Knihochod Knihochod komentáře u knih

☰ menu

Cítit znovu Cítit znovu Mona Kasten

Očakávala som a veľmi sa tešila na ten deň, kedy sa mi podarí vylosovať niektorú z knižiek od Mony Kasten a myslím, že po tom množstve pozitívnych ohlasov, ktoré kolujú všade po knižných Instagramoch či rôznych databázach sa tomu netreba čudovať. S veľkým potešením a úsmevom na perách Vám teda musím oznámiť, že moja romantická knihomoľská dušička bola potešená!

Ešte by som na začiatok chcela podotknúť, že som si plne vedomá tým, že som začala tretím dielom a teda osobne si myslím, že to nie je žiaden problém, pretože nadväznosť na predchádzajúce knižky je letmá a ja osobne si toho mnoho o iných pároch, ktoré tu boli spomenuté, nepamätám.

A teraz už by som sa rada pustila do samotného názoru a začala rovno s postavami. Hlavná protagonistka - Sawyer - je za mňa vykreslená bravúrne. Či už sa jedná o to, čím všetkým si za svoj život prešla alebo o jej správanie, ktoré z daných udalostí vyplýva. Neviem čím to je, ale aj napriek tomu, že neuznávam vzťahy na jednu noc, ktorých ona mala neúrekom, neustále som s ňou sympatizovala. A Isaac? Už rozumiem, prečo je všetkými tak ospevovaný. Z môjho pohľadu jeden z tých mužských hrdinov do ktorých sa jednoducho nedá nezamilovať.

Taktiež štýl písania autorky mi bol veľmi sympatický. Páčil sa mi jej spôsob vyjadrovania informácií a toho, ako drží čitateľa v strehu až do úplného konca. A to aj napriek tomu, že už na samom začiatku viete, že sa to všetko šťastne skončí (a ak ma už nejaký ten čas sledujete, tak viete, že ja šťastné konce zbožňujem).

Hodnotenie na záver? Ja určite odporúčam i keď nedám plný počet hviezdičiek, pretože žiadny úplne nečakaný moment prekvapenia sa nekonal. Každopádne je to príjemné oddychové čítanie prakticky pre každého - mamičku, babičku, tetičku. Jednoducho pre tých, ktorí májú aspoň trošku radi romantické knižky.

14.01.2023 4 z 5


Duchové rodiny Folcroftů Duchové rodiny Folcroftů Darcy Coates

Táto kniha od autorky bola za mňa zatiaľ najslabšou knižkou z celej série Strašidelných domov, pretože som sa ho nebála čítať po zotmení.

Nie je to však tým, že by sa snáď štýl písania autorky nejako zmenil - to vôbec nie. Avšak dej a celková zápletka mi prišli ako vystrihnuté z nejakej paródie na duchárske príbehy. A to ma po prečítaní prvých troch častí vcelku zarmútilo.

Zo začiatku som sa začítala vcelku rýchlo, pretože, ako pravidelne píšem, štýl písania je za mňa jeden z tých lepších, ktorý mne veľmi vyhovuje. Objavilo sa aj pár záhadných momentov, nechýbali ani duchovia ALE vôbec neboli postychtiví a krvelační, čomu už som ja asi odvykla.

Postavy, oproti predchádzajúcej časti, boli také akési plytké. Starý "manželský pár" mi bol od samého začiatku nesympatický a všetko okolo nich som viac-menej odhadla správne. A čo sa hlavnej hrdinky týka, na tak mladé dievča mi pripadala až priveľmi bystrá a nebojácna, čo už aj na mňa pôsobilo nereálne.

Každopádne, keďže táto knižka je súčasťou série, tak si myslím, že by ste si ju určite mali taktiež prečítať a utvoriť si na ňu svoj vlastný názor. Ten je v konečnom dôsledku najdôležitejší.

14.01.2023 2 z 5


Od oltáře do Santiaga aneb na svatební cestu pěšky Od oltáře do Santiaga aneb na svatební cestu pěšky Lukáš Hanuš

Toto je jedna z tých knižiek, ktorú som si kúpila len preto, že ma zaujal jej názov a bola som veľmi zvedavá, či to nebude jeden z tých názvov, ktoré čosi hlásajú, avšak realita je úplne odlišná. S potešením môžem konštatovať, že kniha je naozaj o tom, o čom vypovedá aj samotný názov!

Zo začiatku ma troška vyplašila dĺžka, keďže čítačka mi hlásila číslo veľmi blízko päťstovky. Veľkým plusom však je, že kapitoly sú naozaj kratučké, takže stránky krásne ubiehajú ani človek poriadne nevie ako.

Priznávam, od samého začiatku som sa nenudila a premýšľala, ako to celé nakoniec s touto dvojicou skončí a či do toho Santiaga naozaj dôjdu. A ak dôjdu, tak či nebudú zrelí tak na okamžitý rozvod. Ako to naozaj dopadlo Vám nenapíšem, pretože to by ste potom nemali dôvod si tú knižku kúpiť a sami prečítať.

