VesmirnaOndatra komentáře u knih

Svojou mrazivou atmosférou, napínavosťou a zápletkou táto kniha pripomína novembrovú plačkanicu na ceste.


Z čoho som išla od vývrtky:

-z neustáleho Servazovho frflania. Ten chlap nemá ani 40 rokov ale neustále narieka nad dnešnou mládežou a násilím vo videohrách a médiami ...a kam to len speje tento svet...a za mojích mladých čias...a určite má piercing a...a...no proste moja 80-ročná susedka Rozália má pokrokovejšie videnie sveta a to je už 10 rokov mŕtva.

-z historky, v ktorej si vysokointeligentný psychopat, úspešný právnik s dobrou 40kou vrážd na konte, naplánuje krutú a ponižujúcu popravu svojej manželky, zahrňujúcu šampanské, vibrátory, elektrinu a jej milenca a nakoniec ju zabudne zabiť. Tomu hovorím začiatočnícka chyba.

-z neustáleho opakovania sa (fakt nepotrebujem, aby mi autor rekapituloval to, čo sa stalo v predchádzajúcej vete)

- z rozvláčnosi (keby mala kniha o 200 strán menej, bola by síce stále rovnako zlá, ale bola by rovnako zlá o dvesto strán kratšie, čo by jej rozhodne prospelo)


Ďalšie veci, čo ma rozčulovali

-melodramatický štýl písania

-dej plný klišé

-moralizovanie

-zápletka

-rozuzlenie

-všetko ostatné

-nejaké ďalšie veci

Čo sa mi na knihe naopak ohromne páčilo a hodnotím veľmi vysoko:

-že sa skončila

20 17.03.2019

O tom, ako:

1) vykrádať sejfy
2) baliť baby v bare
3) konštruovať atómové bomby
4) pozerať na svet otvorenými očami
5) počítať z hlavy tretie odmocniny
6) mať v p**i
7) opravovať rádiá
8) a tiež o tom, že nikdy nie je naškodu naučiť sa hrať na bongo.

Body 6, 4 a 2 sa mi zatiaľ osvedčili a koketujem s 8
Bod 5 odporúčam neskúšať, ak vaše IQ nie je dosť vysoké na to, aby mohlo v aute sedieť na prednom sedadle

Edit: po zrelom uvážení som sa rozhodla, že do trojky nejdem, lebo pri mojich technických schopnostiach by z toho mohlo vzísť niečo, čo by sa konzistenciou, vzhľadom i letalitou nebezpečne blížilo prihorenému sójovému pudingu.

16 09.01.2019

Harari je taký Coelho populárno-náučnej literatúry.

Sapiens už roky vyskakuje zo všetkých predvianočných must read listov od Forbesu až po SME a ja absolútne nechápem prečo. Podľa mňa ponúka veľmi povrchný pohľad na históriu a, čo mi vadilo najviac a prečo vlastne dávam len jednu hviezdičku, Harari v nej predostiera svoje interpretácie takým spôsobom, že sa nezainteresovanému človeku môžu javiť ako fakty.
Príklad: keď Harari hovorí o tom, koľko ľudských životov si vyžiadalo Kresťanstvo, spomenie náboženské vojny v 16. a 17. storočí a hovorí o nich ako o spore o povahu božej lásky . Pritom v tých vojnách išlo o kopu vecí, o boj o moc, územie medzi európskymi rodmi atď. Náboženstvo určite hralo svoju úlohu, možno zásadnú, možno nie, o tom sa dá polemizovať, ale Harari to nerobí, nepolemizuje, nenecháva nič otvorené, proste zhrnie dvesto rokov, o ktorých sa popísali stovky kníh a vedeckých prác a ktoré sformovali Európu v geografickom i metaforickom slova zmysle do podoby, ako ju poznáme dodnes, na boj o to či treba alebo netreba chodiť na spoveď.

