Zuna1990 komentáře u knih

(SPOILER) Román 1984 osobne považujem za absolútny strop svetovej literatúry. Orwell ho dokončil v roku 1949, kde v ňom zniesol obžalobu totalitného režimu, pričom vychádzal z praktik dystopickej totality. Človeka až mrazí, ako dokázal predpovedať budúcnosť.

Príbeh pojednáva o úradníkovi Ministerstva pravdy Oceánie, Winstonovi Smithovi, ktorý rovnako ako všetci ostatní žije pod neustálym drobnohľadom strany, ktorá sa snaží ovládnuť všetko, vrátane ľudského myslenia, ľudských pudov, myšlienok a podstaty človeka. Systém prepisuje minulosť, aby zodpovedala vládnucej ideológií, manipuluje historické dokumenty, spomienky, literatúru, filmy, zakazuje lásku a akýkoľvek cit a sex. Jedným z prepisovačov je samotný Winston. Je sledovaný veľkým bratom a všadeprítomnými obrazovkami, ktoré majú oficiálne slúžiť ako ochrana pred nepriateľom, ale v skutočnosti sa nimi odhaľujú myšlienky proti Strane. Deti sú vychovávane tak, aby nahlasovali svojich rodičov, a ak sa nájde človek, ktorý dokáže uvažovať samostatne, je jednoducho vaporizovaný, resp. vymazaný. Winston verí, že musí existovať niečo viac, pretože spomienky mu ostali. Strana však manipuluje so všetkým, aj so spomienkami. Vzoprie sa systému, zúčastňuje sa na 2 minútach nenávisti pri popíjaní ginu víťazstva, píše si denník, začne si s členkou strany, čím sa dopustí najväčšieho ideozločinu. Zistí, že ho 7 rokov sledovali a vedia všetko, aj to, čo si v danom okamihu v duchu myslel. Je vystavený mučeniu, hladovaniu a teroru. Pod hrozným nátlakom prezradí všetko a prizná sa k veciam, ktoré nespáchal až nakoniec sám prijme učenie strany, podľahne, začne milovať veľkého brata až je sám popravený a vaporizovaný.

Must read všetkých čítačov aj nečítačov!

19 22.12.2021

Zrejme je to môj najpresvedčivejší román“, povedala o Pani Dallowayovej jej autorka Virginia Woolfová. A ja s ňou súhlasím. Zachytáva jeden deň v živote Clarissy Dallowayovej, ktorá, organizuje večierok pre svojich priateľov. Postupne sa nám odkrýva so svojimi rozpolumyselnými pocitmi, ktoré nevie ani pomenovať či uchopiť. Jedno ale vie, že za tvárou milej večne večierky organizujúcej Clarissy, je veľké vzduchoprázdno a nešťastie. Absencia dialógov ju robí náročnejšiu na čítanie a prelínanie postáv bez značnej štruktúry a kapitol ešte viac, čo môže pôsobiť zmätočne a preto si vyžaduje väčšiu dávku sústredenia.

Prostredníctvom spomienok a reflexií sa súčasnosť prelína s minulosťou. Zamýšľa sa nad svojim rozhodnutím nevydať sa za Petra, jej prvú lásku. Možno tú pravú? Obaja nad tým celý život premýšľajú, či by ich životy boli menej prázdne a šťastnejšie byť jeden druhému po boku. Nezobral si ju jej manžel Dalloway len ako prekrytie inej straty? Život je temný a krutý, keď vám všetku nádej zoberú.

Počas celého príbehu je všade motív kvetín a hodín. Hodiny, ktoré odbíjajú na Big Bene a reflektujú plynutie času. Cítiť vplyv feminizmu, otvára tabuizované témy v sexe a náboženstve. Virginia sama seba pretavila do Clarissy a v mužskom rode do role Septima. Nikdy sa nestretnú, no prekvapí ju správa o jeho samovražde. V skutočnom živote aj Virginia odišla dobrovoľne z tohto sveta.

