Kaduri komentáře u knih

Od Lindy Howard som v minulosti prečítala takmer všetko. Jej najnovšiu knižku som si teda nemohla nechať ujsť. Post-apokalyptický román z pera tejto autorky bol premiérou.
Najprv neduhy.
Fakt sa mi nepáčilo, ako dopadla Európa:).
A čo sa týka Wears Valley, život po solárnej búrke mi pripadal mierumilovný, až priam idylický. Takto by to v realite neprebiehalo.
Klady.
Knižka ma bavila. Vzťah medzi Selou a Benom bol vykreslený veľmi pútavo. A jedná sa o romantickú knižku pre ženy, preto to všetky čítame, však áno?
Zhrnuté a podčiarknuté, nejde tu o žiadnu vrcholovú literatúru, ale knižku som prečítala jedným dychom.
V rámci žánru hodnotím 4 hviezdičkami.

48 29.10.2022

Tak toto mi nesadlo.
Na knižku som sa moc tešila, že zapojím mozgové závity a budem riešiť vraždu zo siedmich uhlov pohľadu.
No autorovo poňatie vyšetrovania á la "zdieľanie duše" bolo pre mňa sklamaním. A vlastne som sa z neho nespamätala do konca knižky.
Príbeh na mňa pôsobil neúprimne, prekombinovane a chaoticky.
Autor si musel dať strašne veľa práce, kým vyladil všetky detaily tejto motanice. Na druhej strane, ja som sa v časových slučkách stratila už niekde v prvej polovici a ani ma nejako nezaujímalo, ako príbeh skončí. Dočítala som z čírej tvrdohlavosti.
Tri hviezdičky s prižmúrenymi očami.
Ďalšie diela tohto autora už čítať nebudem.

51 17.10.2022

No, tak toto bol moc fajn:).
Hlavná hrdinka Lara nemá práve najšťastnejšie obdobie. Rozišiel sa s ňou priateľ. V práci je to čistá katastrofa. A ešte sa musí trmácať na pohreb 105-ročnej pratety, ktorú vlastne vôbec nepoznala.
Až na to... že prateta Sadie tak úplne neodišla. Je to duch. Pátra po svojom stratenom náhrdelníku. A jediný človek, kto s ňou dokáže komunikovať, je Lara...
Jedná sa o vtipné romantické čítanie s originálnou zápletkou. Niektoré scény boli už dohnané ad absurdum, ale nikdy to nepresiahlo únosnú mieru. Hlavne zo začiatku som sa schuti zasmiala. A neskôr... to bol moc pekný príbeh.
V rámci žánru hodnotím za 5.
Len jedna výhrada - knižka by si zaslúžila aktuálnejšiu, modernejšiu obálku.

48 08.10.2022

Hľadala som niečo podobné Prázdnému místu od J.K. Rowlingovej a našla toto tu.
Mestečko Medvědín, zapadákov, kde líšky dávajú dobrú noc (teda pardon medvede:)), má jednu spoločnú vášeň. Miestny hokejový klub. A túto sezónu má juniorský tím šancu získať titul. V celom Medvědíne to vrie. Prípadný úspech by priniesol upadajúcemu mestečku vytúžený ekonomický rozvoj. Na mladých hráčov je vyvíjaný enormný tlak.
Čo však nastane, keď hviezdny hráč spácha neodpustiteľný čin? Čo všetko sú ľudia schopní obetovať pre víťazstvo?
Backman píše skvelo. Je výborný pozorovateľ a dokáže veľmi autenticky popísať charakteristiku jednotlivých postáv. Knižku som prečítala jedným dychom.
Až na ten koniec... neviem. Mala som pocit, že autor tu už príliš tlačí na pílu a snaží sa záver umelo vyšperkovať.
Pokračovanie príbehu si však rozhodne nedám ujsť.

