Zuna1990 komentáře u knih

Pred užasnutými očami malého syna tancujú Ocko a Mama na pieseň Niny Simonovej Mr. Bojangles. Ich láska je čarovná, závratná, je to nikdy sa nekončiaci sviatok. U nich doma niet miesta pre iné ako pre radosť, fantáziu, iskrivý humor, slobodnú fantáziu a priateľov.
Prvé husle tu hrá nevypočítateľná a neskrotná matka. Neprestajne, priam magicky vťahuje svojich blízkych do víru poézie a snov. Až raz zájde priďaleko. Otec so synom urobia všetko pre to, aby zabránili neodvratnému, aby ich večný sviatok mohol stoj čo stoj pokračovať. Sú schopní akýchkoľvek obetí, aby sa nikdy nepominul. Bude to však stačiť? Bláznivá láska sotva niekedy našla taký nádherný príbeh.
Veľmi rozpačitý úvod pripomínajúci veľmi absurdnú novelu bez hlavy a päty, postupne však začne dávať zmysel a nadobúdať veľmi citlivý rozmer. Duševne chorá matka vytvára svet bez pravidiel, ignorujúc všetky konvencie, kým sa jej manžel a syn z bezpodmienečnej lásky podvoľujú a hrajú s ňou jej hry. Otec a syn nádherne rozprávajú o žene, ktorá z ich životov urobila jedno veľké dobrodružstvo, ktorému je spočiatku nemožné uveriť. Ich opisy sú plné lásky a radosti, fantázie, no zároveň pod povrchom ukrývajú náročnosť života s duševne chorým človekom. Syn opisuje život s chorou matkou cez radosť, hry a fantázie. Otcov pohľad odráža krutú realitu na život s duševne chorou manželkou, ktorá je pre neho úplne všetkým.

Kniha v kníhkupectvách za 1€ ...

„Bol by som dal všetko na svete, len aby sa tento tanec neskončil, aby nikdy neprestal.“

5 21.01.2023

Životná kríza si nevyberá. Všeobecná doktorka Elin rieši v ordinácií denno-denne pacientov s nespočetnými problémami, dáva im rady ako vystrihnuté z odborných kníh a časopisov, no sama je silná alkoholička. Prostredníctvom vnútorného monológu sa neustále rozpráva so svojím kolegom – plastovou kostrou v rohu ordinácie. 50 ročná Elin žije so svojím manželom, pričom je každý z nich iný a odcudzený jeden druhému. Zatiaľ čo jej ideálnym príkladom trávenia voľného času je pitie vína a sledovanie seriálov, jej manžel je zarytý bežkár. Keď nie je na bežkách, tak ich v pivnici aspoň opravuje. Elin pri sledovaní sociálnych sietí požiada o priateľstvo jej životnú lásku z pred 30 rokov Bjørna. Ako sa to skončí? Nemusím ďalej hovoriť. A tak závislosť na alkohole nahradí inou, závislosťou na milencovi. Okrem seknutia s pitím je nevera pomohla aj inak. Zamlčané myšlienky sa začali vyplavovať na povrch, nefungujúce manželstvo bolo zrazu až príliš očividné. Nevera jej otvorila oči a urobila razantné rozhodnutie.
Niekoľkokrát som z chuti zasmiala, niekoľkokrát som mala slzy na krajíčku. Kniha zatína do živého a miestami otvára oči a nedovolí nám súdiť. Veľmi odporúčam.
"A co vy, kto ma u vas na starosti domace prace? Zda sa, ze jeden je vzdy sef a druhy mu pomaha. A mozno je aj dobre, ze jeden ma o vsetko prehlad," vyhlasila som, pretoze sa mi nechcelo rozvadzat, ze mam plne zuby toho, ze v nasom zivote zastavam funkciu sefdirigenta, sefkuchara, financneho riaditela a moderatora, ze ako sibnuta lokomotiva veziem pasaziera, co podriemkava v poslednom vozni.”

