Dada077

Příspěvky

Mrazená škorica (Vôňa minulých životov)Mrazená škorica (Vôňa minulých životov)Ľubica Mišíková

neviem, či preto, že na mňa v knihovni tak dlho čakala, alebo práve nejakým iným predurčením, o ktorom vlastne celý príbeh je, po dlhej dobe som sa začítala a nehľadela na hodiny, nerátala, koľko strán mám ešte do konca a za jediný deň som ju zhltla, až som mľaskla. Možno tajomno výsledkov regresnej terapie, psychológia samotná, alebo rôznorodosť prostredí deja a možno kombinácia všetkého mi práve v týchto dňoch prišli vhod. Nevadila mi ani skutočnosť, že všetky vzťahy v rozpätí storočí boli rovnaké ako cez kopírák. Nené, Neňa, Nenela ... milé, aké rôzne variácie mena Helena sa dajú vymyslieť.
"Pravda je len pravda. Ani dobrá, ani zlá. Ani ťažká, ani ľahká. Ani zahanbujúca, ani líškavá. Keď ju nevieme s pokorou prijať, začneme proti nej bojovať a nerozvážne ju nahrádzame vlastnou, ktorá má svoje mená. Strach, pýcha, bezohľadnosť, ľahostajnosť. "

včera


Neznámá moc Luny v kockeNeznámá moc Luny v kockeJohanna Paungger

vždy, keď si o sebe myslím, že mám v sebe dosť skepsy a som odolná voči literatúre, ktorá ma presviedča o správnosti a pravosti tej svojej tabuľky, kam sa treba zaškatuľkovať, aby život bol tým pravým orechovým, vždy v takom čase sa vynorí knižka s vetou ako:
"Veríme, že môžeme oklamať všetko, aj prírodu a pritom sa sami ničíme. V hektickom tempe dnešného sveta sa ustavične ženieme z minulosti do budúcnosti. Vytráca sa prítomnosť, jediný priestor, kde sa odohráva život."
no a ja si vravím: Nevyskúšaš, nevieš...

předevčírem


Chrám mého srdceChrám mého srdceSri Chinmoy

na môj vkus ani nie tak jednostranne zameraná, ako príliš úzky priestor medzi klapkami na očiach :)
ale keď už ku mne prišla, dostalo sa jej pozornosti a predsa v každej, aj tej najmenšej knižočke sa nájde niečo hodné pozornosti
"Můžeš zapomenout cokoli chceš, ale nikdy nezapomeň na sluncem ozářenou cestu, která vede do chrámu tvého srdce."
"Co dělá mé srdce? Mé srdce oddaně staví chrám lásky, soucitu a moudrosti mé duše."
"Chceš-li žít v chrámu svého srdce, pak zameť prach minulosti. "

11. ledna


Nádherná smrť v AltajiNádherná smrť v AltajiJozef Banáš

Kniha od autora, ktorého som ako politika neznášala, ale ktorý si ma ako spisovateľ získal, najmä poslednými knihami. Je ako víno, čím starší, tým lepší.
"Keď tvoj strach spočinie v zemi, budeš tancovať s bohmi."
Kniha, ktorú som dočítavala za zvukov prvých zvonov a ohňostrojov, vítajúcich nový rok 2021 a ešte stále sa neviem rozhodnúť, ku ktorému pocitu z deja túto symboliku priradiť.
"Každé, i to najmenšie víťazstvo nad sebou vám dodá pocit pokoja, sebavedomia, pohody, tepla a radosti. Nič iné z vás neurobí šťastných ľudí, len každodenný boj so svojimi slabosťami."
Kniha, v ktorej pozlátko majetnosti a úspechu hlavného hrdinu nestačí prekryť rozklad jeho osobnosti a vzťahu.
Kniha, podľa ktorej treba najprv vnútorne zomrieť, aby sme pochopili silu rovnováhy, nanovo obrodili svoj život a tým uzdravili ducha.
Niečo medzi encyklopédiou, cestopisom a príbehom z Altaja, ťažkým, no tamojšími obyvateľmi milovaným krajom, ktorým sa inšpiroval maliar Rerich.