„A co chceme, Ramono? Co nám sport může dát? Investujeme do něj celý život a v co můžeme doufat v úplně nejlepším případě?
V pár okamžiků… pár vítězství, pár chvil, kdy se cítíme větší, než jsme, pár příležitostí, kdy si můžeme namlouvat, že jsme… nesmrtelní. Ale to je lež. Není to pravda.“
Po téhle větě se mezi nimi rozhostí ticho. Až když Peter Ramoně přisune po barovém pultu prázdný hrnek a zvedne se k odchodu, dopije vdova sklenici a zaskřehotá:
„Jediný, co nám sport dává, jsou okamžiky. Ale co je asi tak život jinýho, Petere, je snad víc než jen okamžiky?“
Nejlepší psycholožka ve městě.

"Nenávist dovede být hluboce stimulující. Svět je rázem pochopitelnější a méně děsivý, když s někým sdílíme přátele i nepřátele, je to my proti nim, v dobrém i ve zlém. Nejjednodušší způsob, jak sjednotit skupinu, není pomocí lásky, protože ta je komplikovaná a klade požadavky. Nenávist je jednoduchá.
Při konfliktu si tedy ze všeho jako první vybereme stranu, protože je to jednodušší než mít celou dobu na paměti dva pohledy na věc. Za druhé najdeme fakta, která potvrzují, co si chceme myslet, aby všechno bylo hezčí a život plynul vpřed jako obvykle. A za třetí odlidštíme nepřítele. Na to existuje spousta postupů, ale nejjednodušší je připravit ho o jméno.
... Přesvědčit ostatní, že někoho nemají vnímat jako člověka, jde hrozně rychle. A když je dost lidí dostatečně zticha, stačí hrstka hlasů, aby to vypadalo, že křičí všichni."

59 02.10.2022

Knižku spájajúcu v sebe 3 moje obľúbené žánre - detektívku, fantasy a historický román, som si rozhodne nemohla nechať ujsť. A za mňa 3x ÁNO.
Ocitáme sa v alternatívnom svete na začiatku 20. storočia, v ktorom má Egypt, vďaka znovu objaveniu džinov, výsadne postavenie.
Po Káhire sa premáva v obleku vyšetrovateľka Ministerstva alchýmie Fátima a, ani nevie ako, je vtiahnutá do centra vyšetrovania masovej vraždy...
Výborné, napínavé čítanie, ktoré vás nepustí, kým nepretočíte poslednú stránku.
Jediné, čo na mňa pôsobilo rušivým dojmom, boli časté odkazy na novelu, ktorá románu predchádzala. V nej sa zjavne hlavní hrdinovia zoznámili a vyriešili prvý veľký prípad. Ocenila by som, keby vydavateľstvo preložilo aj tento prequel knižky.
Niečo mi však vraví, že v závere príbehu nedaroval Ahmed Fátime len tak obyčajný zapaľovač, a čoskoro sa môžeme tešiť na nové dobrodružstvo zo sveta džinov...
Ja pôjdem určite "do toho":).

43 25.09.2022

Moje prvé stretnutie s autorom... a som nadšená.
Zo začiatku sa knižka tvári ako streštená detektívka plná absurdných dialógov. Autor sa však s čitateľom hrá a postupne mu servíruje jedno prekvapenie za druhým.
Nakoniec som sa pristihla, že čítam dojemný, duchaplný príbeh plný krásnych myšlienok. Knižka odľahčeným spôsobom reflektuje závažné témy ako samovražda, osamelosť, úzkostné stavy, ...
A chcete vedieť, ako píše štokholmský spisovateľ o štokholmskom syndróme? Čítajte:).
Ja si rozhodne nedám ujsť ďalšie knižky tohto autora.

"Víš, co je na rodičovství nejhorší?
Že tě budou soudit podle tvých nejslabších chvilek.
Milionkrát uděláš něco správně, ale pak stačí jeden špatný krok a už navždycky budeš tátou, který se koukal do mobilu, když se jeho dítě v parku praštilo hlavou o houpačku."