1 15.01.2023

"Viem, čo ma naučila mama: že nemáme robiť druhým, čo nechceme, aby oni robili nám. To je spravodlivosť. Konanie nerešpektujúce tento princíp je neospravedlniteľné."
Prečo si teda dávame nálepky ako tučná, ťažká váha, či tučibomba? Takými prívlastkami Mariu Luisu volala jej mama, priateľ, spolužiaci. Ako sa dá s takým niečím vysporiadať a dospieť vo vyrovnanú osobu? Učia nás sebaláske, no dá sa to vôbec? Autorka mieša časové línie cez detstvo, dekolonializmus, študentský život, prvú lásku, sex až po dospelosť. Každé životné obdobie malo ale čosi spoločné. Je to seba-akceptácia, samota a hlad. A nie len doslovný hlad po chlebe, ktorý tak milovala. Hlad po deťoch, ktoré nemohla mať, hlad po láske ktorá ju neakceptovala. A pritom toho veľa nechcela. Len partnera, ktorý na nej vidí to, čo je očiam neviditeľné. Hlavná hrdinka je inteligentná, vzdelaná a vyrovnaná, no neustála šikana a upozorňovanie okolia na jej vzhľad má negatívny dopad na celý jej život. Dá si vyoperovať časť žalúdka, no po schudnutí a fyzickej zmene stojac pred zrkadlom sa zamýšľa, či to naozaj bolo to, čo chcela. Urobí ma fyzická krása šťastnou?
Napriek ťažkej téme je kniha plná optimizmu a humoru. Nesie autobiografické prvky portugalskej autorky Isabely Figueiredo. Kniha stojí na historickom pozadí dekolonizácie Mozambiku, ako jej rodnej hrudy a odchod s rodinou do Portugalska. Odporúčam prečítať všetkým.

2 12.01.2023

Zbierka mlieko a med od Rupi Kaur je moderne a minimalisicky poňatá forma básní, ktorá sa nazýva aj „instaramová poézia“. Kratučké (len niekoľko slovné) až stredne dlhé básne sú navyše doplnené kresbami samotnej autorky. Autorka sa snaží vypísať z jej boliestok a žiaľu, ktorý v živote zažila od ranného veku. Píše o detstve, zneužívaní, vzťahu s otcom, prvej láske, dospievaní, sexualite, dospelosti, sebaúcte a seba hodnote. Napriek všetkým úskaliam sa z nej stala silná žena A tak sa nám otvára ako žena zranená, milovaná, zlomená a zahojená. Takými sme raz boli všetky.

4 07.01.2023

„O ľudskom správaní bolo napísaných veľa kníh. A môžem s čistým svedomím prehlásiť, že táto kniha môže stáť na polici vedľa každej z nich“. Milovníci Frasiera pochopili. O knihe Vzťahy a mýty sa dá povedať takmer to isté, až na rozdiel, že táto kniha by mala byť na polici úplne vpredu. Je zhrnutím tých najčastejších mýtov o láske a partnerstve. Vzťahy nie sú náročné, iba ľudia sú príliš leniví na to, aby im venovali dostatok času, pozornosti a niečo pre ne obetovali. Je to kontinuálny proces, na ktorom treba pracovať. Nečakajme ale, že nás vzťah spraví šťastnými. Môže k nám tomu dopomôcť, no šťastní musíme byť hlavne sami. Vzťahy sú komplikované, no sú k nezaplateniu. Nič ich nedokáže nahradiť. Ani ľudí, s ktorými ich prežívame. Ani virtuálnou realitou. Tak na nich pracujme a vráti sa nám to dvojnásobne.

3 06.01.2023

Lucy je matkou dvoch malých dcér, manželka a začínajúca spisovateľka. Zdravotné problémy ju pripútajú na nemocničné lôžko. Manžel doma starajúci sa o ich dve dcéry a domácnosť ju nenavštevuje, prekvapivo je však navštívi jej matka. Práve ich niekoľkodňové spolužitie pri lôžku je hlavnou témou knihy spolu s ich (ne)rozhovormi o ni(e)čom. Dialógy medzi matkou a dcérou, hoci obe cítia hlboký smútok, pôsobia byť plné lásky. Je však tak zreteľné a jasné, akou bolesťou a traumou z čias minulých obe trpia, no ani jedna o tom čo ich ťaží na srdci nezačne hovoriť. Niekedy však netreba veľmi rozprávať, niekedy stačí byť spolu, hoci aj v nemocničnej izbe. Matka nie je schopná vyjadriť city k dcére, dcéra nie je schopná vyjadriť krivdy z minulosti. A tak sa rozprávajú plytko, o klebetách z ich rodného mesta, prípadne sú ticho. Prostredníctvom jednoduchých a banálnych rozhovorov poskytuje čitateľovi obraz o traumatických životných podmienkach rodiny, ktoré zanechali silný dopad na psychiku a vzťahy detí a ich rodičov. Aj keď sa všemožne snažíme páliť mosty, minulosť si nás nájde. Pritom Lucy bola žena, ktorá „LEN“ potrebuje počuť od matky: „ľúbim ťa“. To sa jej však nikdy nesplní.

