Muž, který si pletl manželku s kloboukem

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Slavný newyorský neuropsycholog Oliver Sacks je autorem řady knih, které se v USA a západní Evropě staly bestsellery a dočkaly se mnoha vydání. Jeho klinické povídky nejsou jen neúčastné popisy kuriózních případů, ale s hlubokým soucitem vyprávěné příběhy lidí bojujících o život. Hrdinové těchto příběhů „putují přízračnými kraji“, o nichž nemáme žádnou představu a dokážeme se jim přiblížit jen citem. Jsou to lidé postižení nejrůznějšími neurologickými poruchami: někteří ztratili paměť a s ní i velkou část své minulosti, jiní nerozeznávají živou bytost od předmětů, další dráždí „normální“ okolí neovladatelnými tiky a obscenitami; lidé mentálně zaostalí, ale přitom obdaření výjimečným uměleckým nebo matematickým talentem. (nakladatel)...celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/13_/136387/big_muz-ktery-si-pletl-manzelku-s-klobo-utb-136387.jpg 4.5218
Žánr:
Literatura naučná, Psychologie a pedagogika, Příběhy

Vydáno: , Mladá fronta
Originální název:

The Man Who Mistook His Wife for a Hat, 1985


více info...
Nahrávám...

Komentáře (33)

Kniha Muž, který si pletl manželku s kloboukem

Zuna1990
05. srpna

Smutná a neuveriteľne obsahovo zaujímavá kniha pre ľudí, ktorých zaujíma psychológia a ľudská myseľ.

zahadum
05. srpna

V podstate veľmi smutná kniha, zbierka bizarných až neuveriteľných prípadov ktoré za svoju kariéru zaznamenal tento svetovo prestížny neurológ.


knihyKeMne
16. května

Autor případy, se kterými se v praxi setkal, rozčlenil do čtyř témat, a ke každému tématu napsal extra úvod. Stejně tak mnoho povídek má své "postskriptum", tedy něco, co k tomu chtěl autor ještě po letech od prvního vydání dodat. I přes tyto snahy o aktualizaci jde o knihu již dost starou.

První dvě témata spolu souvisí. Autor je nazval Ztráty a Nadbytky, "nějaký křiklavý nadbytek nebo nedostatek nervového původu". Třetí část se zabývá převážně reminiscencemi a v poslední části nás autor seznámí s několika retardovanými či podobně postiženými jedinci a jejich vnitřními světy či skrytými talenty. Tato část je taky nejvíc dojemná.

Rozhodně jde o zajímavý pohled na to, jaké problémy můžou existovat. Netušila jsem třeba, že jde nabýt "psího čichu"...

Awča
07. dubna

Souhlasím s anotací, příběhy jsou opravdu fascinující.
Nečetla jsem naráz, ale po čase vždy případ po případu.
Co mě opravdu zaujalo byl přístup k pacientovi. Přišlo mi, že měl na pacienty dost času a trpělivosti.
V každém případě pozoruhodná kniha.

michal2601
18. března

Velmi inspirující čtení o anomáliích lidské mysli.

MichelleS
09. března

Odborně je možná kniha zastaralá, ale v lidském přístupu k pacientům nesmrtelná. Víc takových lékařů, kteří k problému přistupují s pokorou, respektují člověka jako osobnost, bez přezíravosti. Moc se mi líbí myšlenka, že je lépe podpořit talent, než se snažit dotáhnout hendikepy do šedi průměru.

shredo
28.10.2020

Zmes poviedok podľa skutočných udalostí, ktoré napísal sám život. Je určite pravdou, že sa doktor Sacks stretol s nespočtom raritnýcha vskutku okázalých medicínsky atraktívnych prípadov, pre ktoré je skvelou správou, že ostali archivované. Mnoho z nich sa v dnešnej dobe pri pokroku medicíny nepodarí dostať do tak pokročilého štádia :)