„No a potom zrazu sedím na pohovke a po lícach mi tečú slzy. Nad tým, čo bolo aj čo sa práve deje. Osuším ich vreckovkou, rozdám posledné žiarivé úsmevy svojim hosťom a vkĺznem ticho do letnej noci.“

7 13.12.2021

Túto knihu som odkladala neuveriteľne dlho, pretože som vedela, do čoho cca pôjdem. A nesklamala. Dávka depresie a úzkosti, ktoré ma po dočítaní ešte dlho sprevádzali je asi neklamným znakom, že sa mi dostala až pod kožu. Miestami mi vadili Stingove nekonečné erotické opisy. Každopádne hodnotím veľmi kladne.

6 04.12.2021

Smäd po živote vznikol na základe korešpondencie medzi Vincentom van Goghom a jeho bratom Theom. Vincent tak veľmi chcel tomuto svetu odovzdať odkaz a byť uznávaným. Nakoniec bol pre väčšinu nedocenený, netalentovaný a šialený Fou-rou. Prešiel si veľkým utrpením, žil v obrovskej biede, kedy všetky peniaze, ak nejaké dostal od Thea, dával na farby miesto jedla. Jeho život bol ako na hojdačke. V jednej chvíli bol zahalený závojom depresie, kedy sa mu vysmievali a odhovárali ho, no prišli aj pekné dni. Za tie vďačil bratovi Theovi, ktorý bol asi tým najvernejším a najmilovanejším bratom, celý život ho duchovne a finančne podporoval a ako jediný v neho vždy veril. Vincent zo začiatku túžil len po tom, aby našiel niekoho koho bude môcť ľúbiť a kto bude ľúbiť jeho. Aj keď sa mu to podarilo, nikdy to nebolo naraz. Zažíval nenaplnené lásky. Na malú chvíľočku mal aj rodinu, ale kvôli maľovaniu sa jej vzdal. Priateľstvo s umelcami ako Gauguin, Seurat, Toulouse-Lautrec, Cezanne či Rousseau bolo to, čo ho hnalo vopred, aj keď nikto z nich v ňom nevidel umelca. Žil so svojimi záchvatmi a hlasmi v hlave. Záver knihy, kedy Theo drží Vincentovu ruku na smrteľnej posteli a spomínajú na život je strhujúci. Nezdržala som sa doslova záplavu sĺz, pričom už teraz viem, že dostať ju z hlavy mi bude trvať ešte poriadne dlho.
Je skutočne paradox, že väčšina umelcov za svojho pozemského života trpia biedou, sú terčom posmechov a odsunutí na okraj spoločnosti, aby sa uznania dočkali až po smrti. Za jeho života sa predal len jeden jediný obraz a aj to tesne pred smrťou.

"My, Vincentovi priatelia, nezúfajme. Vincent neumrel. Neumrie nikdy. Jeho láska, jeho génius, nesmierna krása, ktorú stvoril, budú žiť naveky a obohatia svet. Neminie hodina, aby som nepozrel na jeho obrazy a nenašiel v nich nemú vieru, nový zmysel života. Bol velikán, veľký maliar a veľký filozof. Padol ako mučeník svojej lásky k umeniu."
"Tieto vaše slnečnice... budú liečiť ľuďom ubolené srdce... dávať im radosť... po stáročia a stáročia... preto bol váš život vydarený... preto by ste mali byť šťastný."
„S tým, že nikto nekupuje moje obrazy nič neurobím. Raz však ľudia pochopia, že ich hodnota je vyššia než cena, ktorú som zaplatil za farby.“

