Ahmose komentáře u knih

Na čítanie tejto knihy som sa chystal niekoľko rokov. Počul som na ňu a aj na ďalšie knihy od autora len samú chválu a to bol dôvod, prečo som mal z tej knihy strach. Bál som sa, že čo ak mne sa nebude páčiť a nebudem tam vidieť to, čo tam všetci vidia. Zároveň som vedel, že je to veľmi ťažké a smutné čítanie a tak sa mi do nej celkom nechcelo. Moje obavy boli zbytočné a myslím si, že je to výborná kniha aj keď sa ma dotkla inak, než som čakal. V priebehu čítania som bol miestami rozpačitý na samotnom konci som nevedel či sa mi kniha páčila. Až s odstupom niekoľkých hodín som si uvedomil silu a posolstvo, ktoré kniha nesie. Myslel som si, že po dočítaní budem smutný, že si možno nad osudmi postáv poplačem a to sa nestalo. Naopak, Osamelosť prvočísel ma donútila zamyslieť sa nad mojím vlastným životom a prístupom k nemu, nad vlastnými rozhodnutiami a rodinnými vzťahmi. Postavám autor naložil naozaj veľa. Ani jednej nedal vôbec žiadnu nádej na lepšiu budúcnosť, nenájdeme tu jediný svetlý moment. Celá kniha má celkom rýchly spád a atmosféra sa pohybuje na hranici melanchólie a depresie. Paolo Giordano je nesmierne talentovaný spisovateľ. Ten štýl ako je to napísané je geniálny. Je to úderné, ale zároveň krehké. Naozaj výnimočná kniha, ktorú všetkým odporúčam.

10 06.07.2023

Z čítania tejto knihy behá mráz po chrbte. Kniha Jdu s hlavou vztyčenou obsahuje nie len životný príbeh Dr. Milady Horákovej, ale aj jej manžela a dcéry, a okrajovo sa dozvieme aj o osude ďalších členov rodiny. Veľmi dobre sa číta. Prakticky okamžite som sa do nej začítal a na jeden záťah som prečítal 200 strán. Veľmi sa mi páči, že kniha je napísaná vecne a bez pátosu. Po formálnej stránke by síce mohla byť napísaná aj trošku lepšie, lebo autor sa niekoľkokrát v texte opakuje, ale v tomto prípade je naozaj oveľa dôležitejší obsah než forma. Túto knihu vám všetkým odporúčam bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie, koľko toho máte načítané a aké žánre preferujete... Je dôležite vedieť, čo dokážu vykonať nesprávny ľudia na nesprávnych miestach.

5 29.06.2023

Recenzia na túto knihu sa mi píše nesmierne ťažko a premýšľam, kde vlastne začať. Do knihy som išiel s tým, že sa bude jednať o spoločenskú beletriu s filozoficko-náboženským presahom. Veľmi som sa mýlil. Celá kniha je písaná dosť zvláštne. Je to taký mix denníku, novinových výstrižkov, detektívky a prekvapivo aj so štipkou rád starých materí. Autorka sa rozhodla spojiť tému veľkej vlakovej tragédie s témou nepoškvrneného počatia a za mňa sa jej to nepodarilo. Bolo cítiť, že je to dosť nasilu.
Za hlavný problém knihy považujem fakt, že väčšinu času som sa pri čítaní nudil. Dej je extrémne pomalý, od určitého bodu prakticky úplne predvídateľný. Kniha sa venuje okrem vyššie spomínaných tém aj téme manželstva, slobodných matiek a lesbickej lásky. Človek by očakával, že keď už je dej tak pomalý, tak aspoň sa jednotlivým témam povenuje hlbšie a čitateľ bude mať možnosť precítiť spoločenskú atmosféru 60. rokov v Anglicku. Žiaľ, ani toto sa autorke nepodarilo.
Postavy v knihe sú vykreslené celkom dobre, problém je však v tom, že sú strašne nezaujímavé. Sú to typy postáv, ktoré si čitateľ na dlho nezapamätá, nevytvorí si k nim vzťah a ich konanie je miestami trochu nelogické. Čo sa však autorke vydarilo a za čo dávam knihe plusové body je dobré vykreslenie ťaživej atmosféry bežného dňa osoby, ktorá sa pohybuje na hranici depresie. Ďalším pozitívom Drobných potešení je, že vzťahy medzi postavami sa budujú postupne a pôsobia tak realisticky. Pridávam ešte drobné plus za naozaj krásnu obálku.
Suma sumarum autorka písať nepochybne vie, ale myslím si, že si odhryzla väčšie sústo, než bola schopná prehltnúť. Knihu Drobná potěšení teda nemôžem odporučiť s čistým svedomím, myslím si však, že si na našom trhu nájde svojich fanúšikov.