Po dočítaní ostalo ticho. A zvláštny pocit, z ktorého puká srdce. A neskôr prišla vďačnosť. Za to, aká je moja mama, môj otec a aké mám neuveriteľné šťastie, že máme vzťah aký máme. Vzťahy sú ale veľmi krehké, často si vedia ublížiť ľudia, čo sa najviac milujú.

,,Toto je príbeh o matke, ktorá miluje svoju dcéru. Nedokonalo. Lebo my všetci milujeme nedokonalo.”

1 30.12.2022

Táto izba sa nedá zjesť.
Od tejto knihy sa nedá odtrhnúť.

Po vydaní bolo túto knihu chvíľami ťažké zohnať, nakoľko vyvolala veľký rozruch na slovenskej literárnej scéne.

Ostane Vám po nej trpká pachuť v ústach, sediac a hladiac do steny, premýšľajúc o každom slove.

Téma vztahu 12 ročného dievčaťa s jej 50 ročným učiteľom je kontroverzná, zážitok upevňuje najmä fakt, že nám mladučká autorka rozpráva svoju životnú skúsenosť. Motív izby ako intímneho priestoru a štýl písania tak mladej autorky len dokazuje, aká je talentovaná.

Text je sureálny, strohý, krátky, vulgárny, no plný básnických prvkov. Niekedy je len veta na celej strane. A aj cez to cítite ten krik, to volanie. Absolútne fenomenálne.

2 28.12.2022

Oscar Dunleavy, ktorý robieval tie najlepšie jablkové koláče na svete, je nezvestný, možno dokonca mŕtvy. Zdá sa, že to vlastne nikoho neprekvapuje. Až na Meg, jeho najlepšiu kamarátku a jeho mladšieho bračeka Stevieho. Obklopení zármutkom sa Meg a Stevie rozhodnú zistiť, čo sa Oskarovi naozaj stalo. Spoločne sa učia, čo znamená vernosť a kamarátstvo, a ako veľmi dôležitá je sila sa nevzdať.
Aj keď ide v podstate o detskú knihu, svoje si v príbehu nájdu hlavne dospelý. Je to príbeh o kamarátstve, o tom, aká dôležitá je nádej a o tom, ako jedno nedorozumenie môže zmeniť naozaj všetko. Kniha je plná zvratov, priateľstva, nádeje, dôvery, nič neutíchajúcej viery, trampotách s dospievaním, pocite, že o vás nikto nestojí, o vyradení z kolektívu, šikane, prvej láske, prvom sklamaní a zlomenom srdci a samozrejme o jablčných koláčoch. Tie hrajú veľmi dôležitú úlohu, pretože na ne nie len že máte po celý čas chuť, ale sú dôkazom toho, že niekedy aj zdanlivo obyčajný "apple pie" dokáže byť nielen dobrý, ale dokonca užitočný, či dokonca život zachraňujúci. Kniha odkazuje na veľmi dôležitú tému a to šikany na školách. Treba na to poukazovať a hovoriť o tom. Kniha je jedným slovom nádherná.

"Niekedy ľudia potrebujú, aby ich niekto hľadal, alebo aby si aspoň kvôli nim niekto kládol otázky."

"Ukázalo sa, že by ste sa nikdy v živote nemali odcudziť ľuďom, ktorí by pre váš život mali byť dôležití. Pre niečo také neexistuje ospravedlnenie."

Dobrý človek ešte žije je historický román odohrávajúci sa v 17.st. v Burgundsku, a teda v autorovom rodnom kraji. Jeho hlavným hrdinom je prostý človek, starnúci stolár a rezbár Colas Breugnon. Ten nadovšetko miluje svoju prácu, dobré jedlo, pitie a bohémsky spôsob života so všetkým, čo obnáša. V priebehu jedného roka prežije najhorší rok svojho života. Zomrie mu žena, vyhorí mu dom aj s dielňou, nakazí sa morom a nakoniec si zlomí nohu a je pripútaný na lôžko. Napriek tomu stále miluje život a tiež ho učí milovať ostatných. Svojou snahou byť prospešný svojmu okoliu dokazuje, že skutočne „dobrý človek ešte žije“. Colas je tiež ukážkou ľudského dôvtipu, ktorý svojím počínaním zosmiešňuje ako vrchnosť, tak aj vojnové besnenie. Je to taký Jozef Mak a Švejk dokopy.