"Pravda je, že kdyby lidé byli opravdu tak šťastní, jak to vypadá na internetu, netrávili by na něm sakra tolik času, protože ten, kdo prožívá krásný den, ho z poloviny nevyplácá na focení sebe sama. Pěstovat mýtus kolem své osoby umí každý, pokud na to má dost hnojiva, takže jestli tráva na druhé straně plotu vypadá zeleněji, asi bude plná sraček. Ale to je jedno, my už jsme se totiž naučili, že každý den musí být jedinečný. Každý den."

"Říká se, že osobnost člověka je součtem jeho zkušeností. Ale není to pravda, nebo přinejmenším ne celá, protože kdyby nás definovala pouze naše minulost, tak bychom sami se sebou nevydrželi. Musíme mít možnost si připomínat, že jsme něco víc než chyby, jichž jsme se dopustili včera. Že jsme i všemi našimi budoucími volbami, všemi našimi zítřky."

70 14.09.2022

Na túto knižku som sa moc tešila. Slow-burn romance z vedeckého prostredia? Super!
A musím skonštatovať, že knižka splnila moje očakávania. Bolo to vtipné, milé, inteligentné čítanie.
Mám drobné výhrady k prekladu, niektoré slová by som v rámci kontextu pozmenila, ale to nie je chyba knižky.
Ku kvalite kníh od Mariany Zapaty ešte máličko chýba, no je to v rámci žánru rozhodne nadpriemerné dielko:).

"HYPOTÉZA: Čím viac spomínam v maile prílohu, tým pravdepodobnejšie spomínanú prílohu nepripojím."

"HYPOTÉZA: Ak mi aktivita A ide zle, šance, že ma niekto požiada, aby som sa aktivity A zúčastnila, narastú exponenciálne."

"HYPOTÉZA: Napriek tomu, čo všetci vravia, sex nikdy nebude nič viac ako len priemerne zábavná aktivi… Och."

47 09.09.2022

Skvelo napísaný príbeh plný magického realizmu.
Ságu rodiny Lonsonierovcov, zhutnenú do cca 200 strán, som prečítala jedným dychom.
Osudy členov rodiny - francúzskych emigrantov v Čile - sú úzko späté so svetovými dejinami (prvá a druhá svetová vojna, diktatúra v Čile). Sledujeme ich životné vášne, ich cesty na vrchol - vinárstvo, chov vtákov, lietanie, po ktorých nasleduje nevyhnutný pád.
Najdesivejšie boli detailné popisy mučenia Ilaria Da počas čilskej diktatúry. To bolo už pre mňa takmer nestráviteľné.
Záver knižky je však plný nádeje. Autor to mal famózne premyslené a vracia posledného člena rodiny na začiatok. Kruh sa uzavrel.
Určite odporúčam.
A začínam pátrať po Čiernom cukre...

41 06.09.2022

Moc pekná bodka za Kronikami prachu.
Dozvieme sa kopec zaujímavých vecí, ktoré sa do prvej knižky nezmestili.
Ako sa Thomas trápil v Londýne bez Ani, ako sa Henry zoznámil s Rachel, a zablúdime na návštevu aj k rodičom Reedovcom.
Autorka nám zároveň trošku poodhalí zákulisie vzniku knižky a vývoj jednotlivých postáv.
Asi najviac ma z celej knižky bavila kapitolka o Elise a jej "výmennom obchode". Prišla mi ako oveľa komplexnejšia, pútavejšia postava v porovnaní s prvým dielom. Moc sa teším na "jej" knižku Kufr z nebe.

