Zuzulet15
komentáře u knih
Jasno lepo podstín zhyna
Sara Baume
250 strán o potrebe ľúbiť a byť ľúbený. Jedna z tých kníh, u ktorých si po pár mesiacoch nespomeniete na dej, ale vďaka skvelému opisu si vybavíte pocity. A to je niekedy viac.
451 stupňů Fahrenheita
Ray Bradbury (p)
Škoda, že ma od prečítania tejto knihy dlho odradzovalo to, že ide o sci-fi. A áno, je to síce sci-fi, ale to je len kulisou. Hlavnú úlohu hrá ľudská ľahostajnosť spôsobená nedostatkom ochoty premýšľať (čo je pre dnešnú dobu celkom príznačné). Kniha o tom, že čítať knihy je naozaj dôležité.
4,5/5
Letné svetlo a potom príde noc
Jón Kalman Stefánsson
Môžem napísať, že ide o krásnu knihu, aj keď sa v nej dejú aj neveselé veci? Napriek nešťastiu niektorých postáv však JKS citovo nevydiera, ani nezanecháva trpký pocit. To ako ma dokázal preniesť do obyčajného života na islandskom vidieku a nenudiť, naopak - úplne atmosférou pohltiť je až magické.
Sviatok bezvýznamnosti
Milan Kundera
Kdesi som čítala, že Sviatok bezvýznamnosti je posledný Kunderov román. Písali o tom v kontexte jeho veku a ja som si hovorila, či to nie je odvážne, predčasné tvrdenie, prišlo mi, akoby s ním už viac nepočítali. Ale po prečítaní už tomu rozumiem viac - kniha vyznieva ako rekapitulácia nad životom. A ako také potmehúdske zahrávanie si s pozornosťou čitateľa. Kundera ho písal už ako 84-ročný a ja pred ním smekám, lebo jeho ostrej mysli nemôžem konkurovať ani pri tých niekoľkých desaťročiach, ktoré nás vekovo delia. Kniha ako stvorená na diskusiu pri vínku s priateľmi.
Komturova smrt
Haruki Murakami
Kto číta Murakamiho, vie, čo očakávať a presne to aj dostane. Je pravda, že ja som si od jeho poslednej knihy dala pauzu asi 4 roky a možno práve preto som si mohla Komturovu smrť o to viac vychutnať. Občas som dvíhala obočie, občas som sa červenala, po celý čas si ale užívala typickú murakamiovskú mystickú atmosféru plnú metafor.
Čo by som vedela HM vytknúť je, že vždy prezradí, čo za hudbu postava počúva, v akom aute sa vezie (niekedy aj s rokom výroby), často vieme, čo má oblečené, aké jedlo je, ale keď dôjde na knihy, tak len lakonicky poznamená, že ten niekto číta nejakú knihu - ale akú?? :) Určite by sa z toho dali čerpať zaujímavé inšpirácie, Murakami si ich ale zjavne necháva schválne pre seba..
Každopádne, ak niekomu nevadí, že v knihe vystupujú ideje a metafory ako postavy, tomu knihu vrelo doporučím, nováčikom by som ale predsa len s Kišidančó goroši (v originále to znie skvelo :) nedoporučovala začínať, Murakamiho si treba radšej vyskúšať na kratších dielach.
Zuzanin dech
Jakuba Katalpa (p)
Ak by som mala povedať jednu vec o Zuzaninom dechu tak poviem - extrémne čtivá. K tomu sa pridáva strohý autorkin štýl, do ktorého napriek tomu dokázala zakomponovať literárnu krásu vetami typu: "Dívají se na třpytící se sníh a on je tak šťastný, že kdyby ho tělo nekotvilo k zemi, rozpustil by se v oblacích." Ďalšia vec - po dočítaní som šla objať svojho muža zato, aký je. Natoľko bol pre mňa príbeh živý.
Mám aj výhrady - koniec bol z môjho pohľadu trochu filmovo prekombinovaný, keby bol skončil obyčajnejšie, bolo by mu to pridalo na uveriteľnosti. A neskutočne ma iritovalo skloňovanie maďarského priezviska Nagy. Po diskusii s mojou českou kamoškou som ale dospela k tomu, že je to možno len môj osobný problém. Musela by som sa spýtať nejakého českého jazykovedca.
Noční cirkus
Erin Morgenstern
Festival fantázie. Páčiť sa bude len tým, ktorým nevadí nechať sa viac unášať atmosférou ako príbehom.
Agónie a extáze
Irving Stone (p)
Takmer 800 stranový labyrint názvov uličiek a mien, hlavne je to však o Michelangelovej láske k mramoru. Chcela by som ešte naživo vidieť niektorú z jeho sôch teraz, keď už poznám príbeh jej vzniku. Myslím, že Michelangelovho geniálneho ducha a ruky by som teraz vedela oceniť oveľa viac.
Divoké labutě
Jung Chang
Mao v roce 1964 veřejně odsoudil pěstování květin a trávy jako "feudální" a "buržoázní" a nařídil: "Zbavte se většiny zahradníků." Jako dítě jsem musela s ostatními odstraňovat z trávníků u naší školy trávu, a viděla jsem, jak z budov mizí květináče.Táto absurdnosť na mňa vykukla hneď v úvode knihy.
A tu je ešte väčšia: Maovu posedlost ocelí nikdo zvlášť nezpochybňoval. Stejně tak mu procházely jeho ostatní utkvělé představy. Znelíbil si vrabce, protože zobají zrní. A tak byla zmobilizována každá domácnost. Seděli jsme venku a zuřivě tloukli do kovových předmětů, od činelů po pánve, abychom zahnali vrabce ze stromů, až nakonec padli na zem, mrtví vyčerpáním.