Veľmi dôležitý motív celej knihy je bezpochyby životný optimizmus autora, ktorý sa výrazne odrazil aj na hlavnom hrdinovi knihy. Viera v dobro, v ušľachtilosť človeka a v spravodlivosť síce môžu miestami pôsobiť trochu naivne, ale ide o úplne skvelé povzbudenie pre kohokoľvek, kto by snáď niekedy klesal na duchu, či zapochyboval o zmysle ľudského bytia a nebytia. Je to krásny a optimistický pohľad na život a veľké poučenie, že s pohárom vína sa dá prekonať všetko... Teda pokiaľ ťa neprekoná ten pohár.

„Jsem já šelma! Neboť čím méně mám, tím více mám. A vím to velice dobře. Našel jsem, jak lze být bohat bez ničeho, bohat tím, co mají druzí. Mám moc a nemám starosti. Co se to vypravuje o těch stařičkých otcích, kteří když se ze všeho vyspali, když dali svým nevděčným dětem všechno, poslední košili a kabát, jsou potom opuštěni, v bídě zanecháni, a vidí, jak je každý pohled jejich dětí vhání už do hrobů? Zatrolení nešikové! Já jsem, na mou věru, nikdy nebyl tak milován a hýčkán jako ve své chudobě. Nejsem totiž tak hloupý, abych se obral o všecko a nic si nenechal. Copak dáváme jenom peníze? Já, když jsem již všecko rozdal, to nejlepší si nechávám; svou veselost si nechávám, všecko to, co jsem nastřádal za padesát let svého putování křížem krážem životem, všechny ty bujnosti a čtveračivosti, bláznivé rozumy i rozumná bláznovství.”.

Nezabúdajte na klasiku a čítajte ju!

10 09.12.2022

Matka noc je kniha venovaná vážnej téme na zamyslenie, napriek tomu však na jeho spracovanie volí ľahký, niekedy až groteskný, tón. Je označovaná aj ako čierna groteska. Rozpráva príbeh Howarda Campbella, pôvodom Američana, od detstva však žijúceho v Nemecku, kde ho zastihol nástup nacistov k moci a druhá svetová vojna. Je naverbovaný do vojny ako člen tajnej služby USA, aby počas druhej svetovej vojny v Nemecku ako hlásateľ v rádiu šíril nacistickú propagandu a prostredníctvom šifier informovať spojencov. Po vojne ho hľadajú ako vojnového zločinca. Absurdne vtipný, absurdne reálny príbeh o vine a zmysle pre spravodlivosť, o bezcharakternosti a hrdinstve v absurdnej dobe.

VYNIKAJÚCE!

6 06.12.2022

Albert Camus a jeho Cudzinec. Kniha hodná zamyslenia. Je písaná priamočiarym až strohým štýlom, v zdanlivo jednoduchom texte sú ale obsiahnuté tie najzákladnejšie otázky ľudskej existencie týkajúce sa vzťahu človeka a spoločnosti a aj otázka inakosti. Tým iným je hlavná postava Mersaulta. V jeho vnútornom svete úplne chýba emócia, nevie ich vyjadrovať ani vytvárať a tiež ani nie je schopný ich vnímať u ostatných. To nemôže síce ospravedlniť vraždu, umožňuje to ale pochopiť Mersaultovo správanie pri súdnom pojednávanie aj až stoický pokoj v predvečer smrti.