Takýchto zjednodušení je kniha plná a vzhľadom na jej široký záber odfiltrovať všetky podľa mňa dokáže málokto.

Chápem, že vtesnať 10 000 rokov na 400 strán si zjednodušenia vyžaduje, ale som presvedčená, že sa to dá sa to robiť i dobre a keď to niekto robiť dobre nevie, nech to nerobí. Tiež chápem, že zaneprázdnený človek nemá čas čítať desiatky kníh a takýto 400 stranový výcuc mu padne vhod, ale je to asi ako keď si vyhladovaný človek šupne namiesto poctivého vývaru Vifonku. V prvom momente ho zasýti, ale v konečnom dôsledku mu len ublíži. Ak by si teda moja prírodovedne vzdelaná sestra mala prečítať jednu jedinú knihu z oblasti humanitných vied, nechcela by som, aby to bola táto. Dala by som jej do ruky Príbeh rodu Homo od Dunbara alebo Prvého Šimpanza od Diamonda, nemajú síce tak široký záber, ale nenechávajú v človeku ten nebezpečne klamlivý pocit, že pochopil a že teraz vie. Z mojej skúsenosti dobrá populárno náučná kniha v človeku zanechá pocit, že teraz svetu nerozumie, nerozumie mu lepšie a nerozumie mu viac.

Okrem toho, zmysel takýchto zrýchlených prehľadov a zjednodušení vidím v tom, že umožňujú vidieť veci v súvislostiach. Ale Harariho "objavné súvislosti" nie sú nič, čo by som nepočula pred 15 rokmi na hodinách dejepisu/nosky, možno až na posledných asi 50-100 strán, kde sa esejistickou formou zaoberá podstatou ľudského šťastia a víziami možnej budúcnosti. Osobne som sa tešila, že konečne aspoň niečo trochu na zamyslenie, síce opäť nič čo by priemerný sci-fi čitateľ/ pozerateľ nečítal/nevidel už sto krát a zaujímavejšie, ale aspoň za snahu som bola ochotná prihodiť jednu hviezdičku, lenže potom to Harari zabil týmto a toto nie je science fiction. Väčšina sci-fi príbehov opisuje svet, v ktorom ľudia ako my využívajú dokonalejšie technológie, ako sú napríklad vesmírne lode lietajúce rýchlosťou svetla a laserové zbrane...blabla lenže skutočným potenciálom budúcich technológií je zmeniť samotný druh Homo sapiens, vrátane jeho emócií a túžob, nielen jeho vozidlá a zbrane. Čím je vesmírna loď v porovnaní s večne mladým kyborgom, ktorý sa nerozmnožuje a môže svoje myšlienky zdieľať priamo s ostatnýmibytosťami...blabla...Science fiction len zriedka opisuje takúto budúcnosť...blabla." Ja chápem, že chce povedať, že si nevieme predstaviť nepredstaviteľné, ale to sa dá povedať aj bez toho aby prednášal takéto zjednodušené súdy o žánri, o ktorom evidentne nič nevie.

Fun Fuct na odľahčenie, pre tých, čo sa prečítali až sem:
Chemici objavili hliník iba v dvadsiatych rokoch 19. storočia, ale oddelenie kovu od rudy bolo mimoriadne nákladné, preto bol po celé desaťročia hliník drahší ako zlato. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia si francúzsky cisár Napoleon III objednal hliníkový príbor pre svojich najvýznamnejších hostí. Menej dôležití návštevníci sa museli uspokojiť so zlatými nožmi a vidličkami

Ja proste vidím celú tú cisársku suitu ako tam sedí, rozpačito mieša kávu hliníkovým príborom, zavistlivo pokukujúc po tých, ktorým sa ušli len zlaté lyžičky a rozmýšľa, kde soudruzi z NDR udelali chybu