Manželský život za Maa a tzv. manželská dovolenka (autorka popisuje život svojej čerstvo vydatej sestry): Stejně jako desítky milionů jiných čínských párů žili ti dva odděleně a podle předpisu měli právo prožít dvanáct dní v roce společně.
Už dávno som pri čítaní tak často nekrútila neveriacky hlavou. O Číne 20. storočia som vedela minimum, takže pre mňa veľmi užitočná kniha. A pripomenula som si, aké mám šťastie, že žijem v krajine a v dobe, v ktorej si môžem slobodne v necenzurovanej forme čítať čo chcem, kedy chcem, kde chcem..
Pravidla zdvořilosti
Amor Towles
Táto kniha je dôkazom, že aj ľúbostný príbeh sa dá napísať tak, že neurazí ani najväčších odporcov tohto žánru - bez zbytočného sentimentu. Úlohu v tom zohráva asi aj to, že príbeh rozpráva žena, jej postava je ale napísaná rukou muža. A atmosférou ozaj pripomína Gatsbyho (aj keď v mojom rebríčku ho nepredbieha). Veľmi príjemné čítanie.
Dobývání nebe
Paolo Giordano
Mala som podobný problém ako s Malým životom. Príbeh príliš prekomplikovaný, tým pádom pre mňa bohužiaľ neuveriteľný. A aj keď sa kniha venuje dôležitým posolstvám, tie sa v tej spletitosti strácali. Menej je proste niekedy viac.
Nevědění
Milan Kundera
Po prečítaní mám zo seba presne rovnaký pocit aký je názov knihy. Nezameniteľný Kundera, ktorý opäť siaha do intelektuálnych výšin. Kniha má v podstate sto-niečo strán ale diskusie, ktoré má potenciál vyvolávať, by asi boli niekoľkonásobne dlhšie.
Skvělá samota – Putování Pacifickou hřebenovkou
Tim Voors
Tim Voors sa snažil zažiť samotu, vypnúť od každodenných starostí, urobiť si v hlave poriadok a okúsiť drsnú prírodu na vlastnej koži. Napísal o tom knihu a vďaka nej sa mi podarilo zažiť toto všetko s ním. Užila som si každé jedno slovo, fotku, ilustráciu. Jednoducho zážitok. Radím medzi svoje top.
Rozhovory s přáteli
Sally Rooney
Zaujímavá štýlom, dej však nie je uveriteľný. Kniha sa snaží tváriť ako zo života, v reále by sa ale príbeh ťažko odohrával takto.. Taktiež mi rozhovory na spoločenské témy prišli veľakrát len načrtnuté a nedotiahnuté do konca. Spôsob akým autorka píše mi ale sadol, takže si od nej prečítam aj ďalšiu knihu.
Padněte na kolena
Ann-Marie MacDonald
Sila tejto knihy spočíva nielen v príbehu, ktorý je stavaný na ťažkých témach, ale hlavne v spôsobe vyrozprávania. Toto je tak skvelo napísané, že mi občas bolo ozaj tažko na duši..
40 dní pěšky do Jeruzaléma
Ladislav Zibura
Ziburove knihy majú na mňa rovnaký účinok ako čokoláda - zlepšujú mi náladu. Oddychové, vtipné (niekedy na hrane) a obzory rozširujúce čítanie. Dúfam, že Ladík toho ešte veľa precestuje.
Země zaslíbená
Barack Obama
Za mňa lepšie ako ňúrať sa v motivačných knihách je prečítať si životopis inšpiratívneho človeka.
Najviac ma bavili časti o zahraničnej politike.
Pastva pro oči
Myla Goldberg
Román, ktorý sa pred očami predostrie cez objektív fotoaparátu. Nevšedná kompozícia, ktorá necháva vyniknúť i kvalitnému príbehu. Vzťah matka vs dcéra vs umenie. A oplatí sa prečítať si aj doslov českého prekladu.
(Nedávno som čítala knihu Daisy Jones & The Six a tak som si na ňu viackrát počas čítania spomenula. Tiež pojednáva o umení (hudbe), tiež je písaná zaujímavou formou (ide o rozhovory v časopisoch), príbehovo je ale určená pre širšie publikum. Pastva pro oči je proste literárne trošku vyššie.)
Velký Gatsby
Francis Scott Fitzgerald
Naivita a naliehavosť lásky, konverzácií, života, veľkoleposť a nafúkanosť sveta bohatých je to, čo ma pri Gatsbym vždy strhne a aj po xy-tom prečítaní stále baví. Gatsby je aj napriek tomu, že má od morálne dokonalého človeka ďaleko, jednou z mojich najobľúbenejších literárnych postáv. Trochu mi pripomína Santiaga Navara z mojej obľúbenej Kroniky vopred ohlásenej smrti, ktorého tiež opúšťajú všetci blízki v čase, keď to najviac potrebuje.
Normální lidi
Sally Rooney
Začiatok bol na mňa príliš young adult, ale časom som tomu prepadla a hodnotím omnoho lepšie ako Rozhovory s priateľmi.
Autorkin vecný štýl bez priamej reči vyznieva odosobnene, akoby len sucho komentovala okolie. Chvíľami mi to pripomínalo scenár, ktorý detailne opíše prostredie aj konanie postáv, akurát sa vyhne ich vnútornému svetu. A práve vďaka tomu som mala priestor zamyslieť sa nad ním ja sama.