Ahmose komentáře u knih

Táto recenzia predstavuje súhrnné hodnotenie všetkých poviedok. Poviedková zbierka, ktorej ústrednou témou je LGBT je bezpochyby niečo, čo náš trh potreboval ako soľ. Keby som túto knihu čítal niekedy na strednej, bol by som nadšený. Hlavným a v podstate jediným problémom zbierky je diametrálne odlišná kvalita jednotlivých poviedok. Kým niektoré sú výborné, iné sú na úrovni priemernej slohovej práce na gymnáziu. Extra musím vyzdvihnúť tri poviedky : Jak jsem šla na záchod, Štastně nezamilovanej a suverénne najlepšiu poviedku Pozdní léto, sobota odpoledne. Tieto tri poviedky sú veľmi vydarené. Ich pravým opakom je poviedka Žába, ktorá teda za mňa mohla byť niekde na Wattpade, ale tam mala aj ostať. Čo ňou autorka chcela povedať a prečo bola vybraná do tejto zbierky som naozaj nepochopil. Dve poviedky, Bez šance a Tajemství umírají osamělá by za mňa potrebovali ďaleko väčší priestor, aby mohol byť využitý ich potenciál. Ostatné poviedky boli viac či menej priemerné. Celkovo zbierku hodnotím ako príjemné čítanie na kratšie chvíle, ideálne po náročnom dni.

1 29.11.2023

Tak túto knihu som ťažko neodhadol. Minulý rok som od autorky čítal Gallant a ten sa mi neskutočne ľúbil, čakal som, že aj tu autorka použila podobne krásny štýl a atmosféru, žiaľ, toto bolo niečo celkom iné.
Na začiatok musím priznať, že keby som túto knihu čítal niekedy v pätnástich, asi by sa mi páčila. Autorka vymyslela zaujímavý svet. Štyri paralelne existujúce Londýny, ktoré sú si tak podobné a zároveň zásadne odlišné. Koncept nepochybne zaujímavý a príťažlivý. V podaní v akom je spracovaný však významne stráca na hodnote. Čitateľ nemá možnosť zistiť ako funguje celý svet. Sú to len štyri Londýny ? Týka sa to aj iných miest ? Sú to štyri svety, štyri vesmíry ? Alebo je celý svet obmedzený na Londýn, ktorý lieta v prázdnote ? Otázky, na ktoré som žiaľ nedostal odpoveď. S vysvetlením magického systému tiež nie som celkom spokojný. Anatariovia sú kúzelníci, jediní schopní voľne cestovať medzi Londýnmi. Mágia je integrovaná súčasť ich tela. Vyznačujú sa rôznofarebným sfarbením očí, pričom to, ktoré je previazané s mágiou je vždy čierne. Samozrejme, opisy toho ako sa v jednotlivých svetoch nakladá s mágiou patria k tým dobrým častiam knihy, Problém je, že hoci autorka na začiatku načrtne určité pravidlá, tak neskôr som mal pocit, že tá mágia vlastne nemá hranice a dá sa s ňou čokoľvek. Nie je to síce nutne zle, len mi to príde značne jednoduché. Hlavná postava, Kell, je rozhodne svetlým bodom knihy. Tajomný, sympatický a celkom rozumný hrdina, kúzelník. Bavil ma. Horšie to bolo s Lilou. Neuveriteľne lacne pôsobiaca hrdinka, zlodejka. V podstate opak Kella, nezaujímavá, nesympatická a ich vzťah nemal absolútne žiadnu iskru. Ostatné postavy sú šablónovité, ploché a plnia skôr rolu kulís.
No a na koniec samotný príbeh. Prvú tretinu knihy som absolútne nechápal, čo sa deje. Žiadna zápletka, ani len náznak. Potom sa dej nejak rozbehol. Odstavce sú krátke, tempo je svižné, nabité akciou, takže našťastie kniha nie je nudná. Linka je však jasná, jednoduchá, šablónovitá, skúsenejšieho čitateľa nemá ani záver šancu ničím prekvapiť.
Zhrnul by som to asi nasledovne. Tmavší odtieň mágie je jednoduchá, ale akciou nabitá fantasy, ktorú za seba odporučiť nemôžem. Viem si však predstaviť, že publikum hľadajúce práve britké dialógy a rýchle tempo príbehu bude spokojné. Ja osobne si pokračovanie nechám mile rád ujsť.