46 03.09.2022

Elena, vínna čarodejnica, konečne zlomila zlú kliatbu a vracia sa na rodnú vinicu.
... aby zistila, že vinica je v hroznom stave. A čo viac, už jej ani nepatrí!
Takže si pred sebou vytýči dve úlohy. Kruto sa pomstiť osobe, ktorá ju prekliala. A zachrániť vinicu, ... či sa to novému majiteľovi páči alebo nie.
Moc pekné čítanie.
Len vzťah medzi Elenou a Jean-Paulom mi prišiel taký zakrnelý, nedovyvinutý. Zvyčajne mi nevadí, keď autorka načrtne vzťah hlavnej dvojice len v náznakoch, ale tu sa s tým mohla vyhrať viac.
Celkovo ma knižka bavila, mala som ju prečítanú za dva dni a kľudne ju odporučím ďalej:).

42 01.09.2022

Táto knižka ma tak nejako dostala.
Chcela som si ju prečítať už dlhšiu dobu, ale vlastním len český preklad. Prišlo mi divné, aby Slovenka čítala knižku slovenskej autorky v preklade. No nakoniec nevadí:).
Dramatický príbeh rodiny Halajových, odohrávajúci sa na slovenskej dedine v 19. storočí, Vás rýchlo vtiahne do deja. Matej, Zuna, Julka, Imro, Róza, Ida... všetky hlavné postavy si ma hneď od začiatku získali a s napätím som čakala, čo im osud nadelí. Príbehom sa vinú jemné prvky magického realizmu, ktoré knižke pridali dodatočné kúzlo.
Záver bol trošku nečakaný, márne som otáčala poslednú stránku, či je naozaj koniec...
Celkovo, som autorkou a jej prvotinou nadšená. Bolo to krásne, naozajstné, naše...

"Od té chvíle se stal vším. Vánkem v jejích vlasech, kapkou deště na jejích rtech, horkostí, která jí vyháněla z těla nádhernou ženskou vůni. Byl třískou v jejím prstu, vodou, kterou se myla. Byl příměsí slin jiného muže, když se líbala. Chladem, který jí působil husí kůži a rýsoval bradavky. Pírkem, které ji lechtalo tak, že musela reagovat. Pohrával si s jejím tělem a měl pocit, že ji poznal. Jak velmi se mýlil. Nepochopil, že věnoval pozornost jejímu tělu, a skrytý svět, který ho na počátku tak upoutal, zůstal kdesi uvnitř. Zatím se ho ani nedotkl."

"Jak je povídání zdravých lidí povrchní a hrubé. Nejsou v něm lehké vlnky naléhavosti, touhy, stesku, zklamání, odmítání… Všechno umí vyjádřit slovy. Každá věc má svůj název. Ze suchých slov se skládají suché věty.
Suché věty říkají vyprahlí lidé, kteří už dávno zapomněli, kolik odstínů může mít radost, toužení, důležitost, laskavost či žal. Musela se naučit poslouchat duší, ne ušima. Duše umí promluvit k duši. Chvěla se štěstím, když na to přišla."

50 29.08.2022

Ľutujem, že som Šepot včel čítala tak rozkúskovane. Ubralo mi to pôžitok z čítania, čo si táto krásna knižka nezaslúži.
Je to príbeh plný magického realizmu odohrávajúci sa v Mexiku začiatkom 20. storočia.
Príbeh tajomného chlapca Simonopia, ktorý načúva včelám.
Príbeh rodiny Moralesovcov, ktorá sa snaží zachrániť svoju existenciu v búrlivom toku dejín.
Príbeh leva a kojota, kde v konečnom zúčtovaní môže byť víťaz iba jeden...
Dočítanie knižky vo mne zanechalo pachuť smútku a melanchólie. Ale tiež túžbu po hlbokom pute a láske, ktoré zdieľajú medzi sebou, k pôde, ku komunite, hrdinovia knižky.

