Pod šepkajúcimi dverami

Pod šepkajúcimi dverami https://www.databazeknih.cz/img/books/51_/518194/bmid_pod-sepkajucimi-dverami-6Ib-518194.png 4 218 65

Nikdy ho nemáme dosť, všakže? Času. Domnievame sa, že ho máme celú kopu, no keď na tom skutočne záleží, nikdy ho nemáme dostatok. Postupne na to prichádza aj Wallace v príbehu, ktorý je veselou, desivou, ale pritom láskavou spoveďou o živote strávenom v kancelárii a o smrti strávenej budovaním domova, priateľstva a lásky. Vitajte v Cháronovom prievoze! Čaj je tu horúci, koláčiky čerstvé a mŕtvi práve prichádzajú. Keď si zberačka Mei príde vyzdvihnúť Wallacea z jeho vlastného pohrebu, začína mať podozrenie, že by mohol byť mŕtvy. Zoznámi sa však s Hugom, majiteľom zvláštnej čajovne, ktorý mu sľúbi, že mu pomôže prejsť na druhú stranu. Wallace len ťažko prijíma fakt, že je definitívne mŕtvy. Ani po smrti nie je pripravený opustiť život, ktorý však dovtedy ledva žil. Napokon získa týždeň na to, aby prekonal samého seba a za sedem dní úplne nanovo prežil celý svoj život.... celý text

Literatura světová Fantasy
Vydáno: , Metafora
Originální název:

Under the Whispering Door , 2021


více info...

Přidat komentář

TerkinKnižnySve
04.04.2024 5 z 5

T. J. Klune - Pod šeptajícími dveřmi


Počet strán: 380
Žáner: #fantasy
Vydavateľstvo: @nakladatelstvimetafora

Ako by som zhodnotila tuto knihu?

Ako jedno veľké posmrtne dobrodružstvo, či niečo veľké, čo človeka donúti zamyslieť sa nad tym ako žije a ako by mal žiť.

Wallence, chlapik, ktoremu by som z otočky jednu svihla, pre jeho zlosť a tak zlu povahu a náturu, že keď dostal infarkt, nuž zatliesklala som smrti.

Potom tu máme Mej a Huga, dvoch ľudí, ktorý pomáhajú na druhú stranu, dvaja ludia s tak obrovským a laskavym srdcom.

Nelsona a Apollona dvoch nerozlučných parťákov bez ktorých si neviem knihu predstaviť.

Dej, ktorý bol zábavný, smutný a veľmi ťažký a záver pri ktorom mi veru ukápla i slzička.

Keď si dáš s niekým čaj prvý krát si cudzinec.
Keď si dáš s niekým čaj druhý krát si návšteva.
keď si dáš s niekým čaj tretí krát si rodina.

Za štafetu ďakujem @monicahorakova77

Kniha č. 79/2024
Štafeta č. 161/1

#recenzieTerka #kniznarecenzia #kniznizavislaci #kniznastafeta #stafetovyzavislak #skbookstagram #milujemeknihy2 #tjklune #podseptajicimidvermi

Obsah:

#duch #lgbtq+ #užívanieživota #podstataživota #doterajšíživot #duchovia #smrť

Nikdy ho nemáme dosť, všakže? Času. Domnievame sa, že ho máme celú kopu, no keď na tom skutočne záleží, nikdy ho nemáme dostatok. Postupne na to prichádza aj Wallace v príbehu, ktorý je veselou, desivou, ale pritom láskavou spoveďou o živote strávenom v kancelárii a o smrti strávenej budovaním domova, priateľstva a lásky.

Vitajte v Cháronovom prievoze! Čaj je tu horúci, koláčiky čerstvé a mŕtvi práve prichádzajú. Keď si zberačka Mei príde vyzdvihnúť Wallacea z jeho vlastného pohrebu, začína mať podozrenie, že by mohol byť mŕtvy. Zoznámi sa však s Hugom, majiteľom zvláštnej čajovne, ktorý mu sľúbi, že mu pomôže prejsť na druhú stranu. Wallace len ťažko prijíma fakt, že je definitívne mŕtvy. Ani po smrti nie je pripravený opustiť život, ktorý však dovtedy ledva žil. Napokon získa týždeň na to, aby prekonal samého seba a za sedem dní úplne nanovo prežil celý svoj život.

lena.o.knihach
02.03.2024 3 z 5

TJ Klune mě uchvátil svou knihou Dům v blankytně modrém moři a moc dobře vím, že další takový příběh na mě Pod šeptajícími dveřmi nečeká, ale byla jsem hodně zvědavá, zda mě i autorova druhá kniha chytne za srdce.

Nechytla.

