Kaduri komentáře u knih

Rovnako ako prvý diel - strhujúce, mrazivé čítanie.
Je to napísané nesmierne pútavo - listujete stránkami a ste proste v Gileáde, teokratickej diktatúre. A presne si viete predstaviť, ako by to v realite prebiehalo.
Knižka je písaná z 3 uhlov pohľadu. "Tety" zakladateľky, najvýznamnejšej ženskej autority v Gileáde. Dcéry "Fredovej", hlavnej predstaviteľky predchádzajúcej knižky. A z pohľadu "Nikolky" - dievčaťa uneseného z Gileádu, ktoré sa stalo akousi modlou, symbolom mocenského boja.
Napriek ťaživej atmosfére sa dejom vinú záblesky sebairónie, či úsmevných momentov.
Proste skvelá kniha.
Jediné, čo ma neohúrilo, bol záver. Otvorený koniec prvého dielu tomuto príbehu svedčal viac.

"Chodit do otcovy pracovny bylo zakázáno.
Jen jsem věděla, že tam dělá nějakou moc a moc důležitou práci - důležitá práce byla totiž vždycky pánskou záležitostí, ženám se nesvěřovala, protože na ni nestačí, máme menší mozek, kam se žádná veliká myšlenka nevejde, jak nám v hodinách náboženství vysvětlovala teta Vidala. To by bylo jako učit kočku háčkovat, dodávala teta Estée v hodinách ručních prací a my se smály, protože ta představa byla opravdu k smíchu!"

Bůh není to, co nám tvrdí, prohlásila. A dodala, že se dá věřit buďto v Gileád, nebo v Boha, ale ne v obojí. A že tak překonala svou vlastní krizi.
Já jí na to řekla, že si nejsem jistá, jestli si dokážu vybrat. V skrytu duše jsem se totiž obávala, že nedokážu věřit ani v jedno. Ale pořád jsem věřit chtěla: toužila jsem po tom. Ostatně - kolik víry pochází právě z touhy?

45 09.07.2023

S hanbou musím priznať, že sa v živote a diele českých obrodencov až tak detailne neorientujem.
Práve preto ma táto knižka zaujala. Je písaná zábavnou formou, prístupnou pre bežného čitateľa.
Obsahuje perličky zo života predstaviteľov českého národoobrodeneckého hnutia, obohatené o fiktívnu detektívnu linku. Ďalšie informácie o ich živote som si dohľadávala na internete.
A zistila som, že väčšina predstaviteľov mala neľahký osud - podobne ako tí slovenskí.
Zhrnuté a podčiarknuté, knižka ma bavila a ďalšie diela autorky si nenechám ujsť:).

P.S.: Táto knižka môže byť inšpiráciou aj pre slovenských autorov. Prečítať si napr. o Ľudovítovi Štúrovi a Adele Ostrolúckej bez všadeprítomného pátosu, by bola celkom sranda:).

41 02.07.2023

20-te roky 20. storočia, Anglicko.
Lady Eleanor Swiftová sa po smrti strýka vracia na zdedené panstvo Henley Hall, kde v detstve prežila krátku časť svojho života. A v zápätí sa zapletie do vyšetrovania záhadnej vraždy...
Jedná sa o klasickú historickú detektívku. Knižku som čítala neúmerne dlho, a to sa na hodnotení dosť podpísalo. Nebolo to zlé, občas vtipné a duchaplné. Zároveň z knižky nie som ani úplne nadšená.
Druhému dielu sa však nebránim:).

Clifford opět zakašlal. Eleanor posměšně zakašlala na oplátku.
"To je další zlozvyk, na kterém musíme popracovat, Clifforde. Když jsme sami a chcete vyjádřit nesouhlas, máte mé svolení vyslovit opačný názor, aniž byste předstíral, že vás náhle postihla laryngitida."

Toto sa mi moc páčilo:
"Buď svá, všichni ostatní jsou už zadaní."
Oscar Wilde

43 23.06.2023

Je to vlastne jeden dlhý monológ, v ktorom sledujeme myšlienky a vnútorný svet hlavnej hrdinky. Ani nepoznáme jej meno. Proste "služobníčka".
Príbeh je bezútešný, depresívny, surový.
Dystopický obraz pochmúrnej budúcnosti.
Teokratická diktatúra.
Memento, akýsi zdvihnutý prst, kam ľudstvo môže dospieť. Stále nad tým rozmýšľam...
Aký bol koniec príbehu "Fredovej"...

