Torgal komentáře u knih

Prehrýzť sa Pištolníkom bolo veľmi ťažké, ale zvesti o kvalite pokračovaní neklamali. Hneď druhý diel to roztočil vo veľkom štýle a verbovanie prvého vyvoleného bolo dokonca strhujúce. Potom to síce skĺzlo k solídnemu nadpriemeru, ale finiš bol opäť vynikajúci. Keď už si človek myslel, že ho King už v druhej polovici nemá čím prekvapiť, prehodil výhybku iným smerom a knihu ukončil vo veľkom štýle ako majster rozprávač. Som náramne zvedavý kam sa to celé vyvinie, lebo rozohrané je to nesmierne zaujímavo. 8+/10

2 17.03.2017

Vynikajúce pokračovanie osudov Uhtreda z Bebbanburgu. Spolu s ním absolvujeme lúpežné nájazdy, kde sa prejaví ako nemilosrdný bojovník, prím ale hrá záchrana Wessexu pred Guthrumovými hordami. Pri nej lepšie spoznáme nevďačného Alfréda a stretneme aj nové zaujímavé postavy z ktorých mnohé sa bohužiaľ nedožijú konca knihy. Čoraz viac ma ale fascinuje všadeprítomný náboženský fanatizmus, ktorý ľuďom kalí zdravý úsudok (pozerám na teba, Alfréd). Záver s poriadne špinavou bitkou je potom skvelým vyvrcholením strhujúcej knihy. 9/10

2 29.12.2016

Úprimne priznávam, že po tejto knihe som siahol kvôli Čitateľskej výzve nakazujúcej prečítať knihu od autora oceneného Nobelovou cenou. A dobre som urobil! Staroveký Rím za Nerovej krutovlády dýcha životom a na jeho pozadí sa odohráva príbeh najväčšej lásky v histórii literatúry (nemám potvrdené, ale neviem si predstaviť, že by ju mohlo niečo prekonať). Vyzdvihujem najmä skvostný jazyk (hlavne Chilónovu výrečnosť) a výborné postavy (špeciálne Petronius). Dokonca som nemal problémy ani s veľmi jednostranne vykreslenými kresťanmi (beriem to tak, že v tej dobe boli ešte plný ideálov o ktoré časom prišli). Pred poslednou štvrtinou som bol nadšený, ale očakával som trochu iné vyvrcholenie príbehu a samotný záver už bol odbitý a uponáhľaný. 8+/10

2 04.11.2016

Dvojka pokračuje presne v duchu prvej časti, čiže sa opäť dočkáme predovšetkým šťavnatých opisov porcovania ľudí i besov („Vypúlil oči, no vzápätí mu vystrekli z hlavy a z dier po nich vyšľahli plamene.“). Nonstop akcia sa mi ale ku koncu už začala dosť zajedať, zvoľnenie tempa a pokojnejšia pasáž by mi prišla k duhu. Na druhú stranu potešila väčšia nepredvídateľnosť, keď krachujú vytýčené plány a umierajú významné postavy, ba dokonca i nevinné deti. Kvôli akčnému stereotypu (a utnutému záveru) ale aj tak idem s hodnotením nižšie ako minule. 7-/10

2 28.09.2016

Čistá pohanská mágia. Akčné dobrodružstvo s hektolitrami telesných tekutín (prím hrá samozrejme krv), ktoré čitateľovi nedá šancu vydýchnuť. Dej sa na nič nehrá, je to priamočiara rubačka, no to neznamená, že by sme sa nedočkali aj nejakých prekvapení a zaujímavých dejových zákrut. Kniha priam preteká slovanskou a severskou mytológiou, je veľmi čtivá a farbisto napísaná. Je vidieť, že jej písanie si autor užíval rovnako ako ja jej čítanie. Napriek všetkým týmto pozitívam ale nejdem s hodnotením vyššie, lebo kniha ostáva v mantineloch odpočinkovej jednohubky bez presahu. 7/10

