Ivan Kučera komentáře u knih

„To malo byť čo? Vtip? Teraz sa o teba ozaj začínam báť.“ V podstate rovnaké, ako jednotka. Príbeh je natoľko akčný a plný kladných a záporných postáv, ako aj antagonistov, že sa nemáte kedy nudiť. Namiesto toho si vizuálne parádne spracovanú komiksovú jazdu užívate. Každopádne, výskyt mnohých z nich je samoúčelný (najviac asi Lexa Luthora). Druhý diel ma bavil predsa len o čosi menej, lebo všetkého (postáv, zvratov, udalostí) v ňom bolo už fakt priveľa. Ani pri druhom čítaní som niektoré extrémne zamotané momenty nepochopil. Príbeh sa pochopiteľne dostáva na svoj koniec a dochádza k nevyhnutnému rozuzleniu. To je však príliš prekombinované na môj vkus. Obávam sa, že ak by som sa nad ním zamyslel detailnejšie, mnohé časti by nedávali zmysel. Ale čo, kašľať na to. Je to farebné, je to bombastické, je to veľkolepé, bohovsky to vonia, úžasne sa tým listuje a bonusom sú parádne obálky na konci (+ kuriózny komiks z r. 1939, kedy sa čitatelia historicky prvý raz dozvedeli, prečo sa z Brucea stal Batman).

3 12.05.2017

„Najskôr ma zradilo moje telo. Potom sa pridalo i moje mesto. Asi sme obaja príliš starí.“ Prvé, čo ma zaujalo, bola prekrásna, fascinujúca vizuálna stránka. Parádna obálka. K tomu fantastická kresba. Hoci treba dodať, že v niektorých okienkach je toho (všetkého) priveľa. Strácate sa v tom a neviete, na čo presne sa pozeráte. Alebo je tam veľa detailov, alebo je tam len jeden detail natiahnutý na celé okno, čo je tiež neprehľadné. Súčasťou zošitu je viacero zaujímavých sprievodných textov. Parádnym bonusom je koniec, kde nájdete do češtiny preložený, historicky prvý minipríbeh s Batmanom (vtedy ešte Bat-Manom) z r. 1939. Je síce strašný, ale ide o historickú kuriozitu, ktorú si musíme vážiť. Príbeh je výborný. Predstavuje silného Batmanovho súpera, na ktorom je v prvej časti najlepšie to, že ho takmer nevidíme. O to je to zlovestnejšie. Ovplyvňuje všetkých zásadných hrdinových protivníkov (čo je zlé), ale i priateľov (čo je najhoršie). Udivilo ma, ako bleskovo sa je Bruce Wayne schopný prezliecť z operného smokingu do kostýmu (OK, prekliatie komiksov) a objavenie všetkých najzásadnejších Batmanových súperov a spojencov je miestami samoúčelné (najviac do očí udrie asi relatívne zbytočná návšteva Metropolisu).

3 02.05.2017

Sorry, ale príšerné. Takmer som to nevládal dočítať. Trvalo mi cca ROK, kým som to nakoniec brutálne, bolestivo, zničene, vyčerpane a zakrvavene dokopal od úvodnej po záverečnú stránku. A nemám pocit, že by som vedel, o čom by to bolo. bol tam nejaký chalan, ktorý sa vyjadroval kvázi frajersky, postretal plno nezaujímavých postáv a nezažil ani jednu zaujímavú vec. Toto bolo číré utrpenie. Ak je toto klasika svetovej literatúry, potom by ma možno (možno!) celkom zaujímalo vysvetlenie, prečo je tomu preboha tak.