8 29.11.2022

Sú knihy, kedy forma prevyšuje dej. A v tomto prípade niet lepšieho príkladu ako Smrť v Benátkach. Dielo chudobné na dejovú líniu, avšak vo vnútri nabité. Je doslova mytologické, pričom jeho hodnotu si uvedomíte neskôr. Niekto po dočítaní poslednej vety, niekto až po pár dňoch.
Gustav von Aschenbach cestuje do Benátok na letné prázdniny, kde stretáva mladého, len štrnásťročného poľského chlapca Tadzia. Aschenbach až fanaticky obdivuje Tadziovu krásu, zvádza vnútorný boj, bojí sa ho vôbec osloviť a len z diaľky ho pozoruje. Je tu znepokojujúco vykreslená až ťaživá atmosféra dovolenkového miesta, kam sa pomaly blíži nákaza cholery, ktorú si nikto z miestnych nechce priznať, a zároveň Aschenbachov vnútorný nepokoj a strach.
Posadnutosť staršieho úspešného spisovateľa len štrnásťročným chlapcom mi pripomínala Nabukovu Lolitu. Ale len z časti. Mann hovorí o láske duševnej, nie fyzickej. Síce sa kochá jeho krásou, no nevidí v ňom objekt túžby. Jeho pozorovanie prerastá do posadnutosti. Je to téma kontroverzná, ktorá bude pre veľa čitateľov dôvodom prečo knihu ani neotvoriť. Ak ju však otvoríte, prisahám, že neoľutujete.
Všade prítomná je téma smrti. V postavách, ktoré stretáva (tzv. poslovia smrti) a v miestach, kam chodí – vypuknutie cholery v Benátkach, tajomný muž pri cintoríne, predavač lístkov, falošný mladík na lodi, gondolier s čiernou gondolou ktorý pripomína Charona, pouličný spevák. Všade sú prepojenia na antickú mytológiu.
Vzťah, ktorý si vo svojom podvedomí Gustav vytvára znamená jeho vnútorný prerod. Mann vystupuje cez hlavnú postavu ako cez svoje alter ego a mnoho z jeho života dáva na povrch prostredníctvom jeho postavy. Vyplavuje zo seba to, čo dlhé roky v sebe potláčal, je to ako keby honba za prízrakom vlastnej mladosti. Hoci bol ženatý a mal rodinu, mal homosexuálne sklony, ku ktorým sa nepriznal.
„Milujeme a vážime si druhého, kým ho nemôžeme posudzovať. Pretože túžba je iba výplodom nedostatočného poznania.“

4 19.11.2022

Málokto vie preniknúť tak hlboko pod kožu témou lásky a utrpenia ako práve Francois Saganová. Pred pár mesiacmi som natrafila na jej tri diela - Dobrý deň smútok, Máte rada Brahmsa a Akýsi úsmev.

Keď som dočítala Dobrý deň smútok, bola som nadšená a ešte dlho som na ňou premýšľala. Egoistická Cecile sa nevie zmieriť s tým, že srdce jej otca patrí novej žene. Následkami svojho konania dôjde k tragédii, pri ktorej uz nejde vrátiť čas.

Máte rada Brahmsa ma zaujala ešte viac. Opisuje milostný trojuholník medzi Paulou, jej priateľom Rogerom a mladým Simonom. Ten sa vášnivo zamiluje do rokmi nepovšimnutej Pauly. Tá sa ocitá pred vážnou dilemou či ostat v mŕtvom vzťahu s mužom, ktorý ju celý čas podvádza a neváži si ju, alebo podľahne kúzlu o 14 rokov mladšiemu chlapcovi, ktorý jej dá všetko po čom kedy túžila? Ľudia zo zvyku a sentimentu často ostávajú v destrukčných vzťahoch plných lži, nie je to tomu ani v tomto prípade. Záver ma dostal, čakala som že dotyčná dostane rozum, no vyjazdené koľaje sú zrejme ľahšou cestou. “A Vás obviňujem, že ste nesplnili povinnosť ľudskej bytosti, že ste prepásliu lásku, že ste zanedbali povinnosť byt stastna, že ste sa uspokojili s nahradou, že ste biedne zivorili a vzdali sa. Mali ste byt odsúdená na smrť, budete odsúdená samotou.”

Obe knihy majú spoločný znak. Obe melancholicky popisujú vzťahové rozkoly a poukazujú na deštrukčné formy lasky slobodomyseľnosť a premenlivosť ľudských citov.

Z tejto trojice mi ostáva už len Akýsi úsmev. V roku 2019 však vyšiel po 15rokoch od smrti autorky jej nový román Temné zákutia srdca.

