla prečítanú knihu rozprávok po dvoch dňoch vymeniť, neverila mi, že som ju skutočne celú prečítala a nedovolila mi ju vymeniť za novú.
Úžasná revolúcia priniesla "do vsi" obecný úrad, ktorý nenávratne zrušil kvalitnú a bohatú knižnicu, knihy rozpredal (niektoré aj verejne, aby sa nepovedalo) ... a do desiatich rokov internet.
Moju neutíchajúcu potrebu čítať na určitý čas vykrylo manželstvo, vlastné dieťa, knihy, požičiavané medzi priateľmi a Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre. V nej som nepravidelne aktívnym členom, pretože aj po prečítaní potrebujem knihu ešte pár dní "prevaľovať na podnebí" a výpožičný poriadok pre mňa znamená štvanicu. V poslednej dobe preferujem vlastné zdroje, kníhkupectvá, antikvariáty a pridala som aj formát e-kníh.
Len aby život nebol až príliš krátky ....
DK som objavila náhodne, hľadajúc konkrétne dielo konkrétneho autora a asi rok som ju využívala iba ako vyhľadávač, prešľapujúc medzi jej dvermi. Do jej vnútorných priestorov ma vtiahla Čtenářská výzva, možnosť urobiť si z prečítaných kníh (aspoň za posledné roky) vlastný zoznam, aby som sa vyhla kupovaniu a požičiavaniu si už raz prečítaných kníh.