4 06.04.2017

Annie bola toho dňa veľmi nepokojná. Jedna z moja najobľúbenejších kníh Stephena Kinga. Ako k malému sa ku mne dostal slovenský preklad s absurdným názvom Mizéria, o ktorom dodnes neviem, či je natvrdlý, alebo geniálny. Príbeh je až nepríjemne vystupňovaný: od úsmevných začiatkov cez mrazivý stred, kedy začíname tušiť, že to bude riadny humusu, až po odporné finále, v ktorom by Paul určite radšej bojoval proti Cujovi. Postava bývalej zdravotnej sestry Annie Wilkes, ktorá má v skrini schované nejedno desivé tajomstvo, je totiž napísaná famózne. Doslova tŕpneme, aby sme sa spolu s ním nestali svedkami ďalšieho Annieinho záchvatu, počas ktorého je schopná páchať najotrasnejšie veci. Opäť sa tak potvrdzuje, že nejeden raz je v horore najstrašidelnejšou postavou obyčajný človek a nie upír, čo je ostatne badať aj zo Stephenovej tvorby, kedy je Prekliatie Salemu (aspoň pre mňa) slabší nervák, než Misery. Ide zároveň o pomerne vzácny prípad, kedy sa film vydaril rovnako, ako kniha. Niektorým sa možno snímka Roba Reinera s fenomenálnou Kathy Bates dokonca bude páčiť ešte o štipku viac, než predloha. King ide miestami až za hranicu krvavej únosnosti (nohy, sekačka), čo je síce v hororoch OK, ale paradoxne Reinerova úspornosť mi pripadala strašidelnejšia ("len" kladivo, fuj dodnes ma pri tej scéne striasa). Oceňujem parádnu snežnú atmosféru. Misery som prvý raz čítal ako žiak základnej školy a z niektorých napínavých (a iných) pasáží (napr. keď sa Paul musí dostať z Annieinej izby) som bol napnutý tak, až to ani pekné nebolo. Mimochodom, okrem filmu sa Annie prebojovala aj do seriálu (konkrétne do druhej série Castle Rock, kde sme sledovali prequel k tejto antagonistke).

10 05.04.2017

Najskôr k plusom. Dobrá obálka. Asi prvá spomedzi všetkých Karikových kníh. OK a teraz k negatívam. Hlavný hrdina (?) je opäť krajne nesympatický. Autor je na tieto typy zjavne odborník, ale osobne tomu nerozumiem, ústredná postava by teoreticky aspoň hŕstku sympatií azda vzbudzovať u čitateľa mala, nie? Vedľajšie postavy sú na tom ešte horšie, miestami sú až neviditeľné. Útrpné dialógy. Atmosféra slabá, čo je fakt smutné u spisovateľa, ktorého staré hororové poviedky boli úžasné. Finálny twist to už nezachráni. Autor má očividne problém s bežnými ľuďmi, ktorí každý deň chodia do roboty, ale on ich považuje, slovami hlavnej postavy, za blbých robošov. Po tomto som s Karikom skončil; ako fanúšikovi dobrých (nielen hororových) príbehov mi už nemá čo ponúknuť. Mimochodom, Považany v tej dobe ešte neexistovali, nabudúce treba lepšie študovať Wikipédiu. Na záver jedna pikoška: keďže nerozdýchal moju kritiku predchádzajúcej Tmy, dal mi Jozef Karika do Trhliny cameo "trolla Kochčeru". Škoda, že som sa nedostal aj do filmového resp. seriálového spracovania. Snáď nabudúce.

8 04.04.2017

Celé zle. Nejde o to, že Stratený svet kniha nemá skoro nič spoločné so Strateným svetom filmom. Ani v prípade jednotky to predsa nebolo inak, dejové rozdiely boli priepastné. No vtedy bol výsledkom skvelý film a skvelá kniha (každý paradoxne z iných dôvodov). Stratený svet film je síce priemerný (dodnes si pamätám, aké sklamanie ma v kine v lete 1997 čakalo), ale oproti knihe sa jedná o hotové veľdielo. Knižka je podozrivo krátka a veľmi slabo napísaná. Ako keby ju napísal skôr nejaký počítač a potom ju Crichton jemne upravil, aby sa nepovedalo. Úplne nezaujímavá, ledabolo napísaná, postavy mdlé. Skôr chatrná predloha k filmu, než plnohodnotný román. Ani Crichtonov sequel, tak ako jednotka, nemá s filmom veľa spoločného.