Kapitoly sú písané ako z pohľadu Jany, tak aj Lukáša, čo mne veľmi vyhovuje. Bavili ma ich myšlienkové pochody, ich konverzácie a to všetko, čo zažili. Taktiež veľmi chválim dodatky z denníkov, ktoré si počas cesty naši pútnici písali. A priložené ilustrácie boli taktiež veľmi výstižné a komické - v dobrom zmysle slova, samozrejme.

Uznávam, že to miestami bolo o tom istom stále dookola, no netreba sa tomu čudovať, keďže je v knižke popisovaný každý jeden deň ich cesty - od začiatku až po koniec. A to sa, hold, niekedy nevyhne jednotvárnosti.

Veľmi som rada, že som na túto knižku narazila, pretože je vyslovene oddychová, no i tak dokáže zaujať svojou nezvyčajnou témou. Takže ja bez strachu odporúčam!

14.01.2023 5 z 5


Přízraky domu Carrowů Přízraky domu Carrowů Darcy Coates

Tak, ako som sa bála pri tejto časti Strašidelných domov, tak som sa veru už dávno nebála.

Nepríjemný paranoidný pocit sa vo mne prebudil prakticky už v momente, kedy som knižku chytila do rúk a trval bez prestávky až do poslednej stránky. A to aj vtedy, keď som zrovna nečítala - pohybovanie sa či umývanie riadov naproti oknu, keď už vonku prevládala tma, bolo pre mňa takmer nemožné. Pár dní trvalo, než som tieto činnosti bola opäť schopná vykonávať aj po západe slnka. No, a o tom, že som trpela nočnými morami, sa radšej nebudem ani dlhšie rozpisovať. Ale snúbenec tvrdil, že moje vyplašené hekanie bolo veľmi desivé.

Možno by som mohla povedať, že určité momenty som dokázala celkom ľahko predvídať, ale akosi som aj tak bola prekvapená a vyplašená, a to aj napriek tomu, že sa stali presne tak, ako som si myslela, že sa stanú.

Čo sa týka postáv, upodozrievala som úplne každú, keď sa v deji udialo niečo zlé, čo nemalo žiadne vysvetlenie a nedôverovala som ani jednej z nich. Ale teda nemala som pocit, že by tam niektorá bola úplne zbytočne.

Za mňa teda zatiaľ najlepší a najstrašidelnejší zo Strašidelných domov od tejto autorky, ktorý môžem iba odporučiť!

14.01.2023 5 z 5


Stíhači Stíhači Ján Spišiak

Ja sa za hokejového fanúšika nepovažujem. Áno, občas si nejaký ten zápas pozriem, no i to viac-menej z donútenia.

Keď som bola oslovená vydavateľstvom, či by som si nechcela túto knižku prečítať, zostala som trošku na vážkach, pretože som si nebola veľmi istá, či som práve ja ten správny adept na hodnotenie hokejového príbehu. Nakoniec ale musím prejaviť svoju spokojnosť z toho, že som súhlasila.

Knižka ma do seba okamžite vtiahla tým, ako jednoducho, avšak pútavo zároveň, je napísaná - žiadne dlhé opisy, žiadna zložitá terminológia. Jednoducho všetko pekne-krásne polopatisticky vysvetlené tak, aby to pochopil každý čitateľ. Či už hokejový fanatik alebo nie.

Postavy boli perfektné svojou rozdielnosťou a tým, ako práve tie ich rozdiely utvorili jeden úžasný celok. Cením veľmi originálne zapojenie ľudí, ktorí na prvý pohľad vyzerajú nedôležito, avšak ich neprítomnosť som si na úplnom konci nedokázala predstaviť. A samozrejme nemôžem nespomenúť tú nenásilnú romantickú linku, ktorá podľa mňa tomu celému príbehu dodala nádych ešte väčšej reálnosti. Skrátka sa to netočilo iba okolo hokeja a takú romantickú dušu, ako som ja, niečo také vždy poteší.

Autorov humor zbožňujem! Nebyť snúbenca, ktorý na mňa hádzal vystrašené pohľady, keď som z ničoho nič vyprskla do hlasného smiechu, ani by som si neuvedomila, koľkokrát som sa naozaj schuti a nahlas zasmiala. A keď som mu dané pasáže čítala nahlas, smial sa tiež.

Takže áno, knižku odporúčam, pretože je perfektná. Akurátne dlhá, vtipná a vhodná pre kohokoľvek - či už hokejového nadšenca alebo len človeka, ktorý síce športu veľmi nerozumie, ale rád si o ňom aspoň čosi prečíta (ja).

P. S. Som rada, že to pani Irenka Guzmíková, za slobodna Flajšerová, prežila!

14.01.2023 5 z 5


Tajemství sídla Craven Manor Tajemství sídla Craven Manor Darcy Coates

Zrejme začínam byť fanúšikom duchárskych príbehov, ktoré majú šťastný koniec a užívam si to!

Aj napriek tomu, že som určité okamihy z príbehu vedela predpovedať, alebo som aspoň trošku tušila čo sa asi stane, nemôžem povedať, že som sklamaná.

