Ahmose
komentáře u knih
Kniha ohňa
Christy Lefteri
Christy Lefteri patrí medzi moje obľúbené autorky, Knihu ohňa však považujem za menej podarenú. V tejto knihe panuje dusná, ťaživá atmosféra a dalo by sa povedať, že horúčava požiaru a extrémneho sucha na čitateľa doľahne hneď od prvých stránok. Samotný námet je zaujímavý a citlivo spracovaný. Predstavuje spojenie ekologického, spoločenského románu s malou kvapkou detektívky. Jazyk je veľmi bohatý, kvetnatý, tak ako sme zvyknutí z predchádzajúcich kníh. V knihe sa otvára viacero tém – ľudská chamtivosť, zhoršujúca sa klíma a naštrbené vzťahy medzi Gréckom a Tureckom. V druhej polovici knihy som mal pocit, že autorka stratila dych a tak nejak zabudla, čo chce vlastne povedať. Začala sa točiť v kruhu. Aj samotné rozuzlenie mi prišlo také nijaké. Hlavná postava mi tiež nesadla. S jej rozmýšľaním som sa nevedel stotožniť. Podľa mňa človek nemôže ľutovať niečiu smrť a zároveň byť rád, že ten človek zomrel, to proste nedáva zmysel. Kniha ohňa na mňa celkovo, oproti predošlým knihám autorky, pôsobí prvoplánovo. Odporúčam fanúšikom knihy Ostrov stratených stromov.
Štvrté krídlo (Limitované vydanie s oriezkou)
Rebecca Yarros
V tejto knihe sa spája viacero veľmi obľúbených motívov z iných fantasy, ktoré predstavujú polovicu úspechu. Sú to akademické prostredie, vražedná súťaž, draci, krásni svalnatí chlapi, rodičia, ktorí nechápu svoje deti a túžba po pomste. Ďalšou výhodou je, že sa to veľmi dobre číta. Štvrté krídlo je z tých kníh, ktoré vás prakticky ihneď vtiahnu do deja. Je napísané jednoducho a efektívne a to si myslím, že bol kľúčový faktor, kvôli ktorému som sa zaradil medzi tých, ktorým sa kniha páčila. V romantasy mávam problém, že ma hlavné hrdinky zvyknú vytáčať, väčšinou je to pre ich hlúposť, naivitu, vysoké sebavedomie... Violet je výnimka a síce nemôžem povedať, že by som ju zaradil medzi moje najobľúbenejšie postavy, nevadila mi. Neskutočne ma bavili draci a koncept puta a mágie s nimi spojenými. Budovanie sveta a jeho história sú načrtnuté, ale dozvieme sa toho veľmi málo. Dúfam, že sa to zmení v druhom diely. Čo sa týka deja, tak ten je predvídateľný, ale bavil ma. Táto kniha vo mne vyvolala nostalgické pocity z mojich teenegerských čias. Celkovo by som povedal, že Štvrté krídlo je pre mňa na rovnakej úrovni ako prvý diel Dvorov. Má svoje muchy, ale čítanie som si užil. Na druhú stranu, neprináša do žánru nič nové, takže ten veľký hype okolo knihy som celkom nepochopil. Každopádne odporúčam a som veľmi zvedavý aké bude pokračovanie.