2 17.11.2022

Anglický pacient, muž bez tváre a mena, podľa uniformy príslušník britskej armády, je zostrelený nad Káhirou, zachránený a odvedený do Vojenskej nemocnice v Pise v Toskánsku takmer na úplnom konci druhej svetovej vojny. Ocitá sa vo vile, ktorá bola vojenskou nemocnicou, no približovaním sa vojsk z nej poodchádzali všetky sestry. Anglický pacient sa v nej ocitá spolu s ošetrujúcou sestrou Hanou, zlodejom Caravaggiom a expertom na odstraňovanie mín Kipom.

Každá postava je vybraná veľmi premyslene, každá je úplne iná a ich dočasné súžitie vo vile otvára témy ako vernosť, zrada, násilie, pamäť, kolonizáciu.

Vojna skončila, aj keď bezpečne ešte nie je, vila je svet sám o sebe. Bezpečný svet. Môžu sa tu fyzicky aj vnútorne uzdraviť, zbaviť sa traumy, dostať z hrôz vojny. Stále však pátrame po totožnosti anglického pacienta. Zo spomienok postupne vyviera milostný trojuholník z minulosti medzi ním a vydatou Katharine a jej manželom. Túto dávnu udalosť paralelne zrkadlí iný milostný trojuholník, tu vo vile, v súčasnosti.

Koniec vojny je pre nich len dátumom, všetci sa potácajú v rozpadnutej vile a snažia sa prísť na to, ako ísť ďalej. Stretli sa tu ľudia na konci vojny v rozbitom dome a pokúšajú sa pochopiť svoj predošlý život, aby mohli kráčať ďalej.

Autor za knihu získal Bookerovu cenu za najlepšiu knihu polstoročia.

1 10.11.2022

Možno by si sa mala s niekým porozpávať je pre mňa najobohajúcejšia kniha, ktorú som za posledný čas čítala. Myšlienky v nej sú liekom na dušu, fackou, nastavením zrkadla a presne tým, čo by si každý mal prečítať. Je v poriadku cítiť sa zle. Ale nie je v poriadku s tým nič nerobiť.

Autorka nám odkrýva jej životný príbeh začínajúci prácou v Hollywoode, štúdiom žurnalistky, neskôr medicíny a nakoniec psychoterapie. Po rozchode s partnerom vyhľadá terapeuta a rozpráva nám svoj vlastný príbeh. Okrem nej opisuje rozpráva príbehy svojich vlastným pacientov – smrteľne chorej ženy, dôchodkyne odvrhnutej deťmi prahnúcej po ľúbostnom vzťahu, či úspešného producenta, ktorého vinou umrel jeho malý syn.

"Ludia chodia na terapiu v štádiu kontenplácie. Uvedomujú si že je tu problém, no neriešia ho. Ľudia oddiaľuju zmenu lebo sa boja čo bude potom. Zmena znamená stratu pôvodného a strach z neznámeho."

"Ak chcete zmeniť človeka, musíte najprv zmeniť seba. Vzťah je ako tanec. Muž ma svoje kroky a žena ma svoje. Ak však žena zmení kroky, stanu sa len dve veci. Buď donúti zmeniť kroky aj muža alebo si muž nájde inú tanečnú partnerku ktorej bude stúpať na prsty."

"Nejestvuje hierarchia bolesti. Nejestvuje väčšie a menšie utrpenie, lebo bolesť nie je súťaž. Neobviňujme jeden druhého, že mňa trápi to a teba “len” toto. Bolesť je bolesť. Neospravedlňujme sa, že moje problémy sú v porovnaní s tvojimi menšie (pokiaľ nemám rakovinu alebo tu nezúri vojna je mi menej horšie). Ak svoje ťažkosti neberieme vážne, súdime seba a iných a ťažkosti ostatných vyhodnotíme ako menej dôležité. Bolesť zvládneme, že ju prijmeme. Len tak to vieme zmeniť."

"V živote je veľa neistoty. Musím sa naučiť vydržať, že nepoznám svoju budúcnosť a sústrediť sa na prítomnosť."

4 06.11.2022

Sylvia Plath opísala svoj životný údel cez jej knižné alter ago Esther Greenwoodovú, ktorá je hlavnou postavou románu Sklenený zvon. Práve tento názov je metaforou pre stav úzkosti, ťarchy a smútku, čiže stavy, ktoré sa cyklicky striedali vrámci jej diagnostikovej bipolárnej poruchy. Sklenený zvon, alebo v origináli „bell jar“ pre ňu predstavoval pocit, kedy sa dusí, nemôže dýchať, ani spať či jesť.

