VetDejvid komentáře u knih
Wow. Tam, kde iné knihy svojou silou končia, táto začína, drží sa jej a ku koncu príbehu graduje. Je to sila dojemnosti a predurčených osudov. Bez zbytočných intelektuálnych rečí sa predsúva síce jednoducho ale neuveriteľne dotýkajúci sa príbeh. Neviem si predstaviť, že by sa akokoľvek nedotýkal každého, kto si ho prečíta. I keď téma je ťažka, kniha sa číta sama. Nikdy sa mi nestalo, že by som sa stratil v deji alebo zostal zaskočený, že "čo tým chcel autor povedať." Klobúk dole pred PANI spisovateľkou. Napísala niečo, na čo už nikdy nezabudnem a myslím, že nie som sám.
Táto kniha ma zasiahla hlavne z toho dovodu, že počas toho, ako som ju mal rozčítanú, sa mi narodila dcéra. Príbeh sa ma teda veľmi dotkol a veľmi dúfam, že jej nikdy nikto nebude musieť hovoriť, že si zaslúži byť šťastná, ale že šťastnou bude.
Je neuveriteľné, ako pani Mornštajnová dokáže na pár stranách popísať tak silný príbeh. Bola to druhá kniha, ktorú som od nej čítal. S četbou jej kníh som zrejme čakal tak dlho, že som ju vnímal ako autorku ženských románov, avšak už druhýkrát mi potrvrdila, že jej knihy zasiahnu úplne každého.
Po prečítaní každej knihy si zapisujem obľubené pasáže, tu som si však žiaden citát nezapísal. Nedokážem vysvetliť prečo, dielo som však vnímal ako komplex, nešlo o silu jednotlivých viet ale o celkovú silu príbehu. Tak isto som si vlastne neobľúbil žiadnu postavu (možno vyjma Ester, ktorá ako jediná netrpela nejakou psychopatologickou poruchou), napriek tomu dielo hodnotím 5/5.
Príjemné, ľahké čítanie. Autorka veľmí dobre zvláda písať napínavo a človeka necháva v očakávaní, aj keď samotná zápletka mi neprišla nejako extra dych vyražajúca. Opisy krajiny a celkovo dej zasadený do malej dedinky však krásne dopĺňal knihu a tak mi to tým menej pútavú zápletku vynahradzovalo a stále sa veľmi dobre čítala. Štýl písania mi vyhovoval tiež. Zrejme sa k autorke ešte v budúcnosti vrátim.
Výborná kniha, plná perfektných myšlienok. Atikus je pre mňa osobným hrdinom, jeho povaha mi je sympatická snáď absolútne všetkým. Hoci americké klasiky neviem častokrát precítiť ako tie európske, predsa len kvoli kultúrnej odlišnosti, táto knižka ma veľmi zaujala. Malá výtka, že prvé dve kapitoly boli pre mňa absolútnym bludiskom a vobec som sa nevedel chytiť. Potom to už išlo samo. V dobe, v ktorej knižka vyšla, musela byť vo svete literatúri neuveriteľným milníkom a jej nadčasovosť platí (bohužiaľ) ešte dodnes.
Ach, ťažko sa mi vyjadruje k dielu, aby som si zachovla korektnosť.Je to extrémne silný zážitok, síce mnohokrát plný znechutenia. Nabokov vlastne vytvoril pre ľudí niečo, čo ich vždy fascinovalo a prečo sú dnes milióny ľudí zavíslých od krimi podcastov a true crime stories - komplexný psychologický profil pacháteľa s posúdením jeho príčetnosti, motívov a vysvetlením prečo.... Jednu hviezdičku uberám z dovodu, že cez poetickosť niektorých pasáží som sa trochu strácal v deji.
Cez priamočiare a pomerne krátke dialógy John Steinbeck bez nutnosti vycibreného intelektu dokáže popísať život taký, aký je. V jednoduchosti novely spočíva zároveň jej sila a vďaka špecifickému a sympatickému sposobu rozprávania sa k čitateľovi dostáva všetko, čo od knihy očakáva. Síce nechápem, že som sa k Steinbeckovi dostal až teraz, no určite to nebola od neho posledná prečítaná kniha a veľmi rád sa k nemu ešte vrátim.