01. ledna


Ticho: Síla introvertů ve světě, který nikdy nepřestává mluvitTicho: Síla introvertů ve světě, který nikdy nepřestává mluvitSusan Cain

"Lidé, kteří nemluví, jsou vnímáni jako slabí, nebo nevýrazní."
Zaujímavá a príťažlivá téma knihy, dopodrobna spracovaná, prebratá, publikovaná. Jednu hviezdičku beriem len z dôvodu, že autorka celý problém introverzie a extroverzie (ak je vôbec nutné vnímať tieto typy ľudí ako problém) vidí cez prizmu vlastného povolania (právo). Bolo úsmevné predstaviť si, ako introvertný tesár zaťahuje žalúzie na svojom pracovnom priestore, aby v separé priestore vydoloval zo seba to najlepšie a vytrel tak konkurencii zrak.
Rôzne prezentované výsledky prieskumov a výskumov v Tichu sú zaujímavé a podnetné a posunú čitateľa k vlastným úsudkom, záverom, objasneniam spôsobov správania samého seba, či ľudí naokolo. K pochopeniu a tichému akceptovaniu toho, čo príroda stvorila - človeka v rôznych podobách nielen tváre, ale aj duševna a vôle.
Počas čítania som sa bála, že držím v ruke iba ďalší americký nanucovaný vzorec správania, kedy celý zmysel ľudského bytia spočíva v realizovaní sa a vyšpikovaných úspechoch vlastného vysneného povolania a každá iná cesta, originálna cesta, je chybná. Je mi totiž čudné, ale asi som sa s takým podobným introvertom nestretla, ktorý sa pretvárkou a lžou stáva extrovertom na presne určený a potrebný čas. Nevedela som sa zbaviť pocitu, že v tých prípadoch ide o iné, ťažšie psychické diagnózy. Ale záver ma milo prekvapil, nakoľko sme po strastiplnej ceste predsa len prišli do úplne jednoduchého bodu:
"Trvalo mi téměř desetiletí, než jsem pochopila, že právo nebylo nikdy mým osobním projektem, a dokonce se mu ani nepřibližovalo. Dnes vám mohu bez váhání říct, co jím je: můj manžel a synové, psaní a prosazování hodnot obsažených v této knize. Když se ohlédnu zpět na svá léta v pozici právníčky z Wall Streetu, mám pocit, že jsem žila v nějaké cizí zemi. Pohltilo mě to, bylo to vzrušující a potkala jsem spoustu zajímavých lidí, které bych jinak nikdy nepoznala. Ale pořád jsem tam byla emigrantkou. "
PS: Spojler na túto knihu snáď ani nemôže existovať. Je ako otvorená cesta, každý, kto po nej kráča je originál sám o sebe a tak ju aj vnímať bude.

29.12.2020


Zvieracia farmaZvieracia farmaG. Orwell (pseudonym)

univerzálny odraz každej doby, etapy ľudstva

09.11.2020


Kdo pije potmě vínoKdo pije potmě vínoJan Skácel

... i balvany mají srdce
A prý je to ta nekřehčí část kamene....

Na prázdnej dlani s kamienkom, raz zovretej v päsť, raz otvorenej dokorán dočítala som a uvoľnila ten pohyb, nech ide s vôňou strnísk a lúk. Už kopnieť bude hruda, keď nadhodím ho občas v dlani ešte, raz s úsmevom, raz s vráskou vôkol úst.
Pán Skácel odišiel v roku, keď poézia zaklopala u mňa doma, zmoknutá a otrhaná, srdce takmer nečujné, strachom zovreté, aby som ju prichýlila, zabalila do deky a ponúkla ju čajom. Ešte cítim tú slzu ľútosti...

... a promiňte, že tak prerývaně čtu úryvky ze slepecké knihy života.
Mám poraněný prst a písmena mne bolí...

10.09.2020


Deň, keď sme zmizliDeň, keď sme zmizliL. Robinson (pseudonym)