"Kráčím na roh a čekám. Dřív mi čekání moc nešlo. I ti, kdo jen stojí a čekají, mají užitek, recitovala teta Lydie. Musely jsme se ten citát naučit nazpaměť. Taky říkala: Ne všechny to zvládnete až do konce. Některé z vás padnou na skalnatou půdu nebo do trní. Jiné nezapustí hluboko kořeny. Měla na bradě mateřské znaménko, které se jí při mluvení pohybovalo nahoru a dolů. Představujte si, že jste semínka, radila nám, a v tu chvíli nasadila vemlouvavý, spiklenecký tón, jakým dřív mluvily k dětem učitelky na hodinách baletu, když říkaly: Teď dáme ruce nahoru a budeme dělat, že jsme stromy.
Stojím na rohu a dělám, že jsem strom."

"Večer co večer si před spaním říkám: Ráno se probudím doma a všechno bude jako dřív.
Dnes ráno se to opět nestalo."

55 04.06.2023

Druhá knižka o Beatrice Hyde-Clareovej bola ešte lepšia ako prvý diel série.
Vtipné dialógy, napínavé vyšetrovanie a zaujímavo sa vyvíjajúci vzťah medzi neohrozenou slečnou Beou a povýšeneckým vojvodom z Kesgravu.
Samotné odhalenie páchateľa trošku prekombinované na môj vkus, ale ten úplný záver... Som fakt zvedavá na tretí diel.
Jedná sa o vskutku vydarené, osviežujúce čítanie a dúfam, že vydavateľstvo bude v publikácii tejto série pokračovať.

"Lord Fazeley byl význačným členem společnosti a reprezentantem vytříbeného stylu a důvtipu, který odmítal prostou eleganci prosazovanou panem Brummellem a vedl hnutí upřednostňující komplikovanou zdobnost. Jeho největším úspěchem v tomto oboru bylo vytvoření takzvané Fazeleyho vlny, což je natolik složitý uzel na vázance, že pro jeho uvázání je zapotřebí jeden komorník, dva lokajové a násada od koštěte."

46 21.05.2023

Krehký, poetický príbeh.
Áno, a trochu zvláštny, to tiež.
Celý ten vzťah hlavných hrdinov bol prchavý, éterický - vývoj aj jeho vyústenie.
Správanie Cukiko i Senseia, aj ich reakcie na jednotlivé situácie, mi prišli také "neeurópske", v dobrom zmysle exotické.
Zároveň sa to čítalo veľmi dobre. Je to taká nežná sonda do japonských zvykov, tradícií, kultúry...
A celý čas som mala chuť na pivo so saké:).

53 12.05.2023

Toto bola "moja" knižka.
Tak láskavá, humorná, ľudská, smrdiaca "človečinou". A tiež trošku sentimentálna a smutná.
Už len ten úvod hovorí za všetko:
"Minulý týden zahájila provoz kavárna Whistle Stop Cafe - nachází se hned vedle pošty - , a podle slov jejích majitelek, Idgie Threadgoodeové a Ruth Jamisonové, jim jdou obchody dobře. Idgie říká, ať se lidé, kteří ji znají, nebojí, že se otráví - ona nevaří."

Je výnimočné, keď sa po dočítaní knižky stanú z hlavných hrdinov vaši priatelia. Keď celý príbeh prežijete spolu s nimi. A to je prípad tejto knižky.
Moc odporúčam.

"Myslím, že Leona Idgii neodpustila, dokud se nevdala. Byla až do smrti marnivá, pokud šlo o vzhled. Jednou si v ženském časopise přečetla, že ze vzteku a nenávisti vznikají vrásky. Pořád Idgii vyhrožovala, že ji zabije, ale usmívala se při tom."

"V Birminghamu zatkli muže, který před dvěma týdny u nás ve městě prodával ty náboženské šicí stroje, jež vás měly údajně uzdravit, když na nich budete šít. Zdá se, že ty stroje nebyly z Francie, ale vyrobili je u Chattanoogy v Tennessee a s náboženstvím neměly vůbec nic společného. Biddie Louise Otisová je velmi rozrušená, jelikož si myslela, že jí ten, který si koupila, hodně pomohl od artritidy."