1 29.06.2023

Po úžasnej skúsenosti s autorkinou tvorbou v diele Dom duchov, som bez váhania siahol aj po tejto novinke. Žiaľ, Dlhý lupeň z mora sa predchádzajúcej knihe nevyrovnal. Kým Dom duchov je kombináciou reportáže a magického realizmu s bohatým, kvetnatým jazykom, toto je skôr strohé a dosť opisné. Nechcem tým povedať, že by bola kniha sama o sebe zlá. Nepochybujem o tom, že historické udalosti zachytené v knihe sú presné a autorka sa v danej problematike výborne vyzná. Udeje sa v nej toho pomerne veľa a v knihe vystupuje viacero postáv s rozličnými pohľadmi na vojnu. Tejto knihe však chýba to, čo z Domu duchov robí tak výnimočnú knihu. Proste tu nie je tá pridaná hodnota a tak ju hodnotím ako priemernú. Nič-menej, pokiaľ vás zaujíma história 20. storočia a hlavne história Španielska a jej prepojenie s Čile, táto kniha by sa vám mohla páčiť. Akurát nečakajte nič extra prevratné.

2 19.06.2023

Záverečný diel série Sedem sestier, ktorá ma sprevádzala posledné tri roky môjho čitateľského života. Po smrti autorky som sa chvíľu obával, že sa ho ani nedočkáme. Do čítania tejto knihy som šiel s veľkými očakávaniami, zvedavosťou a zároveň aj strachom či pán Harry Whittaker dokáže nadviazať na tak vysoko nadstavenú latku svojej mami. Môžem s čistým svedomím povedať, že sa mu to podarilo dokonale. Od Atlasa som dostal všetko, čo som od posledného dielu očakával. Dej plynie hladko a čitateľ sa postupne dozvedá odpovede na všetky otázky, ktoré sa behom ostatných kníh nazbierali. Myslím, že naozaj nič neostalo nevypovedané. Životný príbeh Atlasa ma neskutočne bavil a na záver som mal slzy na krajíčku. Ak by som mal niečo vytknúť, tak jedine len to, že niektoré pasáže by som si vedel predstaviť trošku kratšie a samotný epilóg mi prišiel napísaný zvláštne. Možno práve ten mohol byť pre zmenu dlhší alebo pred neho vložená ešte jedna krátka kapitola. To sú ale naozaj drobnosti. Som si celkom istý, že Atlas bude v mojom zozname top 10 kníh roka 2023. Odporúčam celú túto úžasnú sériu !

6 12.06.2023

Na túto knihu som sa chystal už od roku 2020. Priznám sa, že ma zaujala hlavne svojou obálkou, ktorá je naozaj nádherná. Americká zem má veľmi silný začiatok. Autorka nás hodí doprostred krvavého masakru a úteku dvojice hlavných postáv z mesta. Autorkin štýl písania je úderný, dynamický a nezaťažený rozsiahlymi opismi a tak naozaj nie je problém sa do knihy rýchlo začítať. Ak by sa jednalo o skutočný príbeh, nemal by som asi problém dať zaň plné hodnotenie. Je veľmi dobre uveriteľný a autorka nemá sklon k pátosu. Nič-menej, tento príbeh je fikcia a tak si myslím, že sa z neho dalo vytrieskať ešte trochu viac. Postupne sa v knihe objavovali hluché miesta a postavy sa správali dosť šablónovito. Veľmi sa mi páčilo, že atmosféra strachu a paranoje sa niesla prakticky celou knihou a vyvrcholenie príbehu bolo pre mňa nečakané. Ak sa pýtate či som čítal lepšie knihy s témou emigrácie, odpoveď by znela, áno čítal. To však nemení nič na tom, že Americká zem je rozhodne dobrá kniha, ktorá si zaslúži pozornosť čitateľov. Odporúčam !