Orientácia podľa názvu mi nevyšla. Nikoho neuniesli, nikto sa nestratil. Obe (asi boli dve, lebo ani po dočítaní to poriadne neviem) baby zo svojho doterajšieho života zmizli dobrovoľne, aby začali niekde od nuly. Deň v názve je tiež nepochopiteľný, lebo ako medzník s dôrazom nikde dej nezlomil, ani nerozdelil. Z knihy poznať, že sa jedná o autorkinu prvotinu. Celých dvesto strán sa nič nedeje, resp. deje, ale nevedela som, čoho sa chytiť, čo je „ťah“ príbehu. Medzi riadkami sa občas mihol záblesk dopadu psychoprofilu niektorej postavy na vývoj udalosti. Text tlačený kurzívou, ktorý naznačuje udalosť z minulosti je zbytočne nadhodnotený a v podstate ani nemá vplyv na smerovanie deja. Počas tých dvesto strán som knihu dokázala odložiť a po dvoch troch týždňoch sa k nej opäť bej ujmy vrátiť. Približne po dvoch tretinách sa zrazu mraky roztrhli a svitlo. Len škoda, že spôsobom opisu, či viet oznamovacích, ako vyčítaných z učebnice, či odborného časopisu. Viem si pokojne predstaviť, že ak by bola posledná tretina knihy napísaná viac priamou rečou a dialógmi, napínavosť deja by sa zvýšila, ba dokonca by kniha ašpirovala na thriller. Dávam aspoň tri hviezdičky.

07.09.2020


Strážce boleslavského mystériaStrážce boleslavského mystériaVlastimil Vondruška

Zatiaľ najzamotanejší príbeh zo všetkých Vondruškových, ktoré som doteraz prečítala. Začal celkom nenápadne, jednou zachránenou pannou Ľudmilou a nenápadne aj vtiahol Oldřicha z Chlumu do jej ďalšej ochrany a pátrania po vrahoch jej otca. Potom sa zrazu začali Ľudmily množiť, rovnako aj nepriatelia, idúci Oldřichovi po krku, kamkoľvek sa pohol. Keď sa mu najväčšia záštita, hlavný boss Přemysl začal vyhrážať katom a ešte aj vlastná žena ho cepovala za to, že jej neskladá vlastné originálne komplimenty, normálne mi ho bolo ľúto. Pri tejto časti sa mi prvý raz zdalo, že prvá polovica knihy je príliš rozťahaná a keby bola celá napísaná takým tempom a tak dobre, ako posledných päť kapitol, nebolo by jej čo vytknúť.
Občasný humor a ľahký erotický nádych ju však ako vždy osviežili a pozviechali. A ešte stále premýšľam, či panoš Ota náhodou neochorel vernosťou, lebo pekná ženská na neho doslova spadla a on ju iba sucho pobozkal.

23.08.2020


Milenci – Romeo a Júlia z AfganistanuMilenci – Romeo a Júlia z AfganistanuRod Nordland

Silná kniha. Aj keď mi v druhej polovici knihy opisovaný pár byľku pripomínal dvoch z radov našich menej prispôsobivých občanov, pri čítaní som sa nevyhla všetkým druhom emócií, hľadaniu ciest, ako pomôcť aj zo svojho bezvýznamného miesta a iba hlucho nehádzať bankovky do označenej kasičky s pochybným prevádzkovateľom.
Citáty: " Aké ťažké je žiť v krajine, kde človek musí umrieť, ak ho navštívi láska."
"Prečo zatváraš vtáky do klietok?
Lebo ich mám rád. "
"Keď to hľadáš na oblohe, leží ti to pri nohách."

Bolo ich aj viac, naznačila som si strany, ale knihu mi po dočítaní uchmatla príbuzná a už je ta tam :)

29.07.2020


PoviedkyPoviedkyErnest Hemingway

Veľmi dobré poviedky. U Hemingwaya netreba očakávať nejaký valný dej, šokujúce rozuzlenie, alebo poučenie. Hoci, kto chce, nájde aj to. V tejto knihe z každej poviedky takmer vyčnieval pocit. Pri čítaní sa občas iba tak neuchopiteľne vznášal navôkol, ako cigaretový dym. Z neho sa občas vynoril obrys bradatého muža s fajkou medzi zubami a s pomačkaným klobúkom na hlave, v páskovanom tričku ...
Poviedka - Čakanie - "Táto chrípková epidémia bola mierna, a ak človek nedostal zápal pľúc, nebol v ohrození."
Poviedka - Snehy Kilimandžára- " Skrátením pracovného času trpí manželka. "

