O myších a lidech

2 24. července

Přestože se jedná o 100 stránek, jako bych četla 1000. Ano, byl to emotivní příběh o hlubokém přátelství a snech, ale i takový příběh se klidně mohl vejít na desetinu rozsahu. Postrádala jsem pořádný děj, naopak mi přebývalo neustálé opakování téhož.

5 13. července

Smutné čtení, ale velmi hezky napsané, doporučuji i jako povinnou četbu..

5 30. června

Moc krásný, klasický příběh. Na knize bych ocenila hlavně to, jak přibližuje tehdejší život chudších, a že každá postava má nějakou typickou vlastnost, která přibližuje určitý dobový problém.

27 19. června

Velmi čtivě napsaný příběh o přátelství dvou lidí. Smutný předvídatelný konec, knihu doporučuji.

2 19. června

Môj prvý Steinbeck- dej trošku prostý priam prvoplánový až predvídateľný. Myslím, že knihe by prospelo ešte hlbšie ponorenie sa do postáv, takto som dostala len náznaky. Popisy prírody a zvukov veľmi malebné, okamžite som sa tam vedela predstaviť. Na základe tejto knihy by som ho ku klasikom nezaradila a budem si od neho chcieť ešte niečo prečítať nech si to s týmto autorom vyjasním.

6 03. června

nejsem ani tak oslněný ze Steinbeckových příběhů jako z jeho působivých a detailních popisů (čímž chválím i překladatele), Steinbeck hodně sází na emocionalitu čtenáře (tipuju, že kdyby místo štěňátka či myšky psal třeba o netopýrovi..., mimochodem netopýří bříška jsou daleko jemnější než štěněčí)

nicméně teď už taky vím, jaké problémy může způsobit neuvážené hlazení a mazlení se s roztomilým kožíškem

6 26. května

Klasické dielo literatúry Spojených štátov, o ktorom som už veľakrát počul, som sa rozhodol prečítať veľmi spontánne – bez toho, aby som presne vedel, o čom je. Aj napriek tomu som priebežne akosi vytušil, kam bude príbeh smerovať a podobne (ako ostatných) aj mňa dielo dokázalo dojať, v závere rozplakať a zanechať silný zážitok. Súčasne je síce nutné prihliadať aj na vek diela (v zmysle morálneho vyústenia starostlivosti o Lennieho), no napriek tomu dej plynie veľmi rýchlo, je zrozumiteľný a viacvrstevný. Dokonca aj opis, ktorý by som síce osobne škrtol, bol veľmi pekný a symbolický.
Novela tak stíha zachytiť viacero tém: mapujúc USA skrz životné skúsenosti autora (kedy rovnako ako postavy v príbehu pracoval ako potulný pracovník na statkoch) a jeho pozorovanie sveta okolo. Či už je to finančná tieseň putujúcich brigádnikov, priateľstvo či násilníctvo a žiarlivosť, mizogýnia až „victim blaming“, nedosiahnuteľné sny a pocit, že lepšia realita je na dosah, že je to len otázka chvíle. Rovnako tak je samostatnou rovinou akási metaforická línia Lennyho morálneho dobra a nevedomej deštruktívnosti, respektíve dá sa povedať vzťah medzi mocou a neuvedomovaní si dôsledkov svojho konania. Jeho túžba chovať králiky a súčasne neschopnosť dotknúť sa živého tvora bez toho, aby ho zabil, bola veľmi pochopiteľná, zrozumiteľná a tragická. Celý čas som si prial, aby naozaj mohol chovať králiky; v závere knihy som sa zas sám seba pýtal, či bolo možné konať inak. Rozoberať tu však jednotlivé detaily, pasáže, postavy a témy by bolo pravdepodobne na dlhšie – a predpokladám, že existuje veľké množstvo štúdií diela, ktoré ho do detailu analyzujú, či už v kontexte dobovom, dnešnom alebo len jeho symboliku a odkazy. Z čoho sa postupne opäť dostávam ku kvalitám knihy – nielen rozprávanie naplnené silnými emóciami, ale aj množstvo ideí a otázok, ktoré dielo v človeku vyvolá, a taktiež krátky rozsah ju pomerne oprávnene udržiavajú medzi klasickými dielami literatúry 20. storočia.