I když si hned na začátku přijde pro hlavní postavu Smrt, je to vtipné a já se moc bavila. Wallace skončí na zvláštním místě - v čajovně, kterou vlastní Hugo (pro místní obyvatele je to majitel čajovny, pro zemřelé duše je převozník a pomáhá jim dostat se na druhý břeh).

Je to milá fantasy, která vás donutí se nad některými věcmi zamyslet. Párkrát to bylo fajn, ale v polovině už to bylo stále dokola to samé. Někdy přišla skvělá scéna, která mě pobavila, ale vzápětí začal děj být zase rozvleklý a nudný.

Na zábavných scénách má svůj podíl Saša Rašilov, protože jeho předčítání bylo skvělé. Má velmi příjemný hlas a já ho miluju (a ne jen proto, že je to hlas Johnnyho Deppa). Určitě jsem audioknihu v jeho podání neposlouchala naposledy.

#spoluprace @audioteka_czsk


Veromika
28.02.2024 5 z 5

Kniha na mě působila jako oddechovka, kdy děj krásně plynul, nebyl jinak složitý, ale harmonický. Příběh moc pěkně a něžně napsaný. Za mě měl příběh hloubku, poselství, téma smrt, které se mnohdy snažíme vytěsnit, ale stále tu je. Líbilo se mi vysvětlení, že je to začátek další cesty, pokračování. Kniha nám má dle mého otevřít oči, abychom žili teď, abychom si na konci řekli "stálo to za to".

Izumis
13.02.2024 5 z 5

Pokud od této knihy očekáváte další „Dům v blankytně modrém moři,“ budete zklamaní. Tato kniha není v žádném případě horší, je pouze zcela odlišná. Mluví o životě a smrti, a také o všem poté. Po smrti. Hlavního hrdinu musíte nejprve poznat a pochopit, stejně jako to musejí udělat ostatní postavy, abyste ho začali mít rádi. Ale rozhodně to stojí za to.
T. J. Klune mě uchvátil stylem psaní a české překlady jsou také moc povedené. Příběh je promyšlený, všechno začne postupně dávat smysl a hodně jsem se nasmála. :D

veriszv
30.01.2024 2 z 5

Dlouhé, rozvleklé, předvídatelné.
Po domě v moři velké zklamání.

Deia
25.01.2024 4 z 5

Od autora som už čítala knihu Dom na azúrovom pobreží a musím sa priznať, že táto sa mi zdá slabšia. Spočiatku som mala veľký problém sa začítať, veľmi ma to nebavilo, Wallace ako hlavná postava sa mi nepáčil (ja viem, že to asi nikomu) a zdalo sa mi to také príliš priamočiare, v podstate bolo jasné, čo sa bude diať. Že Wallace začne rozmýšľať nad svojím životom, bude prichádzať na to, že ho nežil dobre a tak podobne. Ale ako som čítala, tak ma to celkom chytilo. Postupne som si aj Wallaca obľúbila, Hugo mi bol sympatický od začiatku a Smrtka Mej vlastne tiež, aj keď je dosť svojská. A ich spolunažívanie v čajovni, spolu s Hugovým mŕtvym dedom a psom, sa mi začalo páčiť. Užívala som si ich rozhovory, postupnú Wallacovu premenu a všetko okolo toho. Podobne ako Dom, aj toto bol veľmi milý, príjemný a zamyslenia hodný príbeh. A aj keď začiatok bol pre mňa ťažký, nakoniec sa mi to páčilo. Teším sa na ďalšie autorove knihy a príbehy, ktoré nám prinesie.

RadkaPel
29.12.2023 5 z 5

Na teto knize je krasna jeji nadeje a bylo by hezke, kdyby to v realu takhle fungovalo. Pro nekoho muze byt kniha zdlouhava, ale tady mi to nevadilo. U cteni jsem se zasmala, pobrecela si a koncila jsem s usmevem na rtech a nadeji v srdci.

Gracian1964
12.12.2023 3 z 5

Dočítal som to, i keď som bol miestami dosť netrpezlivý, s komentárom predo mnou sa dá do istej miery súhlasiť... Kniha o živote, láske, trpezlivosti, nádeji, tolerancii, smrti... O ďalšie knihy tohto tak trochu premotivovaného autora asi záujem nemám...

LuVa1988
12.12.2023 1 z 5

Po Domě v blankytně modrem moři kdy jsem z autora byla nadšená jsem se vrhla na toto dílko. No.... a musím říct, že nechápu proč to má tak skvělé hodnocení. Je to nudné, příšerně přeslazené a pořád dokola. 380 stran blábolení o ničem. Toto je první kniha v mém životě, kterou jsem málem nedočetla. Jednu hvězdu dávám za dědu Nelsona zbytek je odpad.