53 08.05.2023

Druhý diel som čítala s cca mesačným rozostupom po prvom dieli.
Autorka nám pripravila akýsi úvod do druhej časti príbehu, ale ja som sa vo vedľajších postavách úplne strácala. Musela som si dohľadávať kto-je-kto v prvom dieli. Až po dočítaní dvojky som zistila, že prehľadný zoznam vedľajších postáv autorka umiestnila na koniec knižky:).
Túto druhú časť Bezvětrného města som čítala neúmerne dlho. Nebolo to zlé, ale kvalitu prvého dielu nedosahuje.
Na záver musím vyzdvihnúť krásnu grafiku na obálke.

39 29.04.2023

Takže takto.
Dejová linka bola skvelá, napínavá. Za všetko hovorí, že som knižku prečítala za jednu noc.
Bavili ma kapitoly na "striedačku" z pohľadu Lori a Erin. Charaktery sú vierohodne vykreslené, autorka nám odhaľuje vnútorné prežívanie oboch hlavných hrdiniek. A postupne sa dozvedáme, čo sa vlastne po stroskotaní na ostrove udialo...
Len ten koniec príbehu - mne to prišlo neuveriteľné. Začínam si myslieť, že thrillery nie sú pre mňa, keď zas a znovu ofrflem nerealistický záver:).
Knižka však za prečítanie určite stojí a kľudne ju odporučím ďalej.

47 16.04.2023

Autorku mám rada.
Jej knižky čítam, keď potrebujem totálne vypnúť. Sú tak príjemne predvídateľné:).
No, so všetkou úctou k predchádzajúcim dielam autorky, toto bolo slabé.
Autorka použila svoju osvedčenú schému príbehu, ale v tomto prípade to žiaľ nefunguje.
Pračudesné vyšetrovanie, nevýrazný hlavný hrdina, o vzťahovej linke škoda reči.
Prišlo mi to celé odfláknuté a neubránila som sa dojmu, že autorka už vykráda samu seba.

40 15.04.2023

Príbeh začína príchodom Arky, ktorej pôvod je zahalený rúškom tajomstva, do mesta pod kupolou - Hyperboreje. V tej chvíli mladý kúzelník Lastyanax, ktorý práve úspešne zložil skúšky, nachádza svojho mentora mŕtveho.
V istom bode sa ich osudy pretnú...
Takže takto.
Prvé dve tretiny knižky som nadšene zhltla, tak výborne napísanú a premyslenú fantasy som už dávno nečítala. (A tie korytnačky!:))
V poslednej tretine sa to nejako pokazilo. Neprehľadný, prekombinovaný, uponáhľaný záver. Všetok vtip a ľahkosť písania boli razom tatam.
Škoda.
Knižku však stále, v tomto čase vydávania titulov rôznorodej kvality, hodnotím ako nadpriemer a druhú časť si rozhodne nedám ujsť.

"Palates byl jak nekompetentní, tak smířlivý a spojoval v sobě tyto dvě vlastnosti potřebné k dlouhé kariéře hyperborejského politika."

Arka se podívala na svého mentora a napadlo ji, že určitě vypadá stejně jako on: bledá tvář, ze které crčí voda, napjatá čelist, jak zatínal zuby, aby nepodlehl panice. Ráda by viděla něco jiného, dřív, než zemře.
"Byl jste dobrý mentor, mistře," zalhala.
"A ty zas děsná žačka," odpověděl Lastyanax.

40 09.04.2023

Amélie Nothomb dokáže z pár stránok vyťažiť maximum. Ukázala to vo "Vrahovej hygiene", a táto knižka to len potvrdila.
Baví ma rôznorodosť tém, o ktorých píše.
Tentokrát je to šikana mladej Belgičanky Amélie v japonskej spoločnosti Jumimoto. V hierarchickom systéme spoločnosti sa postupne prepadá až na dno.
Absurdita celého systému, stret východnej a západnej kultúry ... a ako to všetko vníma samotná Amélia.
Bolo to nesmierne zaujímavé, občas humorné, poväčšinou príšerné.
Nie je to knižka pre masového čitateľa, ale mne autorkin štýl písania proste sedí.