Veľmi príjemné čítanie, napínavé a štýl písania mi vyhovoval. Oceňuem QR kód na Spotify playlist a taktiež vizuál knižky. V príbehu pomedzi dejovú linku autor čitateľa poteší mnohými dobrými myšlienkami a bavili ma aj odkazy na iné literárne diela, ktoré k príbehu pasovali a dotvárali atmosféru. Určite si do budúcna rád prečítam aj iné knihy, ak sa dočkáme. Plné 5/5 nedávam len kvoli koncu, kedy sa už dá pomerne skoro odhadnúť, čo sa stane a niektoré časti zbytočne dlho odďalujú očakávaný koniec. Inak veľký talent, poklona.
Neuveriteľná kniha. Úplne som sa do nej zamiloval a pohltila ma. To, ako Steinbeck vníma v knihe človeka, má donútilo premýšlať o Bohu, o svete, o podstate ľudského bytia...
Každá postava má svoju neodmysliteľnú rolu, každá z nich ku mne prehovorila. Bavilo ma všetko - opisy prostredia, pracovných podmienok, situácie v Amerike počas hospodárskej krízim, kazatelove monológy. Všetko malo svoje miesto a všetko bolo vsadené do neuveriteľné odvážneho príbehu o ľudskej nezlomnosti.
Pohrávam sa s myšlienkou a pocitom, že je to asi najlepšia kniha, akú som doteraz čítal.
Nezabudnuteľné!
"Nezlomilo je to, a nikdy je nic nezlomí, dokud se strach může proměnit v hnev."
Na každej jednej stránke knihy je nejaká úžasná myšlienka. Stupňujúci pocit samoty koncom príbehu graduje a v človeku vyvoláva melanchóliu, akoby sa pozeral na dávno opustenú budovu a predstavoval si, čo všetko kedysi mohla znamenať. Nechápem, ako Marquéz dokázal na pár stranách obsiahnuť toľké životy za tak dlhú dobu. Vety sú však obsahovo husté a pár slovami vie vypovedať príbeh trvajúci roky a človeka tak zasiahne naozaj niekam hlboko, kde slová ani nestačia...
Rýchle strhujúce čítanie. Prvá polovica knihy veľmi dobre napísaná, v druhej polke mi vadilo prevažovanie filozofických myšlienok nad samotným dejom. Hoci chápem, že k deju to určite patrí, prišlo mi to prehnané. To je však samozrejme vec pohľadu. Inak za mňa dobrá kniha s výborným námetom. Karika proste vie ako osloviť.
Množstvo postáv posobí občas mätúco, najmä ich dvojite pomenovania. Strácal som sa, ktorý úradník je vlastne ktorý a pri rekapitulácií ich osudov v epilogu som už dávno zabudol na ich posobenie v deji. Mimo toho ma však kniha bavila, určite obsahuje množstvo hlbokých myšlienok. Čítaním tejto knihy som sa určite posunul zase niekam ďalej a rozšíril si obzory vo svete literatúri. Čítal som ju už po 2x, raz ako teenager a teraz, nemyslím si však ale že by som sa k nej ešte v budúcnosti vrátil.
Dobrá kniha, ku konce príjemne napínavá, občas som sa ale strácal v postavách. celkový dojem ako u všetkých kníh od Jo Nesboa. Je to fajn oddychové čítanie. Harry Hole mi vobec nechýbal. Práve naopak, po Královstve pre mňa asi jeho najlepšia kniha. Bolo zaujímavé, že hlavný hrdina, vlastne viacerí hrdinovia vobec nie sú dobráci, ale boli natoľko sympatickí, že som si ich obľúbil.
Bizárek, ale určite zábavný a zároveň dojemný. Prvú polovicu knihy som preletel ako nič, časť vo Viedni za mňa trochu slabšia v porovnaní s prvou časťou. Záver už zase výborný. Zatiaľ asi na 3. priečke z Irvingových kníh za Owenom Meanym a Pravidlami moštárny. Za mňa 5/5 ale je mi jasné, že knižka určite nie je pre každého. :)
Táto kniha je záväzok. Ku konci mi už trochu dochádzal dych, aj keď som stále veľký fanúšik Dostojevského. Dlhšie monológy na súde ohľadom deja, ktorý bol v už predtým popísaný mi dali popravde zabrať. Ničmenej je to perfektný pohľad do duše človeka a do doby, kedy sa dej odohráva. Komplexnosť popisu jednotlivých postáv je dych vyražajúca. Ako píše autor " čo rozum vidí ako hanbu, je pre srdce v podstate krása ", je táto kniha o morálke a ľudskom sklone k nerestiam. O boji každého z nás s vlastným vnútrom.