2 23.09.2016

Vzniknúť táto kniha ako fikcia, odsúdil by som ju ako totálny brak. Veď autor nielenže urobil z hlavnej postavy najlepšieho kulturistu planéty a hviezdu akčných filmov, ale dokonca aj guvernéra najbohatšieho amerického štátu. Nehorázna blbosť! Schwartzeneggerov život je nepochybne fascinujúci a napísal o ňom mimoriadne čtivú knihu, ktorá je na pomedzí životopisu a motivačnej literatúry. Každý neúspech ho motivoval k tomu snažiť sa ešte viac a do každej z tuctov svojich aktivít sa vrhal s elánom a naplno. Teda aspoň takto idealisticky to prezentuje v knihe, čo ma vedie k pochybnostiam o tom, či si realitu hollywoodsky nevylepšil. Nespochybniteľne to bol ale neuveriteľne ambiciózny a cieľavedomý človek s poriadnym egom (od malička veril tomu, že je predurčený na veľké veci, ktoré napokon aj dosiahol). Jediná vec, čo ma vyložene otravovala bola všadeprítomná adorácia USA a siahodlhé opisy jeho politických aktivít ešte predtým, ako sa stal guvernátorom. 8/10

2 10.08.2016

Veľké finále série je tu, všetky otázky budú konečne zodpovedané a všetky diely skladačky zapadnú na svoje miesto. Alebo aj nie. Každopádne aspoň príbeh Lovcov kostí dôjde do svojho cieľa, pred masívnym niekoľko fázovým bojom v závere si ale užijeme ešte veľa pochodovania a zamýšľania sa nad nesmrteľnosťou chrobáka. Ale pekne poporiadku.

Chromý boh začína tam, kde Prach snov skončil. Tavorine armády zdĺhavo postupujú každá svojou cestou smerom do Kolanse, kde budú čeliť „spravodlivosti“. Áno, hlavným antagonistom série nie je Chromý boh ako to vyzeralo až do konca siedmeho dielu (a ktorý odvtedy absolvoval zvláštny obrat o 180°), ale niekto, kto doteraz v deji vôbec nefiguroval a bol len na pár miestach zmienený v kryptických náznakoch. Tento krok nevnímam ako veľmi šťastný, ale budiž. Vedľajšou líniou knihy je třasská obrana Charkanas pred vpádom Tiste Liosan. Vskutku heroický boj pri Svetlopáde je jasným highlightom knihy optimálne kombinujúcim pátos s epickými scénami sebaobetovania.

Naprieč knihou je jasne viditeľná snaha autora uzavrieť čo najviac dejových línii, čo je ale vzhľadom na rozsah série a množstvo zapojených postáv sizyfovská práca. Vysvetľuje sa veľa, no chápe sa stále primálo, lebo príbeh je aj naďalej prekombinovaný a neprehľadný. Väčšina postáv dostane svojich päť minút slávy, no častokrát len zažiaria a zmiznú, ako by len ospravedlňovali svoju prítomnosť v knihe (napr. Badalle, Sinn, Draconus... celý zoznam by bol pridlhý). Na konci som aj tak dostal odpoveď len na zlomok pálčivých otázok a o množstve postáv opustených v predošlých knihách neviem absolútne nič (jeden príklad za všetky – kde ostal trčať Leoman?). Skrátka samotné finále funguje dobre ako záver knihy, ale ako zakončenie série ma neuspokojilo (napr. línie z Dane pro ohaře neboli ani len spomenuté). 7/10

PS: Asi som nepochopil genialitu plánu Tavore, ktorá už ako dieťa porážala v taktike a stratégii ostrieľaných generálov, lebo jej samovražedný pochod púšťou mi prišiel absolútne nezmyselný. A ani na konci som nechápal prečo za ňou jej armáda išla a spojenci sa len hrnuli.

2 01.04.2016

Návrat Rudej gardy najviac zo všetkého pôsobí ako Esslemontova úporná snaha vykročiť z tieňa Stevena Eriksona a dokázať sebe i svetu, že dokáže písať minimálne na rovnakej úrovni ako on. A tak podľa jeho vzoru servíruje obrovský počet dejových línii osadený záľahami postáv, ktoré sa v závere pretnú v najepickejšom finále plnom mágie a hrdinských skutkov.