03.04.2017

Keď som mal 12, šiel do kín Jurský park. Pre chalana v dotyčnom veku nemohol v danej dobe existovať lepší film. Strhla sa absolútna dinománia na celom svete, vrátane Slovenska. Predávali sa hračky, samolepkové albumy, oblečenie a každý chalan chcel byť paleontológ. Nie policajt. Nie smetiar. Nie astronaut. Dokonca ani Winnetou. Paleontológ. Vedel som, že Spielbergov úžasný džungľový trhák je to podľa knihy a snažil som sa ju v našej mestskej knižnici zohnať. Žiaľ, vzhľadom na šialenstvo, ktoré film rozpútal, to bol nadľudský výkon. Nakoniec sa mi to ani s pomocou môjho inak veľmi schopného otca nepodarilo a tak som sa na to vybodol, povedal som si, že sa nebudem ponižovať... a s rodičovskou finančnou injekciou som si knihu objednal. Mám ju dodnes. Je iná, než film. Postavy zostali a niektoré pasáže tiež, ale pravdupovediac veľa nie. Spielberg sa Crichtonovým bestsellerom iba jemne inšpiroval (oživenie dinosaurov na tropickom ostrove) a všetko ostatné je niečo iné (zaujímavé je, že Crichotn je i spoluatorom scenára). Kolujú legendy, že slávnemu spisovateľovi (majúceho povesť otrasného chlapa, ktorý sa možno rozumie knihám, ale filmom nie a ak nejaký produkuje, režiséri si od zúfalstva trhajú vlasy) sa takýto prístup absolútne nepáčil. Kolujú tiež ale historky o tom, že Spielberg bol jediný režisér mocný do takej miery, že Crichtonove vplyvy dokázal zatlačiť do úzadia a nezruinovalo mu to kariéru. Crichtonovi to nevadilo, lebo z toho mal nekresťanské prachy a tak so Spielbergom následne spolupracoval ešte na dvojke, Twisteri a seriáli Pohotovosť. Román Jurský park je chcelo by sa povedať "seriózny". Nie je ktovieako určený fanúšikom dobrodružného filmu. Mne sa páčil, je v ňom stonásobne viac scén s dinosaurami a mnohé postavy, ktoré majú vo filmovom spracovaní iba cameo (môj zbožňovaný veterinár Harding), majú v románe podstatne väčší priestor. Nevraviac o tom, že autor sa s tým nebabral a značným spôsobom to tam prevraždil. Zaujímavé je i to, že niektoré postavy sú v knihe a filme poňaté úplne inak; napr. Hammond je vo filme čarovný deduško, kým v románe celkom pekná sviňa.

4 03.04.2017

Rovnako mrazivé a desivé, ako skvelý film Bryana Singera. Uvažoval som, či dám 5*, alebo "len" 4*, ale v podstate niet dôvod nejsť na maximum. Parádne postavy, brutálna zápletka, odporné scény, vydarené dialógy, celistvá atmosféra. Obludný príbeh rozhodne majúci niečo do seba. Ale ako tak nad tým teraz uvažujem, zisťujem, že film je možno ešte o kúštik lepší (minimálne filmový koniec hodnotím lepšie, ako poviedkový, nakoľko je nenápadnejší, no v konečnom efekte o to zákernejší a strašidelnejší).