Kedysi som tento román hodnotil 5/5. Teraz som si ho prečítal po 13 rokoch. Stále ho považujem za výborné dielo, ale časom si uvedomujem, že v dobe kedy som mal podobný vek ako hlavný protagonista, ma zasiahol oveľa viac. Už som z teenagerskej mizérie a bezdovodnej depresie vyrástol. Vtedy som sa však s knihou v mnohom stotožňoval, tiež som trpel vehementným pocitom odlišnosti od druhých :) Ach, čítanie tejto knihy po 2. krát mi navodilo mnoho spomienok. Od tej doby už nedokážem dať knihe v porovnaní s inými "klasikami" plné hodnotenie, ale to, že bola mojím milníkom vo svete literatúri jej už nikto nevezme. :)
Román o živote dlhoročných priateľov ma zasiahol veľmi hlboko do duše. Hanya je biriliantná spisovateľka. Má drsný jazyk a zároveň vie byť v súvetiach hrozne nežná. Ešte som sa v modernej literatúre nestretol s takou komplexnosťou diela. A je to už dávno, čo ma kniha rozplakala jak od šťastia, tak od smútku. Bol som vydesený, bol som mimo a zároveň som bol kompletne pohltený. Mám drobné výhrady k preháňaniu tragédie a melodramadie ku koncu knihy, ale inak je to majstrovské dielo.
Po dočítaní tejto knihy som zostal úplne obarený. Hrudník mi zalial tak zvláštny pocit, akoby som knihu sám prežil. Bol som prekvapený, s koľkými myšlienkami sa stotožňujem, ako Mersault s ľahkosťou popisuje bežné veci zo života bez zafarbenia ľudskou naučenou morálkou a úctou. Kontrastne popísané detaily, pri ktorých hrdina popisuje šťastie/alebo spíš spokojnosť (napríklad dni na pláži s Mariou) z neho nerobia plne atrocitného človeka, za akého ho považujú pri súde jeho života. Naopak, Camus tak z neho robí aspoň pre mňa sympatického človeka ktorého však zároveň ani napriek rozsudku súdu neľutujem. Táto kniha mi zostane v duši dlho. Geniálne.
Perfektné čítanie. Hra má pomerne rýchly spád, dej plynie a aj s dlhšímí monológmi niektorých postáv sa dobre číta. Napriek dramatickému koncu je v diele dosť komických prvkov a nejedenkrát som sa pousmial. Doporučujem každému milovníkovi literatúri, hlavne vo veku, kedy už nemusí čitať z donútenia v škole. To potom Shakespearove diela naberú úplne iný rozmer. :)
Veľmi silná kniha. Bolo príjemné čitať o tejto téme bez zbytočnej agresivity, nutnosti sa stoj čo stoj presadzovať a obmedzovať tým druhých. John Irving o pár rokov predbehol dobu a veľmi by ma zaujímalo ako by sa staval k tomu, ako nakoniec všetko dopadlo v reálnom nefiktívnom svete. Od prvej po poslednú stránku ma dej duržiaval veľmi zaujatého. Nádherné myšlienky, z ktorých mnohé som si musel zapísať. Prepojenia deja s Flaubertom a Shakespearom boli úplne úžasné. Toľko zrozumiteľnej symboliky! Je to kniha, ktorú si určite zase o 20 rokov prečítam veľmi rád a pozriem sa na ňu zase z iného uhla pohľadu.
Chápem, prečo túto knihu ľudia zbožňujú a chápem tých, čo ju nedokážu prečítať dokonca. Úplne rozumiem aj tým, čo ju už 3x odložili, ale stále jej chcú dať šancu. Biela velryba obsahue toľko neuveritelných citátov a životných právd, že sa právom zaraďuje do zoznamu "must read". Autor to však trochu prepískol s popisom velrybárstva ako takého. Túto knihu som čítal pri mori a tak mi jej atmosféra vyhovovala a obsiahlosť mi nevadila, doma by som však možno trochu trpel :) Aj keď celkový dojem je dobrý, dávam 3/5 z dovodu toho, ako pre mňa autor zadusil výborne sa odvíjajúci dej v prvej časti knihy. Kto vie, či sa Melville už pri písaní knihy vedome snažil o synkretizmus (román vs populárne náučná kniha spojená s drámou. Keď však ku knižke s týmto vedomím človek pristupuje od začiatku, ľahšie sa číta.