21.11.2023

Dnešnú recenziu začnem trochu atypicky, vonkajším vzhľadom. Po vizuálnej stránke je táto kniha klenot. Nádherná obálka doplnená atmosférickou oriezkou a vnútri krásne zdobený začiatok každej kapitoly. Vydavateľstvo a všetci, čo sa na knihe podieľali si dali naozaj záležať odviedli kus skvelej práce. Čo sa týka samotného príbehu, tak už je to trochu horšie. Zo začiatku ma kniha neskutočne bavila. Duchárska zápletka v prostredí historickej Olomouci mala naozaj výbornú, tajomnú atmosféru. Celý kontext krásne dotváral dobový jazyk a sympatické postavy. Autorke sa tiež podarilo pekne vykresliť súrodenecký vzťah hlavnej postavy s jej bratom. Zhruba v polovici však prišiel zlom. Atmosféra sa vytratila a príbeh nabral raketovú rýchlosť. Záverečné rozuzlenie bolo rýchle, nezaujímavé a pre mňa osobne aj dosť neuveriteľné. Je to podľa mňa strašná škoda, pretože kniha je napísaná dobre a mala veľký potenciál. Musím samozrejme podotknúť, že už nie som cieľová skupina a mladším čitateľom by sa kniha mohla páčiť viac. Celkovo by som to zhrnul asi ako neurazí – nenadchne.

2 18.11.2023

Štvrtá kniha od autorky, ktorú som prečítal a konečne som jej mohol s čistým svedomím udeliť plné hodnotenie. Autorka si vybrala zaujímavé prostredie výskumného strediska, ktoré sa zaoberá rozkladom ľudských tiel. Kniha má veľmi príjemné tempo, nechýba napätie, ale zároveň to nie je prehnané. Totožnosť vraha sa mi v podstate podarilo odhadnúť už asi tesne za polovicou knihy, ale nevedel som prísť na jeho motív. Preto ma následné flashbacky do vrahovej minulosti ma veľmi prekvapili. Čitateľ sa tak určite zamyslí, ako môžu zážitky z detstva ovplyvniť celý náš život. Znovu sme sa dozvedeli aj kúsok o Kim a aj dostali príležitosť lepšie pochopiť otravnú reportérku Tracy. Konečne som mal pocit, že aj záver knihy autorka zvládla a nepôsobil príliš silene ani uponáhľane. Teším sa na ďalší diel.

10 13.11.2023

V rámci obdobia okolo dušičiek som mal chuť siahnuť po nejakom horore, vybral som tento a musím povedať, že to bola veľmi dobrá voľba. Ako sama autorka napísala, kniha je inšpirovaná Kingom, hrá to hlavne na atmosféru a dej je dosť rozvetvený. Kniha obsahuje okrem hororových prvkov aj prvky detektívky a spoločenského románu. Nestáva sa mi to v knihách tohto žánru často, ale v tomto prípade mi veľmi sadla aj hlavná postava. Peter bol veľmi sympatický a fandil som mu. Zo začiatku sa mi kniha nečítala najlepšie, trvalo asi päťdesiat strán, než som si na autorkin štýl a jazyk zvykol. Autorka používa v knihe aj slová z miestneho nárečia. Hoci to spätne veľmi oceňujem, skvele to dotvára atmosféru zapadnutej dediny, tak som s tým zo začiatku bojoval. Príbeh je veľmi dobre prepracovaný. Využitie slovanskej mytológie, miestneho folklóru a obyčajov robí klasickú zápletku o miznúcich deťoch veľmi zaujímavú. Autorka dokázala skvele zachytiť aj mentalitu dedinských ľudí. Uvažoval som o plnom hodnotení, ale miestami mi kniha na horor prišla príliš pomalá a kombinácií s drobnosťami spomínaných vyššie som sa rozhodol pre štyri hviezdy. Šepot z lesa je však bezpochyby pozoruhodný počin, ktorý vám určite odporúčam.