50 24.08.2022

Anglické listy Karla Čapka sú pútavou a tak trošku melancholickou sondou do života Veľkej Británie medzivojnového obdobia.
Autor si nekladie servítku pred ústa, jeho postrehy sú vskutku trefné - vtipné, ale často i britké, kritické.
Je neskutočné to uvedomenie si, ako sa celý svet od roku 1924 radikálne zmenil.
Zaujímalo by ma, ako by popísal p. Čapek Veľkú Britániu v súčasnosti. Takýto vzdelaný spisovateľ, ktorý vníma situáciu vo svete reálne ale i láskavo, proste chýba...

"U nás, v Itálii, ve Francii je ulice jakási velká hospoda nebo veřejný sad, náves, shromáždiště, hřiště a divadlo, rozšířený domov a zápraží; tady je něčím, co nepatří nikomu a nikoho nesbližuje s ostatními; tady nepotkáváte lidi a věci, zde je jenom míjíte."

"Tady si lidé vždy dovedou navzájem pomoci, ale nikdy si nemají co říci, ledaže je to o počasí. Proto asi Angličané vynašli všechny hry, protože se při hrách nemluví. Jejich zamlklost je taková, že ani nenadávají veřejně na vládu, na vlak nebo na daně; je to celkem neveselý a uzavřený lid. Místo hospod, kde se sedí, pije a povídá, vynašli bary, kde se stojí, pije a mlčí."

"Pozoroval jsem, že Angličané mají krásný smysl pro přátelství; ale zdá se, že jsou přáteli jen mezi sebou. Je krajně snadno je milovat, pokud žijeme v Anglii nebo čteme anglické knížky, to jest, pokud stojíme fyzicky nebo duševně na britské půdě; ale je jaksi těžší se s nimi skamarádit, pokud stojíme na stanovisku kteréhokoliv jiného národa této planety: už proto, že oni sami, jak se zdá, o to nestojí."

53 16.08.2022

Rok 1966, USA.
Smrteľne chorá Katherine sa presťahuje na samotu v horách, kde plánuje stráviť posledné mesiace svojho života. Postupne zisťuje, že v divočine sa skrýva ešte niekto. Psychicky traumatizovaný Danny, mladý veterán z Vietnamu. Z počiatku Katherine len pozoruje, ale neskôr sa pokúsi o bližší kontakt. Vyvinie sa medzi nimi vášnivý vzťah, ktorý sa krôčik za krôčikom mení v nebezpečnú posadnutosť...
Moc dobre sa to čítalo. Kontrast ozdravnej sily prírody a tragického osudu psychicky zlomeného človeka.
A pritom som celý čas držala obom palce, aby našli svoje šťastie. Žiaľ...
Vyústenie Dannyho príbehu mi prišlo neuspokojivé, málo uveriteľné. Autorka sa s tým mohla vyhrať viac.
Celkovo však hodnotím tento komorný príbeh veľmi pozitívne.

"Nemůže spát, vstane, sedne si na jednu z jeho lavic a podívá se z okna. Nenávidí úplněk za to, že jí ukazuje les, ve kterém není on."

"Tvář se jí zkroutí a celé tělo se rychle a tvrdě prohýbá, jako nějaké zvíře sražené na silnici. Prudce otevře oči a zírá na něj, jako by ho klidně zabila, aby z něj dostala všechno, co chce.
Tak moc ho chce. Chce Dannyho.
A on je ze skla, které se roztříští. Vidí za oknem tu jasnou hvězdu, ví, že musí spadnout, protože uvnitř cítí, jaký opíše oblouk, jak bude hořet.
Všechny hvězdy musí spadnout na své místo.
Všechny.
Teď
Hned."

43 08.08.2022

Tento príbeh sa nedá popísať, dá sa len cítiť. Snové, dojemné, krásne čítanie. Tak jednoduchý jazyk, a pritom toľko významov...