14 09.01.2019

Naturalistický a drsný remake Cimrmanovho Dobytí Severního pólu

Zhrnutie deja (obsahuje spoilery): Je zima

Moje dojmy (obsahujú zeleninu): Ak sa vám stane, že sa po takmer troch týždňoch mimo Bratislavy vrátite domov a pri pohľade do vyrabovanej chladničky sa rozhodnete skočiť si do mesta na celkové doplnenie zásob a, povedzme si pravdu, i na nejaké tie povianočné výpredaje a kniha, ktorú práve čítate sa vám akosi nezmestí do kabelky, ale vy namiesto toho, aby ste si vzali inú knihu, začnete hľadať inú kabelku, čo sa ukáže byť nie až také jednoduché, ako to znie, pretože jediná kabelka, ktorá dokáže pojmúť toto 700 stranové hebedo s výtlakom 2 kilogramy, je Lidl taška, ale vás neodradí ani hrozba, že vás takto môže nachytať módna polícia alebo bývalá kolegyňa a po pol hodine zmätkovania nakoniec udýchane dobehnete na električku, v ktorej po štyridsiatich minútach zistíte, že ste zabudli peňaženku, mobil a vystúpiť, takže to rovno otočíte domov a tam vyberiete z chladničky mrkvu (alebo špenát, podľa farby ani konzistencie sa to žiaľ už nedá presne určiť) a ako si tak ešte v čižmách sadáte s knihou do kresla, napadne vás, že to celé boli vlastne príjemne strávené dve hodiny... ak sa vám toto stane, tak zaručene viete, že čítate dobrú knihu.

14 09.01.2019

Ne, nechci nic... Jen se mi stýská po tvém hlase
(ozvěna tvého jména tichem rozlehla se)
až do smrti jsem čekal na tvůj telefonát
a čekám pořád...víc už ale nejde skonat

Moja poetická duša krochká blahom.

10 11.08.2018

Tieto poviedky sú ak tá odroda čerešieň, čo sa volá Už len jednu.*

*V niektorých publikáciách uvádzaná aj ako Toto bude fakt posledná prípadne Idem umyť riad, len ešte túto jednu.

10 15.06.2018

Dusivú tmu štvrtkovej noci rozpára svetlo nočnej lampy a ja, napriek vrodeným inštinktom a dobrej výchove (odpusť otče), napriek všetkým varovným signálom, ktoré moje telo vysiela a strachu, ktorý mi zviera vnútornosti, napriek tomuto všetkému, vezmem do roztrasenej ruky súčasnú slovenskú knihu. Síce to nie je prvý krát teno rok, čo takto hazardujem so svojím zdravím, ale to, čo držím v ruke tentoraz, je čosi oveľa desivejšie. A síce súčasná slovenská kniha, ktorá vyhrala cenu Anasoft litera. Strasie ma a sťažka preglgnúc prevrátim prvý list. Po uistení sa, že to bola len cena čitateľov sa na chvíľu uvoľním no vzápätí si uvedomím, že je to cena slovenských čitateľov a opäť ma zaplaví vlna strachu. Nervy mám úplne v kýbli a pritom to najhoršie mám ešte len pred sebou. Úvodné strany prekonajú všetky moje predstavy. Z kostrbatých formulácií mi škrípe v ušiach a rádoby bububu štýl drása moju ubolenú dušu. Viem, že po tomto už nikdy nebudem rovnaká, ale niečo, snáď nejaká zvrátená entita parazitujúca na mojej mysli, alebo možno vidina dobrého hejtu ma ženie ďalej. Napriek tomu, že po kostrbatom úvode sa štýl zlepší, nepoľavujem v ostražitosti, pripravená kedykoľvek si naliať do očí Savo. Asi po 30 stranách si začnem uvedomovať, že sa pomaly blížim k bodu, odkiaľ niet návratu. Kŕčovito zvieram Savo... keď v tom...keď v tom sa stane niečo...prosto....prosto ma to začne baviť a až na niektoré pasáže ma to baví až do konca. Ale aj tak, celý čas ostentatívne gúľam očami, pre prípad, že by niekto vošiel do izby a načapal ma s víťazom anasoft litera in flagranti. Síce neviem kto by tak ku mne vchádzal, pretože ako single tridsiatnička bývam sama, ale o to viac musím predsa dbať na svoju povesť! (Ale keďže mám z toho dbania dodnes celkom slušnú svalovku na očiach, nabudúce sa na to asi vykašlem)