7 11.11.2023

Toto mi neskutočne sadlo. Hneď ako som sa o tejto knihe dozvedel, tak som vedel, že je to kniha, ktorú si určite musím prečítať. Informácia, že vyjde v slovenskom preklade ma veľmi potešila a musím vám povedať, že čakať naň sa skutočne vyplatilo. V knihe sa nachádzajú početné úryvky zo Shakespearových diel a som si istý, že čítať to v origináli by bolo nad moje schopnosti. Darebáci a blázni sa nesú v tajomnej a melancholickej atmosfére. Autorke sa výborne podarilo zachytiť divadelné a školské prostredie. Celú dobu som to mal pred očami ako film. Postavy sú veľmi dobre vykreslené. Každá je úplne iná a až na jednu, som si všetky veľmi obľúbil a najlepšie je, že každú z úplne iného dôvodu. LGBT linka je veľmi zaujímavo spracovaná. Nechcem sa o nej veľmi rozpisovať, aby som vám neskazil zážitok, takže napíšem len toľko, že ma neskutočne bavila a zároveň frustrovala. Záver knihy bol iný než som čakal. Som si celkom istý, že časť čitateľov sklame. Ja osobne som čakal viac emócií a vyhrotenia, ale celkový dojem mi to neskazilo. Vlastne som ani nechcel, aby kniha skončila. Darebáci a blázni budú určite na zozname toho najlepšieho, čo som tento rok prečítal. Určite odporúčam.

1 02.11.2023

Asi žiadna kniha sa mi ešte nehodnotila tak ťažko, ako táto. Po obsahovej stránke je to poklad. Autor opakovane riskoval svoj život, aby získal autentické svedectvá migrantov, ktorých osudy sú často tragické. Myslím, že je veľmi dôležité vydávať a predovšetkým čítať takéto knihy. Celá reportáž je pretkaná násilím, smútkom a čírim zúfalstvom. Teraz si určite kladiete otázku, prečo som knihe udelil „priemerné“ hodnotenie, keď toto zjavne nie je priemerná kniha. Dôvodom je forma akou je kniha napísaná. Je vidieť, že autor pozbieral veľké množstvo výpovedí a materiálov, a do knihy chcel dať maximum. Verím, že muselo byť ťažké to všetko zjednotiť a dať tomu nejakú formu, ale táto kniha sa mi extrémne zle čítala. Reportáž Beštia nemá chronologickú štruktúru, často sú to len útržky príbehov, ktoré spája len to, že ich autor pozbieral na jednom mieste a text je teda značne nekonzistentný. Viaceré myšlienky sa opakovali. Týmto všetkým bolo čítanie pre mňa zmätočné, často som sa v texte strácal. Myslím, že je to veľká škoda a veľa čitateľov to odradí. Knihu vám odporúčam, ak máte základné povedomie o problematike a dosť trpezlivosti.

1 27.10.2023

Táto kniha je spoveďou muža, ktorý ako dieťa prežil holokaust. Rozprávanie je veľmi autentické a počas čítania som mal zimomriavky. Prvýkrát som sa stretol s knihou, ktorá okrem typických hrôz zobrazuje aj pohľad náboženský. Čitateľ sa má možnosť dozvedieť niečo o židovských tradíciách a o tom, ako ich hlavný protagonista vníma v prostredí koncentračného tábora. Považujem za potrebné podotknúť, že kniha neobsahuje dialógy, ale súvislé, chronologicky usporiadané rozprávanie Mošeho Kesslera. Nemusíte sa však báť, kniha sa aj napriek tomu číta veľmi dobre a navyše nie je dlhá. Chlapca z bloku 66 prečítate s ľahkosťou za jedno popoludnie. Je to veľmi sugestívne napísaná kniha plná emócií, ktorá sa vám dostane pod kožu. Súčasťou knihy sú fotografie a na konci slovník cudzích pojmov. Nemám čo vytknúť. Určite odporúčam.

