Dada077 komentáře u knih

Dá sa povedať, že kniha je veľmi podrobný životopis MUDr. Uzla od narodenia, až po približne 51 rok života. Nečakajte, že to budú tie super zábavné historky, pri ktorých sa lámete v páse, keď sledujete ich rozprávanie Dr. Uzlom na televíznych obrazovkách. Autor veľa preberá rodostrom, rodokmeň, množstvo priateľov a kolegov (aj nepriateľov) a približne dve tretiny knihy sú akési snahy o vyvinenie samého seba spod biľagu straníctva v tej komunistickej. Veľakrát si ťažká na nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu, hoci výpočty zarábaných korún boli aj na tú dobu vcelku priaznivé, pán doktor mohol byť rád, že bol v situácii akej bol, v každej etape svojho života takmer vždy únosnej a vždy o niečo lepšej, ako mnohí jeho vrstovníci povolaniami menej velebenými a tým pádom aj oceňovanými.
Ale, o mŕtvych len dobre, ako životopis sa kniha prečítať dala.

5 12.04.2023

Pri pokusoch s podávaním látky L6 sa u dvoch dotknutých osôb vyvinie čiastočná schopnosť ovládať cudziu ľudskú myseľ a schopnosť ovládať pohyb malých predmetov. Ich spoločné dieťa sa však narodí s pyrokinézou a to už je schopnosť, ktorú sa musia naučiť ovládať jeho rodičia, ako aj dieťa samo. A čo potom, keď chcú vládne a iné sily ovládať toto dieťa? Vo vypätých chvíľach sú schopní všetci ísť vpred aj cez mŕtvoly. A chúďatko dievčatko s nadprirodzenou schopnosťou sa cíti raz obeťou, raz monštrom.
Vcelku na mňa kniha pôsobila ako autorovo nevyhranené a nerozhodné pobehovanie medzi možnosťami, kam ho vlastný nápad môže doviesť a čo vlastne s ním. Čítať sa to však dalo, koniec koncov aj kus napätia v deji bol.
(P.S.: Snáď iba King dokáže dať koňovi meno Necromancer...)

8 07.04.2023

(audio čítal sám autor)
Vtipne a inteligentne okomentované trebárs mená detí Kardašianky, návšteva autoservisu, alebo dezinfekčné proticovidové opatrenia zakúšané na vlastnej koži v hypermarkete. Bolo počuť, ako sa kvalita zápiskov rokmi zlepšovala, čím sa stali posledné kúsky tak trefné a zábavné, až mi bolo ľúto, že tri hodinky času čítania uplynuli.

25 02.04.2023

(audio čítal Igor Bareš)
Asada doženie vlastná minulosť a doposiaľ nespomenutá rodina. Potrápi ho pomstychtivý Ghálib so svojou predstavou džihádu. V druhej línii autor vykresľuje ako sa dokáže neúmerné trávenie času hraním počítačových hier vymknúť z rúk mladistvému a vymlieť mu mozog do najnebezpečnejšej formy a miery.
Napísané napínavo a u mňa aj tento diel z oddelenia Q ešte stále za päť hviezdičiek.

11 02.04.2023

Je pravda, že po tretí raz niečo objavené nikdy nebude mať silu prvého razu. Ale kniha ma potešila, humor ma pobavil.

5 12.03.2023

(SPOILER) (audio - čítal Jan Vlasák)
Krásny príbeh o tom, že úcta k životu a láska k ľuďom môže mať veľa podôb, hoci aj nabručanú, ufrfľanú a neústupnú.
úryvok: () Smrt je podivuhodná věc. Lidé se chovají tak, jako by snad ani neexistovala, Přesto že je to jeden z největších důvodů žití vůbec. Někteří si díky ní uvědomí, že žijí tvrdě, zatvrzele a nevraživě. Jiní potřebují vnímat její neustálou blízkost, aby si vůbec dokázali uvědomit, co je jejím opakem. A jsou i tací, kteří se myšlenkou na smrt zabývají natolik, že se usadí do čekárny dávno před tím, než se smrt ohlásí. Lidé se jí děsí, ale největší hrůzu mají převážně z toho, že si vezme někoho jiného, než je samotné. Na smrti je nejstrašnější to, že by mohla projít kolem a nás tu nechat osiřelé.
O Ovem se vždycky říkalo že je zahořklý. Ale on, doprkýnka, zahořklej není! Skrátka nemá ve zvyku se pořád usmívat! Copak je to důvod, aby se k nemu chovali jako ke kriminálníkovi? Podle Oveho ne. Jenže když člověk pohřbí jedinou osobu, která ho kdy chápala, něco se v něm zlomí. Tuhle ránu žádný čas nezhojí. Čas je vůbec podivuhodná věc. Většina lidí žije pouze pro budoucnost. Pro to, co bude za pár dní, týdnů, let. K nejbolestnějším okamžikům v lidském životě patří poznání, že je člověk ve věku, kdy toho má víc za sebou, než před sebou. Pokud už nemůže žít pro budoucnost, musí si najít něco jiného, třeba vzpomínky. Odpoledne na sluníčku s něčí dlaní ve své. Vůně čerstvě rozkvetlých záhonků. Neděle v kavárnách . Člověk se naučí žít pro budoucnost někoho jiného. Ne, Ove nezemřel spolu se Sonjou, on skrátka přestal žít. Smutek je podivuhodná věc.