7 30.11.2021

Milujem Alenu Mornštajnovú. Jej štýl, jej jazyk, jej formu. Hanou ma uchvátila, Tichými rokmi ma dostala.
•
Tiché roky sú príbehom rodiny Žákových. Otca Svatopluka a dcéry Bohdanky. Každý má svoj príbeh, svoj pohľad, svoju pravdu. Keď si ale vypočujeme postupne sa prelínajúce obe strany, všetko začne do seba zapadať a odrazu dávať zmysel. Nekrivdíme ani jednému, hoci sprvoti tomu tak bolo. Odkrývame tajomstvá a zisťujeme, prečo je vzťah otca a dcéry taký komplikovaný, smutný, ba priam strašný. V Bohdaninom rozprávaní sa otec javí ako veľmi negatívny, zatrpknutý a nesympatický človek, no v kapitolách o jeho živote zisťujeme, že za jeho správanie a charakterové črty môže ťažká minulosť. Odpor voči jeho postave sa postupne mení na pochopenie. Každý si životom nesie svoj kríž, svoje trápenia a rany, ktoré po životných stratách zanechávajú prázdno v srdci po milovaných, ktorých už nikto nikdy nenahradí napriek všemožnej snahe.
•
Oceňujem detail, kedy striedanie rozprávania z pohľadu otca a dcéry spája zhodná posledná veta kapitoly s prvou vetou nasledujúcej kapitoly.

17 23.11.2021

Pýcha a predsudok je nádherný príbeh slečny Elizabeth a pána Darcyho, príbeh o prekonávaní ich vlastnej pýchy a zbavovania sa predsudkov, ktoré, bez toho aby to sami vedeli, prekonáva predovšetkým ich vzájomná láska. Nie je naivná, ani presladená. Je plná obety a snahy bojovať aj napriek rozdielnym sociálnym vrstvám, kedy ani spoločenské konvencie neprekonajú city dvoch ľudí. Celý zážitok doplňuje autorka skvelým humorom na pozadí vznikajúceho feminizmu v 18.storočí v Anglicku, ktorý do knihy pretavila prostredníctvom hlavnej postavy čerpajúc zo svojho života. Či už ide o odmietnutie ponuky na vydaj, dokonca dvakrát, alebo o formovanie individualizmu. Určite je kniha obľúbená aj kvôli budovaniu ženskej integrity a uvedomovania si dôležitej úlohy žien v spoločnosti, ich vzdelania a slobody slova. Jane Austen mi učarovala a rozhodne si prečítam aj jej ďalšie knihy.

"Doteraz som bol presvedčený, že poézia lásku živí," poznamenal Darcy. "Možno dokonalú, pevnú a zdravú lásku. Tomu, čo už je silné, všetko padne na úžitok. Ale ak ide len o drobnú, slabú náklonnosť, som presvedčená, že ju jeden vhodný sonet utrápi hladom."

6 17.11.2021

(SPOILER) Dnes uplynulo 200 rokov od narodenia F.M.Dostojevskeho. Preto som dnes pri tejto príležitosti dočítala Zločin a trest. Dej románu nie je náročný. Mladý chudobný študent Raskoľnikov skončí so štúdiom kvôli nedostatku peňazí. A tak zabije starú zlú úžerníčku, ktorá sa priživovala na druhých a požičiavala peniaze chudobným s obrovským úrokom. S úmyslom zbaviť svet zlého človeka ju okradne a zabije, rovnako aj jej sestru, ktorá sa náhodou objavila v ceste. Nakoniec sa prizná a je odsúdení na 8 rokov nútených prác na Sibíri.
Napätie tkvie skôr v psychologickej dráme hlavného hrdinu prostredníctvom vnútorných monológov. Hlavnou témou je vnútorný stav ústredných postáv, často veľmi zložitý, pričom na konci je obvykle odhalenie alebo oslobodenie od nejakej duševnej trýzne. Predstavuje cestu do kriminálnej a mravnej skazenej mysle, odhaľujúcu dušu človeka, v ktorej zvádza svoj urputný boj samotná podstata zla a dobra. Hlavný hrdina hľadá cestu za šťastím. Postupne pochopí, že falošná cesta za šťastím nevedie k oslobodeniu osobnosti, ale k jej rozpadu
Celý dej sa zaoberá najmä otázkou toho, či je spáchanie zločinu (v tomto prípade vraždy) nutné vždy považovať za niečo nesprávne. Obzvlášť v situáciách, keď sa jedná o preukázanie „dobra“ spoločnosti. Akýsi systém na princípe „lepšie bude, ak zomrie jeden, ako by mali kvôli nemu trpieť mnohí". Mali by ľudia, ktorí vykonajú podobný skutok, cítiť výčitky svedomia? Spočiatku si myslel, že keď zbaví svet zlého človeka, tak by mal by za to odmenený a nie potrestaný.
Zločin a trest napísal Dostojevskij po návrate zo Sibíri. Tam zistil, že život je utrpenie. Začal veriť, že život naozaj nemôže existovať bez zlostí. Dôležitou je jeho Soňa, zobrazujúca milujúcu, vytrvalú, vernú ženu, ktorá ho zachráni a poskytne mu pre život pokoj, ktorý je jediné, čo v živote potrebuje.