2 26.10.2023

Jedna z najslabších kníh, aké som od Lucindy prečítal. Nechápte ma zle, tá kniha sama o sebe nie je až taká hrozná, ale viem, že autorka to vie aj oveľa lepšie. Príbeh samotný je taká dráma pre drámu, v podstate žabomyšie vojny. Prvých sto strán ma bavilo, potom to však začalo ísť z kopca a následne až posledná štvrtina knihy bola opäť zaujímavá. Zvyšok medzi tým, je čistá vata. Naozaj si nemyslím, že kniha musela nutne mať štyristo strán. Polovičný rozsah by bol celkom dostačujúci. Nemyslím si, že niekto potrebuje čítať čo desať strán o tom, ako postavy raňajkujú, opaľujú sa, obedujú, večerajú a idú spať. Inak sa Olivovník číta veľmi dobre. Tým, že obsahuje úryvky z denníka trinásťročného chlapca, tak má kniha oveľa bližšie k YA knihám a je teda vhodný aj pre mladších čitateľov. V postave Heleny je tiež cítiť isté autobiografické prvky, nakoľko sama autorka bola tanečnicou. Aby som to nejak zhrnul, na trhu sú od autorky oveľa lepšie knihy ako táto, pokiaľ ale hľadáte niečo na oddych pri upršanom popoludní, Olivovník by vám mohol vyhovovať. Minimálne po vizuálnej stránke bude určite ozdobou v knižnici.

3 24.10.2023

Ako som pri knihe Čarovné práva písal, že je vhodná na prvé zoznámenie s autorom, tak Mužmi v zbrani rozhodne nezačínajte. Ano, je to jedno z najklasickejších a najikonickejších Pratchettovych diel, ale rozhodne je z tých náročnejších. Rozprávanie je rozbiehavé, obsahuje obrovské množstvo odbočiek, menších zápletiek a samozrejme je to všetko prekombinované. Tá prekombinovanosť je pre autora typická, ale v tomto prípade už za ňu strhávam jednu hviezdu pretože, to vystavanie hlavnej zápletky je skutočne krkolomné a pre čitateľa značne nekomfortné. Hlavným pilierom knihy sú úžasné postavy a ich neskutočne vtipné dialógy, hlášky a scénky. Knihu som počúval vo forme audioknihy a niekoľkokrát som sa nahlas smial. Audioknihu nahovoril Jan Zadražil a jeho interpretácia je výborná. Hlavne jeho stvárnenie trolla Detritusa nemá chybu. Autor mal neskutočnú fantáziu a zmysel pre humor. Určite odporúčam, ale skôr pokročilejším čitateľom v autorovej tvorbe.

2 19.10.2023

Milujem starovek, milujem klasiku a Veľké príbehy staroveku od Vojtecha Zamarovského sú skvelý úvod aj pre toho, kto sa v staroveku nevyzná. Viem, že meno autora sa spája s minulým režimom a štátnou bezpečnosťou, no nič to nemení na tom, že jeho tvorba významne obohatila slovenskú literatúru faktu. Táto kniha približuje starovekých hrdinov obyčajným ľudom. Je to vlastne prepis pôvodných textov do čitateľne dobre stráviteľnej podoby. Na konci každého príbehu je odborný výklad, ktorý čitateľovi zasadí dané dielo do širšieho historického, spoločenského a literárneho kontextu. Súčasťou sú aj poznámky a vysvetlivky k cudzím slovám alebo názvom miest a bohov. Kniha tiež obsahuje aj niekoľko jednoduchších, ale veľmi pekných ilustrácií. Všetky potrebné informácie má tak čitateľ naservírované ako na striebornom podnose. Nemám čo vytknúť a určite odporúčam

