Čand@
komentáře u knih
Šikmý kostel
Karin Lednická
Prepánajána… čo sa len my neustále sťažujeme na ťažký život? Každá doba má svoje, ale v tejto tu by som veru žiť nechcela. Krásne a pútavo napísané. Klobúk dole pred autorkou. Teším sa na pokračovanie.
1984
George Orwell (p)
Keď som toto čítala prvý raz v r. 1991, mrazilo ma z predstavy, ako veľmi blízko bola Orwellova predstavivosť našej realite. Strašilo ma presvedčenie, že Orwell jednoducho musel cestovať v čase, prísť do r. 1984, vrátiť sa späť do svojej doby a napísať, čo videl. Príbeh je taký autentický, že sa mi nechcelo veriť, že mu to všetko len tak vykvitlo v hlave. Od tej doby som 1984 čítala ešte zo 2-3 krát a vždy ma polieva hrôza z toho, že sú krajiny, kde to takto stále je a že existujú ľudia, čo by také spoločenské “poriadky” chceli vrátiť znovu i k nám. Kam dali rozum a kam svoju česť?
V šedých tónech
Ruta Sepetys
Tak mi napadá, prečo majú stredoškoláci v doporučovanej četbe dosť náročné Solženicynovo Súostrovie Gulag, keď práve táto kniha podáva svedectvo o danej dobe a jej hrôzach v pre mládež omnoho pochopiteľnejšej a stráviteľnejšej forme. Hoci na Solženicyna osobne nedám dopustiť a jeho dielo vo mne navždy zanechalo hlboké stopy, komu lepšie než svojej rovesníčke môže pubertálna mládež porozumieť? Od koho sa im bude ľahšie načúvať a čítať o neľudskom utrpení jedných a neľudskom zverstve druhých? Vynikajúco napísané.
Heřmánkové údolí
Hana Marie Körnerová (p)
V podstate príbeh ženy, aký v tej dobe zažila takmer každá. Mať kopu detí už ako veľmi mladá? Muža vojnového veterána, čo pije a ženu berie ako kus nábytku? Príkoria od politických mocipánov? Vlastne ten príbeh nie je ničím zvláštny. Lenže asi práve preto je uveriteľný. Že je taký obyčajný, reálny. Nižšie podo mnou dal knižke ktosi veľmi nízke hodnotenie a napísal, že to je hlúposť také superdievča, čo zvládne všetko. Nie je. Moja mama bola presne také “superdievča. Vychovala nás takto sedem. Do smrti jej budem vďačná za moje šťastné detstvo. Ako hovorí Anna sama v závere - mala šťastie na dobrých ľudí okolo seba.
Stařec a moře
Ernest Hemingway
Moja cesta k tejto útlej knihe bola fakt zložitá. Začala som ju čítať snáď päťkrát, no ani raz to nedopadlo. Nedokázala som sa prekúsať ani cez prvých pár strán. A to si nemyslím, že som čitateľský analfabet. Jednoducho toto išlo úplne okolo mňa. Až som narazila na audio, ktoré neuveriteľne strhujúco načítal Ladislav Mrkvička. Poviem vám, ešte nikdy som sa tak veľmi netešila do práce, ako tie asi 3 dni, čo som to cestou počúvala v aute. Hemingway je borec, ale jedným dychom dodávam, že až pán Mrkvička dodal príbehu v mojich ušiach tie správne grády. Z takej v podstate nudnej záležitosti, akou lov rýb pre mňa ako nerybára je (more či rybník - všetko jedno), dokázal svojim rozprávačským umením vykresať napínavú záležitosť. Tlieskam obom umelcom.
Hrdý Budžes
Irena Dousková
Kedysi veľmi dávno som raz úplne náhodou uvidela na ČT2 záznam divadelného predstavenia Hrdý Budžes. A bola to láska na prvý pohľad - ani netušiac, že toto neskutočne vtipné dielo má svoju knižnú predlohu :). Zaumienila som si, že excelentný výkon Báry Hrzánovej musím vidieť naživo - a aj som v nasledujúcich rokoch videla asi 4x. Audioknihu načítanú samozrejme tiež Bárou sme s deckami v aute počúvali takisto opakovane a hlášky z nej sa nám preniesli do bežného užívania. Papierová knižka mi prišla do rúk až posledná a čítala som ju už s nostalgiou, akú pociťujeme k starým známym. Helenku Součkovú asi nie je možné nezamilovať si. Človek sa s ňou nasmeje, spolu s ňou smúti ... a spomína na vlastné detstvo v len o málo neskoršej dobe (v mojom prípade). Miluška Voborníková mojou hviezdou už nebola :)).