18 05.03.2023

Stačilo by predatovať časové údaje a dej je použiteľný aj na dnešok.
"Oni by páni chceli, aby chudobný človek bol poctivý, oni už potom nemusia byť poctiví."

6 21.02.2023

Krásna rodinná sága, odohrávajúca sa na Slovenskej zemi od osemnásteho storočia po prvú svetovú vojnu. Kus zeme, aký sa dá za jeden deň obísť ľudskou nohou dostal Hilárius Baltazár za tridsať rokov svojej služby na majeri. Priviedol sem svoju ženu a deti, klčoval les, kosil stráne, oral a sial na novozískanej zemi. Postavil dom a stajne pre dobytok a kone, zhlobil nábytok a postavil pec, aby mohla jeho žena upiecť voňavý chlieb. Vlastným a synovým potom kropil túto zem, ktorej dal meno Anjelská.
Postaršou formou jazyka sú v knihe popísané veľké i malé životné radosti, ťažké sklamania z ľudských rozhodnutí, bolesť z lásky i odmietania. A ako pri každej z prečítaných kníh mojej najobľúbenejšej slovenskej spisovateľky pomyselne snímam klobúk z hlavy a vzdávam hold jej rozprávačskému umeniu.
V druhej polovici románu som sa trochu strácala v menách rozsiahleho (aj pridruženého) rodostromu, ktoré sa bez varovania zjavovali v deji, ale možno aj tento text prešiel nejakým spôsobom cenzúry, takže pod dojmom práve dočítaného, malý nedostatok je odpustený.
Kto má rád knihy zo starých slovenských gazdovstiev, vrelo mu Anjelskú zem doporučujem.

6 17.02.2023

"Víš, to je veliké tajemství pokory," zní ze tmy šeptavý mnichův hlas. "Veliké tajemství. Vše, co nám sestřička bolest dá, a ta nás má tak ráda, že je vždy s námi, máme snášet s láskou a odevzdaností. A pak všechno utrpení člověka se prommění v dokonalou radost."

16 28.01.2023

U mňa takmer prepadák. Nudu a udržanie trošky pozornosti má u mňa na svedomí aká taká napínavosť deja, ktorá vypláva na povrch akurát v momente, kedy zvažujem nedočítanie.
Strata pamäte hlavného hrdinu, od prvej stránky knihy po poslednú bola v tretej štvrtine už riadne otravná a dej nikam neposúvajúca. Ani keby som ju brala ako brzdu a taktické zahmlievanie kvôli napínavosti, nemal by ten pocit žiaden význam pre rozuzlenie.
Mnoho postáv, ktorých farba dresu ostane zahmlená aj po dočítaní. Ako keby autor chcel vysloviť veľmi závažné informácie a nesmel, alebo sa neodvážil. Domyslenie nechal na čitateľovi, no možných kombinácií pre miestne a politicky nezainteresovaných južnejšie žijúcich hltačov literatúry je mnoho a hlboko zakopané náznaky sú pre navodenie závažnosti dosť nepostačujúce.
Štyristo stránok textu som sa hnala za chimérou. A teraz na mňa z upratanej knihovne čučí druhá kniha dilógie. (smajl držiaci sa za hlavu)

6 08.01.2023

Dobrý príbeh. Poctivý psychothriller. Počas čítania som si vytvorila niekoľko verzií pravdy a ku koncu som knihu už nemohla odložiť, kým rozuzlenie nezacvaklo do seba ako kocky z lega.