16.10.2023

Toto je rozhodne zatiaľ najlepší diel z celej série. Vo všeobecnosti nemám rád krimi, kde je od začiatku jasná identita páchateľa, ale Chris Carter to doviedol k dokonalosti. Je to vlastne výsluch a miesto pátrania po vrahovi sa pátra po telách obetí. Je vidieť, že autor sa v problematike psychológie sériových vrahov veľmi dobre vyzná, pretože práve psychológia hrá v tomto diely veľmi dôležitú rolu. Pán Carter vytvoril naozaj drsný príbeh a veľmi prefíkaného záporáka, ktorý napriek svojej zvrátenosti ostal stále uveriteľný a atmosféra v knihe je brutálna. Zároveň je tento diel kľúčový v objasnený minulosti detektíva Huntera. Od knihy som sa nevedel odlepiť a prakticky som ju zhltol za tri dni. Skvelo napísané, ešte lepšie vymyslené. Dokonca sa mi o knihe aj snívalo. Naozaj nemám čo vytknúť. Majstrovské dielo medzi krimi trilermi.

12 16.10.2023

Predchádzajúca autorova kniha, Dom na azúrovom pobreží, bola výborná a preto som sa nevedel dočkať vydania tejto. Pán Klune nám opäť prináša veľmi pekný, citlivý príbeh s jemným nádychom romantiky a príjemnou atmosférou čajovne. Pod šepkajúcimi dverami sa veľmi dobre čítalo. Je to naozaj skvelý tip, ak hľadáte čítanie po náročnom dni v práci alebo v škole. Postavy sú zaujímavé aj keď je pravda, že obzvlášť hlavná postava mi k srdcu nijak extra neprirástla. Inak povedané, zažil som už sympatickejšie postavy. To však nepovažujem, v tomto prípade, za zásadný nedostatok. Čo mi však vadilo a za čo strhávam jednu hviezdu je dĺžka knihy. Tá zápletka je veľmi jednoduchá a predvídateľná, preto si skutočne nemyslím, že bolo nutné, aby kniha mala 400 strán. Vyskytlo sa v knihe viacero pasáží, ktoré boli zdĺhavé a neposúvali nás v deji, ani neprinášali podnety na zamyslenie. Suma sumarum, Pod šepkajúcimi dverami sa svojmu predchodcovi nevyrovná, ale stále je to skvelá kniha na jesenné čítanie s krásnym posolstvom. Odporúčam !

4 09.10.2023

Ak som povedal, že prvý diel bol dobrý, tak druhý je ešte lepší. Hneď na začiatok však musím povedať, že toto nie je fantasy, ktorú by som každému odporúčal. Dej je pomalý, väčšia akcia je odložená až na záver knihy a inak sa väčšinu času rieši politika, fungovanie dvora, vzťahy a história. Autor nám ukazuje budovanie slobodnej spoločnosti a všetky jeho úskalia. Postavy strácajú ilúzie, zisťujú, že nie každý stojí o ideály nového panovníka a ukazuje nám, že napriek maximálnej snahe nie je možné predvídať všetky udalosti. Trochu viac priestoru dostávajú vedľajšie postavy. Hlavne postava Sazeda, ktorého som si obľúbil už v minulom diely. Postava Vin si prešla veľkou premenou a naučila sa naplno využívať svoju moc. Nebol by to Sanderson, keby sa v knihe nenachádzal epický záver plný emócií. Nemyslím si, že tento diel sadne všetkým, ale pre skalných fanúšikov fantasy rozhodne za pokus stojí. Teším sa na tretí diel.

3 06.10.2023

Toto som nedokázal dočítať. Holandský dom začal veľmi sľubne. Autorka bezpochyby písať vie, pretože napriek tomu, že kniha vlastne nemá žiadny poriadny dej, tak ma dokázala navnadiť a chvíľu mi trvalo než som si uvedomil, že to nikam nepovedie. Myslel som si, že hnacím motorom knihy bude psychológia postáv. Myslel som, že nám ukáže príbeh absolútne nefunkčnej rodiny a vzťahov dvoch súrodencov, ktorých zachráni to, že budú držať pokope. Ono to autorka aj na začiatku naznačí, ale tam to končí. Najviac ma na tejto knihy sklamalo, že je prakticky bez emócií a celé to pôsobí sterilne. Reakcie postáv boli nereálne. Pokiaľ vám niekto vezme váš dom, vaše veci a zo dňa na deň sa vaším domovom stane školský internát bez možnosti návratu, nebudete s tým v pohode aj keby ste boli neviem ako silná osobnosť. Na vzťahu oboch súrodencov mi od začiatku niečo nesedelo. Kvôli absencii matky sa mladší brat upol na staršiu sestru. Autorka nám však nedala veľkú príležitosť to pochopiť, dokonca som si kvôli tom prečítal posledné dve kapitoly knihy, aby som vedel ako to dopadlo, ale prezradím vám, že ono to nedopadlo nijak. Čo sa týka ďalších postáv, tak to ani nie sú postavy. Sú to len archetypy určitých vlastností. Postupne kniha stráca akékoľvek tempo a len tak plynie do stratena. Nerozumiem tým nadšeným recenziám. Za mňa je Holandský dom, extrémne nudná, nedotiahnutá a preceňovaná kniha, ktorá vám vôbec nič nedá. Najlepšia časť tejto knihy je jej obálka.