Esther sa vďaka výhre v poviedkovej súťaži ako stážistka dostáva do New Yorku, kde má našliapnuté na sľubnú kariéru poetky. Po návrate domov však upadá do veľmi hlbokej depresie. Veci, ktoré by jej na prvý pohľad mali vyvolávať pocity sťastia ju nechávajú chladnou, až sa po neúspešnom pokuse o samovraždu ocitá v liečebni. Všade prítomná paralela deja knihy s realitou v podstate neohraničuje, kde sa končí Sylvia a začína Esther. Oni sú jedna a tá istá. Premýšľa nad spôsobom odchodu z tohto sveta, často opisuje smrť utopením, čo považuje za ten najvľúdnejší spôsob. Je to preto, lebo tak odišla jej obľúbená autorka Virginia Woolf? Veľmi ju ovplyvnilo, že ako dieťa stratila otca, čo ju celý jej zvyšný život sprevádzalo pod známou frázou daddy issue. Nebola schopná nadviazať vzťah a v mužoch hľadala to, čo jej nedal otec.

Kniha sa venuje téme, ktorá bola v 60tych rokoch minulého storočia silne tabuizovaná, takže kniha vyvolala obrovský šok.

Nakoniec svoj nevyliečiteľný smútok zo života riešila samovraždou mesiac po vydaní tejto knihy. Vydala ju pod presudonymom Victoria Lucas. sama vzala život. Zanechala však prelomové diela ako jedna z hlavných osobností takzvanej confessional poetry

3 09.10.2022

Malinkatý kretén. To je expresívne pomenovanie psíka, resp. psíkov, ktorí patria práve čerstvo sa rozvádzajúcej Ele. Ona ich počuje a komunikuje s nimi, tak ako každý kto podľa jej slov „vie počúvať“. Ela aj ostatné postavy tak môžu reagovať na škótskych teriérov Andrýska či Ronyho a viesť s nimi debatu, pretože tieto psy sú vzdelané a hlavne sčítané. Mladší Rony chce vstúpiť do politiky a neustále sa vyhlasuje predsedom strany, poslancom alebo dokonca aj prezidentom.
Kniha sa zaoberá viacerými aspektami života ženy, ktorý nie je vôbec jednoduchý, hlavne ak máte povahu po Ele a žijete s jej psami, ktorí sú až nevkusne nevychovaní, hoci sa neustále hrajú na intelektuálov. Tiež odkazuje na politickú situáciu 90-tych rokov spojenú so vznikaním nových politických strán. Myšlienky Zdeny Frýbovej sú skôr kritikou danej doby a satirou vyjadrenou práve prostredníctvom komentárov a rozhovorov so psíkmi.
Myslím si, že keby autorka vynechala niektoré politické pasáže, tak by to knihe len prospelo. Avšak bola konsternovaná a chcela vyjadriť svoj nesúhlas so systémom.

3 19.09.2022

„A tak vyšiel Kain zpred tvári Hospodinovej a býval v zemi Nóda východne od Edenu“. 1.kniha Mojžišova 4:16 z knihy Genesis, alebo aj inšpirácia Johna Steinbecka k napísaniu tohto magického diela.

Na východ od raja alebo v originále „East of Eden“ je označovaný za Steinbeckov magnum opus a myslím, že celkom oprávnene. Autor dokonale zakomponoval biblický príbeh z knihy Genesis o Kainovi a Ábelovi do rodinnej ságy Traskovcov a Hamiltonovcov, cez bratov Adama a Charlesa a Adamových synov Árona a Caleba. Tento príbeh je o každom z nás, je nám bližší než si možno na prvý pohľad myslíme. V každom z nás je kus dobra aj zla a je len na nás, či dokážeme v zlomových chvíľach to svoje horšie ja potlačiť. Rodíme sa a máme isté predpoklady a vlohy prikloniť sa k dobru alebo zlu. V autorovom podaní však nie je jednoznačne určený ten zlý a ten dobrý. Ako autor hovorí - "všetci sme potomkovia Kainovi".