Medvědín
Fredrik Backman
Tak bohato vykreslené charaktery toľkých postáv, tak nenásilne rozprávaný silný príbeh, tak ťažko udržať vlastné emócie na uzde… ďalšia pre mňa nezabudnuteľná záležitosť.
My proti vám
Fredrik Backman
Asi milujem Fredrika Backmana. On proste vezme na pohľad obyčajný príbeh, lenže vie ho napísať tak, že vás to úplne dostane. Musíte o ňom rozmýšľať… na čiu stranu sa postaviť? Dobrí sa zdajú byť zlými a tí na prvý dojem zlí sú zas dobrí. Ten jednoduchý príbeh je zrazu plný nejednoduchých postáv a jeho linka vás okúzli, dojme, nadchne, naštve… to všetko v jednom. Veľmi sa teším na 3. pokračovanie.
“Kolik je toho potřeba, abychom byli dobří rodiče? Nijak zvlášť moc. Jenom všechno. Jenom úplně všechno.”
Dědina
Petra Dvořáková
Oslovím tých, čo pochádzajú z dediny, tak ako ja: tiež máte ten neodbytný pocit, že autorka písala o tej vašej? O vašich susedoch, o vašich kamarátoch, o vašich príbuzných... o vás samotných?
Vynikajúco podchytené charaktery postáv, kolorit pravej dediny, zmýšľanie dedinčanov, šarvátky i ohováranie, zvyky, to ako každý vidí každému do taniera, avšak i pospolitosť a vzájomná podpora. A tá hra s nárečím :). Veľmi ma to celé bavilo. Autorka odo mňa dostáva čistú jednotku s hviezdičkou.
Osvícení
Stephen King
Som bezbrehá fanúšička Stephna Kinga a moje hodnotenie ktorejkoľvek jeho knihy bude vždy jedine pozitívne. A Osvícení je práve tým majstrovsky napísaným hororom, ktorý som musela pri čítaní odkladať, lebo som sa tak bála, že som jednoducho ani nemohla otočiť stránku - a keď som po chvíli upokojila dych a utrela pot z čela, musela som ju vziať znovu do rúk netrpezlivá, čo bude ďalej. Som z tých, ktorí najprv čítali a až potom videli film s geniálnym Jackom Nicholsonom a som rada. V knihe sa dočítate mnoho detailov a širších súvislostí, ktoré sa do filmu nedostali, hocijako i ten považujem za vynikajúci.
Bylo nás pět
Karel Poláček
S Čeňkem Jirsákem se nebavím, protože je takový, a když je on takový, tak já jsem taky takový.
Žiadne ďalšie vysvetlenie nedostanete predtým ani potom. Je to predsa úplne jasné! Milujem túto detskú logiku :-)
Honzlová
Zdena Salivarová
Naozaj sme takto žili? Hej, žili. Taký šedivý, ubolený, klamaný, utajovaný, plný pretvárky, smutný a beznádejný život. Hoci ja som sa narodila až v ére "Husákových detí" a budovanie socializmu z 50. rokov sa vtedy už pretavilo do tzv. normalizácie, z Honzlovej na mňa úplne dýchla tá bezmocnosť a zúfalstvo, aké na mňa padalo, keď som z toho v puberte začínala mať rozum. Veľmi dobre napísaný príbeh - vystihol dobu, vystihol postavy, naviac ešte takou čtivou formou, ako sa bohužiaľ deje málokedy, pokiaľ ide o zachytenie nepeknej histórie. Z celého srdca odporúčam.
Vejce a já
Betty MacDonald
Túto a aj ďalšiu naväzujúcu Čo život dal a vzal som prvý raz čítala v 13 či 14 rokoch. Hltala som všetko, čo sa mi dostalo pod ruku a zvláštne je, že aj keď v nich ide o dospelú ženu a jej sebaironizujúci humor, poberala som to a pamätám si, že ma to veľmi bavilo a každej kamarátke som sa ich snažila natlačiť ako zábavné čítanie.
No keď som sa k nej vrátila teraz po rokoch vďaka čitateľskej výzve... neviem, neviem. Azda som nebola v tej správnej nálade, alebo len doba, kedy ma takýto vskutku ženský román mohol zaujať, uplynula spolu s tokom času. Hodnotím síce vysoko, ale priznávam, že predovšetkým z nostalgie a nie preto, že by som ňou i dnes bola ktovieako nadšená.
