waltraud5114 komentáře u knih

Vidím, že tu hodnotí len fanklub Chrisa Cartera, 92%?????????????. Ďalšia z tisícky kníh, ktorá stavia na krvavých nechutnostiach a bizarnostiach. Všetko už stokrát recyklované a stokrát prežuté, tisíckrát napísané, len mená a reálie sú iné. Ťažký priemer, škoda času a peňazí. Vidím, že na hodnotenie v Databázi sa nemôžem spoliehať.

7 28.07.2017

Moja prvá Klevisová. Pekne vystavaný príbeh, zasahujúci do minulosti, krásny jazyk, veľmi pekné popisy ostrova, ktoré ma nikdy nenudili. Dúfam, že ďalšie jej knihy nebudú na jedno kopyto, ako ostatné tzv. severské detektívky.

7 09.04.2017

Skvelá kniha, aj keď viem, ako to všetko skončí, čítam ju znova a znova. Aj teraz ma smädí, keď to tu píšem.

6 29.04.2017

Hŕba brutality, odrezané bradavky, odcviknuité prsty, vyrezaný klitoris, mňam.... a toto sa ľuďom dnes páči. Nad knihou som mávla rukou, také dristy píše dnes každý, kto má v zadku dieru. Ale to, že TOTO sa ľuďom tak strašne páči, považujem za DES.

Je to neuveriteľne smutná kniha, takým tichým, nenápadným a nepatetickým spôsobom. Volodymyr mi ukázal skutočnú tragédiu Černobyľu, ktorá sa ma dotkla viac, ako všetky dokumenty, reportáže a fotografie.

5 17.09.2017

Pre mňa už bolo toho priveľa, hlavne nepriestrelní, geniálni a nezničiteľní páchatelia, ktorí preskočia aj Davida Copperfielda v umení prestupovať cez steny. Už sa mi prejedli bizarnosti a úchylnosti, je to furt o tom istom.

5 20.04.2017

Zvoľte znovu Jima Pattona za šerifa. Na prácu je už príliš starý........Moja najobľúbenejšia chandlerovka.

4 20.07.2018

Tri sestry idú autom na oslavu k rodičom. Idú, idú, stoja na pumpe, jedia, majú defekt, chytajú psa, zase idú....až kým nedôjdu. Takto to vyzerá na poriadnu banalitu, však? Napriek jednoduchosti deja a minimalistickej ploche rozohrala autorka 4 živé príbehy, čo zaliezajú pod kožu a nechávajú trocha nepríjemný pocit. Hlavne z toho, že je vo mne trocha z každej sestry. Odporúčam prečítať, čaro tejto knihy sa vysvetliť nedá, musí sa len prežiť.

4 24.04.2018

Kedysi, keď niekto od útleho detstva vídal anjelov a počul hlasy, tak ho zavreli na psychiatriu. Dnes o tom napíše knihu. :(

4 26.03.2018

Sranda je, že je to kniha o pravdách, o ktorých všetci vedia. Tak prečo sa nimi skoro nikto neriadi?

4 29.04.2017

Ľutujem, že som tú knihu dočítala až do tristného konca, mohla som si ušetriť zbytočné sklamanie. Autorovi na konci knihy došla inšpirácia, invencia, víno, papier, čas, alebo toner, tak zbúchal taký priškripnutý koniec, ani sa veľmi netrápil s nejakou logikou. Namiešal nám koktejl z červých dier, palarelných svetov a podobných blbín....pardon, podobných javov. Kniha mala oveľa väčší potenciál.

3 19.07.2018

Je to tragédia takmer antických rozmerov, ktorá napriek snahám všetkých neúprosne speje k jednoznačnému, tragickému koncu. Ani sa mi nechce veriť, že autorka napísala poviedku už v roku 1889. To krásne mäkké nárečie dodáva poviedke ďalší rozmer

3 29.11.2017

Bohužiaľ túto knihu nečítajú práve tí, čo by si ju mali prečítať. Lenže tí ani nepočujú, ani nevidia, tak ako by som chcela aby čítali, žeano.

3 29.04.2017

Pre mňa príjemné osvieženie v záplave tzv. severských nechutností, pardon, detektíviek. Autorka sa nesnaží šokovať nás čvachtaním v črevách, ale pekne pomaly rozvíja príbeh, kde každý každého pozná a každý má dôvod niekoho zabiť. A hlavne - motívy vrážd sú jasné, logické, prijateľné. Je jednoduché napísať detektívku, kde vrah je duševne chorý jedinec, ktorý má svoj chorý motív a koná len v rámci svojej vlastnej logiky, a my len čumíme, čo do pekla sa to zas deje.

3 23.04.2017

Strašná blbosť, logické zvraty, dejové kotrmelce. Keď autor nevedel, ako ďalej, tak sa zrazu Lincoln pozrel do krišťáľovej gule a zistil, že nie toto, ale TOTO je motív vraha. Alebo potreboval autor napísať určitý počet strán?

3 27.12.2016

Na môj vkus je to už veľmi prehnané a zbytočne naťahované, a potom sa všetko prekotne vyrieši v poslednej desatine poslednej kapitoly. Chápem, že Grace mala nad 30 a chcela si silou mocou ešte uloviť nejakého chlapa, že osprostela, ohluchla a oslepla. Ale nechápem, že bola taká neschopná ťapša a nedokázala za vyše roka nijako a nikomu dať na známosť, čo sa to tam dopekla deje. Ale ako čítanie do nemocnice dobré. V pasti lží sa mi páčilo oveľa viac.

2 16.07.2019

Všetko som to už kdesi čítala, len reálie a mená boli iné. Tiež už by mohli vymyslieť dačo nové, nielen policajtku narkomanku, psychicky narušeného detektíva, ktorý počúva vážnu hudbu, geniálneho psychouša a zašmodrchaný a nepravdepodobný motív. V poslednej kapitole sa ako zázrakom z géniusa stane slintajúci, poskakujúci a chichotajúci sa obecný trotl, ktorý sa škrabe po ksichte. Nechápem, načo je tam ešte dejová linka so sektou a to pseudobiblické bľabotanie, nechápem, načo sa píše o každom človeku, ktorý podal vrahovi pohár vody, alebo mu vrah ukradol psa. Teda chápem, platí sa kvantita, nie kvalita. Končím so severskými detektívkami, je to čoraz horšie, nudáááá nudáááá nudáááááá.

Charlotte nám to dáva pekne vyžrať. Otvorene píše o všetkom, čo si my dokážeme pomenovať len večer pod perinou a len potichu. Zaujímavé, že toľkým ľuďom sa to zdá úchylné to, čo je ľudské, a nepripadajú im úchylné rozrezané mŕtvoly, čvachtajúce vnútornosti a úchylní psychopati v kadejakých sračkoidných detektívkach.

2 10.07.2017

Mňa teda pán Moody nepresvedčil, že život po živote naozaj existuje. Všetky tie príbehy zázračných oživnutí mi pripadali, ako agitky z jehovistických časopisov. Ver a budeš žiť aj po smrti.

Mám rada výbery, často tam nájdem nejakú perličku. Tu som nenašla nič, len nudu, nudu, nudu, dve - tri dobré poviedky od štandardne dobrých autorov, o ktorých viem, že sú dobrí aj bez pána Deavera. Úplne zbytočná kniha, ktorá vám akurát odľahčí peňaženku, vhodná nanajvýš na dlhú cestu vlakom s perspektívou, že skončí v koši.