"Přitiskla jsem čelo na skleněnou tabuli a bylo mi jasné, že tohle mi bude chybět: každému není dáno vévodit městu z výše čtyřiačtyřicátého poschodí.
Okno bylo hranicí mezi hrozivým světlem a milým pološerem, mezi záchodovými kabinkami a nekonečnem, mezi hygienickým a tím, co není možno smýt, mezi splachovadlem a nebem. Dokud budou existovat okna, i sebenepatrnější člověk na zemi bude mít svůj díl svobody.
Naposledy jsem se vrhla do prázdna. Dívala jsem se, jak mé tělo padá."

42 06.04.2023

Kto má rád fantasy o knihách, knižniciach a knižných svetoch, si toto nemôže nechať ujsť. Pre mňa to bola jedna z najočakávanejších kníh tohto roka.
A musím povedať, že príbeh o Malou, antimúze, ktorá kradne spisovateľom nápady pomocou bozkov, sa mi páčil ... ale je tam ale:).
Bolo to napísané tak trochu naivne, detsky. Spôsob vyšetrovania, nosenie vyšetrovacích spisov kade - tade, ako bezproblémovo prijali policajti existenciu nadprirodzeného sveta ... Proste to nebolo uveriteľné, aj keď sa bavíme o fantasy.
Cítiť, že sa jedná o začínajúcu autorku.
Celkovo sa mi však knižka pozdávala a predovšetkým záver, kde sa s príbehom Malou prepojila samotná autorka. To sa vážne podarilo.
A nebojte, knižka je ukončená, v ďalších dvoch pokračovaniach už vystupujú iné hlavné postavy:).

37 03.04.2023

Mariana Zapata ma stále baví.
Má to všetko tak pekne poprepájané. Toto je príbeh sestry krasokorčuliarky Jasmine a odohráva sa pred "S láskou Lukov".
Obľubujem knižky písané formou listovej či mailovej korešpondencie. A to presne spĺňa prvá polka "Drahého Aarona". Akurát mi trochu nesadol obsah korešpondencie. Neustále doberanie ohľadom "telesných pochodov" mi prišlo - vzhľadom k veku hlavných hrdinov - detinské.
Príbeh sa však postupne krásne rozbehol a čítanie som si fakt užila. Zamrzí len useknutý záver knižky.
Na pomyselnom rebríčku Zapatiných kníh vydaných v češtine je táto niekde uprostred. Kvality "Kultiho" alebo "Srdcem proti zdi" nedosahuje, no je lepšia ako napr. "Rytmus, ja & Malychin".

45 02.04.2023

Krásny príbeh z viktoriánskeho Anglicka.
Tak kľudne, ako plynie rieka, plynie i dej tejto knižky.
Rieka je hlavným motívom i spojivom príbehov jednotlivých postáv.
Je to trošku spoločenský román, trošku detektívka, trošku magický realizmus a je to tak dobre:).
Štýl prerozprávania mierne staromilský v tom najlepšom slova zmysle. V duchu som sa usmievala a hovorila si: "Kto dnes ešte takto píše?"
Odporúčam.

"Po měsících vyprávění a převypravování příběh dosud nenabyl konečného smyslu. Právě naopak, historka o utopené dívence, která zase ožila, byla záhadná, neukončená, vymykala se tomu, jak má vypadat příběh."

"... na konci vět a mezi slovy, když hlasy doznívaly a rozhovor umlkal, v bytostném poklidu, který se tají pod každým vyprávěním, tam připlouvala sama dívenka. Do téhle místnosti, do tohoto hostince, viděli ji mrtvou a viděli ji živou. Bylo to nepoznatelné, neuchopitelné, nevysvětlitelné, jedno bylo přesto jasné: byl to jejich příběh."

48 27.03.2023

Tak toto bolo rafinované.
Samotársky, smrteľne chorý Tach, laureát Nobelovej ceny za literatúru, poskytuje vo svojom byte vybraným novinárom interview.
Priebeh rozhovoru je vždy rovnaký - Tach svojich oponentov zosmiešni, rozdrí ich svojim intelektom, nepredvídateľnými odpoveďami - naprosto ich poníži.
... až pokým nenarazí na rovnocenného súpera a slovný súboj sa môže začať.
Príbeh bol duchaplný, bravúrne vystavaný. Skrývajúci plno inotajov, z ktorých som viaceré určite nepochopila:).
Pri čítaní vo mne však stále hlodal pocit neskutočnosti, neuveriteľnosti...
A záver to len potvrdil.