Zhrnutie deja:
Prvá tretina - v ktorej rozprávač Igor nájde nahrávky (3*)
Nejaké to intro, klišé, klišé, Igor nájde staré dokumenty a nahrávky, klišé klišé, Igor si prehráva nahrávky, klišé, klišé a keď už som si myslela, že sa na to vykašlem, zrazu ticho s očami, spomienky s deravým svetlom a dvanástková sústava, v ktorej sa dvanásť píše ako desať a pre mňa nastal ten point of no return, keď som si povedala, že toto dočítam, aj keby som si pri tom mala vykrútiť oči z hlavy

Druhá tretina - v ktorej sa partička ľudí, dosť blbých na to, aby sa rozdelili, vyberie do strašidelného lesa a rozdelí sa (2*)
Prídu do strašidelného lesa, klišé klišé klišé, bububu, klišé. Pár momentov, keď som si povedala, že to možno predsa len nedočítam, ale potom ma dostalo, že fúka, fúka, ovečka sa pasie a tak som čítala ďalej

Tretia tretina - v ktorej sa partička ľudí, dosť blbých na to, aby sa znovu vybrali do lesa, z ktorého sa predtým skoro potento, znovu vyberie do lesa, z ktorého sa predtým skoro potento. A rozdelí sa. (4,5*)
Tu som skoro odpadla, pretože celý čas som čakala nejakú duchárinu a ono sa z toho zrazu vykľulo plnokrvné sci-fi a dokonca na tému, ktorú zbožňujem. Karika síce neprišiel s ničím novým, ale v kombinácii s celkovou atmosférou ma to zaujalo tak, že som som asi chvíľami aj zabudla gúľať očami.

Pozn 1
Kniha je štylizovaná ako mystifikácia a sú v nej dokonca uvedené linky na zdroje, týkajúce sa udalostí v Tribeči a Karika sa celý čas tvári (v knihe i mimo nej), že sám nevie, kde v Igorovom rozprávaní končí realita a začína fikcia. K tomu asi toľkoto:
Niekde na strane 12 Igor len tak mimochodom prehodí, že jeho článok o skúsenostiach s cestovaním ŽSR má cez 100 000 pozretí. Sto tisíc. Sto. Tisíc. Ak sa ten blog nevolal 2 hot chicks gangbanged in Fast Train R 611 Fixinela tak týmto Karikovi oznamujem, že realita sa končí na strane 12.

Pozn 2
Ja takýmto báchorkám väčšinou* neverím, ale z vecí, na ktoré sa v dohľadnej dobe nechystám, je návšteva Tribeča na popredných miestach, niekde medzi predvolebným mítingom KDH** a koncertom sestier Niezlových***

*konkrétne od 6:00am do 9:30pm, v lete o hodinu dlhšie
**u nás v kulturáku
***tamtiež

9 10.01.2019

Kniha, ktorá hľadá odpovede na zásadné otázky ľudstva ako:
Čo bolo na počiatku? A prečo tam nebola majonéza? Kto sme? Kam smerujeme? A predovšetkým, odkiaľ sa sakra vzala tá nikam nepasujúca násadka od tyčového mixéra?

Z Mrakoplašovských príbehov je tento u mňa najlepší, najinakší a najkratší.

9 10.01.2019

Dávam 5*, ale pre mňa keby Werich nahovoril návod na prietokové čerpadlo, tak tomu dám tiež 5* a s najväčšou pravdepodobnosťou si jedno rovno objednám.