Realita je ale taká, že ani zďaleka nie je tak dobrý rozprávač ako jeho slávnejší kolega. Sloh ako taký je celkom na úrovni, ale v podaní príbehu má Esslemont veľké medzery. Zorientovať sa v tej záplave mien a nejasných motivácii mi trvalo skoro polovicu knihy. Postáv je tiež síce hromada, ale sú neuveriteľne ploché a navzájom zameniteľné a v konečnom dôsledku mi ich osud bol úplne ľahostajný. Knihe tiež neprospelo ani to, že autor toho do nej s elánom napchal neskutočne veľa, v podstate všetko čo svet Malazu ponúka. Vznikol tak miestami neprehľadný guláš, ktorý je ešte navyše často v rozpore s tým, ako čo už napísal Erikson.

Veľkolepé finále je kapitola sama o sebe. Pri jeho čítaní som sa cítil ako pri sledovaní posledného dielu Transformers – neustále niečo vybuchovalo, megalomanské scény sa striedali ako na bežiacom páse, až som z nich bol nakoniec úplne otupený a znudený. Chýbal tomu osobný rozmer, len som odovzdane sledoval akú ďalšiu neuveriteľnú vec si na mňa autor pripraví nabudúce.

Nájdu sa samozrejme aj podarené pasáže (hlavne Li Heng), ale ako celok je hlavným prínosom knihy zaplnenie bielych miest v príbehu, na ktoré Eriksonovi v „hlavnej“ sérii nevyšiel čas. 6-/10

2 17.01.2016

Veľmi rozporuplná kniha, ale v konečnom dôsledku natoľko zaujímavá, že ju radím k vrcholom série. A to i napriek tomu, že polovica knihy je totálne o ničom a bez váhania by som ju vyškrtol. Aby som bol konkrétnejší, hovorím o všetkom čo sa deje mimo Darúdžhistanu, špeciálne Čierny Korál zaplnený skľúčenými Tiste Andii rozjímajúcimi nad časmi minulými ma prudko nebavil. Línia s Umierajúcim bohom a Vykupiteľom potom pôsobila ako ďalšia zbytočná komplikácia príbehu, ktorý by sa bez nej bez problémov obišiel (identita Umierajúceho boha mi navyše príde značne idiotská a vycucaná z prstu). Všetky tieto pasáže sú navyše zamorené prázdnym filozofovaním, ktoré je len zriedka obohacujúce a väčšinou sú len mlátením prázdnej slamy.

Darúdžhistan, to je ale iná káva. Erikson si očividne začal veriť natoľko, že sa odvážil experimentovať a z Kruppeho urobil komentátora príbehu. Jeho ústami nám tak pomaly skladá mozaiku príbehov známych (ktorých je našťastie väčšina) aj nových postáv. Riešia sa hlavne malé, osobné príbehy, ktoré sú pre "veľký" dej naprieč sériou bezvýznamné, ale veľmi dobre sa čítajú, obzvlášť Murilliovu záchrannú výpravu považujem za to najlepšie čo Erikson napísal. V závere sa už tradične všetky linky pretnú v pôsobivom finále, ktoré je skutočne úžasná epická jazda plná osudovosti a veľkých skutkov. Opäť v ňom ale pri bližšom pohľade vidím aj mnoho prehreškov voči logike chovania postáv a výhrady mám aj k prepálenému pátosu a spôsobu, akým do seba jednotlivé dejové línie zapadnú. Za prejavenú odvahu, bohatý jazyk a ojedinelý čitateľský zážitok si ale tie štyri hviezdy kniha určite zaslúži. 7+/10

PS: Mantra fanúšikov série na malazanempire.com "timeline is not important" bola postavami mladého Harrla a Karsových dcér povýšená na úplne nový level. Erikson tok času fakt nezvláda.