U severní zdi
Petra Klabouchová
Zdrvujúce životné príbehy šialenej doby. Pri ich čítaní vám bude úzko. S vedomím, že toto démonské zlo nebolo v skutočnosti nijako potrestané, to snáď žiadneho normálneho človeka nemôže nechať ľahostajným. Tento rok ma asi žiadna iná kniha nezasiahla tak veľmi ako táto.
Úzkosti a jejich lidé
Fredrik Backman
Ešte než som čítala čokoľvek od Backmana, začala som toto raz pozerať na Netflixe. Začiatok ma nezaujal, pustila som si niečo iné. LENŽE teraz mi prišla do rúk knižka a BOŽE MÔJ! Ten človek ma raz zabije! Mám sa smiať? Mám byť dojatá, smutná, napätá? Každá Backmanova kniha je pre mňa jazdou na horskej dráhe pocitov. Ja sa z neho asi zbláznim. Nemôžem pozerať na jeho diela vo sfilmovanej podobe. Aj keď sú nominované na Oscara, žiadny obraz nedokáže plne povedať to, čo napísané slová. Teším sa na ďaľšiu dávku.
Prázdniny v Česku
Ladislav Zibura
Je veľmi milé si po všetkých predchádzajúcich Ládikových putovaniach po svete prečítať od neho rovnako vtipné a zaujímavé rozprávanie o putovaní po Česku, Morave, Slezsku a Slovácku. Opäť sa mi veľmi páčili faktografické vsuvky na samostatne farebne odlíšených stranách - napr. až tu som zistila, že v ČR sme my Slováci na počudovanie menšou menšinou než Ukrajinci, hoci sme tu kedysi bývali ako v jednom štáte doma. Nuž ale najviac ma pobavila Ládikova SPZ :))
Analfabetka, která uměla počítat
Jonas Jonasson
Analfabetka je jednoznačne moja favoritka medzi všetkými Jonassonovými knihami, ktoré tu zatiaľ vyšli. Milujem ju, obdivujem ju. Ozaj som sa nasmiala, až ma brucho bolelo. Kam na tie vtipné zvraty ten Jonasson chodí? :))
A viete čo? Dajte si audioknihu načítanú Martinom Stránskym. To je jednoducho audioknihový boh :).
Dokonalá tma
Helen Fields
Dokonalá séria je ozaj dobrá. Aj keď nečítam poporiadku, ale podľa toho, ktorý diel mi príde práve pod ruku, nevadí to. Každý je dokonalý. Helen vie zaujať.
Až uvidíš moře
Scarlett Wilková
Som veľmi rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk. Žijem v oblasti, kde dodnes bývajú potomkovia gréckych prisťahovalcov a vlastne som sa nikdy s nikým nebavila o osudoch ich rodín. Len svokra mi vyprávala, ako v bytovke za plotom ich domu žili kedysi celé rodiny Grékov, ženy pracovali s nimi v textilke, ale napriek tomu sa miestni s nimi takmer vôbec nestýkali. Bolo to presne, ako opisuje autorka. Mnohí starší sa odmietali učiť češtinu a mladým zakazovali družiť sa príliš s Čechmi s nádejeplnou vidinou, že veď čoskoro sa vrátia domov. Život však prináša vlastné zápletky. Už chápem, prečo v našom malom meste na severe Moravy stojí taký pekný pravoslávny kostol. A tento rok isto musím zájsť na tanečný grécky večer, ktorý tu miestna grécka komunita stále každý rok poriada.
40 dní pěšky do Jeruzaléma
Ladislav Zibura
S Ládikom mám jediný problém. Po dočítaní každej jeho knihy, či po účasti na niektorej jeho zábavnej cestovateľskej prednáške mám vždy chuť zbaliť batoh a tiež sa vydať po svojich len tak niekam za nosom, kam ma nohy ponesú. Z jeho rozprávania mám vždy pocit, že svet je prekrásne miesto plné iba dobrých, usmievavých ľudí ochotných hocikedy z lásky k blížnemu pomôcť okoloidúcemu neznámemu pútnikovi. Hoci samu seba považujem za pozitívneho a dobrosrdečného človeka, úprimne, nie som si istá, či by som radostne otvorila svoj domov dokorán cudziemu chlapíkovi, ktorý by mi večer zabúchal na dvere s otázkou, či by smel u mňa prespať. A vidíte, predsa sa to deje… ak Ládik nekecá :). A v čomže mám ten problém? V tom, že viem, že by som skončila ako tie spomínané dievčence, čo svoju cestu do Santiaga vzdali už po troch dňoch kvôli obyčajnému smútku po domove.