(Čítané ako kniha vnútorným Werichovým hlasom i počúvané ako audio skutočným Werichovým hlasom)

9 11.08.2018

Kniha o tom, že možno niekde tam, za M-bránou zo strún a zmačkaných kvarkov žijú miliardy iných Vesmírných Ondatier. A ja len dúfam, že aspoň jedna z nás má v sobotu večer lepší program ako písanie tejto recenzie

Nesúrodé a s ničím nesúvisiace poznámky:

Koniec sveta, ako ho poznáme:
"Prostor mezi galaxiemi sa bude zvětšovat nadsvětelnou rychlostí, a z vesmíru se tak stane děsivě prázdné místo."
Ale zas koľko miesta bude v rannej 212-ke

Podivné dôsledky kvantovej fyziky:
"Představte si, že chcete přejít místnost. Podle Newtona prostě zvolíte nejkratší trasu mezi bodem A a bodem B. Ale podle Feynmana je nutné uvážit všechny možné dráhy spojující bod A a bod B. To znamená, musíte vzít v úvahu i cesty vedoucí přes Mars, Jupiter, přes nejbližší hvězdu, a dokonce i dráhy vedoucí zpátky v čase."
Tak a už mi je jasné, prečo sa dokážem stratiť aj na návšteve v trojizbáku. Ja proste pri tej Proxime Centauri vždy nejak zle odbočím.

"...takže kdykoliv přecházíte místnost, vaše tělo přitom pročmuchává všechny možné dráhy včetně těch, které sahají až ke vzdáleným kvazarům, či k velkému tresku"... a neomylne si vyberie tú, kde leží zabudnutá kocka lega

Všetko čo ste chceli vedieť o cestovaní v čase, ale báli ste sa spýtať
Všetci vieme, že cestovateľ v čase naráža na kdejaké logické paradoxy, môže spôsobiť zánik civilizácie, prípadne, ak si nedá pozor, môže zavraždiť svojich rodičov ešte predtým, ako sa im stihne narodiť a tak ďalej a tak podobne. Ale sú tu aj ošemetnejšie záležitosti. Napríklad sa môžete stát svým vlastným otcem (že sa toho Freud nedožil!) A pár filozofov sa dokonca pohrávalo s myšlienkou, že ak by ste popri tom cestovaní v čase podstúpili i zmenu pohlavia, mohli by ste sa stať nielen svojím otcom ale současne svou matkou, otcem, dcerou, i synem - tedy celou rodinou*
No, predpokladám, že sociálka by vám vás odobrala, ale minimálne by odpadol problém čo kúpiť mame na narodeniny.
(Ináč jedno mi nie je jasné, bola by som v tom prípade aj svojím vlastným bratom?)

Čomu sa vyvarovať pri cestovaní červími dierami:
"Stephen Hawking sa svojho času nechal počuť, že pokud červí díry existují, byly by ideální pro rychlé lety vesmírem. Mohli by ste projít dírou na opačnou stranu galaxie a vrátit se včas zpátky na večeři"
To je síce pekné, ale ak to u nás bude prevádzkovať ŽSSR, mohlo by sa stať, že sa na tú večeru vrátite rovno ako hlavný chod. A o pol hodinu neskôr ešte raz ako dezert #VerySlovakProblems

Temná hmota:
"Na odvážní jedince, kteří dokážou odhalit tajemství temné hmoty a temné energie, určite čeká police plná Nobelových cen." No upratovačky na intráku, ktoré po semestri čistia chladničky v spoločnej kuchynke vedia o pôvode temnej hmoty určite svoje.


-----
*Na túto tému vám môžem odporučiť jeden výborný film (na základe poviedky známeho scifi autora). Nepoviem vám, ako sa volá, lebo by to bol donebavolajúci spoiler, ale keď ho uvidíte, spomeňte si, že som vám ho odporúčala :)

8 09.01.2019

Asi najdesivejšie post-apo aké som kedy čítala.