02.06.2020


Ženy bez slitováníŽeny bez slitováníCamilla Läckberg

Správne krátke, výstižné, dobre čitateľné. Taká cigaretka na dva ťahy. Oceňujem, že som nemusela na dvesto stranách čítať ako pekne na jar rašia listy na stromoch a kvitnú záhony, kým by na zvyšných dvesto šiel dej, výsledok ktorého by bolo rozčarované rozjímanie nad skutočnosťou, že autor zrejme myslel podanie a dopad vážne.
Téma týraných žien sa v Läckbergovej románoch objavuje od začiatku, iba podaktorým čitateľom zrejme prekryl pohľad na ňu romantický vzťah Eriky a Patricka, plus dvojčatká a malá Maja. Ale tváriť sa, že temná stránka mnohých mužov neexistuje len preto, že máme pri popisovaní trápenia nepríjemný pocit je hlúpe. Zdá sa mi, že sexuálne harašenie na pracoviskách je najmä v Amerike úplne vyšpikované a miestami priam neznesiteľné, ale koľko príčin rozbitých rodín, nešťastných partnerov a detí, poletujúcich medzi rodičmi ako tenisáky začalo práve tak.
Dobre utajená osoba, či sieť, ktorá by teda za spasením týraných žien vo Švédsku mohla stáť, by zaujímala aj mňa. Či je iba fantáziou autorky, alebo sa niečo o nej zakladá aj na pravde.
U mňa plný počet hviezdičiek. Nesklamala ma.
"Vilové čtvrti byly ženské věznice beze zdí, ženy zde držela láska a povinnost vůči dětem."
"Dopadla první rána - zaťatou pěstí, na stejné místo jako minulý týden. Birgitta se zhroutila na podlahu. Jacob se na ni díval. Tiše a nehybně."

25.05.2020


Dobrodružné příběhy z kanadských hor a pralesůDobrodružné příběhy z kanadských hor a pralesůZdenek Los

Pekná kniha. Obdivuhodné, ako sa muž v tak pokročilom veku borí s náročnosťou života v odľahlom kanadskom území. Má vlastný ranč a vlastní rozľahlú časť divokých hôr s jej obyvateľmi, s ktorými sa musí buď znášať a vzájomne tolerovať, alebo vysporiadať. Vlky, pumy, medvede jednostaj sa dobýjajúce k jeho vlastnému stádočku alpák a lám. Aj keď mi miestami prišla kniha jednotvárna, každá kapitola popisuje autora ako poľovníka, či rybára na loveckej výprave samotného, alebo v partii kamarátov, v každej kapitole sa dalo nájsť niečo nové o prírode, alebo o drsnom živote v nej. Preto aj dávam plný počet hviezdičiek.

24.05.2020


Noc v LisabonuNoc v LisabonuErich Maria Remarque

Remarqua čítam rada. Aj keby príbeh bol o jedinom motíve, takmer z každého odstavca kuká veta, použiteľná v každej dobe. Možno preto je jeho text taký nadčasový a akoby zastretý závojom poloskutočnosti, ako keď má romantický obraz rozostrené a zamlžené kontúry.
Ja som si v ňom našla toto:
"Bola to odveká scéna ľudstva - služobníci násilia, obeť a večný tretí, pozorovateľ, ktorý nepohne rukou na obranu obete a nesnaží sa ju vyslobodiť, pretože sa obáva o vlastnú bezpečnosť, no jeho bezpečnosť je práve preto vždy ohrozená."
"Žandár mi uvoľnil cestu. Človek musí byť vrahom, pomyslel som si trpko, aby si ho vážili. "
"Načo toľko rečí, či toho máme viacej alebo menej, keď klamlivé slovo mať znamená iba toľko ako objímať vzduch."

24.05.2020


Mŕtvy s narcismi / Lord podvodníkMŕtvy s narcismi / Lord podvodníkEdgar Wallace

Klasické dve detektívky staršieho razenia, plné gentlemanov a podvodníkov v oblekoch, klobúkoch, slečien menej, či viac urodzených, ktoré omdlievajú, keď sa pozornosť príliš obráti k nim. Majstrovsky sa tu podozrenie z vraždy presúva z jednej postavy na druhú. V druhom príbehu efektný záver, kedy víťazný dostihový kôň dobehne padoucha na úniku. Jednu hviezdičku som ubrala len preto, že závery oboch prípadov sa dosť podobali.
"Keď hostia vystúpili z auta, vyslobodili sa z gumených kabátov, ktoré ich chránili pred prachom. Sluha ich okefoval. "

18.05.2020


ProfesionálProfesionálE. McBain (pseudonym)