17 11.11.2021

„Slovutný pán prezident“ – týmto úctivým oslovením začínali listy so žiadosťami o udelenie výnimky spod protižidovských nariadení a zákonov adresované prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi. Boli to prepisy listov, v ktorých ľudia dúfali a prosili o to, na čo má mať právo každý. Právo na život. Tým, že boli židia, však toto právo stratili. V príbehoch sa dozvedáme osudy ľudí počas života spred vojnového slovenského štátu, o ich živote počas židovského kódexu plného ponižovania a strachu, čakanie na deportácie, opisy transportov, či život v koncentračných táboroch až po smrť. Pokračovanie príbehov daných osôb po vojne však nenachádzame. Asi všetci vieme prečo.
Obzvlášť silný je príbeh rodiny manželov a ich malého syna Martina, ktorí boli deportovaní z tábora do tábora, našťastie nešli hneď od plynovej komory, ale pracovali v táboroch v ukrutných podmienkach. Nakoniec sa náhodou ocitli v tom istom tábore, ani čo by o tom vedeli a stretli sa. Príbeh je vyrozprávaný vnučkou „malého“ Martina, ktorý jej starý otec vypovedal.
Je tu príbeh o arizátorovi, ktorý nehľadel na osud židov, ale na to, ako prepisom židovského majetku do jeho rúk príde k bohatstvu, no nakoniec sa tak nestalo a on sa cítil ukrivdený.
Najsilnejším bol posledný príbeh, manželov Daniela a Bohumily Kováčovcov, hrdinov našich dejín, ktorí boli natoľko odvážni a dobrí, že sa nebáli zapojiť do SNP, pomohli ukryť sa desiatkam slovenských židovských rodín, aj za cenu obrovského nebezpečia pre seba a ich rodiny.
“Tiso neurobil nič, aby zabránil deportáciam. Naopak, vo verejných vystúpeniach ich jednoznačne podporil a navyše zdôrazňoval, že tento proces, ako aj celé “riešenie” židovskej otázky, je v súlade s kresťanským učením.”
Táto kniha by sa mala stať povinným čítaním na všetkých školách bez ohľadu na zameranie. Je jedno, či je to gymnázium, či odborná škola. Každý jeden človek by mal poznať históriu a venovať jej počas štúdia rovnaký čas. Pretože ak to tak nebude, situácia sa Slovensku sa nezmení a do parlamentu sa budú aj naďalej dostávať individuá, ktoré hrdo na hrudi nosia meno a podobizeň nášho úctihodného slovutného ľudomila, jeho excelenciu a katolíckeho kňaza, Dr. Jozefa. Tisa.
"Takí istí ľudia ako vtedy - prenasledovaní Židia, bezcitní gardisti, vystrašení susedia, statoční záchrancovia, kolaboranti aj bojovníci za slobodu - žijú aj dnes. Tu a teraz. Medzi nami. Sme nimi my sami."

3 05.11.2021

Táto kniha mi ležala na poličke veľmi dlho. Nejak ma nebrala, veď koniec koncov vedela som, o čom je film. Až po prečítaní knihy som zistila, že s filmom toho veľa spoločného nemá a nesie dosť odlišný odkaz. Sám autor Capote nesúhlasil s predlohou filmu a s obsadením Audrey Hepburn na rolu Holly, pričom on sám si vedel predstaviť na jej miesto len Marilyn Monroe. Film nehovorí ani o minulosti a zlých stránkach Holly, nakoľko by ju vykreslil v úplne inom uhle. A práve táto skutočnosť dostáva knihu do úplne odlišného svetla. Nie je to romantický naivný slaďák s krásnym koncom ako je vykreslený vo filme.