"A proč jste přestal psát?"
"V den svých devětapadesátých narozenin jsem pocítil, že s psaním je konec."
"Z čeho jste to vycítil?"
"Nevím. Přišlo to jako menopauza. Jeden román už jsem nedokončil. Správné rozhodnutí: do úspěšné spisovatelské kariéry, má-li být důvěryhodná, nutně patří jeden nedokončený román. Jinak vás považují za spisovatele třetího řádu."

"Proč sis teda, vole, vybral žurnalistiku?"
"Protože jsem se nemohl stát Prétextatem Tachem."
"Tobě by se líbilo být tlustý grafomanský eunuch?"
Ano, líbilo, a nebyl sám toho názoru. Takové už je lidské pokolení, že bytosti duševně zcela normální by bez váhání položily své mládí, tělo, lásky, přátele, své štěstí a ještě mnohem víc na oltář vidiny zvané nesmrtelnost.

42 12.03.2023

Moc sa mi to páčilo.
Kto má rád atmosféru 1. československej republiky a nevadí mu zápletka hojne prestúpená prvkami nadprirodzena, toto je jeho knižka.
Stretáme sa tu s poprednou pražskou rodinou Krásových, v ktorej sa nadprirodzené schopnosti dedia po praslici. Jedna zo sestier s netradičnou prezývkou - Doramo - sa zapletie do vyšetrovania podozrivých udalostí na viacerých frontoch. Ešte že má silnú podporu celej rodiny...
Autorke odpúšťam občasnú rozvláčnosť deja, i tak trochu otvorený koniec, a hodnotím 5-timi hviezdičkami.
S chuťou by som si prečítala aj ďalšie príbehy rodiny Krásových - či už Doramo alebo inej sestry.

46 10.03.2023

Uvedomila som si, že s týmto typom kníh mám zo začiatku problém.
S obľubou skáčem zo žánru do žánru a vo väčšine krimi príbehov mi príde štýl prerozprávania príliš jednoduchý, priamočiary. Chýba tomu hĺbka, umeleckejšie spracovanie.
Postupne sa však naladím na tempo príbehu a už to ide:).
Ani tejto knižke nemožno uprieť napínavý dej, kde hltáte stránku za stránkou.
Ale.
Postupne to celé skĺzlo do telenovely, samé psycho postavy, ktorým chýba prepracovanejší psychologický profil. Tiež je neuveriteľné, že vrah zvládol byť na toľkých miestach súbežne, no budiž.
Jedná sa o začiatok série, tak uvidíme, či budú preložené aj ďalšie knižky.

43 26.02.2023

Tak toto bola "vydretá" knižka. Čítala som ju neskutočne dlho.
Pritom úvodnú časť, výber dračieho oka, som zhltla jedným dychom. No postupne môj záujem upadal. Čoraz častejšie som sa "utiekala" k druhej, súbežne čítanej knižke. Až záver ma znovu vtiahol do deja a zdolala som ho na jeden záťah.
Mrzí ma to, pretože sa jedná o celkom pútavé čítanie. Priamočiare, až - v dobrom zmysle - surové.
Autorka spracúva v rámci jedného textu toľko materiálu a zápletiek, že inému autorovi by to vydalo aj na dve knižky.
Druhý diel si nenechám ujsť, ale potrebujem istý časový odstup.

42 17.02.2023

Anotácia v tomto prípade plne vystihuje dej knižky. Detektívka pre náročného čitateľa.
Pátranie po "dedičstve" zahalenom rúškom tajomstva. Príbeh presahujúci generácie, 1. i 2. svetovú vojnu.
Konanie postáv pre mňa občas nebolo úplne hodnoverné (preto jedna hviezdička dole), ale príbeh ako celok sa mi páčil moc.
Aspoň ja som to takto pri čítaní cítila.
Kto hľadá "čistokrvnú" detektívku, bude sklamaný.
Kto hľadá príbeh, nad ktorým musí uvažovať, ktorý mu nič nedá zadarmo, práve ho našiel.

"Pozoroval jsem ji, jak vesluje k místu, kde vtékala řeka do jezera, řídila loď precizně, jako by krasopisně psala na vodě, ještě nebylo sedm hodin a já si přál, abychom takhle zůstali my dva, abychom začali znovu, bez předchozí historie, bez rodiny, narozeni každý sám za sebe."

48 05.02.2023