ďalšia moja audio. trošku si bolo treba zvyknúť na tichší mrmlavý hlas interpreta, na kvalite deja dobrej klasickej detektívky z 50-tych rokov to však nijako neubralo. Profesionál vraždí vydajachtivé slečny, ďalší profesionáli podvodmi pripravujú naivných mužov o peniaze, a ďalší profesionál Steve Carella sa pokúša dolapiť aspoň toho prvého. Do nebezpečia sa dostáva aj Carellova hluchonemá manželka Teddy. Najviac sa mi páčila kapitola, kedy si Teddy prišla dať do čínskeho salóna urobiť tetovanie na plece.
"Velice těžká, najít krása. A vy přinesla krása do moje salón. Chan velice vděčná. Bude udělat krásná motýlka, tak jako slíbila. Vy uvolnila ano? Rozepnula bluzička maličko..."

16.05.2020


SmuténkaSmuténkaJan Skácel

"Nebo snad vědeli, že do lásky se chodí tak jako na vojnu a nic nám nezručí, jestli se vrátíme, a když, tak jestli celí?"

"Poslední měďák slyším pod jazykem,
premýšlím marně, kam jsem zlato dal ..."

V zbierke maximálne osviežujúco pôsobia autorove recenzie. Už tá na vlastnú tvorbu mi vyvolala úsmev na tvári. A ešte bola v rade Malá recenze na konec světa a Malá recenze na blba - " Počkej, Terezko, jde tady nějaký blb! "
V poslednej dobe obľubujem vo veršoch pravdu a skutočnosť v jednoduchých vetách, jednoduchými slovami.
Skácel je v tom majster.
Tiež som si vychutnala doprovod Hradišťana a bolo to v daný moment počúvania pre mňa ako pohladenie.

PS: LukaMaster - pokým budeš poéziu čítať z donútenia, nevylezieš sám z ulity a nepostavíš sa pred regál s veršami a nenadviažeš s nimi rozhovor, nevyhneš sa sklamaniu. Možno nikdy verše s potešením čítať nebudeš a nútiť ťa to robiť dovedie ťa iba k väčšiemu znechuteniu.
Možno raz nájdeš verš ako reflexiu svojho vlastného pocitu alebo rozpoloženia vnútra a bude to vo vyššom veku. Nič nerob nasilu.
Povinné školské čítanie by si od vekov v tomto zaslúžilo napráskať na holú.

11.05.2020


Apage Satanas!Apage Satanas!Vlastimil Vondruška

Romány od V.Vondrušku mám radšej vo veerzii audio. Práve kvôli hlasu J. Hyhlíka, ktorý ich perfektne číta. Na začiatku som sa preto zľakla cudzieho hlasu, a ešte aj ženského :), ale to pútavosti príbehu nijako neubralo. Dokonca pod hlasmi bolo počuť aj sprievodné zvuky, čiže dupot konských kopýt, praskanie ohňa, cvengot mincí, či spev vtáctva.
Záhada diabla, ktorý obcuje s mladými pannami bola tak dobre zamotaná, urodzené rody tak prepletené, že výsledok pátrania sa tu tipnúť ani nedá. Ale u mňa výborná, už mám v čítačke ďalšiu.