1 04.06.2023

Po obsahovej stránke nemám tejto knihe čo vytknúť. Autor sa kauze venuje naozaj dopodrobna a je vidieť, že ho to stálo veľa času a námahy. Našiel som v nej všetko, čo som potreboval o kauze vedieť. Šokovalo ma zistenie, ako bol tento, na prvý pohľad jednoduchý prípad, zamotaný. Kniha má však svoje muchy z hľadiska, nazvime to čitateľského komfortu. Text je miestami kostrbatý, vety krkolomné a niektoré pasáže repetitívne. Vedel by som si predstaviť, že by sa text preškrtal a potrebné informácie by aj tak ostali zachované. Videl som, že niektoré recenzie vytýkajú autorovi, že sa v knihe nenachádza žiadny rozhovor s obvineným lekárom a reportáži tak chýba pohľad druhej strany. Žiaľ aj napriek snahe autora, dotyčný lekár rozhovor poskytnúť odmietol, takže by som za to hviezdu určite nestrhával. Pokiaľ vás zaujíma etická otázka umelého oplodnenia, nemyslím si, že na slovenskom trhu nájdete lepšiu knihu. Odporúčam !

01.06.2023

Táto kniha ma nejak extra neohúrila. Keď človek odhliadne od toho, že kniha sa odohráva v prostredí pitevní a anatomického ústavu, tak vlastne neprináša vôbec nič nové alebo zaujímavé. Skôr naopak, je plná klišé a motívov, ktoré som už videl v iných knihách. Pripomínalo mi to mix Po stopách Jacka Rozparovača, Frankensteina, Ranhojiča a seriálu Penny Dreadful. Nič-menej sa číta veľmi dobre a rýchlo. Autorka miestami síce trošku tlačí na pílu, (pri opisoch vystrekujúcej krvi do tváre), ale správnu atmosféru to má. Kniha má len necelých tristo strán, takže k postavám si čitateľ za ten čas nejaký extra vzťah nevybuduje. Našťastie, obe hlavné postavy sú sympatické a to na takúto jednohubku bohato stačí. Suma summarum je Anatómia príbeh lásky, dobrou knihou na jedno daždivé popoludnie, ale čitateľa sa zásadne nedotkne, ani mu neostane dlho v pamäti. Ak máte chuť na niečo pochmúrnejšie, ale bojíte sa hororov, táto kniha by mohla byť to čo hľadáte.

29.05.2023

Tak toto mi neskutočne sadlo. Dej knihy je pomerne jednoduchý, pripomína klasickú anglickú detektívku, ale je to tak trochu recesia. Dovolil by som si ju zaradiť do nového žánru cosy crime, ktorý sa na sociálnych sieťach v poslednej dobe často spomína. Obe hlavné postavy sú veľmi sympatické. Veronica je emancipovaná, na svoju dobu dosť výstredná osoba, s ostrým jazykom. Stoker je inteligentný, trochu zatrpknutý a odmeraný vedátor. Interakcie medzi týmito dvoma ma veľmi bavili. Niekoľkokrát som sa veľmi dobre zasmial. Humor v knihe je postavený hlavne na irónii a sarkazme. Autorke sa v tom podarilo utrafiť zlatú strednú cestu, nepôsobí to ani chvíľu silene. Samotné rozuzlenie príbehu čitateľ odhalí pomerne rýchlo, ale z hľadiska celkového dojmu mi to neprekážalo. Je to proste skvelá oddychová kniha, ktorej nemám čo vytknúť. Dúfam, že sa vydavateľstvo poponáhľa a čoskoro nám prinesie ďalšie diely.