25.09.2023

Nebudem vás presviedčať o tom, že tento grafický román vás vtiahne do deja od prvých strán. Mne samotnému trvalo hádam aj tretinu knihy, kým som sa do príbehu začítal. Príbeh je pomalší a melancholický. Je to vlastne pocta ilustrátora jeho otcovi. Každý z trojice súrodencov spomína na otca a spomína tak trochu po svojom a spomína na rôzne obdobia. Vzniká tak komplexná mozaika jeho života, miestami milé, miestami je cítiť istú horkosť. Autor nám ukazuje, že vzťahy nie sú vždy ideálne a komiks pôsobí o to skutočnejšie. Ilustrácie sú dosť jednoduché, osobne mám radšej trošku iný typ kresby, ale to je čisto subjektívna záležitosť. Podľa anotácie som čakal, že komiks bude mať trošku tajomnejšiu atmosféru, že z obrazov domu bude cítiť viac staroby a rozkladu. Grafický román Dom však nepochybne stojí za prečítanie. Myslím si, že sa skvele hodí na toto ročné obdobie. Človek si zaspomína na svojich blízkych a zároveň uvedomí, že nič netrvá večne. Odporúčam!

25.09.2023

Na základe anotácie by sa mohlo zdať, že sa jedná o dobrodružný príbeh. Kniha má podľa mňa oveľa bližšie k filozofickému románu. Dej je slabší a v popredí sú myšlienky a úvahy postáv. Ako samotný autor uvádza v doslove, jedná sa o hĺbavú knihu. Toto je tretia kniha, ktorú som od autora prečítal a žiaľ musím priznať, že sa mi páčila najmenej. V deji vystupuje niekoľko mužských hlavných postáv a mal som veľký problém sa v nich orientovať. Síce sa výrazne líšili výzorom, ich myšlienky a povahy boli prakticky identické. Viackrát sa mi pri čítaní stalo, že som sa stratil a musel sa v texte vracať. Druhá vec, ktorá mi v knihe vadila, bol fakt, že ako celok to pôsobí značne vykonštruovane a teda neuveriteľne. V prostredí univerzity sa pohybujem denne a neviem si predstaviť, že by sa niekto medzi sebou rozprával tak, ako pätica protagonistov.
Strom však obsahuje aj kopu veľmi pekných myšlienok na zamyslenie. Dotýka sa tém ako medziľudské vzťahy, trauma, toxický vzťah s matkou, sebadôvera a dotýka sa trochu aj otázky náboženstva a ekológie. Ak hľadáte knihu na zamyslenie, ale zároveň sa nechcete pustiť do nejakého veľkého filozofického diela alebo nemáte zrovna chuť na veľké dejové zvraty, chcete sa nechať len tak unášať, kniha Strom by mohla byť tým, čo hľadáte.

