Zuna1990
komentáře u knih
Môj rodný cintorín
Dušan Mitana
"Začal som chápať, že tomuto životu vôbec nerozumiem, a vtedy som si zaumienil: Raz na to prídem, raz pochopím, prečo je to také, aké to je, prečo je to tak, ako to je... Buď to pochopím, alebo sa na to vyseriem a obesím sa na rodnom cintoríne, jak sirota žijúcich rodičov."
O myších a lidech
John Steinbeck
Nádherná kniha o skutočnom priateľstve. O zúfalom rozhodnutí vybrať z toho najhoršieho to najlepšie pri milovaného priateľa. Na konci som ani nedýchala, verila som, že sa obaja dočkajú spoločnej farmy a že Lennie bude chovať králiky. Žiaľ, nie vždy je všetko ako si vysnívame. Krásna kniha
Zvieracia farma
George Orwell (p)
Je priam neuveriteľné, že Orwell dokázal knihu napísať počas II.svetovej vojny a opísať v nej udalosti z budúcnosti v totalitnej spoločnosti. Dokonale nadčasové, smutno realistické.
"Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“.
"Práca je úplne dobrovoľná, ale pri neúčasti bude obmedzený prístup jedla."
Ak by sa ma niekto spýtal, akú knihu by si mal prečítať každý jeden človek, Zvieracia farma by bol jedna z nich!
Jennie Gerhardtová
Theodore Dreiser
Theodore Dreiser bol pán spisovateľ, ktorý vedel ľudskú psychiku a procesy v nej prebiehajúce opísať naozaj majestátne. Jennie Gerhardtová je príbeh mladej nešťastnej ženy, ktorá túži zabezpečiť sebe a svojej rodine lepší život. Túži po láske, nie po peniazoch a bohatstve. Tej sa jej v konečnom dôsledku nedostane. Smutný príbeh napísaný krásne. Zvláštna paralela.
Na dně v Paříži a Londýně
George Orwell (p)
"....Zatiaľ mám pocit, že som videl len okraj biedy. Už nikdy si nebudem myslieť, že všetci tuláci sú ožratí lotri, nebudem očakávať, že nejaký žobrák bude vďačný ak mu dám penny, ani nebudem prekvapený, že nezamestnaní strácajú energiu. Už nebudem prispievať na armádu spásy, nedám svoje šaty do záložne, neodmietnem reklamný leták, ani si nevychutnám jedlo v prepychovej reštaurácií. Toto je len začiatok."...za mňa veľké prekvapenie. Orwell opisuje spoločenskú vrstvu, ktorá je často následkom zlého nastavenia ekonomického systému, ktorý niekomu veľa dáva, no naopak niekomu aj veľa berie. Chudobní nie sú parazitmi, ale obeťami. Orwell, resp Eric Arthur Blair, napísal túto knihu ako prvú pod jeho svetoznámym pseudonymom, nakoľko práve vtedy putoval po Londýne a nechcel, aby meno jeho rodiny bolo nejakým spôsobom pošpinené.
Markéta Lazarová
Vladislav Vančura
Uff...miestami som sa strácala a mala som chuť knihu zavrieť a odložiť. No na druhej strane prišli pasáže, ktoré ma vtiahli do deja a úplne dostali. Veľmi oceňujem spôsob, akým autor píše, poetickým, opisným, nadčasovým a pomerne náročným. Naozaj treba čítať veľmi pozorne. Avšak, po druhýkrát po knihe pravdepodobne nesiahnem.
Jeden den Ivana Děnisoviče
Alexandr Isajevič Solženicyn
Opis jedného dňa z mnohých. Kedy si človek zvykne naozaj na všetko. A hľadá príjemné veci a drobné radosti aj v zariadení akým je gulag.