3 22.05.2023

Čítanie knihy Oheň v srdciach bolo ako jazda na horskej dráhe. Zo začiatku som bol z deja mierne zmätený a všetko mi prišlo strašne narýchlo. Po asi päťdesiatich stranách sa dej ustálil a konečne som mal možnosť spoznávať Rinu, ako osobu. Autorka si dala záležať a všetky hlavné postavy veľmi dobre vykreslila. Veľmi sa mi páči, že všetky sú morálne šedé a o nikom sa jednoznačne nedá povedať, že by bol dobrý alebo zlý. Vďaka striedaniu pohľadov nám kniha ukáže, že konanie všetkých sa dá pochopiť. Dej skvelo graduje a milostná linka sa postupne zapletá. Zhruba uprostred knihy však príde zlom. Druhá polovica knihy je na významné historické udalosti síce bohatšia, ale skoky v čase sú pomerne veľké a milostná linka významne naberá prvky španielskej telenovely a akoby sa točí v kruhu. Myslím si, že kniha najviac dopláca na to, že autorka sa rozhodla tak veľa deja napratať do jednej knihy. Udeje sa tam toho toľko, že by to vystačilo na trilógiu. Nič-menej, myslím si, že Oheň v srdciach má čitateľom historických románov čo ponúknuť. Odporúčam hlavne fanúšikom Angeliky a kníh od Marije Jurić Zagorky.

19.05.2023

Polovičný kráľ je dôkazom, že české fantasy má potenciál a dokáže konkurovať svetovému. Čítanie tejto knihy som si nesmierne užil. Rozjazd je síce pomalší a chvíľu mi trvalo, než som sa do knihy dostal, následne to ale naozaj stálo za to. Dej je rozdelený na tri dejové linky. Najviac ma bavila linka s kráľom TratHysom. Je to silný charakter so zmyslom pre spravodlivosť. Súčasťou jeho linky je epická bitka, intrigy aj mágia. Prostredníctvom Lheiwen nám autor ukazuje život a utrpenie bežného človeka a tým príbehu dáva komplexnosť. Trochu menej ma bavila linka s kapitánom Garrom. Príde mi, že v jeho linke sa toho oproti zvyšným dvom zase až tak veľa neodohralo. Autor vie výborne pracovať s jazykom a dokáže čitateľovi ukázať nádherné prostredie Erenézie. V knihe sa nachádza zaujímavý magický systém. Dúfam, že sa o ňom ešte neskôr dozvieme viac. Čítanie si vyžaduje pozornosť, aj na prvý pohľad nepodstatný detail môže byť dôležitý a preto sa kniha číta pomalšie. Záver ma prekvapil, autor sa nebál postavám slušne naložiť. Trošku ma mrzí, že v knihe nie je mapa. Každopádne na to, že sa jedná o autorovu prvotinu, tak je to perfektné. Už sa teším na druhý diel. Odporúčam !