11 30.03.2017

Seriál som zabalil po prvej (v lepšom prípade priemernej) sezóne, ale masívna románová predloha ma bavila a to tak, že veľmi. Pritom tomu sám príliš dobre nechápem, nakoľko od Kinga hrubé romány príliš nemusím (nakoľko sa v nich miestami už fakt až príliš rozpisuje) a rozhodne nemusím ani žánrové spojenie "King + sci-fi". Našťastie, v Pod kupolou sú motívy sci-fi síce dôležité, ale v jadre ide o dramatický triler o mestečku, ktoré zničilo samo seba po tom, čo boli jeho obyvatelia uväznení pod tajuplnou kupolou. Nepozdával sa mi len dosť kuriózny, obskúrny, absurdný a WTF koniec, ktorý bol navyše spráskaný dosť narýchlo, akoby to Kinga už nebavilo a tak to proste len "nejako" ukončil a išiel domov (a editor sa mu bál niečo na to povedať).

11 29.03.2017

Ako dieťa som frčal na kingovkách, no musela mi ich pašovať staršia sestra z dospeláckeho oddelenia našej knižnice. Lenže zásoby sa rýchlo tenčili a nakoniec mi nezostalo nič, keďže naša mestská knižnica bola super, ale práve z hororov nejakú extra veľkú zbierku fakt neobsahovala. Niektoré kingovky, vrátane najslávnejších, sa ku mne nedostali. Musel som si počkať až na doby, keď som začal zarábať. A s prvými peniazmi som si začal dopĺňať kingovské vzdelanie. Vrátanie Osvietenia (a To, ale to je iný príbeh). Dodnes si spomínam, ako som sa na obe knižky neskutočne tešil, očakávajúc hororové excelentné veľdielo... a nakoniec som dostal niečo, čo ma nie ktovieako zaujalo. Osvietenie nezačína geniálne, ale rozhodne začína pútavo. Divná hlava rodiny, zakríknutá manželka, tichý chlapec, obrovský opustený hotel mimo letnej sezóny uprostred mystických amerických veľhôr a po nociach sa ľudoprázdnymi chodbami ozývajú čudné zvuky. Fantastické prostredie pre horor, akonáhle však King začne hrať s čoraz otvorenejšími (nadprirodzenejšími) kartami, ide dovtedajšia atmosféra do hája. Naopak, skvelý je Dannyho vzťah s pánom Halloranom, kde sa jednak ukazuje, že niekedy vie byť cudzích človek viac, než vlastná rodina a jednak, že Stephenovi nejeden raz viac šli "obyčajné" ľudské city, než horor, čo môže znieť šokujúco, ale jeho fanúšikovia dávno vedia, že je to pravda. Kubrickovo filmové spracovanie ma bavilo stonásobne viac. Paradoxne King film vždy neznášal a v 90-tych rokoch inicioval s Mickom Garrisom vznik mohutnej (a dosť nevydarenej) televíznej mini-série. Mňa oveľa viac bavilo voľné pokračovanie Doktor Spánok, ktoré King napísal o desaťročia neskôr a ktoré sa venuje ako (už dospelému) Danovi, tak čiastočne odkazuje a šikovne nadväzuje i na samotný Overlook. Inak je to samozrejme dosť rapídna vykrádačka klasiky Roberta Marascou Obětiny, ktorá v češtine prvý raz vyšla až v r. 2023.

8 29.03.2017

Sorry, nikdy ma to nechytilo, nikdy ma to nebavilo. Je samozrejme cítiť, že King mal s týmto krátkym a jednoduchým - a pritom svojráznym a osobitým - príbehom veľké ciele, plány a ambície, ale ide to mimo mňa.