„Nehovorím, že netúžim po bohatstve ani po sláve. Jedno aj druhé mám na programe, a raz sa to pokúsim získať, ale ak sa mi to podarí, chcem ešte vždy mať svoje ja. Keď sa jedného krásneho dňa zobudím a pôjdem na raňajky k Tiffanymu, chcem byť sama sebou.“

4 01.11.2021

Spoveď stroskotanca je beletristicky spracovaný skutočný príbeh o potopení torpédoborca kolumbijského námorníctva v roku 1957. Tragédiu prežije len Luis Alejandro Velasco, ktorý na práme lode pláva bez jedla i pitia desať dní morom, kým ho vlny vyplavia na kolumbijskom pobreží.

Hlavným posolstvom je vnútorná sila a odvaha človeka jednoducho to nevzdať a bojovať, pričom vôľa žiť môže zvíťaziť aj nad občasnou "túžbou" zomrieť.

Keby som doposiaľ nečítala žiadne dielo od Márqueza, bola by som nadšená. Avšak po Láske v čase cholery, Sto rokov samoty, Zlej hodine či Kroniky vopred ohlásenej smrti, to hodnotím na „len“ veľmi dobré. To je tak, keď niekto nastaví latku veľmi vysoko.

1 28.10.2021

Alena Mornštajnová napísala príbeh Hany a jej netere Miry, ktoré spojí osud a sú prinútené žiť spolu. Dráma židovskej rodiny z Meziříči na pozadí udalostí spred, počas a po druhej svetovej vojny a epidémie týfusu. Mladá Mira osirie a ujme sa jej teta Hana, ktorá je iná, chladná a tichá. Zažila veľké utrpenie a nikto nevie, čo sa skrýva za jej maskou apatie. Hana je jediná z rodiny, kto prežil Terezín a Osvienčim. Rozpráva svoj príbeh prelínajúci sa s v niekoľkých časovýc rovinách od roku 1933 do 1963. A ešte jedna vec, žĺtkový venček sa dostal do úplne iného významu, ako by sa mohlo zdať.

Príbehov z koncentračných táborov je mnoho, ale tento je iný. Je príliš silný na to, aby som ho prekryla ďalším. Čítala som nekonečne veľa kladných recentií, ale že bude kniha až taká skvelá, som naozaj nečakala. Nehodnotím len obsah, ale samotnú formu autorky 11/10.

24 21.10.2021

Jedným slovom: nádhera! Našla som sa v nej a upokojila som sa, že nie som divná. Som normálna, ako aj Debbie Tung.

5 05.10.2021

Kratučká poviedka, no o to silnejšie posolstvo na dnešnú uponáhľanú dobu, o nesebeckosti a sile, niečo dobré urobiť pre ľudstvo. Dnes, v čase klimatickej krízy, je to horúca téma, kedy ma napadá myšlienka, že aj jeden vie zmeniť svet. Treba začať od seba a ostatní sa pridajú.

17 27.09.2021

Skvelé. Nečudujem sa, prečo je táto kniha považovaná za najlepšiu detektívku. Prvýkrát sa mi stalo, že som netipovala, kto je vrahom. Len som sa nechala viezť dejom až do samého konca. A ten ma odrovnal.

20 22.09.2021

Veľmi milý, no správne strelený príbeh so spravodlivým koncom, kedy dobro zvíťazí nad zlom, aj keď dosť brutálnym spôsobom.