Skvelý štýl písania autorky si ma hneď na začiatku úplne podmanil a ja som mala problém sa od príbehu čo len na chvíľočku odtrhnúť. A to aj navzdory tomu, že som opäť zažívala ten nepríjemný pocit, že v byte nie som sama, spojený so zimomriavkami po celom tele a tiež tomu, že som po zotmení odmietala umývať riad, keďže kuchynské okno máme otočené do tmavej záhrady.

Hlavný protagonista - Daniel - mi bol znovu veľmi sympatický a do jeho pocitov v určitých momentoch som sa taktiež dokázala vcítiť - keď sa bál on, bála som sa tiež. Keď sa on smial, ja som sa síce stále bála, ale aj sa mi podarilo trošičku sa zasmiať. Akurát stále nechápem, čo majú tie postavy s tými prehnanými hrdinstvami. Ako som napísala v minulom príspevku k prvému strašidelnému domu - ja už by som nežila.

Jediné, čo ma v prípade tejto knižky zarážalo, bol fakt, že Daniel mal určité pravidlá, ktoré nesmel porušiť a že ich nebolo zrovna málo. No i tak, keď nejaké porušil (a nie raz) vôbec nič sa mu nestalo. Neniesol za ne žiadne následky. Neviem, či už mám vďaka tomuto žánru tak pokrútenú myseľ, no možno by mu trošku viac utrpenia neublížilo. Možno nejaké to bububu navyše by mu dokonca aj prospelo.

Čo sa ale celkového príbehu týka, ani v tomto prípade nie som vôbec sklamaná a s čistým svedomím odporúčam. Veď sa pozrite, v krátkom čase som dočítala už druhú strašidelnú knižku a teším sa na tretiu.

14.01.2023 4 z 5


Zlodejka otcov Zlodejka otcov Monika Macháčková

Asi už som vážne zaujatá voči všetkému, čo má na sebe označenie "Evitovka", pretože sa mi ani táto knižka jednoducho nepáčila a jej celková téma mi prišla tak obyčajná, že naozaj nerozumiem, prečo sa niekto rozhodol napísať o tom celú knižku.

Popravde, zrejme ma to mohlo napadnúť hneď na začiatku, že to bude príbeh tohoto rázu ale ono nie. Aj napriek mojej minulosti s Evitovkami som si stále prechovávala naivnú nádej, že to možno bude úžasná knižka, ktorá ma posadí na zadok.

Avšak skôr, ako sa pustím do toho, čo ma na príbehu ako takom vyslovene štvalo musím povedať, že autorka vôbec nepíše zle. Jej štýl písania mi veľmi sadol, čítalo sa to veľmi dobre a našla som aj zopár naozaj krásnych myšlienok s ktorými som sa plne stotožňovala.

Žiaľ, celé to zatienila téma príbehu, ktorá mi vôbec nepripadala taká dychberúca alebo neobyčajná, že by o nej nutne musela existovať knižka. Hlavná zápletka, podľa ktorej sa aj knižka volá, nebola vlastne absolútne žiadnou zápletkou, keďže som jej vývoj odhalila v tom istom okamihu v ktorom aj začala a naivnosť hlavnej hrdinky som absolútne nepobrala, keďže bola najnaivnejšia zrovna v takých momentoch, kedy bola pravda zreteľne viditeľná, no ona ju jednoducho ignorovala, pretože inak si to naozaj nedokážem vysvetliť.

Takže nie, túto Evitovku opäť odporučiť nemôžem, pretože to jednoducho nie je knižka, ktorá by Vám mohla aspoň niečo málo do života dať.

14.01.2023 1 z 5


Duch domu Ashburnů Duch domu Ashburnů Darcy Coates

Netajím sa tým, že som posero a ani tým, že jedným z mojich knižných predsavzatí je zbavenie sa tohto označenia. A aký je najlepší spôsob tohto zbavovania? Netuším. Ale čítanie kníh od tejto autorky tam určite nepatrí.

Už od samého začiatku čítania som mala veľmi nepríjemný pocit, ako keby na mňa mali zo stránok každú chvíľku vyskočiť všetky možné i nemožné strašidelnosti a úplne ma pohltiť. Nebudem Vám klamať, keď poviem, že mi po celú dobu behali od strachu zimomriavky po tele, no i tak som sa od knižky nemohla odtrhnúť.

Po dlhej dobe strávenej nad Odeonkou bola pre mňa dĺžka kapitol veľmi príjemným zistením a tiež dôvodom, prečo sa príbeh čítal tak ľahko a rýchlo - žiadne zbytočne zdĺhavé opisy. Skrátka iba to dôležité, čo čitateľ (alebo teda aspoň ja) k pochopeniu potrebuje.

Čo sa hlavnej hrdinky týka, pripadala mi veľmi sympatická i keď na môj vkus až příliš odvážna. Popravde, keby som bola hrdinkou príbehu ja, zrejme by som bola po smrti už niekde na začiatku.

V tomto prípade sa konal i "WOW" efekt na záver, ktorý by som naozaj nedokázala predpovedať ani v prípade, že by som v odhadoch vynikala. Akurát mi asi posledné 4 strany pripadali až rozprávkové, priam komické. Ale bol to jediný okamih počas celého čítania, kedy som sa nebála.

