hardrock komentáře u knih
Pri knihach Paola Coelha v podstate nejde o dej. Ide o pocit, ktory mate, ked citate jeho riadky. V jeho pripade nejde o "spotrebnu" beletriu, ale snazi sa obohatit zivot svojich citatelov.
na odlahcenie: tato kniha mi na jednej urovni pripomina seriu Twilight od S. Meyer a seriu 50 odtienov od E.L. James, rovnako, ako v tych knihach, aj tu autor rozpitvava myslienkove pochody mladej zeny zmietanej vzburenymi citmi lasky. Nehladajte tu vsak ani upirov, ani BDSM, duchovne je totiz niekde uplne inde :-).
Psychologická sonda do duše mladého medika na ročnej stáži v nemocnici. Autor na jeho skúsenostiach taktiež kritizuje zdravotnícky systém v USA. Kniha dej v podstate nemá, skôr mi to pripomína stránky z vytrhnutého denníka študenta. Pri čítaní mi stále chodil po rozume seriál Pohotovosť - s touto knihou má veľa spoločného...
Toto dielo zodpovedne drzi standard v serii Hraniciarov ucen.
Flanagan ako vzdy bezchybny. Lahke oddychove citanie, vtipne a napinave. Pred koncom mi doslo, ze na to, aby sa vymotali z problemov, uz zostava malo stran, takze pribeh je zas rozdeleny do viacerych knih. To ma prinutilo prehodit poradie planovanych knih a "Oblehani Macindawu" sa dostalo na prve miesto... :-)
Ako vzdy v romanoch Paula Coelha, kniha je plna myslienok a uvah. Jeden priklad:
"Dítě může vždycky naučit dospělého tři věci: být bezdůvodně spokojený, stále se něčím
zabývat a umět vymáhat všecko, co si přeje."
a este jeden:
„Jak můžeme udělat něco nemožného?“ „S nadšením.“
Viaceri tu pisu, ze kniha je prekombinovana, ale to sa v podstate od tohto autora ocakava. Deavera citam rad, ale medzi jednotlivymi romanmi si robim pauzy prave kvoli jeho sablone. Deaver totiz ako vie byt strhujuco putavy, tak aj neskutocne nudny, pretoze neustale zameny postav a zmeny ich status quo sa vedia rychlo prejest. Takze Deaver urcite ano, ale len raz za cas.
Tato kniha nevybocuje z Deaverovho ramca a tym je jeho dej predvidatelny - suboj mozgov, citatel caka zmenu a ta pride, atd atd... Nahanacka v lese vsak bola uchvatna, zaver knihy bol tiez fajn.
dielo je rozdrobené asi tak, ako sa rozdrobilo sedem kralovstiev po smrti Roberta Baratheona. Autor sleduje viacere dejove linie, v ktorych povstava niekolko zaujemcov o tron mrtveho krala, pricom ten, ktory ho zdedil je len figurkou v rukach intriganov. Kazdopadne, kocky su hodene, uvidime, ako sa to rozpletie v druhej knihe.
King je proste kral. V knihe som si najviac oblubil Genelliho - ten chlap mal styl. :-)
Tazko komentovat jednu cast komplexnej trilogie. Niekto pisal, ze to bola najslabsia cast, nemozem vsak suhlasit. Postavy v nej sa posunuli dalej, a to nehovorim o vzdialenosti, ale o charakteroch. Kazdopadne, nachodili tam vsetci neskutocne kilometre :-)
“V jedné věci ses nezměnil, můj drahý příteli,” řekl Aragorn. “Pořád mluvíš v hádankách.”
“Cože? V hádankách?” řekl Gandalf. “Ne, mluvil jsem nahlas k sobě. To už je zvyk starců: vyberou si nejmoudřejšího z přítomných a k němu mluví; dlouhá vysvětlení, která potřebují mladí, jsou únavná.”
Tolkienova trilogia Pan Prstenov je povinna jazda pre vsetkych priaznivcov fantasy zanru. Tolkien so svojim dielom je totiz pre fantasy literaturu to, co je Beatles pre popmusic, a sice pevny zaklad, na ktorom stavaju ostatni autori. Vdaka za to.
Flanagan to ma dobre vymyslene - po docitani jednej knihy okamzite nuti siahnut po dalsej. :-) Uz teraz sa tesim, ako budu pokracovat dobrodruzstva Halta, Willa, Horaca a aj ostatnych postav. Pri tychto knihach sa clovek nema cas nudit, dej rychlo napreduje, ma zaujimave zvraty a nie je zbytocne vypchavany vatou.
Výborné oddychové čítanie. Dej má rýchly spád a zaujímavé zvraty. Porovnávať s prvým dielom podľa mňa veľmi nemá zmysel. Skôr sa na to pozerám komplexne ako súčasť väčšieho celku. Už teraz sa teším na pokračovanie.
Výborná kniha. Výsluchy mám v Dánových knihách asi najradšej, vžady sa pritom cítim ako keby som bol priamo s Krauzom a Fischerom v kancelárii 141, ten pach ľudských emócií priam cítiť. V tomto románe bolo takýchto rozhovorov niekoľko. Odporúčam
Krauz: Nechcel by som mať syna, čo roky píše román, vláka sa kade-tade, a iba ma vyciciava.
Nevill: Vy by ste to stihli skôr?
Krauz: Nikdy som nepísal žiadny román, ale keby som sa na to dal, tak aspoň dva do roka.
Nevill: Len či si nefandíte, pán Krauz.
Vyborne citanie s rychlym spadom deja, ktory nuti obracat dalsiu a dalsiu stranu. Uz sa tesim na dalsi diel.