2 19.09.2021

Aj keď sa obsah diela dozvieme na prvej strane, na ďalších sa dozvedáme čo samotnému činu predchádzalo. Santiaga zavraždia, ktorý vraj Angelu zbavil panenstva. Tá sa vydá za iného a počas svadobnej noci príde na to, že už nie je panna. Angelininy bratia sa rozhodnú pomstiť tento čin. Aj keď o ich plánoch hovoria nahlas pred celým mestom, nikto z egoistických, ľahostajných, pokryteckých, či sebeckých obyvateľov Santiaga nevaruje. Možno preto, že až do poslednej chvíle neveria, že sa to naozaj stane? A tak vražda prebehne doslova verejne. Magický absurdný príbeh.

2 18.09.2021

Nie som cieľovka motivačných kníh, ale táto sa mi celkom páčila. Je to akýmsi stručným návodom ako nájsť sám seba a práve zmenou svojho zmýšľania nájsť častokrát hľadané šťastie. To býva niekedy priamo pred nami, len naším negatívnym postojom, neustálym premýšľaním a hľadajúcim niečo, ho nevidíme.

3 12.09.2021

Myslím, že táto novela z roku 1889 nesie so sebou mnoho odkazov na feminizmus a genderové ideológie, ako muži poskytujú ženám vzdelanie, rieši spoločenské postavenie žien, či fungovanie manželstva. Postava ultrakonzervatívneho obchodníka na úvod ma nasrala svojimi myšlienkami, ako sa ženy majú podriadiť mužovi, báť sa ho, dištancovať sa od svojich záľub, priateľov a zábavy. Jej poslaním má byť rodiť deti, starať sa o manžela a zaistiť teplo domáceho krbu. Avšak v druhej časti sa Tolstoj prihovára autobiograficky cez Pozdnyševa. Psychologická sonda pocitov spolužitia dvoch ľudí, ktorí spolu sú ani nevedia prečo a myslia si, že deti im pomôžu zachrániť vzťah, pričom upadli do ešte väčšej vzťahovej priepasti. Vzťah muža, ktorý kvôli žiarlivosti, sklamaniam, očakávaniam, hnevu a všeobecnému smútku zabije svoju ženu počas hrania Kreutzerovej sonáty.

2 05.09.2021

Originálne, fascinujúce a nezabudnuteľné rozprávanie o šiestich generáciách rodu Buendía žijúcich vo fiktívnom juhoamerickom mestečku Macondo. V osudoch rodu Buendiovcov sa odráža história Latinskej Ameriky 19. a 20. st. a všeobecnejšie tiež osud celého ľudstva (nechýbajú paralely k biblickým príbehom - prvotný hriech, potopa, apokalypsa). Ľudia sa nedokážu poučiť zo svojich chýb (a z chýb svojich predkov) a stále ich opakujú. Vzostup strieda pád. Autor ukazuje, kam to všetko pomaly a neúprosne speje.

Budem úprimná, túto knihu veľa ľudí nedá. Je náročná, smutná (všade cítiť samotu), zvrátená (súrodenci plodia deti), absurdná (ľudia sa dožívajú 150 rokov), magická (muži otáčajúci sa za Remedios nečakane umierajú), nadprirodzená (zjavujú sa mŕtvi členovia rodiny, ktorí sú viditeľní len niekomu). Až keď dočítate posledný riadok, uvedomíte si, že je to majstrovské dielo. Môj prvý pokus čítať ju nedopadol dobre, vzdala som to asi v tretine. Časom som sa k nej vrátila a neľutujem. Najnáročnejšie bolo nestratiť sa v postavách, ktorý je Arcadio, ktorý je Jose Arcadio, ktorý je Aureliano, ktorý je Aureliano Jose, ďalších 17 bratov zas s tým istým menom Aureliano...uff. Preto som ju čítala s rodokmeňom rodiny Buendía vytlačeným z wikipedie.

Krásna myšlienka na záver: „V den, kdy lidé pojedou v první třídě a literatura v nákladním vagónu, bude se světem nadobro konec.“

13 01.09.2021

Príbeh krásnej čistej lásky, tak krásne opísaný, že sa Vám nechce prestať čítať. Knihu som prečítala na jeden dych, slovenský klenot.

5 20.08.2021