Na záver iba dodám, že i keď to nie je žáner, ktorý by som v minulosti obvykle dobrovoľne vyhľadávala, veľmi sa mi to páčilo a vyvolávalo to vo mne presne také pocity, aké by som od kvalitnej duchárskej knihy očakávala. Takže s čistým svedomím odporúčam, pretože keď som to zvládla ja, Vy to s prehľadom isté zvládnete tiež.

14.01.2023 4 z 5


Nezapomenutelná cesta Nezapomenutelná cesta Nicholas Sparks

Moj vzťah ku knižkám z pera tohto autora začal kedysi dávno, keď som vyslovene vyhľadávala romantické knižky, ktoré ma na konci zanechali celú uplakanú a usoplenú. A pretože zrejme trpím občasnou potrebou psychického sebetrýznenia, vo veľmi krátkom čase som prečítala väčšinu jeho kníh a, nebudem Vám klamať, bola som zničená.

A inak to nebolo ani pri tomto útlučkom príbehu, ktorý je tak plný emócií, že som ho jednoducho nedokázala prečítať na posedenie. A to aj napriek tomu, že som sa nevedela dočkať toho dňa, kedy si ho konečne vylosujem.

Tým, že som už niekoľkokrát videla rovnomenný film, pociťovala som na sebe istú deformáciu, kedy som očakávala niečo, čo vo filme bolo, avšak v knihe sa neobjavilo. Bola som sklamaná? Práve naopak. I keď scénou s tetovačkou by som nepohrdla. Každopádne, s tetovačkou či bez, aj tak som na konci plakala.

Čo sa týka postáv, knižný Landon mi pripadal sympatickejší a menej rebelský ako ten filmový, čo, musím povedať, mi veľmi imponovalo. A Jamie, tá bola jednoducho taká, aká mi aj pripadala vo filme - milá a neustále veriaca v dobro ľudstva.

Knižku prosto a jednoducho odporúčam. Najmä teda všetkým romantickým dušiam, ktorým nevadí, že po dočítaní budú mať zlomené srdiečko a pravdepodobne vyplačú menšie jazero. Rovnako ako ja pri zatiaľ každej knižke od Nicholasa Sparksa.

14.01.2023


Než potkala mě Než potkala mě Julian Barnes

Môj vzťah s Odeonkami sa nedá jasne definovať, pretože niektoré mi nevadia, no pri niektorých premýšľam, ako niečo také mohol daný autor napísať. S poľutovaním musím konštatovať, že táto knižka patrí do kategórie číslo dva.

Podľa anotácie - pod ktorou by som si ani v najmenšom nedokázala predstaviť to, o čom knižka reálne bola - mi prišla zaujímavá. Predsa len, keby tomu tak nebolo, tak by som si ju určite nevybrala.

Pravdepodobne prvým varovným signálom, ktorému som mala venovať trošku pozornosti je fakt, že som sa od samého začiatku jednoducho nedokázala začítať a plne sa na príbeh sústrediť, takže si mnoho vecí nepamätám. Skôr iba tie bizarnosti, ktoré som jednoducho nedokázala spracovať. A uznajte, že pri knižke, ktorá má čosi máličko cez 200 strán, no človek i tak úplne nechápe jej pointu a dôvod vzniku, je to trošku problém.

Čo som ale teda z toho mála, čo sa mi v hlave udržalo, pochopila, príbeh rozpráva o chorobne žiarlivom človeku, ktorému sa hlavou preháňa jedna absurdná myšlienka za druhou a neustále rieši bývalých milencov svojej manželky z čias, kedy sa ani nepoznali, čo mne osobne príde pritiahnuté za vlasy. Ani jeho konanie vo všeobecnosti mi neprišlo príliš realistické a ten koniec, ten som už vôbec nepobrala a ešte niekoľko hodín sa mi v mozgu pretáčali presýpacie hodiny, ktoré nakoniec vyústili v jeden obrovský error. Áno, až do takej miery to môj mozog odmietal spracovať.

Každopádne si asi dokážete, podľa vyššie napísaných riadkov, predstaviť, aké sú moje celkové pocity z tohto literárneho počinu. Neviem, možno je to čisto iba vo mne, že som posolstvo príbehu nepochopila alebo pochopila úplne zle, no odporučiť Vám ho jednoducho nemôžem. A popravde, ani nechcem.

14.01.2023 odpad!


Jak zkrotit svůdníka Jak zkrotit svůdníka Evie Dunmore

Na návrat do sveta sufražetiek a boja za práva žien som sa veľmi tešila. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď som sa dozvedela, že v slovenčine sa ďalšie časti vydávať nebudú, avšak našťastie, že existuje české vydanie. I keď si nie som istá, či je v tomto prípade vhodné použiť slovíčko “našťastie”.

I napriek tomu, že si autorka zachovala svoj skvelý rozprávačský štýl, mala som veľký problém do príbehu sa začítať a približne polovicu knihy sa vyslovene nudila, čo je smutné, keďže má kniha nejakých 450 strán. Ale teda v druhej polovici sa už konečne čosi začalo diať, už to čítanie nebola až taká nuda. Príde mi však trošku smutné, že ma najviac bavili erotické scény, ktoré by v tomto druhu kníh mali byť iba také spestrenie deja, no pre mňa to bolo asi to najzáživnejšie, čo sa za celú dobu udialo.