Proces
Franz Kafka
Skvele vyobrazené, ako sa človek pod nátlakom prizná aj k tomu, čo v skutočnosti neurobil. Že neustály nátlak nás nakoniec zneistí, až premýšľame, či sme to naozaj neurobili. Aj keď neni čo. Aj takto sa dá zničiť ľudský život. Pripomína mi to trochu Oneskorené reportáže od Mňačka.
Drak sa vracia
Dobroslav Chrobák
Nekonečné opisy prírody, ktoré si navyše viete priradiť aj s vlastnými spomienkami a predstaviť si ich boli jednoducho jedno z najlepších, čo slovenský naturizmus ponúka.
Mystika, lyrizmus, živeľnosť, tajomnosť, láska, boj, žiarlivosť, nenávisť. Bolo mi Šimona ľúto a nejak som sa vedela stotožniť s jeho údeľom, byť tým druhým a čakať čo jeho "drahá" urobí. Naopak Draka som od začiatku nemala rada. Veľká škoda, že Dobroslav Chrobák si nepožil dlhšie a tým pádom nám nenechal aj viac takýchto klenotov.
Smrť sa volá Engelchen
Ladislav Mňačko
Udalosti opisované na Ploštine, ešte navyše s autobiografickými prvkami samotného Mňačka, je klenotom slovenskej literatúry. Život partizánov, stret s nemeckým dôstojníkom, vypálenie Ploštiny, romantické príbehy na pozadí, Nikolajova nehoda, partizánske súdy, rozhodovanie o živote a smrti na základe zlyhaní, vplyv všetkých udalostí na psychiku samotných mužov, ktoré vyústia aj do samovraždy. Toto všetko bolo naozaj strhujúce. Aj filmové spracovanie z roku 1960 s Ivanom Mistríkom v úlohe Voloďu (to z roku 1963 som zatiaľ nevidela) hodnotím na 5/5, ako aj knihu.
Peter a Lucia
Romain Rolland
,,Ešte šťastie, že čoskoro umrieme!...Najhroznejšie by bolo stať sa takými, ako sú tí ľudia, ktorí sú pyšní, že sú ľuďmi, že ničia, prznia..."
Bola to pre mňa prvá kniha vôbec, ktorá sa mi veľmi vryla do pamäti. Aj z dôvodu až príliš romantického príbehu, ktorý som čítala ako začínajúca pubertiačka.
Psie dni
Dušan Mitana
Najviac absurdismu pokope:
„Uviazať šnúru a urobiť slučku mi nerobilo žiadne ťažkosti. Šnúra sa mi síce zdala trochu pritenká, ale nechcel som sa do toho miešať. Mal som so starým pánom už svoje skúsenosti. „Ste veľmi láskavý,“ povedal, keď dofajčil. „To nič. Len neviem, na čo si stúpnete,“ povedal som. „ Totiž, ja by som vás podvihol k slučke, ale mohli by to kvalifikovať ako vraždu obesením, a to by som nerád.“ „Ó, božechráň, nechcem vám robiť nepríjemnosti.“ Poobzeral sa okolo seba, zbadal sudy od oleja, ktoré ležali na brehu rieky. „Áno, sú prázdne. To by šlo,“ povedal som. Spolu sme doniesli jeden sud a postavili sme ho pod slučku. ... Požiadal ma, aby som sa vzdialil. „Viete, chcem vás ušetriť pohľadu, ktorý možno nebude príliš estetický.“ ... Odišiel som k vode... Keď som sa vrátil, s určitým prekvapením som skonštatoval, že šnúra vydržala. Bol už stuhnutý. Vyzeral dobre... „
Patagónia
Dušan Mitana
"Vyprevadila ma až po autobus, akoby tým demonštratívne dávala najavo, že v našej rodine je všetko v poriadku. Akoby ma tým chcela zbaviť viny v očiach dediny. Pri rozlúčke mi spravila na čelo krížik. Bez medu. Bozkal som ju na mokrú tvár a premýšľal som, prečo musí človek ubližovať ľuďom, ktorých má rád."