Božskí rivali
Rebecca Ross
Toto bola jedna z mojich najočakávanejších kníh tohto roka, všetci okolo mňa ju milujú a ja som sa na ňu nesmierne tešil. Čakal som epický historický fantasy román s enemies to lovers, inšpirovaný svetovými vojnami v minulom storočí. Moje sklamanie nemohlo byť väčšie. Do príbehu som sa vôbec nevedel začítať. Dlho som nevedel prísť na to, čo presne mi vadí. Námet je originálny, prostredie určite zaujímavé a vo fantasy neokukané a kniha obsahuje aj veľmi veľa pekných myšlienok. Napriek tomu som sa strašne nudil. Až v poslednej tretine knihy som pochopil prečo. Keď z príbehu zoškrabete tenkú glazúru z fantasy, tak zistíte, že pod jej povrchom sa ukrýva romantika, ktorá je úplne mdlá. Medzi tými postavami nie je absolútne žiadna chémia. Ten vzťah nemá iskru a funguje iba preto, lebo autorka nás nasilu presviedča o tom, že má fungovať. Navyše, možno je to mnou, ale mám pocit, že v druhej polovici knihy sa charakter Iris vytratil. Zostala z nej plochá postava, ktorá proste miluje Romana. Viem, že do veľkej miery som si zážitok z knihy pokazil sám svojimi očakávaniami. Preto som sa rozhodol dať knihe aspoň tri hviezdy, hoci som si jej čítanie vôbec neužil a asi som ju mal v určitom momente radšej prestať čítať.
Ešte jedna poznámka na záver, nemyslím si, že by sa táto kniha mala radiť medzi fantasy alebo romantasy. Ja by som ju zaradil medzi obyčajnú YA romantiku
Ahoj, tu je Sam
Dustin Thao
Táto kniha ma zlákala svojou obálkou a námetom. Jedná sa o YA heavy contemporary s nádychom magického realizmu. Samotná zápletka je jednoduchá, priamočiara, napísaná jednoduchým a dobre čitateľným jazykom. Knihou sa nesie sentimentálna atmosféra, ktorá postupne prechádza do jemnej nostalgie. Jediná vec, ktorá mi na knihe prekáža, je hlavná hrdinka. Má totiž veľmi zvláštnu psychiku. Julie je impulzívna, ambivalentná a veľmi sebecká a egocentrická. Je to trochu škoda, pretože hoci prejde vývojom, tak to nie je až taká výrazná zmena, akú by som očakával a aká by sa do príbehu hodila. Moje nesympatie k nej sa najviac prejavili v závere knihy, ktorý je veľmi pekný a mal by pôsobiť dojímavo a ja som s ňou nedokázal súcitiť. Som zástanca názoru, že Sam bol pre ňu až príliš dobrý a myslím si, že je to predsa trochu iná take home message , než autor plánoval. To však nemení nič na tom, že Ahoj, tu je Sam je príjemné, oddychové čítanie na víkend. V rámci žánru a svojej kategórie, určite patrí k tomu lepšiemu na trhu.
Liška ryšavá
Lisa Henry
Veľmi milé a podarené dielko. Autorky sa na nič nehrali a napísali paródiu na klasickú fantasy s dávkou gay erotiky. Štýlom mi to pripomínalo seriál The Legend of Vox Machina alebo hru Baldur's Gate 3. Postavy sú bláznivé, ale sympatické. Zo začiatku som sa vo vedľajších postavách trochu strácal, pretože sa na scéne objavujú naraz, ale postupne som sa zorientoval. Celé je to multikultúrne, vyhrotené a vtipné. Dialógy sú plné irónie a miestami aj pikantného humoru. Dôležité je to ako celok nebrať vážne, ale ako jednu veľkú srandu. Celkom najpresnejší popis vystihla jedna recenzia, ktorú som čítal, že je to také knižné queer D&D. Kniha je formátom maličká, takže sa skvele hodí napríklad na cestovanie. Záver bol trošku zbytočne dlhý. Vedel by som si predstaviť, že by kniha skončila asi o 40 strán skôr. Určite odporúčam ako skvelé, odľahčené oddychové čítanie. Dúfam, že vydavateľstvo conqueer vydá aj ďalšie knihy zo série.