Zo štýlu, akým to bolo písané som mala husiu kožu. Celý čas som mala pocit, ako by Bukowski znásilňoval Malého princa. Alebo naopak. Ale ako alegorické zobrazenie života duševne chorých to bolo geniálne. Keďže som však takúto interpretáciu nikde nenašla, je možné, že tá hlboká temnota ktorú som v tom videla, nie je v knihe ale vo mne.

7 11.08.2018

Sú spisovatelia, čo vedia neskutočne dobre písať o ľuďoch, sú i takí, čo vedia úžasne písať o ľudstve, ale len málokto dokáže písať o človeku tak dobre ako Čapek.

7 05.07.2018

básne čo mi rozpárali ticho nedieľ

7 16.06.2018

Je pravda, že som sa trochu bála, ale jedine toho, že umriem od nudy. A to hovorím ako ženská, čo sa po zotmení bojí chodiť do záhrady (videla Znamenia a vie, že z kukurice nikdy nič dobré nevzišlo), čo videla Votrelca minimálne 5x (ale ani raz s otvorenými očami) a čo sa od zhliadnutia Kruhu pre istotu vyhýba aj kruhovým objazdom (a dodnes sa bojí pozrieť do zrkadla, keď má mokré vlasy)

Začnem tým, že táto kniha má 2 výborné predhovory, lepšie ako väčšina predhovorov, ktoré som kedy čítala a lepšie ako väčšina poviedok v zbierke. Tie mi prišli ako síce umne a svižne, ale zato nijak zvlášť originálne prerozprávané klasické urban/village legends. Ako však ku koncu začalo ubúdať ektoplazmy, poviedky naberali na sile. Civilné kvety, rímsa a fajčenie ma dostali a príbeh o skákaní do sena mi dokonca vohnal slzy do očí, i keď možno mám len sennú nádchu.

Ako som dospela k 3*:
Z 20 poviedok nebola ani jedna za menej ako za 2 a niektoré boli za 5, väčšina z nich obsahovala jemný čierny humor čo je bod k dobru, takže ak by som to vydelila, vynásobila, pričítala tie predhovory, prehnala bulharskou konštantou a zaokrúhlila nahor asi by vyšli 4* ale nemám po ruke kalkulačku, takže na to kašlem a dávam pocitové 3.

7 14.06.2018

5* za posúvanie hraníc vedecko-fantastickej literatúry
5* za nápady, ktoré ešte nikdy nikomu nenapadli, za mimozemšťanov, ktorí nie sú len tisíckrát prevarené klišé a za vesmír, ktorý nie je len obligátne nekonečné čierno a kde tu hviezda
5* za atmosféru tiahnucu sa knihou ako hustá hmla, z ktorej na vás občas vyskočí kus niečoho, čo podľa obrysu odhadujete buď na nejaký bizarný organický stroj alebo nemecké slovíčko (každopádne niečo, čo by ste nechceli stretnúť v noci na ulici bez ozbrojeného sprievodu)
5* za to, že neviem či ma viac fascinovali domy s vnútornosťami alebo kabelky bez nich.
2* za krkolomný štýl. Proste čítať Mievillove vety je pre mňa ako očami prehĺtať niečo hranaté. Kým postavy sedia a rozprávajú sa, je to ok, ale akonáhle sa začne niečo diať akčné, stáva sa pre mňa z textu nestráviteľná zmäť viet. Ale beriem to tak, že chalan tak proste píše a mne nezostáva nič iné ako prijať to ako ta dívka, které bylo ublíženo ve tmě a snědla, co jí bylo dáno.
3* za spracovanie, hlavne od polovice sa príbeh začne tak trochu rozpadať
1* za to, že som mala robiť dačo úplne iné, a nie sa zapodievať čítaním



.....a nie je to pre každého

6 17.03.2019

Kniha je to zaujímavá, ale pomerne suchopárna, miestami až náročná, takže takých 200 strán pred koncom som každú stranu obracala s nádejou, že na tej ďalšej už bude řejstrík. Súvisí to ale aj s tým, že časť čara knihy spočíva v exkurze do angličtiny, ktorý podľa mňa naozaj dokáže oceniť len native speaker alebo fakt seriózny angličtinársky fajnšmeker.