09.05.2020


NôžNôžJo Nesbø

Aj ja som sa ocitla v zlomku času, kedy v mojom čitateľskom vnútri bolo "prenesbované". Konkrétne po dopočúvaní románu Mackbeth. Na istý čas som ho nahradila Jussi Olsenom, Ahnhemom, Carterom ... a spol. Lenže potom ma príliš často začal do očí udierať Nôž. Nôž. Všade Nôž. Recenzie a počet hviezdičiek a ďalšia reklama a ďalšie ohviezdičkované komentáre ... Čas k podľahnutiu sa potom ráta na minúty. Lebo Nesba čítam od prvého jeho vydania , všetky jeho krimi. Harryho Hola poznám od zverejnenia. Zamysleného, zachmúreného, triezveho, na mol, dotrhaného a sceleného, spoteného a po opici, rovnako, ako triezveho so zanedbaným strniskom na brade, sediaceho v lepšej reštaurácii na druhej strane stola. Takmer, ako keby bol živý. Aby som si pri vyjdení ďalšej časti série uvedomila, že ho vlastne ani nepoznám.
A tak keď Nesbo-Hole zloží svoju vysokú šľachovitú severskú postavu do miesta naproti stola, zloží výtlačok novín a ledabolo sa ním oveje, vôňa tabaku, whisky a muža zavanie až ku mne. Zatvorím oči a nadýchnem sa. V tom okamihu hlas Davida Matáska vezme moju fantáziu medzi prsty ako hraciu kocku a hodí ju po stole, až jej hrkotanie hrán zaznie v každom záhybe mojej šedej kôry. Prvé vety krimi, prípadu, ktorý je ešte len skutkom a vie o ňom iba obeť a kriminálnik. Moja fantázia vyvrie všetok okolitý svet niekam mimo, stúli sa v obľúbenom kresle, nechá sa motivovať a pritom dobre vie, že skutočný prípad ešte len prešľapuje medzi dvermi a nakúka ponad plecia takého Finna.
Fakt, že Hole drží medzi prstami zapálenú cigaretu a v dlani tej istej ruky x-tý pohár whisky, že si pamätá hlavne otváracie hodiny obchodu s alkoholom, že klesne na kolená, aby zo špinavej podlahy zlízal jednu jedinú poslednú kvapku alkoholu ... ide tak nejako povedľa mňa, pretože túto jeho stránku poznám. Malomeštiacke znepokojenie nad množstvom alkoholovooparového Holeho času, či počudovanie nad tým, aká musí byť jeho prezieravosť, inteligencia kapacitná, keďže aj napriek tomu dokáže v pozadí vnímať a ukladať vedľa seba indície vedúce k jedinému správnemu odhaleniu som už dávno odhodila za seba. Niekde v prvých troch štyroch kusoch série.
Tak počúvam. Vkladám si slúchadlá do uší ráno pri ceste busom, pri varení, práci v záhrade, pri prechádzke, líham si s nimi do postele a odkladám ich o tretej nad ránom, aby som po nich o šiestej ráno v polospánku hmatkala... až sa celá moja vytesnená rodina začne začudovane dívať na malý čierny obdĺžnik, ktorý z času na čas musím pripojiť k nabíjačke. Manžel nadobudne sivastý odtieň zachmúreného severana v ťažkej depresii z nedostatku slnka.
Vraha si tipnem v prvých dvadsiatich kapitolách. Lenže posledných desať kapitol je Nesboovských - na začiatku každej je ako úplne naj zdôvodnená ďalšia postava, o ktorej vine ku koncu kapitoly niet pochyby ... po určitom úseku knihy ich mám už päť. Ale možno sa mi do konca môj tip potvrdí.
Prídavky v podobe filozofických zamyslení, ktorým je Nôž popretkávaný beriem všetkými desiatimi. Je mi naprosto jasné, ako ich ľudský vek tvorí, dokáže sa do nich ponárať na dlhý čas a po desaťročiach prekračujúcich päťdesiatku je ich hodnota pravdivá a v každom slove potvrdzujúca prežité ... tak vzdialená mladším generáciám. Vyprofilovanie osoby vraha v jednej z posledných kapitol bola pre mňa kráľovská jazda.
Nesbova inteligencia a všeobecný rozhľad, či už skutočný, alebo za pomoci poradcov, či redigovania je prinajmenšom motivujúca, povzbudzujúca, alebo hoci len podporí nebrzdený konzum jeho vyfabulovaných príbehov. Čas, strávený pri jeho románoch rozhodne nie je stratený.

08.05.2020


ObeťObeťE. McBain (pseudonym)

Dobré poviedky. Zmysluplné. Spája ich jedno slovo, jedno označenie, pomenovanie, biľag, fáza života, konečná - obeť. Ako obeť násilia, , zločinu, vášne, neúcty, ženskej manipulácie, rozjareného davu, obeť doby, obeť svojich vlastných predstáv. McBain/Hunter by nepísal zle ani keby chcel. Niektorí ľudia postavia na jednej takej idei celý svoj román, McBain za priehrštie strčil pod spoločného menovateľa len tak, spakruky.

05.05.2020


Poslední aristokratkaPoslední aristokratkaEvžen Boček

U mňa audiokniha. Humor sa nedal uprieť, občas ma dovádzala aj do hlasného uchechtnutia. Jednotlivé témy knihy mi prišli trošku také otrepané (zabíjačka, svadba H. Vondráčkovej), ale vcelku dobré, osviežujúce medzi tými severanmi a mcbainami :) Určite siahnem aj po ostatných dieloch.

