rutto45 komentáře u knih
Knihu som uzrel v antikvariáte a už len názov ma presvedčil aby som ju kúpil, keďže domorodé kmene ma vždy fascinovali a ľudožrútske už vonkoncom. Som rád že kniha je napisaná stručne, bez väčších omáčok, ktoré u tohto typu kníh fakt nemusím. Od nápisania ubehlo viac ako 50 rokov a pravdepodobne vačšina domorodcov už bude uctievať toho "jediného a pravého boha", takže na aktuálnosti to stráca. Podľa môjho názoru sa jedná o zaujímavý počin medzi cestopismi, ktorý jasne ukazuje, že zlo alebo dobro v skutočnosti neexistuje a jedná sa len o sociálny konštrukt morálnych hodnôt závyslích na kultúrnom, politickom a geografickom kontexte.
Aj napriek tomu, že kniha nedosahuje kvalitu Osvietenia, veľmi dobre sa čítala a okamihov, ktoré ma nudili bolo naštastie minimum.
Aj keď Tolkienova tvorba je pre mňa tou najdokonalejšou a najprepracovanejšou tvorbou na svete, musím priznať, že tieto zlepené, neúplne náčrty nie sú podľa môjho gusta. Áno, dopĺňa to niektoré nejasnosti zo Silmarillionu a ponúka nám to pohľad na isté udalosti z rôznych uhlov, ale to čaro sa časom vytráca. Niekedy je aj menej viac, a niekedy naozaj netreba nasilu skladať všetky útržky so známymi pojmami zo Stredozeme, ktoré sme po otcovi našli zaprášené na povale, napísane na nejakom zdrape žoltnutého papiera. To, čo Tolkien za svojho života chcel zverejniť, zverejnil. To, čo nestihol, alebo jednoducho nechcel zverejniť(možno kvôli nespokojnosti s výsledkom práce) by malo zostať pod rúškom tajomostva, aby sa aj čitateľ takto, aspoň trochu, mohol vžiť do role najlepšieho spisovateľa a dofantazírovať si tak niektoré nedokončené príbehy.
Prvé Arthurovo dielo, ktoré sa mi dostalo do rúk. Musím povedať, že aj keď detektivky nie sú mojou šálkou kávy, knižka milo prekvapila.
Keďže som sa kedysi pohyboval v tejto subkultúre, niektoré zo zmienených kapiel videl naživo a mnohé z nich dodnes zbožňujem, bolo pre mňa povinnosťou prečítať si tento počin. A môžem povedať, to čo už viem roky, že naozaj väčšina punkáčov sú empatickí, priateľskí ľudia a ich bagetalizovanie zo strany spoločnosti je absolútne nezmyselné.
Aj keď som bol ovplyvnený filmom, ktorý som videl skôr a vedel som ako sa bude príbeh vyvíjať, neskutočne som si knihu užil. Veľa ľudí odsudzuje koniec diela, ale ja naopak musím priznať, že malý Andrew s malými rožkami a pazúrikmi bol ohromne dojímavý a hneď by som si takého malého antikrista adoptoval.
Nadčasové dielo, ktoré dokaže šokovať svojou aktuálnosťou aj po takmer 85 rokoch. Čapek bol určite prorok.
„Nic takového jako dobrý vliv neexistuje, pane Grayi. Každý vliv je nemorální - nemorální
z vědeckého stanoviska."
„Proč?"
„Protože ovlivnit někoho znamená dát mu svou vlastní duši. Ten člověk pak nemyslí
svými vrozenými myšlenkami a nehoří svými vrozenými vášněmi. Jeho ctnosti, to už nejsou
jeho pravé ctnosti. Jeho hříchy - je-li vůbec něco takového .jako hřích - jsou vypůjčené. Ten
člověk se stává ozvěnou hudby někoho jiného, hercem role, jež nebyla napsána pro něho.
Účelem života je rozvoj vlastní osobnosti. Každý z nás má dokonale uplatnit svou vlastní
povahu, proto jsme na světě. Ale člověk má dneska sám ze sebe strach. Zapomněl na nejvyšší
ze všech povinností, na povinnost k sobě samému. Je ovšem dobročinný; sytí hladové a odívá
žebráky. Ale jeho vlastní duše je lačná a nahá. Z našeho pokolení vymizela odvaha. Možná,
že jsme ji ani nikdy doopravdy neměli. Hrůza ze společnosti, což je základ mravnosti, a hrůza
z Boha, což je tajemství náboženství, - to dvojí nás ovládá."