Teddy2023
06.12.2023 5 z 5

Co na to říct...roztomilý, vtipný a hřejivý příběh. Daná knížka Vám ukáže, jak zaobalit vážná témata jako je smrt a výčitky, co jste během svého života nestihli...k tomu samozřejmě zodpovídá velmi často kladenou otázku...co přijde po našem skonu a jestli bychom se s ním dokázali vyrovnat.
Doporučuji všemi deseti :)

Mikoláška
04.12.2023 5 z 5

Až nastane čas dát si s Hugem a Wallacem čaj a vdoleček, budeme vědět, že je to jen přestupní stanice. Do té doby, co udělám s časem, co nám zbývá, je jen a jen na nás :)

Juzek
27.11.2023

Nějakou dobu po dočtení jsem to musela vstřebávat. Úžasná kniha, kdy se zasmějete, jenže pak jsem bulila jak želva. Konec je dojemný a za mě mohu jen a jen doporučit. Jedním slovem nádherná kniha.

laura
20.11.2023 3 z 5

...když žijete dost dlouho na to, abyste se naučili někoho milovat, dřív nebo později poznáte žal...

Nádherná obálka, název i námět, ale...
...tentokrát mě to nějak nedokázalo chytit za srdce.

Smrti není třeba se nezbytně nutně bát. Neznamená konec všeho. Je to konec, který vede k novému začátku...

...to zjišťuje i Wallace, právník, pro kterého si na jeho vlastní pohřeb přijde Smrtka. Nevěří. Nechce věřit. Nechce být mrtvý. Chce žít...

Času nikdy není dost. Vždycky si myslíme, že ho máme spoustu, ale když o něco doopravdy jde, nemáme ho nikdy dost...

Originální námět, spousta myšlenek, které se vás dotknou v místech, kam málokoho pouštíme. Kam se možná sami nedíváme, protože vědět nechceme... Spousta zajímavých postav, charakterů i příběhů. Ale mě to prostě nebavilo. Do čtení jsem se nutila. Ještě v polovině jsem si říkala, že to asi vzdám. A pak, skoro na samém konci, najednou příběh konečně začal žít...

Konečně přišly emoce a s nimi slzy, smích a dojetí.

...jenže ten konec to zase zabil. Za mě prostě ne. To už bylo moc na sílu. Někdy by to mělo skončit v tom nejlepším - i když to třeba bude bolet.

Mám na vybranou?
V životě? Vždycky...

kimberli11
13.11.2023 4 z 5

Musím říct, že jsem do té knihy šla s tím, že vlastně o ní nevím vůbec nic. A hrozně příjemně mě překvapila originálním námětem, chytrým a příjemným humorem a samozřejmě postavami. A ten konec byl tak neskutečně roztomilý mezi Hugem a Wallasem. Úplně se rozplývám. :DD TT

K.a.t.a.r.i.n.a
29.10.2023 1 z 5

Kniha byla pro mě zklamáním. Námět originální, začátek skvělý, vtipný, čtivý ale pak se z toho vyklubala gay love story a to už mě ani trochu nebavilo.

Janniska
18.10.2023 2 z 5

Bohužel,né a né se začíst.

Deya
16.10.2023 5 z 5

TJ Klune je můj objev letošního roku, který mi vyrazil dech. Dříve jsem asi snad ani nevěřila, že mohou něčí napsaná slova tak pohladit po duši. Knihu jsem poslouchala jako audioknihu čtenou Sašou Rašilovem a stejně jako autorovo předchozí dílo Dům v blankytně modrém moři mi přinesla hluboký, kouzelný prožitek. Příběh je skoro jako pohádka, ale vlastně není. Vypráví o skutečných, velmi vážných situacích, se kterými se lidé vyrovnávají - smrt blízkých, blížící se smrt člověka samotného, nemoci, deprese, či nedostatek lásky. Všechno je však podáno v tak milé, hřejivé podobě, aniž by to zároveň zveličovalo tyto negativní elementy, že se člověk cítí jako po příjemném rozhovoru s moudrým člověkem, který toho už mnohého zažil, ale zůstává mu pozitivní pohled na svět. Upřímně, lidé by měli něco takového číst/poslouchat častěji. Darujte tuto knížku člověku, kterého máte rádi.

Ahmose
09.10.2023 4 z 5

Predchádzajúca autorova kniha, Dom na azúrovom pobreží, bola výborná a preto som sa nevedel dočkať vydania tejto. Pán Klune nám opäť prináša veľmi pekný, citlivý príbeh s jemným nádychom romantiky a príjemnou atmosférou čajovne. Pod šepkajúcimi dverami sa veľmi dobre čítalo. Je to naozaj skvelý tip, ak hľadáte čítanie po náročnom dni v práci alebo v škole. Postavy sú zaujímavé aj keď je pravda, že obzvlášť hlavná postava mi k srdcu nijak extra neprirástla. Inak povedané, zažil som už sympatickejšie postavy. To však nepovažujem, v tomto prípade, za zásadný nedostatok. Čo mi však vadilo a za čo strhávam jednu hviezdu je dĺžka knihy. Tá zápletka je veľmi jednoduchá a predvídateľná, preto si skutočne nemyslím, že bolo nutné, aby kniha mala 400 strán. Vyskytlo sa v knihe viacero pasáží, ktoré boli zdĺhavé a neposúvali nás v deji, ani neprinášali podnety na zamyslenie. Suma sumarum, Pod šepkajúcimi dverami sa svojmu predchodcovi nevyrovná, ale stále je to skvelá kniha na jesenné čítanie s krásnym posolstvom. Odporúčam !