Čo sa ale týka hlavných hrdinov, Lucie i Tristan mi absolútne nesadli a nenašla som medzi nimi ani za štipku chémie, ktorá by bola aspoň trošku podobná tej, ktorá prevládala medzi hlavnými protagonistami z prvej časti. Ohľadom Lucie bolo stále spomínané, že je čiernou ovcou rodiny i spoločnosti a ohľadom Tristana to, že po ňom skrátka túži každý bez ohľadu na to, či je to vôbec človek (reálne sú podľa knihy z neho odvarené aj MAČKY, ktoré NEMAJÚ radi mužskú spoločnosť!).

Naozaj ma mrzí, že prvý diel bol taký úžasný a tento druhý musím ohodnotiť tak, ako som ho ohodnotila. Tým, že je to súčasť série, tak by ste tento diel vynechať nemali, ale keby to bola samostatná knižka bez pokračovania, odporučiť by som vám ju rozhodne nemohla.

13.01.2023 1 z 5


Matkin hrob Matkin hrob Lisa Regan

Toto bola jednoznačne zatiaľ najlepšia časť tejto detektívnej série. Zrejme je to odvážne tvrdiť, keďže zatiaľ v slovenčine vyšli iba tri časti, ale … WAU!

Konečne som sa ja - človek neschopný orientovať sa v zložitých zapletkách, necítila stratená ako Atlantída ale reálne mala jasné podozrenie a v duchu si utvárala vysvetlenia a závery.

Celá zápletka začala veľmi sľubne a ja som od prvej kapitoly bola vtiahnutá do deja takým spôsobom, že bolo len veľmi ťažké odtrhnúť sa od čítania.

Pri vyšetrovaní tohto prípadu sa čitateľ dozvedá viac o Josie a jej minulosti, ktorá bola príšerná, avšak napísaná tak skvelo, že mi behal mráz po chrbte.

Všetky postavy, s ktorými sa s postupujúcim dejom stretáme, majú svoju dôležitú úlohu ako v Josienej minulosti, tak v jej prítomnosti a ja som sa do toho umného prepojenia skratka zamilovala.

Nechcem napísať viac, aby som neprezradila nič dôležité a vy ste mali dôvod si túto knihu (a aj tie ostatné) prečítať a zamilovať si ich aspoň tak podobne, ako ja.

Už teraz sa teším na ďalšiu časť!

11.01.2023 5 z 5


Domek v Irsku Domek v Irsku Julie Caplin

Ja tú sériu Romantických útekov jednoducho zbožňujem a o to viac ma mrzí, keď musím niektorej z častí dať veľmi nízke hodnotenie.

Dovoľte, aby som sa na chvíľku, než začnem so všetkými negatívami, zastavila a nezabudla opomenúť obálku knihy, ktorá je, rovnako ako všetky ostatné, pohladením pre oči.

Celé bodové hodnotenie, ktoré táto kniha odo mňa dostane, tvorí najmä popis Írska, jeho hlavného mesta, pamiatok, krajiny, … a jedla, pri ktorého popisoch mi div sliny netiekli po brade, keďže mnohé pokrmy zneli veľmi lákavo.

Tu však moje nadšenie končí.

Hlavná hrdinka Hannah bola jedno veľmi nesympatické stvorenie, ktoré sa akosi stále nedokázalo rozhodnúť ohľadom toho, čo vlastne v živote chce či nechce. A keď to nedokázala ani po tom, čo jej bolo všetko bez akejkoľvek jej námahy naservírované priamo pod nos, to ma teda takmer dojalo (nie v dobrom slovazmysle). Och, a nesmiem zabudnúť na fakt, že je nám takmer v každej kapitole pripomínané, že Hannah nevie variť a v kuchyni je teda úplne márna.

Conor ma tiež pekne hneval. Na takú sebestrednú postavu som v knižke uz dlhšiu dobu nenarazila a ten jeho prístup ala “každý vie, kto som a chce ma zneužiť pre moju slávu” ma nútil pretáčať oči až kamsi ku stropu.

Dej bol veľmi predvídateľný a jemná zápletka, ktorá sa nám začala rysovať na pozadí toho všetkého ma zo začiatku trošičku potešila, no to, ako ju autorka odbila, ma nepotešilo ani v najmenšom. Pripadalo mi to, ako keby na ňu autorka zabudla a ku koncu si spomenula, že zabudla odhaliť, ako to celé vlastne bolo a tak to v rýchlosti sfúkla len tak, aby sa nepovedalo.

Mrzí ma hodnotenie, aké tejto knihe dávam, ale moje sklamanie je veliké a tak nemôžem inak …

09.01.2023 1 z 5


10 rande naslepo 10 rande naslepo Ashley Elston

Sophie už sa nemôže dočkať, ako strávi vianočné prázdniny v spoločnosti svojho priateľa. Avšak ten by si dal od ich vzťahu najradšej pauzu, tak sa Sophie so svojím zlomeným srdcom uchýli k starým rodičom, ktorých dom je plný rodinných príslušníkov. A aby toho nebolo málo, stará mama vymyslí plán, ako jej srdce dať do poriadku - v priebehu nasledujúcich desiatich dní absolvuje desať rande naslepo, ktoré dohodnú jej príbuzní. Sophie to znie ako najhoršie vianočné prázdniny. Ale čo keď nakoniec budú tými najlepšími?