29.03.2017

Mnohí tvrdia, že touto knihou započal úpadok fenomenálneho Kinga. Pre mňa naopak Geraldova hra predstavuje jeden z jeho najsilnejších príbehov. Dokonalá atmosféra jazera uprostred zahmlených, jesenno-zimných lesov. Všade sa rozlieha desivé, hlučné ticho. Len občas ho naruší trýznivo kvílivé zaškriekanie potápky, ktorú niečo vyplašilo (ale čo preboha?!) a vzdialený, monotónny rachot motorovej píly. Skvelé postavy v čele s bojovníčkou Jessie, ktorá si taký koniec, aký dostala, musela tvrdo vybojovať. Ale tak už to v Stephenových knihách chodí, však? Mnohé krvavé scény sú napísané natoľko realisticky, že mi pri ich čítaní bolo zle. A to rozhodne nepatrím k čitateľom, ktorých znepokojí trocha literárnej krvi. Poviem to takto: Cujo bol oproti tomuto prechádzka ružovou záhradou. A potom "to" príde. Tieň v kúte miestnosti. Možno len hra pojašených, vetrom rozbláznených konárov na vnútorných stenách chaty. Avšak možno skutočný, reálny tieň niekoho pomäteného. Niekoho, kto chce ubližovať. Lebo to už v minulosti viackrát urobil, veľmi sa mu to páčilo, prešlo mu to a tak to skúša zas a znova. Koniec je potom skvelou a dojemnou satisfakciou. Filmová adaptácia je fajn a s prižmúrenými očami ľahko nadpriemerná, ale nie je to ono, kasting sa mohol vydariť viac a scény s nočným "hosťom" sú odfláknuté, vlastne tam takmer vôbec nie sú (!).

„Na statku som počúvala zo stien šepkať mŕtvych. Majú nám toho toľko čo povedať.“ Za mňa veľké sklamanie. Už dávno som pochopil, že ja a severské kriminálky nie sme (a nikdy nebudeme) kamaráti. Skúšal som to, od Nesbøa cez Mankella... a nič. Proste nič, sorry. Jediným dôvodom, prečo som si zohnal Smršť, bola zavádzajúca informácia, že je to horor. No... nie je. Nič také sa nekonalo. Toto nemá s hororom nič spoločné a kto tvrdí, že má, nerozumie tomu. Atmosféra zahmleného severského ostrova mala raz za čas niečo do seba, ale šlo skutočne len o výnimky. Samotný prípad nezaujímavý a nezáživný. Občas sa objavia stopové prvky jemne mysterióznej/mystickej atmosféry, ale to je asi tak všetko.

1 26.03.2017

S Danom Simmonsom som sa prvý raz stretol minulý rok, keď som sa začítal do pútavého Terroru. Vtedy však nešlo o „čistý“ horor, ale skôr o desivú a mrazivú „fiktívnu rekonštrukciu“ s nadprirodzenými prvkami. Nakoľko ma knižka zaujala, kúpil som si aj Danovo údajne kultové Temné leto. A to napriek tomu, že býva prirovnávané ku kingovke TO. A to je knižka, ktorá ma neveľmi zaujala. Mal som však tušáka, že Danov „remake“ Kingovho románu ma dostane. A dostal? No... svojím spôsobom. Neobsahuje síce až také zapamätateľné scény, ako boli flashbacky do minulosti mestečka Derry alebo bukkake, avšak možno o to je v konečnom dôsledku jeho atmosféra celistvejšia. Svoje robí i poľnohospodárske zaradenie mestečka. Nekonečné lány kukurice, nad nimi nízko visiaca zamračená obloha, sparné noci a všade naokolo lesy. Má to niečo do seba, to rozhodne. I postavy mi pripadali sympatickejšie, než v To. Dan Simmons dokázal lepšie a realistickejšie vystihnúť podstatu detských priateľstiev a vzťahov medzi deťmi. King bol v tomto smere až príliš patetický a zaliečavý, no podľa mňa skutočné detské priateľstvá vyzerajú skôr tak, ako im opísal Dan, než tak, ako ich opísal King. Drsne a vlastne, paradoxne, nie príliš kamarátsky. Zlo je teoreticky menej výrazné, ako klaun Pennywise, ale i ono malo niečo do seba. Ku koncu som sa však pristihol pri tom, že sa začínam nudiť a tak napriek Danovej poctivej, skvelej práci musím dať len 60%. Ale páči sa mi, ako Dan Simmons píše.