Prázdne srdcia
Juli Zeh
Kniha napísaná v roku 2016 o spoločnosti v Nemecku v roku 2025. Autorka nám predstavuje pesimistický obraz, ktorý sa síce zatiaľ nevyplnil, ale od skutočnosti nemá ďaleko a obzvlášť v súčasnej spoločenskej situácií na Slovensku je vidieť množstvo paralel. V prvej polovici knihy sa venuje skôr jednotlivcom, ktorý sú napriek úspešnému životu nešťastný. V druhej sa venuje viac politike a spoločnosti ako takej – narastajúcemu extrémizmu, nacionalizmu a populizmu. Pri čítaná prvých strán som sa zdesil, že som touto knihou šliapol prudko vedľa. Tým, že autorkin štýl je strohý, je kniha zo začiatku mätúca. Nenechajte sa tým odradiť, veľmi rýchlo to prejde. Hoci témou by sa dala táto kniha zaradiť medzi špekulatívnu fikciu, dej je strašne rýchli a pripomína triler. Hlavná postava Britta spolu s jej kolegom Babakom sú cynický, chladný a vnútorne prázdny. Obaja predstavujú to, čo dalo knihe názov: „prázdne srdcia.“ Myslím si, že na túto knihu treba mať určité psychické rozpoloženie a sám z nej mám rozporuplné pocity. Na jednej strane si myslí, že je to skvelá kniha, ktorá by sa mala čítať, na druhej strane, z hľadiska celkového dojmu, jej nemôžem dať plné hodnotenie. Ak vás kniha láka, tak určite smelo do nej, akurát sa pripravte na to, že je trochu zvláštna.
Kolibrík
Sandro Veronesi
Táto kniha je oveľa náročnejšia než sa na prvý pohľad zdá. Napriek tomu, že má len necelých 300 strán, tak som ju čítal skoro týždeň. Myslím, že je to dané predovšetkým tým, že rozprávanie nie je plynulé. Autor vám odhaľuje jednotlivé čriepky, ktoré postupne vytvárajú mozaiku celého príbehu. Za na prvý pohľad bežnými situáciami, iróniu a nevinnými rozhovormi či už osobnými alebo elektronickými, sa skrýva veľké množstvo depresie. V tomto útlom románe sa skrýva aj pestrá paleta ďalších tém. Sú to hlavne psychické problémy, smrť a predovšetkým veľké množstvo sklamania. Hlavný hrdina je nenápadný a jediné po čom v živote túži je, aby sa život aspoň na chvíľu zastavil. Vynakladá veľkú snahu, aby sa všednosť bežného dňa z jeho života nevytratila. K záveru kniha nabrala až filozoficko-politický rozmer. Práve ten záver ma trochu mrzí, pretože mi prišiel patetický. Možno to bol autorov pokus vniesť do knihy trochu optimizmu, ale mne to tam nesadlo. Kolibrík je veľmi silná kniha, ktorú odporúčam hlavne pokročilým čitateľom.
Mágia rodu Thornovcov
Margaret Rogerson
Myslím, že moje pocity z tejto knihy najlepšie vystihuje veta: „keď nečakáte nič a aj tak ste sklamaní.“ Do čítania Mágie rodu Thornovcov som šiel naozaj s čistým štítom. Nečítal som dopredu žiadne recenzie. Anotáciu som len tak prebehol. Vedel som len, že to bude YA fantasy standalone a dej sa bude točiť okolo živých kníh. Prvých sto až stopäťdesiat strán bolo slušných. Hlavná hrdinka síce nemastná-neslaná, ale dej sa rýchlo rozbiehal a zamotával. Potom sa to však celé začalo rozpadať. Kniha ma 440 strán, čo je podľa mňa príliš veľa na to, aby som vám po ich prečítaní nevedel povedať v akom období sa kniha odohráva. Worldbuilding absolútne nulový, môže sa to odohrávať kedykoľvek od stredoveku až po začiatok 20. storočia. Samotný nápad s kúzelnými živými knihami, grimoármi, by bol super, ale za celú dobu sme o nich nič extra nedozvedeli. Nevieme poriadne ako vznikajú, nevieme kam až siaha ich moc, nevieme do akej miery majú vlastnú vôľu, v podstate sa nedozvieme žiadne detaily. Všetky postavy, ktoré v príbehu vystupujú sú ploché. Najlepšie napísanou postavou je Silas, pretože ten si aspoň prejde nejakým vývojom, ale žiadna sláva to aj tak nie je. Celú dobu som premýšľal, čo bolo cieľom hlavnej zápornej postavy. Teraz môžem s kľudným svedomím povedať, že neviem. Jeho motiváciu som absolútne nepochopil. Tiež nerozumiem, prečo sa autorka rozhodla do knihy nasilu napchať romantickú linku, ktorá vôbec nefungovala. Bolo by niečo zlé na tom, keby postavy ostali iba kamaráti? Aspoň by to pôsobilo uveriteľne. Celkovo je na knihe veľmi cítiť, že je to prvotina a autorka vôbec nie je vypísaná. Keby to bola 150 stranová novela, tak by to ešte asi ako tak šlo. Ak hľadáte plytký príbeh s nudnými postavami a nulovým budovaním sveta, tak toto je kniha pre vás, inak nemôžem odporučiť.