Lord Henry je jednoznačne najzaujímavejšia postava z celého diela.
Toto je asi jedna z mála kníh, o ktorej čitateľ pred začatím čítania vie, ako skončí. A to je možno jediná badateľná chybička, odhliadnúc od toho, že nie každému sadla štylizácia textu, ktorú dielo má.
Toto dielo by si zaslúžilo kvalitné, filmové spracovanie, aj keď len krátkometrážne.
Príbeh o tom, ako málo stačí, aby sme sa z civilizovaných a vzdelaných stali primitívnymi zvieratami, ktorí pre bochník chleba a pohár mlieka neváhajú zabiť svojho spoluobčana. Veci si začneme skutočne vážiť, až keď o ne prídeme...
Určite jedno z najkontroverznejších diel. Aj keď je podstatná časť knihy venovaná degustácií exkrementov, inhalovaní vetrov, análnemu styku a rozmanitým spôsobom tortúry, najmä detí, myslím, že markýz, aj keď dosť brutálnym spôsobom, opisuje podstatu jedincov, ktorí by sa odovzdali, nebyť zákonov a systému, svojmu živočišnému ja. Takisto, ako bola homosexualita v minulosti tabu a trestaná a dnes už ju, okrem fanatických panbožkárov a latentých gayov strachujúcich sa o rozvrátenie ich tradičnej rodiny, vačšina ľudí "toleruje", tak aj fekalisti a sadomasochisti nachádzajú svoje miesto v spoločnosti. A možno je to aj váš nápomocný sused, vždy optimisticky naladený vodič autobusu, či tá najmilšia poštárka na svete, ktorí si po skončení práce doma navlečú latex, zoberú do ruky bičík a partnerovi s rubíkom v ústach a analným kolíkom v rektálnom otvore pekne všetko zpočítajú. Preto ako už v úvode napísal de Sade o uvedených praktikách: „Zvol si tedy své a zbytek ponech, aniž bys ho hanil, není-li podle tvého vkusu."
Kultová klasika, ktorú musí prečítať každý poctivý, hororový fanúšik.
Ako každá zbierka, aj tá Bradburyho obsahuje poviedky, ktoré vás nadchnú, rozosmejú alebo donútia sa nad nimi zamyslieť, ale aj také, na ktoré zabudnete hneď po prečítaní alebo im ani nebudete rozumieť. Kedže každé dielo je z iného súdka literárnych žánrov, myslím, že každý si príde na svoje.
Dokonalý opis ľudského charakteru, ktorý presne vystihuje správanie každej civilizácie, ktorá pod zámienkou prínosu "niečoho lepšieho", konvertovania na to "správne" náboženstvo alebo iných bludov, kolonizovala a nakoniec aj vyhladila pôvodné obyvateľstvo okupovaného územia.
Solídne rozlúčenie s Lovecraftovými spismy, s jednou skvostnou zbierkou, ktorá nemá obdoby. Klobúk dole majstre a vrelá vďaka za príjemné zimomriavky.
P. S. Vďaka tvorcom za skompletizovanie a vytvorenie tohto Lovecraftovho Opusu magnum.
Nevšedné dielo, ktoré v naších končinách preslávilo (zrejme) jeho filmové spracovanie, ktoré som ako mnohí videl skôr, než čítal knihu. Čo sa dĺžky týka, autor na 200 stranách vystihol všetko podstatné bez nudnej omáčky a tak to mám rád. Obsahovo dostanete smradľavú spoločnosť 18. storočia, ktorá sformovala budúceho sérioveho vraha, z ktorého perspektívy príbeh pozorujeme a vidíme, že vražda, ako taká, bola len nevyhnutná záležitosť k naplneniu vyššieho cieľa, tak ako to pri slávnych vrahoch častokrát býva.
Kniha by bola aj celkom fajn, ale tá forma akou je písaná, tie jednoduché vetné sklady, akokeby pozliepané kratučké poznámky do kopy... no mal som problém zostať sústredený pri jej čítaní.
Neskutočne silná kniha, ktorá vás nenechá chladnými. Povinne by si ju mali prečitať "ľudia", ktorí vyznávajú ideológiu nadradenosti a mali by sa zamyslieť nad sebou...