Knižní střípky
21.09.2023 4 z 5

Vidím zde do jisté míry podobnost s DOMEM. I zde máme hlavního hrdinu, který není žádný velký sympaťák. Postupem času se však mění. Mění se v lepšího člověka. A právě ty proměny se mi v Kluneho knihách moc líbí . Čtenář si uvědomí, že nikdy nic není ztraceno, že téměř vždy je nějaká šance. Ano, někdy může být pozdě, na to bychom neměli zapomínat a žít život tak, abychom těchto promarněných šancí nemuseli litovat. Wallace tu druhou šanci dostal. A jak s ní naložil, si již přečtěte sami .

kristy.books
09.09.2023 5 z 5

Dom na azúrovom pobreží bol krásny príbeh, preto som si nemohla nechať ujsť ani autorovu ďalšiu knihu a ani tentokrát som nebola sklamaná. Priznávam, že Dom sa mi páčil o maličký kúsoček viac, ale aj Pod šepkajúcimi dverami som si maximálne užila a miestami mi vybehla aj nejaká tá slza (najmä v záverečných kapitolách). V príbehu sa rieši smrť, čo je dosť citlivá téma, ale autor ju podal veľmi pekne. Príbeh ma dokázal zároveň rozosmiať, zahriať pri srdci i pekne emočne vyžmýkať. Našla som tu veľa krásnych myšlienok.

Wallace bol úspešný, no chladný, arogantný, nepríjemný a sebecký právnik, ktorý nemal problém ísť aj cez mŕtvoly. Až keď zomrel a dostal sa do Cháronovho prievozu si uvedomil, aký bol jeho život... nešťastný a neuspokojivý. Páčilo sa mi, že sme mali možnosť sledovať jeho postupnú premenu. Vďaka obyvateľom netradičnej čajovne získal iný pohľad na život, začal prehodnocovať niektoré veci, vážiť si maličkosti, užívať si "život", naučil sa starať sa o druhých, dávať najavo svoju lásku a podobne. Nakoniec sa z neho stal láskavý a starostlivý muž, ktorý by pre svojich blízkych urobil prvé i posledné.

Z Huga od začiatku vyžaroval pokoj a pozitívna energia, nebolo ťažké si ho obľúbiť. Mal veľkú trpezlivosť a nenechal sa len tak niečím vykoľajiť. Nikdy neodmietol podať pomocnú ruku. Zároveň ho však v jeho vnútri trápili mnohé problémy, až by som ho najradšej objala a uistila ho, že neurobil nič zlé. Páčil sa mi jeho vzťah so starým otcom, ich vzájomné doberanie aj neustála podpora.

Získali si ma aj ostatní obyvatelia čajovne. Mei bola taká menšia neriadená strela s podrezaným jazykom, občas ju bolo treba krotiť, aby neurobila nejakú hlúposť, no mala srdce na správnom mieste. Nelson bol tiež skvelý, bola s ním veľká sranda, neraz ma vedel rozosmiať. Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na jedného rozkošného psíka, bez ktorého by to nebolo ono. V čajovni vládla priateľská atmosféra, mala také zvláštne čaro, až som ju mala chuť tiež navštíviť, dať si čaj a nejaký dobrý koláčik.

Romantická linka bola jemná, rozkošná a trochu smutnokrásna. Wallace a Hugo sa pomaličky, nenápadne oťukávali a vzájomne po sebe pokukovali a ja som sa nad nimi musela len prihlúplo usmievať.

Čo viac dodať, za seba vám môžem Dom na azúrovom pobreží i Pod šepkajúcimi dverami len a len odporučiť a dúfam, že sa dočkáme prekladu i autorových ďalších kníh.

Štítky knihy

smrt posmrtný život čajovny fantasy

Autorovy další knížky

TJ Klune (p)
americká, 1982
2022  91%Dům v blankytně modrém moři
2022  84%Pod šeptajícími dveřmi
2023  83%V životech loutek
2024  73%Pieseň vlka

Kniha Pod šepkajúcimi dverami je v

Právě čtených6x
Přečtených251x
Čtenářské výzvě35x
Doporučených21x
Knihotéce179x
Chystám se číst203x
Chci si koupit72x
dalších seznamech9x