2 15.05.2023

Atlasova šestka je fantasy typu dark academia, ktorej dej sa odohráva v alternatívnej súčasnosti, v ktorej existuje mágia. Predovšetkým sa má odohrávať v bájnej Alexandrijskej knižnici. Táto kniha predstavuje učebnicový príklad premrhaného potenciálu. Je totiž úplne jedno, kde sa kniha odohráva, pretože autorka síce opakuje, že postavy sú v knižnici, no my ju ako čitatelia nemáme možnosť spoznať. Pričom postava Reiny je ako stvorená na to, aby sme prostredníctvom nej mohli vidieť a objavovať. To isté sa týka mágie. Autorka nám niekoľkokrát opakuje aké sú postavy silné, akými schopnosťami disponujú, ale prakticky vôbec nám to neukáže. Neodohrá sa žiadny poriadny súboj, žiadna udalosť, kde by postavy svoju mágiu naozaj potrebovali. Magický systém sa nám autorka snaží popísať skoro na vedeckej úrovni, problém je však v tom, že jej to celkom nejde. Používa pri tom vedeckú terminológiu, snaží sa popisovať molekuly, energiu, je však na prvý pohľad jasné, že jej vedomosti o fyzike neprevyšujú úroveň základnej školy. Skrátka sa hrá na niečo, čo nie je. Nerozumiem prečo sa autorka rozhodla písať z pohľadu šiestich charakterov naraz. Všetky postavy sú šablónovité, ploché a sú si veľmi podobné. Za mňa najlepšie napísanou postavou knihy je Parisa. Nie je to síce tiež nič extra, ale je najlepšie zapamätateľná. Postavy Tristan a Callum by aj boli čitateľsky zaujímavé, keby si neboli tak podobné, že som miestami strácal prehľad z ktorého pohľadu vlastne čítam. Čo sa týka Reiny, tak tým, že autorka sa rozhodla nevyužiť jej potenciál, tak z nej spravila úplne zbytočnou postavou, ktorá akurát zaberá priestor. No a nakoniec postavy Nica a Libby, to bola úplná katastrofa. Obzvlášť Libby je neskutočne otravná postava. Stále počúvame ako je neskutočne úžasná a schopná, a najlepšia, ale ako sa hovorí, skutek utek. Po pravde, kým som nezistil, že s Nicom práve dokončili vysokú školu, tak som si myslel, že majú maximálne tak 12 rokov. Atlasova šestka by mohla slúžiť ako učebnicový príklad toho, ako sa fantasy nemá písať. Naozaj som nepochopil ten hype, ktorý kniha minulý rok mala. Zatiaľ najhoršia kniha, ktorú som tento rok čítal.

Horory čítam len veľmi sporadicky. Keď ma autor, Adam Kováčik, oslovil či by som si jeho novú knihu neprečítal, rozhodol som sa do toho ísť. Hlavnou motiváciou bolo zistenie, že sa jedná o folk horror. Celá kniha je pretkaná skvele vykreslenou atmosférou pochmúrnej dediny, kde akoby zastal čas. Na čitateľa sa odvšadiaľ valí špina, zatuchlina, hrdza a pleseň. Dom, do ktorého sa hlavná postava nasťahuje sa doslova rozpadá a vrcholom nechutnosti sú mrtve, vyhladované zvieratá v starej kôlni. S hlavnou postavou som mal však dosť veľký problém. Je ňou márnomyseľný blbec, ktorý sa celú dobu strašne ľutuje. Z tohto dôvodu boli moje pocity z knihy ako na hojdačke. Prakticky až do konca som nevedel ako knihu ohodnotím. Potom prišla posledná kapitola. Také rozuzlenie príbehu, aké si autor pripravil, som naozaj nečakal. Všetko zapadlo na svoje miesto a ja som nadšený. Kniha je písaná formou ja-rozprávania, ktoré nemám až tak rád, ale do celkového kontextu príbehu sa to hodí a pridáva mu to na sugestívnosti. Nemé hlasy môžem určite odporučiť, obzvlášť čitateľom, čo s horormi začínajú.

1 08.05.2023

Po predchádzajúcom druhom diely, ktorý bol na dej trošku chudobnejší sa mi do pokračovania akosi nechcelo. Po prečítaní som však ostal veľmi milo prekvapený, aká skvelá táto kniha bola. Je vidieť, že autorka sa v písaní veľmi posunula. Kým v prvých dvoch dieloch mi vadilo, že síce sme s postavami do detailov prežívali všetky problémy aj radosti, akosi sme im nevideli do hláv. V tejto knihe nie je o pocity a emócie núdza. Síce je nám prakticky od začiatku jasné, ako asi celý príbeh skončí, vôbec to neuberá chuť do čítania. Dej je dynamický a kniha obsahuje niekoľko naozaj silných momentov, ktoré mi vháňali do očí slzy. Krásne zakončenie historickej ságy o jednej z najvýznamnejších rodín, ktorá ovplyvnila históriu Talianska aj Európy. Odporúčam celú sériu.