Môj najobľúbenejší diel, tentokrát má kniha premiérovo dokonca aj dej, to rovno taký v ktorom ide o záchranu vesmíru. Niektoré nápady ma absolútne položili (bistromat, lietanie, Agradžag) a zvyšok si proste len drží kvalitu geniálnych predchodcov. Stopárov sprievodca v najlepšej forme. 9+/10

2 05.03.2015

Dvojka začína presne tam, kde končí jednotka a kvalitatívne je úplne rovnocenná. Oproti prvej časi je dejovo trochu roztrieštenejšia, ale zábava je to minimálne rovnako dobrá ako minule. Všetky obľúbené postavy sú späť a vesmír má stále čím prekvapiť. 9/10

2 05.03.2015

Druhá zbierka zaklínačských poviedok mi sadla o niečo menej ako prvá. Príbehy sú príliš dlhé, ich pointy nie sú tak úderné a hlavne z posledných dvoch je cítiť, že sú skôr prológom k ságe. To nie je nutne zlé, ale nefungujú tak dobre sami o sebe. Epilóg už je len taká blbina, ktorú ani nemá zmysel brať vážne. 8+/10

2 04.03.2015

Po skoro idylickom úvode príbeh potemnel a Geralt s Ciri narážajú na svet politických ambícii, je nutné učiniť ťažké rozhodnutia a čeliť neúprosnému osudu. Druhú časť ságy definujú udalosti na Thanedde, ktorými sa konečne začne hlavná zápletka. Tento diel sa mi aj napriek geniálne napísaným pasážam z Gors Velenu ("Ke vší smůle někdo neviditelný v davu dul jako pominutý na mosazný trombón. Rozhodně to nebyl žádný hudebník." - o pár odsekov ďalej - "Trubač na trombón utichl. Pravděpodobně ho někdo zabil.") a z banketu kúzelníkov páčil o vlas menej ako prvý, lebo následné trampoty Ciri už neboli tak záživné (a zábavné). Figúrky na šachovnici sú ale rozostavené, hra sa začína. 9/10

2 04.03.2015

Veľmi zvláštna kniha, hrozne ťažko sa mi čítala lebo je neskutočne popisná (seriózne, detailný popis tváre človeka čo sa v knihe už nikdy potom neobjaví na jednu celú stranu je už dosť overkill) a dej plynie neskutočne pomalým tempom, no nemožno jej uprieť čaro. Hlavným hrdinom nie je žiadna z postáv, ale samotný hrad so svojou gotickou atmosférou rozkladu, bizarné figúrky žijúce vo svete prastarých tradícii za jeho múrmi sú tu hlavne na jeho zdôraznenie. 7+/10

2 03.03.2015

Doteraz s prehľadom najslabší diel série. Autorka očividne vyčerpala všetky dobré dejové nápady v predošlých knihách a päťka je len 800 (!) strán plných vaty s jedným nepríliš prekvapivým proroctvom a jedným úmrtím na konci. Chovanie postáv, obzvlášť Pottera a Brumbála nedáva zmysel. Väčšinu času sa kniha venuje fašistickým metódam ministerstva a dej sa nikam neposúva. Niektoré línie knihy sú úplne tragické, narážam hlavne na všetky kapitoly s Hagridom, ktoré sú vyložene otrasné. Nad niektorými prvkami príbehu ostáva zdravý rozum stáť (miestnosť najvyššej potreby považujem za najzúfalejší nápad literatúry, testráli sú mega wtf a dalo by sa pokračovať). Celkovo finále, kde sa konečne už deje niečo zaujímavé, je plné logických dier a náhod. Relatívne priaznivé hodnotenie dávam len preto, že aj napriek všetkým týmto nedostatkom sa to dalo zvládnuť bez ujmy a zaujímalo ma, čo bude ďalej. 5+/10

2 03.03.2015

Opäť zaujímavo vystavaný príbeh s vynikajúcim rozuzlením. Logika už miestami mierne škrípe a konanie niektorých postáv je niekedy dosť nepochopiteľné (Dursleyovi, Hermiona, Snape), ale zatiaľ to moc nevadí. Taktiež vysvetľovačiek je viac než by sa patrilo. 8/10

