Dom
Paco Roca
Stačí rok – a opustený dom zatuchne. Ako keby tušil, že potomkovia sa ho veľmi rýchlo vzdajú. Lenže jeho steny nie sú obyčajné. Sú nasiaknuté spomienkami. Čoskoro tak pochopia, že opustiť ho nebude vôbec ľahké. Dojemný grafický román Dom španielskeho autora a ilustrátora Paca Rocu nás privádza do jedného letného domu na španielskom vidieku. Rok po otcovej smrti sa v ňom stretáva trojica súrodencov, aby spoločne so svojimi rodinami pripravili nehnuteľnosť na rýchly predaj. Peniaze sa predsa zídu. A dom je aj tak príliš ďaleko. Veď kto z nich by mal toľko času, aby sem mohol pravidelne chodievať? Tento dom však žije vlastným životom a zakrátko každému z nich premietne pred očami pestrý filmový pás plný tých najosobnejších spomienok. Stačí jeden pohľad na starý bazén, aby sa z neho vynorila vôňa záhrady a príbeh z dávnych letných prázdnin. Stačí zájsť do garáže, aby začuli otca, ktorý všetko obetoval pre svoju rodinu. Napriek pragmatickému prístupu k otcovmu milovanému domu však v súrodencoch postupne začnú hlodať pochybnosti. Nemali by si ho predsa len nechať? Dom pred nás kladie otázku, na ktorú skôr či neskôr bude hľadať odpoveď zrejme každý z nás. Je to naozaj „len“ dom? Alebo je to niečo viac? Paco Roca patrí medzi najvýznamnejších španielskych komiksových tvorcov. Za svoj grafický román Dom získal v roku 2020 prestížnu cenu Eisner Award za najlepší zahraničný komiks publikovaný v Spojených štátoch. Eisner Award sa považuje za ekvivalent filmových Oscarov. Nádherne ilustrovaný grafický román Dom Paca Rocu vychádza v preklade Terézie Hurajovej.... celý text
Přidat komentář
Niekto sa so smrťou či stratou blízkeho človeka vyrovnáva "hromadením", akýmsi upnutím sa na fyzické či duchovné pozostatky, ktoré po sebe zosnulý zanechal, iní sa chcú od minulosti radšej čo najrýchlejšie odstrihnúť. Vypratať nepotrebné, zabaliť prebytočné, predať, čo zostalo... Svojsky zabudnúť, no i naďalej s láskou spomínať.
Smútkom, ľútosťou, stratou, frustráciou či hnevom poznačení súrodenci po smrti otca volia tú druhú, o čosi drastickejšiu možnosť. Z rodinného hniezda už dávno vyleteli, na správu letného sídla, ktorý bol v detstve ich oázou radosti a pokoja, im čas, žiaľ, nezostal.
Ošarpané steny, vŕzgajúce pánty, zaseknuté okná či záhrada, na ktorú sa tak trochu zabudlo, stratili svoj niekdajší lesk a dom, ktorý bol raz stelesnením jedinečných zážitkov či tých najvrúcnejších okamihov, zostal na príťaž. Teda až do chvíle, kým si nemuseli spomenúť, do momentu, ktorý ich opätovne preniesol do detstva...
Sú knihy, ktoré nám toho napriek obdivuhodnému rozsahu veľa nepovedia, no sú i také, ktorým na dojatie či zlomenie srdca bohato vystačí pár citlivo volených slov a grafický román Dom, emotívny príbeh o živote, smrti, rodinných putách, starnutí i dospievaní, je toho živým dôkazom.
Nie je len akousi pamiatkou či holdom vzdávaným zosnulému otcovi, je aj akýmsi nevyhnutným emočným zrkadlom či možno neustále prítomným "neznámym" v životoch každého z nás.
Krása (síce taká, čo zabolí, no predsa...).
Nebudem vás presviedčať o tom, že tento grafický román vás vtiahne do deja od prvých strán. Mne samotnému trvalo hádam aj tretinu knihy, kým som sa do príbehu začítal. Príbeh je pomalší a melancholický. Je to vlastne pocta ilustrátora jeho otcovi. Každý z trojice súrodencov spomína na otca a spomína tak trochu po svojom a spomína na rôzne obdobia. Vzniká tak komplexná mozaika jeho života, miestami milé, miestami je cítiť istú horkosť. Autor nám ukazuje, že vzťahy nie sú vždy ideálne a komiks pôsobí o to skutočnejšie. Ilustrácie sú dosť jednoduché, osobne mám radšej trošku iný typ kresby, ale to je čisto subjektívna záležitosť. Podľa anotácie som čakal, že komiks bude mať trošku tajomnejšiu atmosféru, že z obrazov domu bude cítiť viac staroby a rozkladu. Grafický román Dom však nepochybne stojí za prečítanie. Myslím si, že sa skvele hodí na toto ročné obdobie. Človek si zaspomína na svojich blízkych a zároveň uvedomí, že nič netrvá večne. Odporúčam!
Civilní příběh o ztrátě starých rodičů; momentu, který je neměnným milníkem v životě každého z nás. Milníku, kdy vzpomínáme na dětství, dumáme nad tím, co jsme mohli pro své rodiče udělat jinak a zároveň jsme plni odhodlání udržet jejich památku na věčné časy. O rok později se prakticky nic nezmění, protože náš kolotoč života se točí pořád dál a na pořadu dne jsou tisíce věcí, jež je potřeba udělat dřív, než začneme lenivě rozjímat nad minulostí. A tak to jde pořád dál a dál, dokud se mi sami neocitneme ve stejných rolích, jako kdysi naši staří rodiče...
Komiks Dom španělského umělce Paco Roca je otevřenou tryznou za mrtvého otce a zároveň dojemnou poctou muži, který pro velký svět nijak významný nebyl. Nemluví přitom pouze sám za sebe, ale také skrze své sourozence, přičemž význam je i přes občasnou hořkost v hlase jasný - otec žil dobře, miloval svou ženu a do světa uvedl tři děti. Epitaf možná pro někoho příliš skromný, ale sám za sebe přiznám, že na sklonku života bych si nepřál víc.
DomKniha Dom je v
| Přečtených | 15x |
| Doporučených | 3x |
| Knihotéce | 8x |
| Chystám se číst | 2x |
| Chci si koupit | 2x |
| dalších seznamech | 1x |
Pekné, viac k tomu netreba. Som rád, že je v mojej knižnici :)