4 26.03.2017

To ma nikdy bohvieako nebavilo. Nebolo zlé, ale (na rozdiel od množstva iných čitateľov) nevnímam ho ako megaultimátny horor storočia. Pamätám si, že som ako dieťa o ňom čítal neskutočné legendy. Vraj je to bohovská, desivá hororová pecka. Potom som začal zarábať a pustil som sa do dopĺňania si svojich literárnych medzier. Vrátane Osvietenia a To. A výsledok? Brutálne sklamanie. To ma nesklamalo až tak, ako Osvietenie, ale aj tak je to dosť slabá kniha a nechápem všetko to nadšenie okolo nej. Páčili sa mi skvelé retrospektívy do temnej minulosti prekliateho mestečka Derry. Páčila sa mi postava Bena - "strážcu majáku", ktorý zostáva v milovanom a zároveň nenávidenom Derry po tom, čo z neho všetci kamaráti odídu. Páčili sa mi erotické scény, ktoré sú ešte i na dnešnú dobu vcelku odvážne. Inak ale sklamanie, zaliečavé vzťahy, nesympatické dialógy, priemerné postavy. Temné léto od Dana Simmonsa, pokladané za kópiu To, ma bavilo viac.

4 25.03.2017

Treťotriedne porno bez porna resp. s pornografickými monumentami typu "hladila jeho zdvíhajúcu sa chlapskú pýchu" alebo "rozhorúčené telá sa spojili v jedno". Fakt som valil oči a nechápavo som sa škrabkal za ušami a striedavo sa priblbo uškŕňal, premýšľajúc, či sa mi to náhodou len nesníva. Ale nesnívalo. Takže hoci krvavá grófka Báthoryová sexuje snáď 70 strán (z len 124 celkovo), ničoho extra vzrušujúceho sa nedočkáte. Takisto zdôvodnenie jej krvavého vraždenia je dosť, hm, svojrázne? Postavy o ničom, atmosféra prakticky žiadna a dialógov minimum a to, čo tu je, na úrovni školského slohu. Obálka pekná. Škoda, že o tejto postave a jej geniálnom hrade (ktorý mám na skok od domu) píšu ľudia, ktorí by to radšej robiť nemali.

1 05.02.2017

Mám rád Jacka Reachera. Je to namakaný týpek, okolo ktorého sa sem-tam točia nie príliš extra zaujímavé zápletky, ale postava ako taká je sama osebe skvelá, úžasná a miestami až fenomenálna a tak jej bez väčších problémov tolerujem aj menej záživné príbehy. Čítal som s ním viacero knižiek a páčili sa mi, ale Nevracaj sa hodnotím zatiaľ ako najslabšiu. Má dobrý začiatok a dobrý stred, ale koniec je voľajaký čudný. Vlastne akoby knižka poriadny koniec ani nemala. „Niečo“ sa vo finále deje, ale je to nudné a príliš zamotané. Pozoruhodný je tiež nápad s otcovstvom, ktorý je bohužiaľ pozoruhodný hlavne tým, že nie je v podstate nijako využitý a Jackova „dcéra“ vystupuje len na pár stránkach. Naopak, pozitívne hodnotím prvých cca 70% románu, samozrejme Jack je stále skvelá postava a páčilo sa mi aj netradičné buddy spojenie so ženou, čo je pri jeho sexuálnom apetíte atraktívny nápad, Jack je ale samozrejme profesionál a tak v tomto vzťahu vystupuje ako T-800 voči Johnovi Connorovi v T2. Filmové spracovanie z roku 2016 je nelogickejšie a blbšie (sorry no), ale paradoxne ma bavilo viac, než knižná predloha.