03.05.2020


Román o růžiRomán o růžiVlastimil Vondruška

Už tradične si nechávam čítať do ucha príbehy kráľovského prokurátora Oldřicha z Chlumu a jeho panoša Otu, ako aj veliteľa posádky Diviša. Neodmysliteľným hlasom pána Hyhlíka. To sa potom aj práca na záhrade stáva dvojnásobným pôžitkom. Román o růži ma nesklamal. Rovnako ako čitatelia predo mnou som sa potešila časti príbehu, kde Oldřich k svojej Ľudmile prišiel. Jeho zámena s panošom Otom je tiež zábavná a v momente kedy by možno dlhším trvaním nudila, prichádza rozuzlenie. Zvyčajné ľahké uťahovanie si z cirkvi a jej hodnostárov, pretkané dávnovekými menej, či viac legálnymi intímnosťami dvojíc a nejaká krimi zápletka na premýšľanie a kombináciu.
Už sa obzerám po ďalšom kuse.

03.05.2020


Karneval nadějí - BásněKarneval nadějí - BásněKarel Janotka

Pre mňa trochu poslabšia zbierka poézie, možno aj vzhľadom na autorov vek. Maličká podobnosť s Janom Skácelom tu je a preto som si ja momentálne túto zbierku vybrala. Vidieť, ako Janotka strieda básne pre neho s väčšou výpovednou hodnotou ako Volebná obrazovka, Pravda a lež, Kluzké lži, Zmije zlodějin, Básnikovy zbraně, s ľahšími veršami Koncert Verdiho Aidy, Poezie života, Predjaří.
"Už tuší, že jeho vítězství brzo pomine
a tak hledá ze všech zářijových sil
kam by se ještě na chvilku vmezeřil
ve slunných okamžicích babího léta
v doufání, že to listí někdo bude číst..."

02.05.2020


MestoMestoCamilla Sten

Po úvode som sa zľakla, že na svete je ďalšia Karikova Trhlina, našťastie sa tak nestalo. Zo začiatku som si potrebovala ujasniť, kto je čia babička, mamička a matka starej matky :), ale potom to už bolo dobré. Kniha sa číta dobre, rýchlo, dej je napínavý a ani striedanie minulého a prítomného času mu neubralo na gradácii. Podľa mňa ani koniec nebol až tak pritiahnutý za vlasy. A hoci vinníka vie skúsený čitateľ odhaliť hneď pri počiatočných indíciách, rozuzlenie bolo dobré a dáva románu nasiaknutému prvkami hororu celkom reálne vyriešenie. Na moje potešenie neprileteli mimozemšťania a ani žiadne "sopľoidné" útvary z kanalizácie podľa Kinga sa nekonali.
Kto má chuť zhltnúť knihu za dva - tri večery a príjemne sa pri tom báť, hor sa lúštiť, kam, dočerta, sa to prepadli všetci obyvatelia Silvertjärnu. :)

01.05.2020


Vidiecky lekárVidiecky lekárAntoon Coolen

Nádherná kniha, v ktorej každá z desiatok postáv má svoj viac, či menej šťastný príbeh. Rodinná sága frízskych lekárov, drsných, ale spravodlivých, nemilosrdných, až na škodu sebe samým, ale držiacich slovo. Odložila som všetky rozčítané knihy a pohrúžila som sa úplne do tejto jednej, vychutnávala som si ju po kúskoch, odstavcoch a stránkach. Napísaná je starším štýlom (pochopiteľne, vzhľadom k roku vydania), ale v mojich očiach jej to nič neubralo na pútavosti, čitateľnosti.
"Tjerk van Taeke bol šikovný doktor pri pôrodoch, aj pri veľmi ťažkých pôrodoch, a nevyšmyklo sa mu nijaké dieťa, mohlo byť hocijako obrátené alebo spriečené, nijaká rodička sa cez jeho ruky neprešmykla do smrti. A koľko len tých detí priniesol na svet celom šírom okolí, na poldroch a pozdĺž hrádze rieky Maasy. "

22.04.2020


AntituristaAntituristaAre Kalvø

Ak by ste čakali humorne ladené oprskávanie priateľov, známych, či rodiny, ktorí, z autorovi nepochopiteľných dôvodov, chytajú bielu stopu a tackajú sa od jednej turistickej značky k druhej, tak pozor, táto kniha je pravý opak. Trošku nudný a slabší zážitkový cestopis z nórskych turistických chodníkov od jednej horskej chaty k druhej. Vhodné, ako ľahké autobusové čítanie, kde si nemusíte dej, ani postavy urputne držať v hlave.