Dievča v Auschwitzi
Sara Leibovits
Ďalší zo skutočných príbehov ľudí, ktorí prežili peklo na zemi zvané Auschwitz. Táto kniha je výnimočná tým, že okrem kapitol popisujúcich Sarin boj o život v koncentračnom tábore, obsahuje aj kapitoly písané z pohľadu Eti, Sarinej dcéry, ktoré popisujú, ako holokaust ovplyvnil život generácií, ktoré sa narodili po vojne. Je veľmi dôležité o týchto veciach hovoriť, pretože len málokto si dokáže uvedomiť skutočný rozmer skazy, ktorú priniesla táto temná kapitola dejín. Pri čítaní tejto knihy by niekto mohol nadobudnúť dojem, že Sara mala veľké šťastie a tie najhoršie veci sa jej vyhli. Z časti je to pravda, pretože prežila, ale sama v knihe hovorí, že sa v Auschwitzi stali veci, strašné veci, o ktorých nikdy nikomu nepovie. Pokiaľ niekomu nerobia dobre explicitné opisy násilia, nemusíte sa báť, táto kniha ich neobsahuje. Dievča v Auschwitzi je krátka kniha, ktorú zvládnete prečítať za jedno popoludnie. Obsahuje viacero krásnych myšlienok a záver je plný nádeje. Určite odporúčam.
Cena cti
Thrity Umrigar
Cena cti od Thrity Umrigar má na Goodreads veľmi vysoké hodnotenie a bola nominovaná na cenu Goodreads Choice Award v kategórií najlepšia fikcia za rok 2022. Čakal som príbeh plný emócií, vnútorných konfliktov a zobrazenie nálad v spoločnosti súčasnej Indie. Čo som v skutočnosti dostal? Veľká časť rozprávania je vystavaná tak, aby nám autorka ukázala, koľko si toho o problematike konfliktu medzi hinduistami a moslimami načítala. Aby nám ukázala ako tomu ona rozumie, aby nám ukázala, že jej názor je určite ten správny a čitateľovi nedala veľa priestoru na vytvorenie si vlastného. Samotná zápletka je priemerná, hlavná postava, Smita, je nesympatická, krátkozraká a strašne suchá. Pasáže písané z pohľadu Míny ma bavili. Prinášali do príbehu osvieženie a nádej, v podstate knihe zachránili hodnotenie. Kniha obsahuje aj niekoľko zaujímavých myšlienok a momentov, len by to chcelo ísť viac do hĺbky a lepšie prepracovaný dej. Na môj vkus dosť strohé a povrchné. Myslím si, že táto kniha by sa mohla páčiť fanúšikom knihy Ostrov stratených stromov.