Zhrnutie deja:
Kniha sa začína zaujímavými pasážami venovanými kognitívnej psychológii, mapujúcimi napríklad to, ako štvorročné deti dokážu vytvoriť plnohodnotný gramatický jazyk z umelých zlátanín (doložené na vzniku kreolských jazykov z pidgin alebo vzniku skutočného jazyka hluchonemých z pôvodného nefunkčného patvaru) a tiež "expetrimentami" na ľuďoch s vrodenou alebo získanou poruchou jazyka. Z týchto výskumov Pinker vyvodzuje, že sa všetci rodíme s predinštalovaným softwarom pre pochopenie a používanie gramatiky - napr. vrodené chápanie sveta v pojmoch vec a dej (podmet a prísudok), schopnosť odlíšiť, že keď ja hryziem psa nie je to to isté, ako keď pes hryzie mňa (deklinácia a/alebo slovosled), cit pre vytváranie vzťažných súvetí, vid a iné, ktoré si už nepamätám a má na to všetko aj dôkazy a znie to logicky a ja mu verím. Len by som rada podotkla, že ide o software, z ktorého vypadávajú slová, na ktorých si môžte vylomiť oči ako napríklad Näïkìmlyìïà (on to jí za ňu v jazyku Kinvujo, ktorým sa hovorí niekde v Afrike) alebo ktoré vám môžu spôsobiť smrť udusením ako napríklad slovo Frithdíbhunaíochtachóireach (preklad antidisestablishmentarianistical do Galštiny), takže predpokladám, že sa to zas nakupovalo cez nejaký pochybný nástenkový tender, niekto sa na tom dobre nabalil a evidentne si ani nedal námahu s čítaním licenčných podmienok, pretože je tam dosť nafigu klauzula o tom, že ak užívateľ nevyužije program v prvých 6 rokoch, už z neho bude nadosmrti vychádzať len já Tarzan ty Jane

Pinker ďalej tvrdí, že ľudia myslia v samostantom jazyku mysle tzv. mentálčine a nie napríklad vo fínčine (čomu tiež verím, lebo ja som fínčinu videla na vlastné oči a môžem potvrdiť, že myslieť sa v tom nedá) a gramatika je vlastne taký prevod mentálčiny do konkrétneho jazyka. Znie to logicky a Pinker na to má pomerne presvedčivé dôkazy.

Ale potom z toho akosi vyvodzuje, že taký Orwell ľudí zmiatol nadhodnocovaním úlohy jazyka a že jazyk (v zmysle slovenčina, angličtina, newspeak atď.) nemá myslenie ako ovlyvniť a to už je chujovina. Mne je jasné, že ľudia môžu mať v hlave mentálny obraz červenej a môžu o nej myslieť, aj keď pre ňu nemajú pomenovanie (i keď to, že také spoločenstvá naozaj existujú, ma dosť prekvapilo) a že vnem farby je v tomto prípade prvotný. Ale čo taká oktarínová ? A čo taká farba z kozmu? To je napríklad farba, ktorá ani neexistuje, netuším, ako si ju mám predstaviť, ale vždy keď si na ňu spomeniem, idem pozatvárať okenice, zamknem na dva západy a do záhrady ma už v ten deň nikto nedostane. Alebo taký ten zvuk, ktorý podľa Douglasa Adamsa vydávajú deadliny, keď sa ženú okolo neho. Kedysi som ani netušila, že taký zvuk existuje, ale odkedy mi o ňom Adams povedal, mám akosi stále zaľahnuté v ušiach.