1 04.05.2023

Keď sa táto kniha v roku 2020 objavila v kníhkupectvách, obletela knižný svet. Mal som pocit, že v istej dobe ju čítali snáď všetci a neboj jediný bookstagram, knižný podcast či video, ktoré by ju nechválilo. Napriek tomu sa mi do nej akosi nechcelo, ani vlastne neviem prečo. Vopred upozorňujem, že táto kniha je dosť depresívna. Nie je to síce to najsmutnejšie čo som kedy čítal, rozhodne to však nie je oddychové čítanie. Myslím si, že na túto knihu si treba urobiť čas a mať správnu náladu. Postavy sú úplne bežní ľudia žijúci v česko-poľskom pohraničí a ich život je úzko spätý s ťažbou uhlia. Ich charaktery sú veľmi dobre vykreslené a každá sa s tragédiou vyrovnáva po svojom. Na to, že sa jedná o autorkinu prvotinu, tak je táto kniha dobre napísaná a napriek tomu, že sa v texte vyskytujú nárečové a archaické slová, tak sa veľmi dobre číta. Prvé dve tretiny knihy som si bol istý, že Šikmý kostol nemôže dostať iné hodnotenie ako päť hviezdičiek. Potom prišla posledná tretina a tam som ostal trochu rozpačitý. Záver knihy mi nesadol. Prišiel mi dlhý a príbeh akoby stratil iskru. Každopádne si myslím, že Šikmý kostol je skvelá kniha, ktorá stojí za prečítanie a som veľmi zvedavý na druhý diel.

15 01.05.2023

Do čítania Šedých bastardov som sa púšťal s tým, že som hľadal nejakú fantasy, pri ktorej si oddýchnem a trochu pri nej vypnem. Toto moje očakávanie kniha splniť dokázala, keď sa ale na ňu pozriem objektívne, zas až taká hitparáda to nie je. Začnem však pozitívami. Hlavný hrdina je veľmi sympatický a rýchlo som si ho obľúbil. Páčilo sa mi, že hoci nebol zrovna najostrejšou ceruzkou v peračníku, tak to o sebe vedel a na nič sa nehral. Nechýbajú vtipné hlášky, oplzle narážky a v knihe je hneď niekoľko súbojov. Všeobecne postavy sú to, čo drží knihu nad vodou. Čo sa týka deja, tak ten je pomerne jednoduchý, prvoplánový a dosť predvídateľný. To by mi možno ani tak nevadilo, ako mi vadilo skôr to, že kniha má 450 strán. Pretože hoci sa číta dobre, hodilo by sa to preškrtať. Naozaj zbytočne natiahnuté. Celkovo mám z knihy zmiešané pocity. Prvé dve tretiny knihy som bol nadšený a potom to postupne upadalo. Akoby aj sám autor stratil smer. Priznám sa, že ešte nie som rozhodnutý či sa pustím do pokračovania. Zatiaľ túto otázku nechávam otvorenú.

1 23.04.2023

Priznám sa, že z čítania tejto knihy som mal obavy. Bál som sa, že bude príliš popisná a poučná, a že sa bude ťažko čítať. Moje obavy však boli úplne zbytočné. Táto kniha je majstrovské dielo. Nečudujem sa, že za ňu autorka dostala Nobelovu cenu.
Ak sa pozrieme na obsah, tak skutočne sa nejedná o čítanie na dobrú noc. Vojna nemá ženskú tvár sú zápisky rozhovorov autorky so ženami, ktoré prežili a bojovali v druhej svetovej vojne. Jednotlivé príbehy sú napísané tak, ako sa naozaj stali, bez pozlátka či pátosu. Surové, krvavé a neskutočne smutné, ale o to silnejšie čítanie. Musím na seba prezradiť, že niektoré pasáže som nebol schopný čítať, hlavne tie kde sa ubližovalo zvieratám. Autorka sa nebojí písať o témach, o ktorých Rusi nechceli a dodnes nechcú verejne hovoriť. V tomto vydaní od @vydavatelstvo_absynt sa nachádzajú aj časti, ktoré ruská cenzúra vyškrtla. Rozhovory nie sú usporiadané náhodne, ale tematicky a vytvárajú uzavretý cyklus. Naozaj výnimočná kniha, ktorú by si mali prečítať všetci. Odporúčam !