Na smrť
Jozef Karika
Podľa literárnych kritikov je kniha Na smrť rozsahom a dejovým oblúkom najväčším slovenským porevolučným románom. Za seba môžem povedať, že je to najlepšia kniha z prostredia 2. svetovej vojny a najlepšia kniha od slovenského autora akú som zatiaľ čítal. Jedná sa o mnohovrstvový román, ktorý sa na pozadí holokaustu a mafie dotýka tém ako priateľstvo, zrada, túžba po moci, privilégiách a uznaní. Psychológia a prerod postáv sú vykreslené bravúrne. Autor čitateľovi na postavách priamo demonštruje silu manipulácie politickou propagandou, ako sa aj zo vzdelaného, dobre vychovaného, slušného človeka môže stať vraždiace monštrum. Dej je výborne vygradovaný, vôbec sa nemusíte báť vyššieho počtu strán. Pri čítaní, hlavne druhej polovice, som mal mnohokrát zimomriavky a musel som si dávať pri čítaní kratšie prestávky. Kniha obsahuje veľké množstvo brutálnych, naturalisticky popísaných scén. Autor sa s čitateľom hrá, temnú atmosféru zúfalstva sem-tam prežiari svetielko nádeje, aby bolo v ďalšom momente zhasnuté a prekryté ešte väčšou tmou. Skutočne veľmi silná kniha, po ktorej dočítaní som ostal niekoľko minút len tak sedieť a musel ju spracovať. Na smrť je majstrovské dielo, ktoré by som zaradil do povinnej literatúry na stredných školách. Odporúčam všetkým, obzvlášť v dnešnej dobe.
neexistence
Eva Pospíšilová
Neexistence je YA heavy contemporary, ktorej ústrednou témou sú toxický vzťah, závislosť a drogy. Som si celkom istý, že moje 17-18 ročné ja by tú knihu milovalo. Kniha mi svojou atmosférou pripomínala film My deti zo stanice zoo. Opisy v knihe sú naturalistické a autorky nechodia okolo horúcej kaše. Neexistence má veľmi úderný úvod a silný záver. Zároveň ale kniha obsahuje určité prvky, ktoré ma frustrovali. Veľmi mi vadila časová a priestorová neohraničenosť príbehu. Kým niektoré kulisy svedčili pre začiatok milénia, iné naznačovali skôr súčasnosť a rovnako to bolo s miestom. Podľa mien a vystupovania postáv by sa zdalo, že sa dej odohráva v USA, ale druhá polovica knihy sa viac podobala Česku. Postavy na mňa pôsobili zvláštne. Neboli mi vôbec sympatické, ale s odstupom času musím priznať, že sa mi dostali pod kožu, hlavne Elias. Kniha obsahuje aj erotické scény. Tie sú síce krátke, ale dosť repetitívne a miestami pôsobia neprirodzene, až trochu rušivo. Naozaj zvláštna kniha, ktorú síce nemôžem odporučiť všetkým, ale jej čítanie nepovažujem za stratu času. Svoju rolu určité hrá aj fakt, že už nie som cieľovka.
On
Elle Kennedy
Toto je prvá kniha, ktorú som zo žánru erotika prečítal. Bál som sa či ju vôbec budem schopný dočítať, pretože povedzme si pravdu, nejedná sa o žiadnu veľkú literatúru. Nič-menej, On je veľmi príjemná kniha na oddych. Dej je plynulý, doplnený o flashbacky do minulosti a netočí sa len okolo vzťahov a sexu. Kamarátstvo, ktoré prerástlo v lásku je dobre vykreslené. Autorky nám umožnia nakuknúť do sveta hokeja a kniha je napísaná s kvapkou nevtieravého humoru. Obaja hlavná hrdinovia sú sympatický, ale vedel by som si predstaviť, keby som sa o nich dozvedel o trochu viac podrobností. Knihe by to nepridalo veľa strán a postavy by tak získali väčšiu hĺbku. Páči sa mi, že sa autorky dotkli aj tém ako predsudky, coming out a vnútorný konflikt, hoci to zobrazili, na môj vkus, cez dosť ružové okuliare. Myslím, že sa im podarilo trafiť zlatú strednú cestu pomeru deja k erotickým scénam. Je to hravé, sladko-pikantné a veľmi milé čítanie. Určite si prečítam aj druhý diel. V rámci kategórie určite odporúčam.