Po zvyšných knihách, ktoré som čítala v rámci svojho Adventného čítania, som sa do tejto púšťala bez akýchkoľvek väčších očakávaní. Musím ale podotknúť, že som i tak bola veľmi milo prekvapená.

Toto dielo je nádherné, ako po vizuálnej stránke, tak aj po tej obsahovej a naozaj som sa veľmi príjemne bavila. Aj ma na to tie Vianoce trošku viac navnadilo.

Je to veľmi oddychové čítanie, ktoré, KONEČNE, neobsahuje žiadne životné tragédie. Kde sú všetci spokojní, zdraví, šťastní. Presne takúto knižku som, po všetkých tých, životnými katastrofami popretkávaných, potrebovala.

Postavy boli úžasné. Každá jedna. Najviac ma asi prekvapila hlavná hrdinka, ktorá bola veľmi príjemná, milá, dobrá a nechovala sa ako rozmaznaný zasran. Ostatní jej rodinní príslušníci ma tiež bavili. Ja sama pochádzam z veľkej rodiny, takže som sa do hlavnej hrdinky vedela vcítiť. A chlapci na dohodnuté randíčka, to je kapitola sama o sebe a ich popisovanie by bolo na dlhú dobu. Avšak v skratke môžem povedať, že svojskosť každého z nich ma neuveriteľne bavila. Až na Grffina. Ten by akurát tak zaslúžil pár faciek.

Pokiaľ hľadáte príjemné oddychové čítanie, ktoré Vás pobaví a nevenuje sa otravnej hlavnej hrdinke, ktorá by si zaslúžila preplesk, toto je presne ono. Za seba môžem jedine odporučiť.

07.01.2023 5 z 5


Výmluva samoty Výmluva samoty Dalibor Ivanega

Ja a poézia sme nikdy neboli veľkými priateľkami, a tak som trošku váhala, či na možnosť prečítať si túto kratučkú knižôčku kývnuť alebo nie. Nakoniec som rada, že som neodmietla, pretože tá poézia tu bola prosto a jednoducho perfektná. A áno, dovoľujem si to tvrdiť aj napriek tomu, že s poéziou mnoho skúseností nemám.

Nebudem klamať, čítanie bolo záležitosťou necelej hodiny, avšak celá tá krátka doba bola plná veľmi silných emócií a aj keď som si povedala, že si jednotlivé časti budem dávkovať, nedalo sa to a musela som čítať ďalej. Mrzí ma ten rozsah, pretože by som určite zvládla prečítať si toho viac.

Naozaj sa mi ešte nestalo, že by som celý príbeh čítala so zimomriavkami na tele a slzami v očiach, ale presne to mi toto dielko spôsobilo. A ten koniec ma zničil, takže som si aj trošku pofňukala a poplakala.

Autorov spisovateľský talent, ktorý je v texte jasne viditeľný, mi úžasne sadol a nemám mu naozaj čo vytknúť. To, ako poézia dopĺňala súvislý písaný text bolo úžasné a celú atmosféru príbehu nádherne dopĺňali ilustrácie, na ktoré bolo radosť sa dívať a obdivovať ich.

Ja teda nemôžem inak, iba tento kratučký počin odporučiť s tým, že sa Vás proste dotkne na tých správnych miestach.

07.01.2023 5 z 5


Sněží, sněží... Sněží, sněží... Lauren Myracle

Tri Vianočné príbehy, odohrávajúce sa v malom mestečku uprostred snehovej búrky, jasne dokazujúce, že nie vždy to, po čom človek túži, je preňho to pravé.

Priznám sa, že som túto knižku už dávnejšie čítala, avšak nepamätala som si z nej absolútne nič. A ešte ma aj zmiatol film na Netflixe.

Ako som už písala v inom príspevku, často poviedkové knižky nevyhľadávam, pretože ma trošku irituje fakt, že na seba tie jednotlivé poviedky nenadväzujú. Ale teda iste mnohí viete (a tí, čo neviete, tak sa práve dozviete), že tieto tri kratučké príbehy sú istým spôsobom prepojené a za svoju osobu musím povedať, že to pre mňa bolo príjemné opätovné zistenie.

Tým, že každú z poviedok napísal niekto iný, aj moje sympatie voči každej z nich kolísali, no začnem teda pekne-krásne poporiadku.

Prvá poviedka ma veľmi prekvapila. Bola vtipná, milá, svižná, celý dej krásne plynul a mne sa ani v jednom momente nestalo, že by som uvažovala nad tým, či by nebolo to či ono lepšie, keby sa stalo inak a podobne. Postavy mi boli veľmi sympatické a štýl autorky mi sadol výborne.
Čo sa druhej poviedky týka, myslela som si, že je to pre mňa jasná istota, pretože ju napísal John Green a pár jeho knižiek mám naozaj rada. Ale pri čítaní tohto jeho krátkeho počinu som si nebola úplne istá, čo si o tom mám myslieť. Nedokázala som sa poriadne začítať a postavy boli také akési nemastné-neslané.
A tretia poviedka bola z môjho hľadiska úplne príšerná, najmä kvôli hlavnej hrdinke, ktorá nemyslela na nikoho iného iba na seba, čo ja veľmi nemám rada. Tiež som trošku dúfala, že to celé bude aspoň trošku vtipné. Nuž, dúfala som zbytočne.

