Vánice je veľmi zvláštne dielko s prvkami magického realizmu, ktorá nás prevedie synkréziou minulosti, prítomnosti a budúcnosti Ruska, ktorá sa vo svojej podstate až natoľko nemení.
Na prvý pohľad by sa niektoré scény mohli zdať ako "rozšafnosťou" autora, avšak nesú v sebe mnoho symboliky.
Pre hlbšie pochopenie je ale dobré si k tomu prečítať nejaké recenzie a vyjadrenia samotného autora. Následne kniha naberie iný rozmer.
Popis stretnutia Kucku s "druhým brehom" bol pre mňa silným metaforickým a citlivým zážitkom. Modrý anjelský smrtihlav odnášajúci Kucku do neba...Veľmi silné.
Páči sa mi autorova drzosť, otvorenosť v dialógoch postáv, ktoré kontrastne spojuje s nádhernými popismi prostredia, ktoré často veľmi príjemne personifikuje a v tom celom prostredí Vánice a mrazu zahrejú presne tam, kde majú.... celý text
Knieža Myškin bol pre mňa takým svetlým bodom v prostredí postáv, ktorým som nie plne chápal. Ich počínanie mi prišlo častokrát nelogické, neustále zvraty v citoch hlavných ženských postáv mi prišli úplne hysterické. Neviem či sa to týkalo danej doby, alebo či mal spisovateľ v pláne ich tak explicitne vykresliť, aby tým zintezívnil medziľudský popis vzťahov.
Tak ako aj ostatné postavy, sa mi knieža stával postupne viac a viac nesympatickým, vrcholom bola pre mňa scéna u Nastasjny Filippovny. Vtedy som si v duchu vravel "bože to je fakt idiot".
Ničmenej to neovplyvnilo moje kladné hodnotenie, postavy boli presne také, aké mali byť, aby prehovorili k človeku, aby v ňom vyvolali otázky o ľudskej povahe...
Dielo sa síce vyjíma svojou dĺžkou ale čítanie mi ubiehalo rýchlo, na ďalšiu a ďalšiu kapitolu som sa vždy veľmi tešil.
V obsahu bolo možno menej duchaprítomných hlbokých myšlienok vystihujúcich podstatu bytia a myslenia z pozície rozprávača, než som u Dostojevského zvyknutý. Za to však tieto myšlienky pretavil do rozhovorov, činností a rozhodnutí postáv.
Over all nedávam 5 ale 4,5 hviezdy, stále mám jeho niektoré knihy ako napr. Běsi alebo Zločin a trest o niečo málo radšej a sú mi srdcu bližšie.
Bol to však čitateľský a filozofický zážitok - ostatne ako vždy u tohto autora a teším sa na ďalšie jeho knihy.... celý text
Určite subjektívne a snáď aj objektívne je táto kniha vrcholom romanopisectva. Epicko-lyrické dovetky v každej kapitole mi zakaždým zaliali hrudník pocitmi súznenia z krásy slova zachytávajúceho bežnosti života - v prírode, v mestách, v charaktere ľudí.
Celou knihou má sprevádzali emócie, ktoré lomcovali mojím vnútrom - napätie, súcit, beznádej, opovrhovanie.
Zasmial som sa, pousmial nad romantickými scénami, rozčuloval sa nad neprávami spoločnosti z daného obdobia, alebo len tak čítal a užíval si neuveriteľné schopnosti Dickensa písať. Táto kniha je pre mňa osobne umením - ktoré dokáže prehovoriť ku každému človeku, každý sa v nej nájde...
Zobrazenie nemenných aj menných ľudských charakterov, vývoj postáv ale zároveň aj ich stálosť k podstate, ktorú dostali do vienka.
Obrazy, nuancie, dialógy nad ktorými musí človek premýšlať, aby si doskadal dej. Je to mapa ľudských charakterov a rodinnej ságy, ktorá človeka donúti stať sa jednou z postáv v knihe.
Čitateľský zážitok, za ktorý by som mohol len ďakovať.
"A takto stále, dnem i nocí, pod sluncem i pod hvězdami, zlézáme prašné kopce a plahočíme se po unávných pláních, cestujeme po zemích a plavíme se po mořích, přicházíme a odcházíme prapodivnými cestami, abychom se setkávali a opouštěli a působili na sebe navzájem - takto se ubíráme všichni my poutníci bez klidu křivolakými stezkami života."... celý text