Ratolesť
Auður Ava Ólafsdóttir
Táto kniha je vo svete cenená za špecifický štýl, ktorým je príbeh rozpovedaný. Je napísaná veľmi jemným, vyrovnaným tónom, prostým akýchkoľvek výraznejších emócií. Kapitoly sú krátke a práve vďaka nim je pomalé tempo knihy dobre znesiteľné. Atmosféra knihy je veľmi príjemná, trochu nostalgická. Súčasťou knihy je aj citlivý a nevtieravý humor. Hlavný hrdina, Lobbi, mi však vôbec nesadol a bol mi strašne nesympatický. Nemôžem si pomôcť, ale prišiel mi sebecký a nezodpovedný. Jedna vec je vyrovnávať sa s nečakanou smrťou matky a hľadať sám seba, ale druhá je nechať starého otca starať sa o ťažko chorého brata a výchovu svojej dcéry nechať celú na jej matke. Toto je konanie, s ktorým sa jednoducho v žiadnom prípade nedokážem stotožniť. Filozofické úvahy v tejto knihe tiež neprinášajú nič nové a ani neostanú dlhšie v pamäti. Čakal som, že autorka pôjde viac do hĺbky. Som si istý, že kniha si svojich obdivovateľov nájde, ale za mňa slabší priemer.
Čierny leopard, červený vlk
Marlon James
Toto je jednoznačne najoriginálnejšie a najexotickejšie fantasy aké som kedy čítal. Rozhodne to nie je niečo, čo by som odporučil každému. Čítanie tejto knihy si vyžaduje plnú pozornosť, číta sa pomaly a miestami je skutočne mätúca a vulgárna. Rozhodne sa nejedná o žiadne oddychové čítanie. Dej samotný je brutálny, surový, jeho súčasťou sú explicitné popisy mučenia, sexu, násilia a aj násilia páchaného na deťoch. Svet v tejto knihe je veľmi bohatý. Autor vychádza z africkej mytológie a kultúry, takže kniha obsahuje veľké množstvo tvorov, ktoré som nepoznal a musel som ich vygoogliť. V mágií dominuje ovládanie prírodných živlov, šamanizmus a nekromancia. Hlavná postava, Stopár, je veľmi dobre vykreslená. Čitateľ ho má možnosť spoznať naozaj do hĺbky. Jeho cesta vyrovnávania sa s traumatickou minulosťou je jeden z hlavných motívov celej knihy. Je ťažké napísať či mi je sympatický, respektíve do akej miery, pretože je skutočne špecifický a jeho mentalita je úplne iná, než býva v našich končinách zvykom. Naozaj výnimočná kniha, ktorá sa mnohým páčiť nebude, ale zároveň si myslím, že pre tých dostatočne trpezlivých a pokročilých fantasy čitateľov sa stane pokladom.
1795
Niklas Natt och Dag
Táto séria ukazuje prierez tým najhorším a najnechutenejším čoho všetkého sú ľudia schopní urobiť druhým. Veľmi ma mrzí, že mala klesajúcu tendenciu. Prvý diel sa mi dosť páčil, druhý bol už pritiahnutý za vlasy, ale stále sa dal a tento tretí... V podstate by sa dalo povedať, že nejaký súvislý dej ani nemá a celá kniha je v skutočnosti jeden 400 stranový epilóg.
Nechcem tým povedať, že celá kniha bola čistá nuda, ale pár zaujímavejších kapitol bolo preložených obrovským množstvom rečí, ktoré boli o ničom. Nijak neposúvali dej, nijak nedokresľovali atmosféru, ani nedopĺňali kontext. Je vidieť, že autor sa veľmi rád počúva. Do knihy vstupovali postavy len preto, aby sa objavili a zase zmizli. Čitateľ je tak v poslednom diely zavalený novými menami, ktoré ani nevie či budú ešte pre dej podstatné.