Keď teda vezmem v úvahu všetky kritériá, knižku hodnotím ako taký ten obyčajný priemer, ktorý neurazí avšak ani nenadchne. Možno mladšieho čitateľa s ešte trošku naivným zmýšľaním.

07.01.2023 3 z 5


S láskou tvůj Santa S láskou tvůj Santa S.A. Domingo

Vianoce už sú takmer za dverami ale Angel nemá čas sa na ne tešiť. Musí sa učiť na prijímačky, ktoré sa nemilosrdne blížia a k tomu pomáhať pri organizovaní školskej vianočnej benefície. Jedinú radosť jej v tých dňoch robí tajný Santa, ktorý jej zanecháva drobné darčeky spolu s adventným kalendárom plným rôznych úloh, ktoré majú otvoriť Angel srdce.

Nech sa táto knižka tvári ako chce vianočne, nech pôsobí zaujímavo a má nádhernú obálku, ten dej to proste a jednoducho celé pokazil.

Podľa názvu by som čakala úžasnú romancu, kedy hlavná hrdinka dostane záhadný adventný kalendár a bude intenzívne pátrať po človeku, ktorý jej ho podaroval. No, ničoho takého som sa nedočkala. Dej sa prakticky celý točí okolo toho, ako sa protagonistka učí na prijímačky a pomáha organizovať benefičné akcie v rámci školy. Avšak to, že tajný Santa jej nadelil veľmi nápaditý adventný kalendár a ona vlastne nevie, kto ten neznámy je, sa rozoberá len veľmi okrajovo a úplne minimálne. Čo, vzhľadom na samotný názov, mi pripadá zvláštne. A to aj napriek tomu, že som údajného "tajného Santu" odhalila už v prvej kapitole.

Keď sa povenujem hlavnej protagonistke, tá bola tak dokonalá, až to bolo otravné. Dokázala všetko úplne sama, nikdy sa nestalo, že by sa jej niečo nepodarilo a aby som nezabudla, ešte ani neštudovala medicínu a už vedela SPRÁVNE stanoviť diagnózu pacienta. Odhliadnuc od tohto všetkého, bola mi veľmi nesympatická a ani ostatné postavy ma ničím nijako špeciálne nezaujali, že by som si ich dokázala obľúbiť.

Pokiaľ nechcete dostať alergiu na slovíčko "maminka" a "tatínek", tak po tejto knižke neodporúčam siahať, pretože ich je tam požehnane a obmena sa objavila maximálne päťkrát. Aj to neviem, či náhodou nepreháňam a teda nebudem klamať ak poviem, že ma to extrémne rozčuľovalo. A to množstvo prekladových chýb - jedno veľké frustrované ACH!

Tento literárny počin jednoducho nemôžem odporučiť. Podľa názvu a aj anotácie som očakávala niečo úplne iné, moje predstavy neboli naplnené a ani na tie Vianoce ma priveľmi nenaladila. Aj keď som dúfala, že by mohla. Takže za mňa nie.

07.01.2023 1 z 5


Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre Dominika Sakmárová

Humorné výňatky zo života Dominiky, ktorá si jedného dňa zbalila kufre a odišla z východu Slovenska na ešte Ďalekejší východ.

Čo sa poviedkových kníh týka, dobrovoľne som nikdy po žiadnej nesiahla. Najmä teda z toho dôvodu, že mi vadí ich nenadväzovanie a to, ako je teda každá kapitola o voľačomsi inom.

V prípade tejto knižky som ale bola veľmi milo prekvapená, pretože to bolo jednoducho úžasné! Bavila ma každá jedna krátka poviedka a to naozaj nepreháňam. Áno, niektoré boli trošičku slabšie, ale ani pri jednej som si v duchu nepovedala, že je tam úplne zbytočne, že tam byť nemusela.

Štýl, akým sú poviedky písané, je veľmi odľahčený a tak som pri čítaní mala pocit, akoby som sedela v kaviarni s kamarátkou, ktorá mi veľmi farbisto, s dávkou humoru ale aj nadhľadu, popisuje svoje zážitky.

Čo viac dodať? Snáď iba toľko, že knižku vrelo odporúčam! Či už milovníkom vtipných poviedok, podporovateľom slovenskej literárnej tvorby, cestovateľom alebo aj len tým, ktorí sa radi dozvedia niečo nové, a častokrát aj trošku zvláštne, z iného kúta našej Zeme.