22.04.2020


Kto sa bojí, nech nejde do lesaKto sa bojí, nech nejde do lesaM. J. Arlidge

Na Arlidgeových krimi milujem chvíľu, keď sa po počiatočnom "oťukaní" (asi tak 5-6 kapitol) nechám strhnúť dejom, písaným v krátkych kapitolách a neodložím knihu, kým ju neprečítam. (tzn. ani pri varení nedeľného obeda. tož, neviem, ako chutili knedle, keď oči neprestajne pošilhávali do knihy a kuchárska to teda nebola)
(Teraz asi pozor na spoiler) Trochu divne superhrdinská mi tu prišla scéna, keď si Helen Graceová vytrháva z tela šípy - no nech, veď zainteresovaní poznáme jej poruchu- a rve ich do kolien statného chlapa, sama takmer vykrvácaná, ale v závere príbehu je človek schopný pojať a odpustiť hlavnej postave čokoľvek.

29.03.2020


Vzkaz v láhviVzkaz v láhviJussi Adler-Olsen

Autor sa u mňa zaradil medzi obľúbených severanov a zároveň medzi tých, čo dokážu vyšponovať aj čas, počas ktorého si najposlednejšia postava v románe čistí zuby.
Zároveň sa dobre pohral s témou náboženských siekt a samotných koreňov a vznikov zla, kedy zúfalstvo postavy vystrieda temné "doutnání" pomsty a vlastnej verzie spravodlivosti, všetko prekryté znecitlivením najvnútornejšieho ja.
Milovníkom severského krimi románu doporučujem, vyrovná sa Nesboovi, či Lars Keplerovi.
"Volám sa Chaplin."

28.03.2020


Smutné pondělíSmutné pondělíKathy Reichs

zo začiatku sa dej trošku vliekol, ale potom nabral na obrátkach,
bola to prvá moja prečítaná zo série od Kathy Reichs, celkom sa teším
aj na tie ostatné, aj keď moju predstavivosť už navždy poznačila televízna
verzia Kůstky a Bootha

24.03.2020


Leonardo da VinciLeonardo da VinciWalter Isaacson

Na viac ako dva mesiace som sa ponorila do fantastickej knihy o takom eccellentissimo e singhularissimo vuomo, akým bol Leonardo da Vinci. Pri popisoch jeho zrodenia, detstva a cestou do Florencie som si privykla na jeho povahu, nálady a nekonečnú túžbu vedieť, poznať. Bola som vtiahnutá do víru nákresov, plánov, poznámok na okrajoch, písaných zrkadlovo ľavou rukou sprava doľava. So zatajeným dychom som pozorovala, ako skúma, pitve, premýšľa, načŕta cesty k odpovediam na svoje otázky. Táto kniha mi ponúkla možnosť nakúkať ponad maestrovo plece na jeho nezameniteľné sfumato, juxtapozíciu rohu spodného viečka a spodnej hrany dúhovky.
"Keď ty, ó, básnik, vyrozprávaš príbeh svojim perom, tak maliar ho svojim štetcom dokáže vyrozprávať ľahšie. "
Takmer denne som sa po celé dva mesiace strácala vo víre skúmaní pohybov, zvukov, pozícií, svalov, príčin, vzťahov ... a nechcela som sa vynoriť do súčasného sveta.
Ak hľadáte históriu, čítajte o Leonardovi, ak sa chcete nechať inšpirovať, čítajte, ak hľadáte motiváciu, čítajte. A možno jedného dňa opíšete jazyk ďatľa. Viem, možno to nikomu na nič nebude, ale ... len tak ... len tak zo zvedavosti. Rýdzej zvedavosti.
PS: zo začiatku som bola sklamaná, že autorove poznámky sú iba odkazy na použitú literatúru, ale nakoniec som zistila, že to iba ja som nenásytná po ďalších a ďalších informáciách a iba na mojej zvedavosti záleží, koľko si ich v uvedených zdrojoch dokážem prelúskať.
Do ČV som knihu zaradila, pretože psychická porucha vždy ide ruka v ruke s genialitou.

14.03.2020


1 ...