Záver knihy bol síce relatívne uspokojujúci čo sa týka odpovedí na otázky, ale čakal som popravde trochu dômyselnejšie rozuzlenie. Hlavne keď k nemu viedla taká dlhá cesta dláždená krvou a hnusom. Som rád, že séria týmto dielom končí. Pokiaľ vás láka, za mňa úplne stačí, keď si prečítate prvý diel, ktorý ma relatívne uzavretý koniec. Ono by aj možno bolo lepšie, keby to pri stand alone aj ostalo.
Hrdina věků
Brandon Sanderson
Posledný diel prvej éry Mistborna je za mnou a ja sa musím priznať, že ma trošku sklamal, ale naozaj iba trošku. Tretia kniha sa odohráva dva roky od udalostí v druhej. Zobrazuje vojnu, strategické plánovanie a pokus o záchranu sveta. Rovnako ako v predchádzajúcich knihách aj tu platí, že dej je pomalý. Kým však v prvom diely je to dané tým, že autor buduje svet a v druhom nám ukazuje politiku a fungovanie dvora, tak tu svojím spôsobom stále niečo dialo, ale ako celok ten dej proste stál a miestami ma frustroval. Celé je to podľa mňa dané tým, že Sandersonov štýl písania je dobrý, ale nie dokonalý. Jeho štýl je príliš jednoduchý na typ obsahu, ktorý je v knihe zachytený. Koniec knihy je síce epický a všetky otázky sú zodpovedané, ale chýbali mi tam emócie. Ak by som to mal napísať úplne jednoducho, tak tento diel sa mi páčil, ale nezamiloval som si ho. Čo sa týka postáv, tak tie sú úžasné. Séria ako celok naozaj krásne zachytáva ich vývoj. Autor ukázal, že má výbornú predstavivosť a dokázal, že celý dej mal dobre premyslený. Pre skalných fanúšikov fantasy povinná jazda. Veľmi sa teším na ďalšie knihy od autora.
Belladonna
Adalyn Grace
Na túto knihu som sa veľmi tešil. Anotácia evokovala gotický román s temnou a originálnou zápletkou. Potenciál to určite malo. Tejto knihe ale strašne škodí samotný fakt, že je to YA literatúra. Keby sa autorka odvážila a námet temnej kliatby dotiahla a domyslela do plných dôsledkov, mohol to byť výborný dekadentný príbeh. Takto to po relatívne slušnom začiatku skĺzlo k typickej YA knihe, ktorá ma síce neurazila, ale zas ani nejak extra nenadchla. Kniha sa napriek relatívne krátkemu rozsahu dotýka viacero tém, duchovia, vražda, jedy, ale aj spoločenské postavenie a normy, romantika. Nie je to ideálne. Celé je to také kostrbaté, dosť predvídateľné a romantická linka mdlá. Výhodou knihy je, že hlavná hrdinka je celkom sympatická a nemyslí si, že požrala všetku múdrosť sveta. Ak ste čítali knihu Dívka, had, trn, tak by som povedal, že toto je na veľmi podobnej úrovni. Oddychovka do pochmúrneho počasia.