Atmosféru novely vystihol najlepšie autor sám:
"Toto nie je román. A ani poviedka. Toto je príbeh. Na jeho začiatku je muž, ktorý ide z jedného konca sveta na druhý; končí sa jazerom za veterného dňa. Muž sa volá Hervé Joncour. Jazero – nevie sa. Dalo by sa povedať, že je to príbeh lásky. Ale keby išlo len o lásku, nestálo by za to vyrozprávať ho. Sú v ňom túžby a sú v ňom aj bôle, veľmi dobre vieš, o čo ide, ale skutočné slovo, ktorým by si to pomenoval, nenachádzaš. Napokon, tak či onak, to slovo nie je láska. (Toto je prastará záležitosť. Keď nemáš slovo na pomenovanie vecí, jednoducho použiješ príbeh. Tak to funguje. Už celé storočia.)
Všetky príbehy majú svoju hudbu. Tento má hudbu bielu. Je dôležité povedať to, pretože biela hudba je veľmi zvláštna, občas ťa vyvedie z miery: hrá sa ticho a tancuje sa na ňu pomaly. Keď ju hrajú dobre, je to, ako keby si počul hrať tíšinu, a pri pohľade na tých, čo na ňu božsky tancujú, máš pocit, že sú nehybní. Biela hudba je čertovsky ťažká vecička.
Viac ani niet čo dodať. Možno bude lepšie spresniť, že ide o príbeh z 19. storočia: len preto, aby nikto nečakal lietadlá, automatické práčky a psychologické poradne. Nič také.
Možno inokedy."

48 05.08.2022

Streštený román pre ženy plný čierneho humoru.
Meddy Chanová, potomok čínsko-indonézskych prisťahovalcov, prevádzkuje spolu so svojskými “tetičkami” svadobnú agentúru.
A práve pri príprave VIP svadby sa takmer všetko pokazí: Meddy tak trochu zabije svoje rande naslepo, znovu narazí na svoju starú lásku a zapletie sa aj do krádeže…
No a vtedy prichádzajú na scénu tetičky:).
Milé čítanie.
Bavil ma hlavne náhľad do čínsko-indonézskej komunity v USA, ich tradície, spätosť rodiny. Fakt vtipné boli nedorozumenia pri komunikácii v rôznych jazykoch. Niektoré scény boli už pritiahnuté za vlasy, ale beriem to s nadsádzkou, že presne takto to autorka plánovala.
Kto hľadá nenáročnú oddychovku, práve ju našiel:).

39 04.08.2022

Prvý diel som čítala v češtine, tento druhý v slovenčine. Oba sú veľmi slušne preložené, akurát som sa musela trochu zorientovať v názvoch lodí a mien (v českom preklade boli ponechané v originále, v slovenčine preložené - Lark = Škovránok, Saint = Svätec).
Obsahovo rovnako dobré ako prvý diel. Fable ďalej bojuje o prežitie v nebezpečnom svete námorných kupcov - tentokrát je unesená na Zolovu loď a dostane sa až k tajomnej Holanďanke...
Bolo to svižné, dobrodružné čítanie, dej mal hlavu a pätu. Táto autorka ma proste baví.
No a predstavte si moje prekvapenie, že v sérii Fable vyjde aj tretí diel. Myslela som, že sa jedná o duológiu, ale nie... bude aj trojka - tentokrát o Svätcovi:).

40 31.07.2022

Túto knižku som ani nejako neplánovala čítať, len som "nakukla", či ma to bude baviť a ... prečítala som ju za jednu noc.
Anglicko, 1830-31.
Príbeh sa odohráva v dobe, kedy schopnosť čítať a písať bola privilégiom, výsadou. Negramotné dievča zo statku - Mary sa prichádza do domácnosti vikára postarať o jeho nemocnú manželku. Na prvý pohľad sa zdá, že si polepšila - práca nie je tak náročná, naučí sa čítať a písať. Ale všetko má svoju cenu ...
Knižka je písaná z pohľadu Mary - "jej vlastnou rukou". A jej úrovni vzdelania zodpovedá obsah aj forma textu - absencia priamej reči, veľkých písmen, ...
Je to však napísané nesmierne pútavo, forma textu Vás vtiahne priamo do deja a Vy už len tŕpnete spolu s Mary, čo ju ešte čaká.
Mary je inak skvelá hlavná hrdinka - nezávislá, prostoreká, odzbrojujúco úprimná.
Záver knižky bol mrazivý.
Ešte to rozdýchavam.
Určite odporúčam.