Skvelé. Vrátila som sa na miesta. V myšlienkach. Na tie konkrétne lavičky.
Nočné správy
Dušan Mitana
„Raz ráno, keď pršalo a zdalo sa, že celý deň neprestane, rozhodol som sa spáchať samovraždu. Na lačný žalúdok sa mi to však zdalo negustiózne, preto som vstal z postele. Zbadal som vajce. Naskutku som ho vypil. Surové. Medzitým však prestalo pršať, a tak som samovraždu nespáchal.“ - citát z poviedky Na prahu. Myslím že viac písať netreba. Mitana bol kráľ.
Paní Bovaryová
Gustave Flaubert
Kniha je veľmi dobrá, zachytáva veľa detailov, ktoré nám nedovoľujú Emmu zatracovať za jej chovanie. Tieto detaily však neboli pretavené do filmovej verzie z roku 2014 a preto toto dielo veľa ľudí neoslovilo. Chyba. Najprv treba prečítať knihu, potom pozerať film.
Jana Eyrová
Charlotte Brontë
Aj napriek všetkým úskaliam, trápeniam a bolesti všetci dúfame, že všetko nakoniec bude ako má byť a svoje šťastie si nás počká. Jana je o tom neklamným dôkazom. Táto kniha nie je len dievčenským románom, je to cesta životom, každej jednej z nás, kedy stretávame našich pánov Rochesterov a St.Johnov.
Hlava XXII
Joseph Heller
Hlave XXII nikto neprejde cez rozum!!!
""Vari nemôžete preradiť blázna k pozemnej službe?"
"Ale áno. Práve, že musím. Existuje predpis, podľa ktorého musím preradiť každého, kto je blázon."
"Tak prečo nepreradíte mňa? Ja som predsa blázon. Spýtajte sa, koho chcete. Všetci vám povedia, aký som blázon."
"Oni sú blázni."
"Tak prečo ich nepreradíte?"
"A prečo ma o to nepožiadajú?"
"Pretože sú blázni, to je predsa jasné."
"Pravdaže sú blázni. A predsa by ste nenechali bláznov rozhodovať o tom, či ste blázon, alebo nie, nemám pravdu?"
"Je Orr blázon?"
"Pravdaže je, "
"Môžete ho preradiť?"
"Pravdaže môžem. Ale najprv ma musí o to požiadať. To je predpis."
"Tak prečo vás o to nepožiada?"
"Pretože je blázon,"
" Môžem Orra preradiť. Ale najprv musí o to požiadať."
"To je všetko, čo musí urobiť, aby ho preradili?"
"Všetko. Stačí o to požiadať."
"A potom ho už preradíte?"
"Nie. To nemôžem urobiť."
"Chcete povedať, že je v tom nejaký háčik?"
Muž, který si pletl manželku s kloboukem
Oliver Sacks
Smutná a neuveriteľne obsahovo zaujímavá kniha pre ľudí, ktorých zaujíma psychológia a ľudská myseľ.
Oneskorené reportáže
Ladislav Mňačko
Silné čítanie, brutálne, vynikajúce a hrozné zároveň. Vykonštruouvané procesy v päťdesiatych rokoch, po ktorých sa Vám chce plakať a zvracať zároveň. Znázorňuje utrpenie ľudí, nevinných ľudí. Táto téma sa ma bytostne dotýka, nakoľko jedného takého procesu bol objektom aj môj starký. Mňačko ako odporca komunizmu neskôr po emigrovaní stratil občianstvo, bol zbavený členstva v Zväze slovenských spisovateľov a jeho diela boli zakázané. Táto kniha je aj jeho vlastným ospravedlnením za jeho naivitu a vieru v bývalý režim, ktorému dôveroval. Najsmutnejnejšie na tom je však to, že mnoho, o čom Mňačko píše, platí aj dnes.