Táto kniha vás ovládne, vtiahne do deja, ako keby ste s hlavnými postavami žili, poznali ich, počúvali ich a spolu sa aj trápili. Budete s nimi prežívať každú radosť, bolesť, budete ich nenávidieť, milovať, čudovať sa, nechápať, chcieť pomôcť. A celú dobu budete vedieť, že vás nečaká žiadny happyend, pretože táto kniha, tá je jednoducho príliš skutočná. Je o drobných radostiach a bolestiach, víťazstvách a prehrách, vzletoch či pádoch. Všade prítomná ľudskosť, ktorou Steinbeck postavy opisuje robí knihou tak veľkolepou. Každý sa pokúša nájsť zmysel, šťastie, vyrovnať sa sám so sebou, láskou aj nenávisťou, so zlom v sebe samých, odpustiť si, odpustiť iným, proste žiť obyčajný život ako my všetci z mäsa a kostí.

Celým románom sa okrem neuveriteľných múdrostí tiahne posolstvo o tom, že každý svojho osudu strojcom. TIMŠEL!

Absolútna nádhera!

"Všiml jsem si, že nic nevede k horšímu neuskopojení než hojnost. Nakrmte člověka, oblečte ho, dejte mu pěkný dům - a umře vám zoufalstvím."

"Já vím, že někdy se lže z laskavosti. Ale nevěřím, že je to k něčemu dobré. Prudká bolest z pravdy přejde, ale pomalá a sžíravá trýzeň ze lži nepomine nikdy. Je jako nevyhojitelný bolák."

26 08.09.2022

"Na počátku bylo uhlí. A to uhlí bylo v zemi, a v té zemi ho byla vůle najít."

Kniha Šikmý kostel ma od prvých strán okamžite vtiahla do deja, dojala, rozplakala, prinútila premýšľať a vážiť si život, aký môžem žiť. Lebo opisuje ťažký a smutný život v Karvinej, resp v oblasti, ktorá bola známa ťažbou uhlia. Práve tu sa udialo v roku 1894 veľké banské nešťastie, pri ktorom zomrelo viac ako 200 baníkov. Okrem tejto tragédie je na pozadí osudov rodín aj každodenný viac než veľmi ťažký život, bieda, prvá svetová vojna, vznik Československa, či rozbroje o územie. Autorka Karin Lednická je rodáčka z tohto kraja a jej vedomosti o daných skutočných udalostiach sú naozaj obrovské. Pre mňa bolo niečím novým dozvedieť sa o česko-poľských hraniciach ci národnostnostnom spolužití.

Stratené mesto postupom času zaniklo, presunulo sa, niektoré významné pamiatky boli zrovnané so zemou z dôvodu silného poddolovania a nestability pôdy. Z Karvinej, o ktorej píše autorka, zostal len Šikmý kostol, ktorý stojí na kopci a pripomína zašlú slávu tohto strateného mesta.

Trochu mi štýlom pripomína Alenu Mornštajnovú, ktorá sa tiež rada opiera o historického udalosti jej rodného regiónu na pozadí reálnych historických udalostí.

24 28.08.2022

Salinger označil Franny a Zooey ako novelu vypovedajúcu o túžbe po nájdení zmyslu života. Niekomu to bude pripadať nudné, príliš hlbokomyseľné, pokiaľ vás nebaví dumanie o živote, identite a vlastne o všetkom. Kniha je založená na zamyslení sa o tom, čo človek robí a prečo, než na príbehu samotnom. Mne osobne Salingerov spôsob písania veľmi sedí, no verím, že nie každému.

Dvadsaťročná študentka anglistiky Franny si z izby mŕtveho brata vypožičia knihu Pútnikova cesta rozprávajúcu o ruskom dedinčanovi, ktorý sa naučil zvláštnu metódu neustáleho modlenia. Potom upadá do depresie, prekoná nervové zrútenie a jej blízki sa jej snažia pomôcť. Obsahom knihy sú v podstate tri veľké rozhovory – medzi Franny a jej chlapcom Lanom, medzi jej bratom Zooeym a matkou Bessie a medzi súrodencami Franny a Zooeym.

Zdá mi akoby obe novely duchovne nadväzovali na putovanie v Kto chytá v žite. Akoby sa otázka ich osobného putovania preniesla na niečo staršie ja, najprv v osobe Holdena, potom Franny a nakoniec staršieho Zooeyho. Akoby každá z postáv ukazovala novú stránku toho istého problému – ako sa človek snaží nájsť, keď veci, ktoré poznal a vzťahy, ktoré chápal, prestanú dávať zmysel.

Absolútne bravúrne dielo. Hodnotím na 5/5.

3 14.08.2022