7 19.04.2023

Moja prvá myšlienka po dočítaní tejto knihy bola: Čo som to práve prečítal ?
Podľa obálky a anotácie som očakával jemný, komorný príbeh s nádychom melanchólie, ktorý by sa ako stvorený hodil na toto prechodné zimno-jarné obdobie. To bol veľký omyl.
Keby ste ma vyzvali, aby som jednou vetou zhrnul, o čom je táto kniha, odpoveď by znela : Ja naozaj neviem. Na jednej strane v nej bolo niekoľko pekných myšlienok, ale keď sa pozriem na príbeh ako celok, tak je strašne nekonzistentný. Netuším kam sa ním chcela autorka dostať a fakt by som nepovedal, že sa vôbec niekam dostala. Atmosféra knihy je vykreslená dobre. Melanchóliu strieda hnev a práve hnev na celý svet a predovšetkým seba samého je (asi) ústredným motívom knihy. Postavy sú ploché, nemastné, neslané a vzťah medzi nimi na mňa nijak nezapôsobil. Jediná ruža je naozaj divná.
Bezprostredne po dočítaní som knihe chcel dať tri hviezdičky, pretože tá atmosféra a prostredie Japonska na mňa zapôsobili. S odstupom pár dní som si však uvedomil, že si neviem predstaviť človeka, ktorému by som túto knihu odporučil. Skutočne zvláštna kniha.

1 13.04.2023

Nebudem popierať, že z čítania tejto knihy som mal obavy. To je aj dôvod, prečo som siahol po audioknižnej podobe. Musím povedať, že som za toto rozhodnutie veľmi rád. Pasáže obsahujúce podrobné zápisy sledovania štátnou bezpečnosťou sú náročné a myslím si, že by som knihu nedočítal. Tieto spisy sú síce autentické, ale naozaj ťažko stráviteľné. Celkovo sa kniha nesie v melancholickej atmosfére a síce nemôžem o hlavnej postave povedať, že by mi bola nejak zvlášť sympatická, originálny príbeh a história Žitkovských bohýň vo mne vzbudili veľkú zvedavosť a záujem. Nepochybne originálna kniha ukazujúca kus našej histórie, folklóru, ale aj nechutných praktík najskôr nacistického a neskôr predovšetkým komunistického režimu v Československu. Zo záveru knihy som bol trošku rozpačitý. Na jednu stranu sa tým síce celý cyklus krásne uzavrel, na strane druhej... neviem, neurobilo to na mňa až taký dojem. Každopádne, je vidieť, že sa za touto knihou ukrýva kus práce a dokázala rozšíriť moje vedomosti. V konečnom dôsledku som spokojný a rozhodne stojí za prečítanie/vypočutie. Chystám sa aj na autorkinu druhú knihu Bílá voda.

19 10.04.2023

Na túto knihu som sa nechal zlákať krásnou obálkou, oriezkou a vďaka skutočne vydarenému marketingu. Všimol som si, že niektoré recenzie Kopíraka prirovnávajú ku knihám od Chrisa Cartera. S Carterom to má spoločné len to, že je to tiež kniha a že je v nej kriminálna zápletka. Inak to okolo neho ani neutekalo.
Samotný námet je originálny a veľmi ma zaujal, ale prevedenie je neskutočne odfláknuté. Autorka sa to snaží uhrať na striedaní krvavých scén s akousi divnou, dosť trápnou, milostnou linkou a nechýba samozrejme miliónkrát otrepaná téma traumy z minulosti.
V postavách sa človek od začiatku stráca, pretože autorka sa vôbec nenamáhala nám ich nejako predstaviť. Proste sa zjavovali. Ich konanie a zmýšľanie často nedávalo zmysel. Jednotlivé vraždy prebiehajú ako na bežiacom páse a sú spracované na úrovni rýchleho preletenia článkov na Wikipédii. Nečakajte žiadnu hlbku, hromadenie dôkazov, zisťovanie totožností obetí, niečo o ich minulosti. Skrátka nič.
V priebehu čítania som veľakrát uvažoval, že knihu odložím. Neviem si predstaviť, že ako toto dokáže niekoho vydesiť. Z finálového veľkého odhalenia som sa už musel len smiať. Dávam jednu hviezdu za námet. Hrozná kniha a premrhaný potenciál.

1 10.04.2023