20.09.2023

Po vizuálnej stránke nádherný komiks. Krásne, realistické ilustrácie zachytávajúce všetky detaily. Komiks má veľký formát, je vytlačený na leskom papieri a dosky sú tvrdené, zdobené ornamentami. Naozaj ozdoba knižnice. Po príbehovej stránke je to žiaľ trošku slabšie. Komiks nie je historicky presný. Autor príbeh výrazne prifarbil, aby bol temnejší, zvrátenejší a čitateľsky atraktívnejší. To by mi samozrejme nevadilo, dekadenciu mám rád, ale tu mi to miestami prišlo, že už to autor prehnal. Niektoré scény, ktoré mohli mať obrovskú silu pôsobili groteskne. Záver som naopak očakával silnejší a temnejší. Príbeh je plný sexu a sexuálnych narážok, krvi a násilia. Našli sa tu scény, ktoré mi prišli naozaj úchylné a tak skoro ich z hlavy nedostanem. Naozaj pozoruhodný literárny počin, ktorý si iste nájde svojich fanúšikov. Nemyslím si, že je to niečo čo by si mal nutne každý prečítať, je to skôr pre silnejšie žalúdky. Ak vás to však zaujalo alebo by ste chceli vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, smelo do toho. Veľmi svojrázne spracovanie histórie.

1 15.09.2023

Nebudeme si klamať, Ríša upíra mi dala dosť zabrať, ale poďme pekne poporiadku. Neskutočne oceňujem Kristoffovo spracovanie už dosť otrepaného námetu o upíroch. Je to drsná, temná fantasy obsahujúca kopu krvi, násilia, smrti a upírov zobrazuje ako ozajstné monštrá. Postapokalypticky svet, v ktorom sa príbeh odohráva je čitateľsky atraktívny, ale jeho budovanie v rámci príbehu nepovažujem za celkom zvládnuté. Miestami to totiž bola strašná nuda. Poznámky pod čiarou, ktoré sme mohli vidieť v Nikdynoci, a ktoré text výrazne odľahčovali tu nenájdeme, čo je veľká škoda. Tiež mi celkom nevyhovoval retrospektívny štýl rozprávania, ktorý príbehu výrazne ubral na napätí. Celkovo knihe hodnotenie zachraňujú tri veci. Výborne napísaná hlavná postava Gabriela de León. Tento chlapík mi sadol a veľmi ma bavil. Potom je to pre mňa veľmi zaujímavý magický systém, ktorý by sa dal nazvať ako akési pseudokresťansvo v kombinácií s krvavou mágiou. Dúfam, že hlavné tú autor v ďalšom diely viac rozvinie. A na koniec je to silný, akčný záver s významným nečakaným zvratom. Jazyk knihy je vulgárny, pre autora typický, takže by to nemalo nikoho prekvapiť. Nechcel som knihe dávať tri hviezdy, lebo do kategórie priemer určite nespadá, takže dávam štyri, ale čítajte skôr tri a pol.

11.09.2023

Strašne ma bolí písať takéto zlé hodnotenie knihe od svetoznámej autorky, ale nedá sa nič robiť. Vražda na fare predstavuje knihu, kde sa zrodila slečna Marplová. Hneď na úvod vás, ale upozorním, že táto kniha nie je písaná z pohľadu slečny Marplovej. Hlavným detektívom je kňaz a slečna Marplová má v knihe iba zopár scén. Myslím si, že keď pani Christie písala túto knihu, tak sama ešte netušila, že práve ona bude neskôr jednou postáv, ktoré ju preslávia a bude o nej písať samostatné knihy. Toto je štvrtá kniha, ktorú som od Agathy Christie prečítal a prvýkrát sa mi u nej stalo, že som sa pri čítaní neskutočne nudil. Postavy boli nezaujímavé, niektoré dokonca až iritujúce. Vyšetrovaný prípad bol relatívne jednoduchý, ale zmätočne podaný. Nebyť faktu, že kniha ma len 200 strán, tak ju asi ani nedočítam. Chvíľami som mal pocit, že čítam nejakú adaptáciu na Babovřesky. Naozaj strašne mdlé a predovšetkým nudné.
Knihu zachraňuje aspoň fakt, že niektoré dialógy boli naozaj vtipné a bolo z nej cítiť dobovú atmosféru. Záver sa mi tiež celkom páčil. Žiaľ, to nič nemení na tom, že je to najslabšia kniha, ktorú som od autorky čítal. Siahnite radšej po niečom inom.

1 07.09.2023