zipporah
11.10.2020

Niektoré príbehy z knihy ma vrátili späť do doby, keď som sa pár mesiacov venovala ľuďom s rôznymi mentálnymi poruchami. Jednak som mala možnosť poznať takýchto ľudí v detskom veku ako asistentka učiteľa/osobná asistentka, jednak v tzv. treťom veku ako opatrovateľka seniorov. A poviem vám, že žiadna skupina ľudí na svete sa v individualite tak veľmi nelíši ako skupina ľudí s mentálnym postihnutím. My, mentálne "zdraví" máme mnoho spoločných vzorcov správania v spoločnosti, veď napokon sa usilujeme bežať s davom, mať akceptovateľné reakcie, proste nie sme tie "ostrovy, pozostávajúce zo seba samých" (Donne) ako autisti. Chceme sa "odlišovať", ale asi nie do takej mieri, ako sa odlišujú deti či starkí, ktorých som poznala. Veľmi sa mi páčil jednoduchý výrok, cez ktorý som si premietla spomienky na jednotlivé deti, väčšinou to boli chlapci, ako sa to vzťahuje na každom jednom v ich činnostiach, ktoré robili. Jedná sa o výrok o "geniálnych idiotoch": "Ak sa týchto ľudí nesnažíme silou-mocou zaškatuľkovať do vopred určených kategórií a pozorujeme ich bez predsudkov, zistíme, že aj oni hľadajú krásu a pravdu".

Aj oni hľadajú krásu a pravdu. Netvrdím, že som sa stretávala s "géniami". No keď som si to spojila s tým a tým konkrétnym človiečikom, dojala ma tá silná pravda vo výroku. Poznala som chlapčeka, ktorý sa mi navždy vryl do srdca, akoby som pred sebou mala môj vesmír v detskom veku, dlho som rozmýšľala, čím si ma vlastne získal.. možno mi Oliver Sacsk odpovedá vo výroku. Videla som na ňom, ako hľadal svoju predstavu o kráse a pravde v ľuďoch, ako ich zdravil, ako sa dožadoval pozdravu, ako podával rúčku človeku, ktorému dôveroval, ako sa cez číselka a rôzne hry snažil o pozornosť, ako celým svojím bytím naznačoval, že krása spočíva v udržiavaní dobrých medziľudských vzťahoch. A to máme spoločné. Spoznala som chlapca, ktorý vynikal v slovenskej gramatike a konkuroval by žalostne obrovskej populácie Slovákov v správnom y/i. Naučila som ho lúštiť osemsmerovky, pretože... on nachádzal krásu a pravdu v písmenkách. Krása a pravda je to, čo hľadáme všetci po celý život, a sú to pojmy s absolútnym príjemným pôsobením na naše bytie. To isté hľadajú aj ľudia s Aspergerovým syndrómom napríklad vo vede a faktoch, Downovým syndrómom v ľudskom kontakte (haptika je u nich mimoriadne úspešná), ADHD v emocionálne silne dôvernom, otvorenom vzťahu, či ľudia s autizmom v číslach. Poznala som chlapca, ktorý položil každému otázku: kedy si sa narodil, a tento dátum si bol schopný zapamätať... vrátane znalosti dňa akéhokoľvek dátumu, čo sa spomína aj v knihe. Mne to tiež nedalo, snažila som sa zistiť, ako to dokázal, vypytovala som sa ho, ale zbytočne, dodnes je to pre mňa záhada (hoci na to jestvuje algoritmus). Spoznala som aj človeka, ktorý každé ráno vyšiel z postele a ľahol si na zem. Spojilo sa mi to s mužom, ktorý spadol z postele, ale samozrejme, tieto prípady nemusia mať nič spoločného. Tak ako to táto kniha občas naznačuje, pre mňa časy s týmito ľuďmi boli skutočne pestré, učili ma vnímať svet cez ich "konkrétno" ako čísla, písmenká, kresby, pohyby a ako píše autor, najväčším poslaním ľudí, ktorí sa im venujú, je zistiť, cez čo alebo ako hľadajú títo ľudia krásu a pravdu, podporiť ich v tom, pretože ako pripomína na inom mieste v knihe, potrebujú, aby ich niekto viedol. Sú to tiež ľudia ako my, ktorí si zaslúžia pozornosť a miesto v sebarealizácii. Ich budúcnosť je aj v našich rukách a pritom nemusíme byť "povolaním" asistenti, opatrovateľky... Neotáčajme sa chrbtom a netvárme sa, že "nevidíme" týchto ľudí. Nebojme sa toho, že sú "iní". Ak sa bojíme, vyjadrime svoj strach tomu, kto stojí pri takomto človeku, čím sa začne konverzácia, ktorá môže pokračovať veľmi zaujímavo, ešte aj v tom mám dobré skúsenosti. Ľudia, ktorí sa stali nečakane "celoživotnými" opatrovateľmi svojich chorých blízkych, vám budú vďační za váš záujem. Všetci hľadáme krásu a pravdu (a poznanie), všetci sme na jednej lodi.

Na záver citát o dôvode záhradkárčenia: "Rastliny nemajú ego. Nemôžu zraniť vaše city."

1