2 03.03.2015

Výborne vymyslený a spracovaný príbeh, ktorý sa stále nesie vo veľmi rozprávkovom duchu a ten podľa mňa k Potterovi sedí najviac. V oblasti dobrodružných kníh pre mladších čitateľov je to špička. 8+/10

2 03.03.2015

K tejto knihe som pristupoval s veľkým očakávaním a preto sa nemôžem ubrániť sklamaniu. V živote som prečítal veľa kníh a táto je určite v spodnej polovici. Hlavné postavy sú ploché, štýl písania primitívny (=jednoduchý až hanba) a pointa neprináša žiadne nové senzačné myšlienky (to chápe každý kto videl/čítal Posledné pokušenie Krista). Je to len klasická priemerná detektívka na ktorej sú zaujímavé len konšpirácie, ktoré stavajú na veľmi pochybných faktoch. Osobne som sa príbehu začal otvorene smiať po pasáži s Waltom Disneym. Jediný klad knihy je v tom, že udržuje čitateľa v očakávaní, čo sa stane. Bohužiaľ, vždy len prejdú k ďalšej absurdne ťažkej hádanke, ktorú rozlúsknu behom pár minút. Od polovice knihy ide kvalita nadol. 5+/10 PS: Cirkev neuznávam, ale táto kniha mnou nepohla.

2 03.03.2015

Raz za čas sa stane, že si s Terrym absolútne nesadneme a toto je bohužiaľ ten prípad. Pratchett tentokrát opustil bezpečné vody parodovania moderného sveta a vrhol sa na príbeh o netradičnej apokalypse spôsobenej zastavením plynutia času. Námet to je ambiciózny, autorov sústavným vtipkovaním odľahčený štýl písania mi k nemu ale vôbec nesedel. Navyše bordel v postavách, ich motiváciách a celkovo v deji, ktorý už notoricky zažívam na začiatku každej knihy zo Zeměplochy, mi tentokrát vydržal až ďaleko za jej polovicu. Neviem či Pratchett píše tak chaoticky schválne, alebo ho len ja nestíham sledovať, no dôsledkom bolo, že som s knihou skôr bojoval než si ju užíval. Tentokrát mi záchranné koleso nehodili ani postavy. Zuzanu som nikdy moc nemusel a mnísi strážiaci čas ma tiež neoslovili. Chápem síce dôvody prečo je väčšina čitateľov nadšená - namiešať takýto komplikovaný koktejl je obdivuhodný výkon - ale tento drink nebol podľa môjho gusta :-) 5-/10

1 26.04.2024

Cornwellovi sa s Uhtredom nechce lúčiť a tak namiesto toho aby mu na sklonku života doprial chvíľu pokoja v rodnom Bebbanbugu ho vyslal na ešte jednu výpravu na juh. Anglicko sa predsa samo nezjednotí, že áno. Takže ako sa hovorí, “one last ride” a ide sa. K sérii som sa vrátil po dlhšom čase, ale vďaka tomu že autor v skratke vždy pripomenie kto je tá či oná postava som nemal problém sa rýchlo zorientovať v menách ani v situácii. Dej je celkom jednoduchý a prehľadný, nikde sa nezdržuje a ubieha v rýchlom tempe. Kniha sa vďaka tomu opäť číta jedným dychom, hoci pocit nastavovanej kaše je tiež neodbytný. Hrdinu opäť prísaha ženie od jedného maléru k druhému, tentokrát dokonca k osobnému poníženiu a strate svojho slávneho meča Hadieho dychu. Po smrti kráľa Edwarda je to ale zas len on, kto bude jazýčkom na váhach v tom, ktorému z dvoch následníkov bude patriť uvoľnený trón. Hoci som si po väčšinu knihy hovoril “číta sa to dobre, ale je to vlastne zbytočné”, tak tradične akčné finále pri bránach Lundene ma presvedčilo Uhtredovi tú štvrtú hviezdu predsa len dať. Nasledujúca kniha má byť už konečne finálnou a ja som veľmi zvedavý ako sa osudy tohto nespočetnými bitkami ošľahaného starého harcovníka nakoniec uzavrú. 7/10

1 26.02.2023