9 18.11.2022

Pred desaťročiami som videla dielo sfilmované, teraz som si vychutnala román v knižnej podobe. Dej odohrávajúci sa v ťažkom, ale krásnom prostredí gazdovských dvorov, poznačený tieňom oboch vojen a potom združstevňovania. Na jednej strane rekvirovanie pôdy a hospodárskych zvierat, na druhej strane rušenie nádenníckej práce a paholčenia. Neudržateľný technický pokrok, valcujúci poctivú a ťažkú prácu ľudských rúk. V každom období a podmienkach existujúca láska, rodiaci sa nový život, ale tiež nenávisť, neoblomná hrdosť a povýšenosť. A tak má takmer každá postava románu svoj protiklad. Krásna ovdovená gazdiná z Podkosu a paholok Šimon, ktorý našiel odvahu sa jej vzoprieť. Bývalý richtár Beňák, ktorého sú navyknutí nasledovať takmer všetci obyvatelia Drienkoviec a agitátor Benčík, oháňajúci sa uzneseniami zjazdu v zmysle - buď vôľa moja.
Úryvok: " Obilie v drienkovskom a okolitých chotároch pod júlovými lúčmi rýchlo dozrievalo. Ľahký južný vánok vlnil hladinu klasov, ktoré sa obracali k slnku raz jednou, raz druhou stranou. A tu, jedného skorého rána, sa ozvalo z Podkosu jemné klepkanie kladivka na babku. Benjamín Guban koval kosu. Voľakedy by to nebolo bývalo nič znamenalo. Ale v týchto dňoch, keď sa z polí čoraz naliehavejšie ozývalo prepeličie: -Poďte žať! Poďte žať! - znelo klepkanie z Podkosu ako vzrušený klepot nedočkavého srdca. "

8 15.11.2022

(SPOILER) Pre mňa nádherná kniha. Zaujala ma od prvých slov, kedy sa hlavný hrdina skryje v kabínke ďalekohľadu v parížskom technickom múzeu, v mystickom čase slnovratu, aby vyčkal polnoc, kedy sa parížskymi stokami pod múzeom k Foucaultovmu kyvadlu dostanú ONI. Už rozbor pohybu kyvadla a úvaha o jedinom pevnom bode vo vesmíre, z ktorého sa môže pohybovať, sľubovali encyklopedický zážitok z hľadania významov, pojmov, podstát, výkladov. Možnosť objavovať, pochopiť a učiť sa. Nezaobišla som sa bez poznámkového bloku, kde som si značila a dodatočne dohľadávala - umbilicus, pentateuch, kvintesencia, inkrustácia, jarakanda, antarktický malchut, pikatrix, sefiry, alebo taký otrušík.
Čitateľ tejto knihy sa môže na krídlach svojej fabulácie dostať kam len chce. Eco akoby ho len občas chcel stiahnuť nohami na zem zmienkou o Minie od Mickey Mousa .. alebo je to len ďalší kult v rade, hneď po templároch a rozenkruciánoch? :)
Vypočula som si ako audioknihu a počuvam ju už druhý krát , a určite nie posledný.

15 23.10.2022

Knihu som si vypočula ako audionahrávku v interpretácii Terezy Bebarovej a Miroslava Táborského. A dávam plný počet hviezdičiek, hoci po prvých minútach prvej kapitoly som sa obávala, že odložím ďalšiu plytkú "krvavinu" o zisťovaní kto, prečo a čo mu za to... Ale napokon som si nechala porozprávať príbeh odohrávajúci sa doslova za humnami, na mystickou prírodou objatých kopanických samotách, príbeh o tom, ako a koľko ľudských životov a osudov dokáže zmariť vytrvalá ľudská zloba, závisť a pomstychtivosť.
Množstvom dohľadaného materiálu autorka ukázala, že každá doba, každé storočie, alebo aj desaťročie má svoj "hon na bosorky". Že hoci sa vek stáva novším a modernejším, stále má rovných a rovnejších. Že obyčajný človek veľakrát strávi podstatnú časť života klopaním na zavreté brány.
Nebolo mi pri deji úzko, mnohé krimi thrillery, či svedectvá holokaustu opisujú horšie zverstvá. Necítila som sklamanie pri fatálnom osude Surmény, jednej zo žítkovských bohýň. Ono nenaplnenie do deja tak nejako patrí, keďže ľudstvo vždy najťažšie akceptuje tých, ktorí stoja mimo a odmietajú "vyť so svorkou na mesiac".
Ženská sila a spojitosť s prírodou a zemou sa mi páčili, hoci manipuláciu s počasím som pokladala za tak trochu pritiahnutú za vlasy. Hlavou mi však hneď prebleslo nedávne hodonínske tornádo s dôvodom, že všetky kopanické a moravské bohyne zrejme už vymreli. :)