Svetlo, ktoré nevidíme
Anthony Doerr
S knihami zasadenými do obdobia druhej svetovej vojny sa v poslednej dobe roztrhlo vrece a pre čitateľa, ktorý je v tejto tematike začiatočník môže byť ťažké sa rozhodnúť, kde má začať. Svetlo, ktoré nevidíme rozhodne patrí k tomu lepšiemu, čo na slovenskom trhu aktuálne máme. Výhodou tejto knihy je, že nezachytáva koncentračné tábory ani výraznejšiu brutalitu, takže je vhodná aj pre slabšie povahy. Príbeh je veľmi dobre vystavaný a vďaka krátkym kapitolám čítanie odsýpa. Krátke kapitoly a časté preskakovanie v deji sú však zároveň príčina, pre ktorú knihe strhávam jednu hviezdu. Dejová linka s Marie-Laure ma bavila výrazne viac, ako dejová linka s Wernerom a práve časté preskakovanie z jedného do druhého spôsobilo, že som sa do knihy nevedel celkom ponoriť. Ono totiž tie kapitoly sú naozaj krátke, väčšinou tak na 3-4 strany a niektoré majú dokonca len pol strany. Autorovi sa inak podarilo krásne zachytiť atmosféru prímorského mesta. Záver príbehu je veľmi pekný, dojímavý, ale bez zbytočného pátosu. Krásny, dalo by sa povedať, že až krehký príbeh s atypickou hlavnou hrdinkou. Určite odporúčam.
Trón zo skla
Sarah J. Maas
(SPOILER) Túto recenziu, prosím vás, berte ako recenziu od človeka, ktorý čítal najskôr autorkinu neskoršiu tvorbu a teraz sa vrátil k jej začiatkom... V porovnaní s autorkinými ostatnými knihami je Trón zo skla, podľa mňa, slabý, ale zároveň obľúbený. Premýšľal som či má vôbec zmysel túto recenziu vôbec vydávať, ale potom som si povedal, že možno je nás viac, čo sme série od Maas čítali v inom ako chronologickom poradí.
Čo sa týka sveta, tak v tomto diely sa čitateľ nedozvie žiadne zásadné informácie o tom ako funguje. Spomína sa pár vecí okolo histórie. Je tam taký ľahký náčrt politiky kráľovstva, ale v podstate to pre ten príbeh samotný, zatiaľ, nie je zvlášť podstatné. Mágia v tomto svete existuje. Je viazaná na kúzelné runy, ktoré teda ovláda iba pár ľudí a pre súčasného kráľa nie sú títo ľudia žiadúci. Či je tá mágia všemocná alebo má nejaké hranice sa nedozvieme, ale opäť, pre hlavnú dejovú linku je to skôr okrajové.
Samotná hlavná hrdinka je veľmi sebavedomá osoba, údajne svetoznáma nájomná vrahyňa, ktorej správanie a myšlienkové pochody tomu absolútne nezodpovedajú. Nerozumiem ako môže najlepšiu nájomnú vrahyňu na svete prekvapiť človek tým, že počas spánku jej vojde do komnaty alebo príde spoza rohu chodby. Alebo ako môže byť najlepšia nájomná vrahyňa taká hlúpa, že keď jej niekto počas turnaja, ktorého účastníci zomierajú za záhadných okolností, pošle vrecúško bonbónov, tak ona ich proste zje bez toho, aby sa zamyslela nad tým, že by mohli byť otrávené. Takže hlavná hrdinka si ma skutočne nezískala. Vedľajšie postavy, hlavne princezná Nehemia, mi prišli zaujímavejšie.
Kladiem si otázku prečo musela mať kniha, kde je podstatných reálne tak prvých 40 a posledných 120 strán dokopy 375 strán. Mimo tie dva úseky je prakticky všetko vata, kde človek musí čítať o tom ako hlavná postava chodí po chodbách alebo sedí v komnate a sem-tam si odbehne na turnaj, kde vyrieši úplne prvoplánovú úlohu. Naozaj som sa väčšinu času nudil. Kniha sa ako taká nečítala zle. Už z tohto dielu je poznať, že autorka má talent. Je tam zároveň cítiť, že je to prvotina, ktorá pôvodne vyšla niekde na Wattpade. Myslím si, že keby som predtým nečítal Mesto Luny a Dvory, tak túto knihu ocením oveľa viac. Tak isto, pokiaľ hľadáte fantasy o nájomných vrahoch, tak určite odporúčam skôr sériu Nikdynoc. Premýšľam či v sérii Trón zo skla vôbec pokračovať. Zatiaľ som sa nerozhodol.