"snědl jste toho úplně stejně, řekla jsem, jak náš vepřík poránu.
usmál se. mary, řekl, dovol mi abych ti dal jednu radu. nesrovnávej svého zaměstnavatele s prasetem.
aha, řekla jsem. nechtěla jsem bejt hrubá. my ho všichni máme rádi. to naše prase."

55 18.07.2022

Tak toto bolo moc dobré.
Knižka čítaná na základe letnej výzvy mojej čitateľskej skupiny - "Kniha, ktorej dej sa odohráva pri vode, jazere, mori...". Hneď som si spomenula na túto knižku.
A bol to vskutku šťastný výber.
Mladé dievča Fable vysadí otec po stroskotaní lode na ostrove zlodejov. Prežíva v nehostinných podmienkach s jediným zámerom - získať späť svoje právoplatné miesto v otcovej flotile. Akýmkoľvek spôsobom...
Napínavá dobrodružná fantasy plná nebezpečného námorného obchodu, drahokamov, tajomstiev a skrývaných citov.
Bavilo ma to:).
Veľké plus, že sa jedná o duológiu a druhá časť už vyšla v slovenskom preklade. Aspoň môžem porovnať, ktorý preklad je lepší:).

38 13.07.2022

Tak toto bola krása.
Silný text o ženách pre ženy.
Prvá próza írskej poetky Doireann Ní Ghríofa. A poézia z tejto knižky priam sála. Autorka opisuje "obyčajný" ženský svet - domáce práce, materstvo, výchovu detí - originálnym, umelecky hodnotným spôsobom.
Vpúšťa nás do svojho súkromného života, najvnútornejších myšlienok. Cítim sa s ňou spriaznená.
Druhou, o nič menej dôležitou, dejovou linkou, je Doireannino posadnuté pátranie po takmer zabudnutej šľachtične z 18. storočia, Eibhlín Dubh, autorke slavného žalospevu nad telom mŕtveho manžela. Vzkriesi jej život z nánosov času, je to historické skúmanie doteraz prehliadaného ženského sveta.
Citlivý, dôverný text od talentovanej autorky.
Jedna z najlepších kníh tohto roku.

"Jestli se básním, které ke mně přišly za těch nocí, může říkat milostné, tak byly zamilované do deště a do alpínek, do zvláštního výraziva těhotného těla, do oblaků a do babiček. Nedostavila se žádná báseň na oslavu muže, který spal vedle mne, když jsem psala, a jehož měsícem ozářená pokožka k sobě vždycky přitáhla moje rty. Láska, jakou jsem cítila k němu, mi připadala tak nesmírná, že jsem ji nemohla nalít do úhledné nádobky básně."

"Když jsem té cizí ženě pomáhala na nohy, byla jsem snad stínovým dvojčetem toho cizího člověka, který jiné noci táhl mé plačící, opilé já od zábradlí jiné řeky. Když jsem ji houpala v náručí, možná jsem houpala své vlastní bolavé já. Ta chvíle snad v sobě měla podivnou vzájemnost, znamenala jakési vyrovnání. Tím, že jsem té neznámé šeptala, že všechno bude v pořádku, jako bych odříkávala zaklínadlo za nás za všechny, aby nás zbavilo smutku a bolesti, zaříkávala jsem její bolest, jeho bolest i svou vlastní, a třeba to byla pravda, možná tentokrát už opravdu všechno bude v pořádku. Možná už je."

41 10.07.2022