32 16.10.2022

Leto 2022 sa u mňa bude spájať s návštevou Prahy a Werichovej vily, jednoznačne najlepšieho interaktívneho zážitku celého výletu, ktorý nemohol vyústiť v nič iné, ako v zakúpenie si ponúkanej knihy Za oponou.
S vďačnosťou za väčšie a zreteľnejšie písmená objavujem nové a doposiaľ netušené fakty, názory a myšlienky. Možno aj mňa a veľa iných knihomoľov čaká lúštenie písmen pomocou silnej lupy, tak, ako si na sklonku života pomáhal sám Werich.
Potešilo ma množstvo fotografií zachytávajúcich Wericha od samého detstva až po rok skonu jedinečného a výnimočného človeka, herca, interpreta.
Citáty:
"Já jsem nikdy nehrál, co jsem nechtěl. A když jsem neco hrál, vědel jsem, proč to hraju. To vědet musíte. Ale dál jsem to nerozebíral. Vešel jsem na scénu a ono to hrálo."

" Picasso jednou řekl: * Já nemaluju. Ono to maluje.* Bodejť, on si přece nedržel šišku v dlaních, aby mu z ní vypadl obraz. Prostě maloval. A to, co maloval, bylo dobrý ne proto, že by tolik chtěl, ale proto, že jinak nemohl. To jsou ty věci z vesmíru, které jsou a nevíte jak. "

13 06.10.2022

asi som už rozmaznaná všetkými detektívnymi a kriminálnymi dejmi, Chlorid som čítala zo začiatku bez veľkého zaujatia, prebrala som sa až pri Gordonovi, ale Olsen je majster pera, nakoniec zaujímavé...
jo, nebyť tiav (velbloudů) , životu ako takému, by sme ťažko rozumeli :)

14 28.08.2022

Moje poďakovanie patrí pani Nádaskej za výťažok zaujímavých textov a povestí, ale aj historických údajov a podložených udalostí. Kniha by si zaslúžila menší formát a trikrát toľko strán.
Zaujali ma strany o Matejovi Korvínovi.

11 23.07.2022

"čítanie" som si ešte sťažila formou počúvania audio s tak divnou interpretáciou (dvoch ženských interpretácií, kde zlú nahradila ešte horšia :))
príbeh taký slabší, povojnový, ale stále sa pri ňom potvrdilo, že v prvom rade ide o prachy.
ale celkom fajn. vymaľovala som pri ňom celú jednu miestnosť. :))

11 23.07.2022

Patrím ku generácii, alebo skupine čitateľov, ktorým chýba notná dávka exhibicionizmu, aby pokladali za životne nevyhnutné plácať do éteru každý svoj pohyb od jedla až po posteľ. Nemám VIP pocit, keď navštívim reštauráciu, alebo predo mňa čašníčka položí správne naaranžovaný nejaký rožok. A nerada vzbudzujem v ľuďoch závisť. Preto ma námet knihy neohúril tak, ako komentujúcich nižšie.
Celá kniha mi príde ako veľký článok v časopise pre ženy a to prisahám, že štúdium žurnalistiky a povolanie autorky som si overila až po dočítaní tu, na DK. A opäť, ako už toľkokrát sa mi potvrdilo, že byť novinárkou nie je to isté, ako byť spisovateľkou. S talentom sa musí človek narodiť.
Hoci autorka núdzou na slová netrpí, aj vyjadrovanie je celkom fajn, charaktery postáv, aj opisy mi prišli povrchné, nič nešlo do hĺbky, nad ničím sa nedalo zamyslieť, všetko bolo nalinajkované vopred. Emócií asi toľko ako vo fotoshope.
Za mňa len nevyhnutný počet hviezdičiek a kvačka do čitateľskej výzvy.

8 02.07.2022

krásny motív - ťažká otročina ľudí na kakaových plantážach, čistenie porastov, vysádzanie rastlín, zber bôbov a ich opracovanie, sušenie v peciach za daždivého počasia, z ktorých človek vyšiel rovno v ústrety okamžitej smrti; opačná strana mince - bohatstvo a konzum majiteľov plantáží a majiteľov robotníkov.
napísaný tak otrasným štýlom (a to beriem na zreteľ fakt, že kniha samotná je staršia ako ja), že autorovi dávam dve hviezdičky za obsah a sebe tri za to, že som hrdinsky dočítala do posledného slova.

7 26.06.2022