07.01.2023 5 z 5


Jak hacknout zlomené srdce Jak hacknout zlomené srdce Kristin Rockaway

Mel - cez deň pracujúca na helpdesku start-upovej firmy a po večeroch chodiaca na pofidérne rande s chlapmi zo zoznamky - má už plné zuby toho, že jej sem-tam v pošte pristane fotka nahého mužského prirodzenia. Vďaka tomu, že je sama výbornou programátorkou, vytvorí aplikáciu, kam ženy môžu písať recenzie na mužov zo zoznamiek a zrazu stojí pred dôležitým životným rozhodnutím, ktoré môže zničiť celú jej kariéru, navždy jej zmeniť život alebo zničiť jej začínajúci vzťah s Alexom.

Príbeh, čo sa mňa týka, začal veľmi sľubne. Čítalo sa to veľmi dobre a aj to bolo miestami také vtipné, že som sa schuti nahlas zasmiala.

Potom ale nastal akýsi zvrat. Už to nebolo také úžasné, ako na začiatku a moje pocity by sa dali výstižne popísať jednoduchým pokrčením pliec a citoslovcom "Meh".

Predpokladám, že za to môže z najväčšej časti práve fakt, že približne od štvrtiny knihy sa z hlavnej hrdinky - ktorá bola dovtedy úplne skvelá, vtipná a konečne vekovo mne bližšia, takže som sa s ňou vedela lepšie stotožniť - stala žiarivá semetrika, ktorá, keď sa niekde náhodou dozvedela o Alexovi to či ono, tvrdila, že je to strašný hajzel, ktorý sa zahráva s citmi žien a ako ho strašne nenávidí, avšak nemala problém s ním prakticky pri každej možnej príležitosti skočiť do postele. A tieto nenávidenia a opätovné návidenia sa opakovali až do konca čo, musíte uznať, je už vcelku únavné a čitateľ dúfa, že sa konečne stane niečo, čo celému deju dodá stratený šmrnc.

Každopádne, pokiaľ sa do tejto knižky chcete pustiť s tým, že to znie romanticky a tak podobne, nerobte si veľké nádeje, pretože vzťah Mel a Alexa sa tu rieši nie veľmi do hĺbky, skôr iba tak na pozadí sveta internetových zoznamiek a internetu všeobecne, kde sú ľudia vystavovaní rizikám toho, že, stručne a jasne napísané, im v správach pristane nevyžiadaná fotka nahého prirodzenia a toho, že z jednej fotky nie sme schopní poznať, čo za človeka sa za ňou skrýva.

Za mňa je toto dielo opäť zaradené medzi ostatné, ktoré neurazia, avšak ani nenadchnú. No ako oddychové čítanie sa to zvládnuť dá.

07.01.2023 3 z 5


Účastníci zájezdu Účastníci zájezdu Michal Viewegh

Mladá sprievodkyňa, niekoľko manželských párov, dve študentky, dvaja homosexuály, poslanec, spisovateľ, Ukrajinec žijúci v Prahe a tridsiatnička s rodičmi - to sú hlavné postavy príbehu v úlohách turistov niekde v Taliansku, kde sa ich osudy tragikomicky poprepletajú.

V tomto prípade skôr zostanem verná filmovému spracovaniu, avšak nie som sklamaná, že som sa pustila aj do literárnej predlohy.

Na začiatok musím povedať, že sa nesmiete nechať odradiť hrúbkou, ktorá aj mňa, priznám sa, zo začiatku vcelku kvalitne vystrašila a už som si v hlave predstavovala, že mi to bude trvať neskutočne dlhú dobu, než ju prečítam a ak ma to nebude baviť, tak snáď ešte dlhšie. Avšak môj strach bol úplne neopodstatnený, pretože každá kapitola má v priemere tak 3 strany. Keď je náhodou dlhšia, tak maximálne 5 a tak sa môže veľmi ľahko stať, že čítate hodinu a ste už niekde pred polovicou. Niečo podobné sa totiž stalo mne.

Postavy sa viac-menej zhodovali s tými, čo poznáme z filmového spracovania. Samozrejme, isté zmeny tu sú, ale ukážte mi jednu jedinú knižku, ktorá sa zhoduje s filmovým spracovaním úplne vo všetkom. Každopádne, veľmi sa mi páči rozdielny pohľad viacerých ľudí na určitý moment, ich myšlienkové pochody a ich špecifické charakteristiky, takže napríklad presne viete, čo si ten či onen v určitom momente myslí, aké sú jeho pocity, reakcie. ALE musím povedať, že kapitoly z pohľadu Jolany mi přišli o čosi lepšie, než tie z pohľadu Maxa, ktorému prakticky nešlo o nič iné, iba napísať svoju knihu a vo voľnom čase zbaliť sprievodkyňu aj napriek tomu, aký názor na ňu má. A teda väčšina pánskych postáv ma iritovala práve preto, že bez ohľadu na vek či vzťahové väzby, sa snažili každej jednej dostať pod sukňu a čítať o tom v takmer každej kapitole je už trošku únavné.

Povedala by som ale, že je to presne taká tá knižka čo neurazí, no ale nenadchne a možno po nej siahnuť, keď chce človek na chvíľku vypnúť a možno sa aj sem-tam trošku zasmiať (čo mne sa zopárkrát veru podarilo). Takže ak chcete, prečítať si ju určite môžete ale nie je to žiadne dychberúce veľdielo.

07.01.2023 3 z 5