1 28.01.2017

V r. 2016 vydavateľstvo Hydra s editorom Markom E. Pochom (Krajina kanibalov) vyslalo do sveta na počet strán ťažkotonážnu zombies zbierku. Súhlasím s tvrdením, že zombies sú napriek svojej (hlavne seriálovej a filmovej) popularite vyžratá (= opotrebovaná) téma. Je ťažké vymyslieť niečo nové. A tak sa to viacerí autori z antológie pokúsili oživiť originálnym ústredným námetom. Čiže napr. poviedka Janka Išu je poňatá ako western, Honza Vojtíšek sa mäsožravo pozrel a legendu Robina Hooda, Mark E. Pocha cestoval v čase až do temného Stredoveku. Na svoje by si mohli prísť čitatelia, ktorí horor príliš nemusia, keďže viaceré poviedky sú ladené do fantasy. Ja tu mám krátku poviedku Ozbrojení a extrémne nebezpeční. Antológia sa môže okrem pestrého pohľadu na tému živých mŕtvych pochváliť predovšetkým vynikajúcou vizuálnou stránkou nielen čo sa týka výraznej a peknej obálky, ale i jednotlivých ilustrácií (každá poviedka má jednu, moju kreslil Filip Bandurčin).

2 29.12.2016

Piate výročie vychádzania hororového časopisu Howard redakcia oslávila zbierkou (podľa nej) najlepších poviedok, ktoré behom 60. mesiacov v magazíne vyšli (môj Ovoniavač sa objavil v tejto exkluzívnej spoločnosti). Ako to už v antológiách býva, nie každému sadnú všetky poviedky. Horor má veľa podôb a väčšina z nich tu zastúpená JE. Od atmosférických cez krvavé, od nadprirodzených úkazov až po zlo najbeštiálnejšie, zlo v ľudskej koži. Najviac sa mi páčili poviedky Honzu Vojtíška, Milana Vričana, Martina Štefka a (napriek istej zastaranosti a možno jemne nechcenej úsmevnosti) Grahama Mastertona. Obvykle nemám rád popisné gore scény, nie je to jednak môj štýl a jednak som názoru, že v dnešnej dobe už je takmer nemožné vymyslieť niečo nechutné, čo by čitateľa šokovalo. Napriek tomu sa to minimálne Radeckému vo Vyzvracet duši podarilo. Ak máte radi horor, čaká vás pestrá všehochuť.

2 24.12.2016

Prvé (a posledné) Skalpy, ktoré ma trochu sklamali a jemne rozčarovali. Doteraz šlo o jednu z najlepších komiksových sérií, aká kedy vychádzala, ale v Úplne sám sa mi zdalo, že tvorcovia naťahujú čas. Dasha som vždy vnímal ako hlavného hrdinu. Áno, niekedy bol odsunutý na okraj záujmu, aby sme sa viac dozvedeli o ostatných, ale vždy to bola osoba, okolo ktorej sa točil dej a komu som mohol napriek chybám držať palce. V tejto časti ale dostal len cameo. Hlavný hrdina je hlavný hrdina a nemal by sa z ničoho nič stať nedôležitou figúrkou, nie? Najviac mi ale vadilo, že obálka avizuje zásadnú udalosť – príchod novej postavy do rezervácie a to, že sa okolo nej bude točiť celý diel. Prdlajz, je to klamstvo. Chlapík je len na pár stránkach a hoci spočiatku ide o zaujímavú postavu, s pribúdajúcimi stranami začne nudiť. Neviem, či prežil a tvorcovia s ním majú v budúcnosti predsa len o čosi lepšie plány (ak áno, tak si na výsledok samozrejme rád počkám), ale ak náhodou zomrel, tak tento diel ozaj hodnotím takmer až ako stratu času. Pokojne nemusel existovať a nič mimoriadne by sa nestalo. P.S. - Dodatok po kompletnom dočítaní Skalpov: tak postava skutočne nemala žiadny vplyv na dej a neskôr sa už neobjavila. Takže palec dole.

3 19.12.2016