A podobných vecí, s ktorými som sa nestotožnila bolo viac, čo by ani tak nevadilo, ja s týmto druhom kníh rada vnútorne polemizujem, ale autor ich prednášal s takou tou bohorovnosťou- akože "je to takto a nijako inak" ktorá ma trochu iritovala. Tiež ma veľmi nepresvedčila časť knihy, ktorá sa zameriavala na lingvistickú analýzu myslenia, t. j na snahu prostredníctvom kdejakých šípiek, stromov a logických operátorov dokázať ako to v mozgu funguje. Tieto grafy mi prišli umelo vykonštruované a v žiadnom prípade ma napresvedčili, pretože ja dobre viem, že môj mozog nemyslí v šípkach a operátoroch. A už vôbec nie logických!

Námatkové a s ničím nesúvisiace poznámky
V současné turečtine má každé sloveso 2 miliony forem... a například gramatická konstrukce v jazyce kivunjo se celá vejde dovnitř slovesa, které ma sedm prefixů a sufixů, dva způsoby a čtrnáct časů, sloveso se shoduje se svým podmětem, svým předmětem a svými benefaktívními substantivy, z nichž každé má šestnáct rodů
S týmto by EU mala každopádne niečo robiť, lebo sa nám sem o chvíľu dovalí vlna gramatických migrantov.

Nejdelší slovo by v angličtine doposud mohlo být substantivum floccinaucinihilipilification, definované jako kategorizace něčeho jako bezcenné nebo bezvýznamné
Tak už som videla aj krkolomnejšie slová, ale vážne? Vylomiť si jazyk a dva zuby kvôli bezvýznamnej p***vine??

A na závar malý floccinaucinihilipilificantný fakt - strach z dlhých slov sa volá seskvipedaliafóbia.

6 10.01.2019

Vlahoš van Rosret a Nadosah Pozlátko. Dvaja géniovia zločinu stoja proti sebe v boji na život a na smrť. Vyhrať môže len jeden. Samozrejme je to Lord Vetinari.

6 09.01.2019

Kniha, ktorej vydanie som mala v telefóne ako pripomienku, pretože celá táto séria má v sebe presne to, čo v sci-fi knihách hľadám. Neviem to presne pomenovať, nie je to ani literárne vyžitie, ani poučenie, ani zábava, ani strach, ani napätie a dokonca ani únik z reality. Je to proste také to zvláštne šteklenie vzadu v mozgu, ktoré považujem za kognitívny ekvivalent toho, čo robí vaše srdce, keď na ulici stretnete svoju platonickú lásku.
Takže hoci má Vzpomínka na Zemi ďaleko od dokonalosti, ja jej dávam 5 hviezdičiek za všetky tie "iné" dimenzie, za kvantové chvenie van Goghových obrazov, za minulosť mimo čas, za chýbajúcu hmotu, za rok s ôsmymi ciframi, za zníženie najvyššej povolenej rýchlosti vo vesmíre, za vizuálne (view spoiler) a za to, že je pre mňa tým, čím pre mňa Asimove ani Clarkove knihy nikdy nebudú môcť byť.

Rozhovor s autorom
http://blogs.nature.com/futureconditional/2016/08/19/the-three-body-problem-and-beyond-a-qa-with-liu-cixin/
"I work at a state-owned power plant..."
- On to písal popri práci??? Ja popri práci nestíham ani...pracovať.

Iný rozhovor s autorom
https://futurism.media/in-the-authors-universe-interview-with-sci-fi-author-cixin-liu
"Characters...are more like some kind of signs or symbols and their character development is mainly dictated by the need of the story."
...explains a lot

6 27.08.2018

História robotiky tak, ako sa nikdy nestala, pravdepodobne preto, že sa doposiaľ nenašiel nikto, kto by zafinancoval vývoj robotov, s ktorými sa nedá vyhrať vojna

6 11.08.2018

Niekde na strane 3 mi začalo byť ľúto, že sa to o 109 strán skončí

6 11.08.2018