Ivan Kučera

Příspěvky

Vynález zkázyVynález zkázyZdeněk Hofmann

90. roky boli na slovenskom a českom trhu pozoruhodné. Komiksy vytváralo obrovské množstvo talentovaných, pre vec zapálených scenáristov a ilustrátorov. Ale na jednu dvojicu sa zvykne zabúdať – na Zděnka Hofmanna a Milana Vavroňa. Spoločne urobili komiksy Golem a Cena nesmrtelnosti a následne sa vrhli na komiksové spracovania slávnych Verneho románov. Prvým bolo Dvacet tisíc mil pod mořem... a tým to skončilo. Jednou z najkurióznejších komiksových historiek z 90. rokov je to, že síce stvorili aj druhý „diel“ (Vynález zkázy), avšak nielenže vtedy nebol vydaný, ale sa navždy stratil. V to aspoň všetci verili a tak nejak sa s tým (lebo im ani nič iné neostávalo) zmierili. Až po viac ako dvoch (!) desaťročiach sa originál zázrakom našiel a v roku 2014 bol konečne vydaný v podobe samostatnej komiksovej knihy v tvrdom obale. Z toho dôvodu je to skutočná rarita. Príbeh nudne plynul popri mne, ale kresba sa mi páčila a bavila ma. Oceňujem aj Hofmannove úvodné slovo.

02. května


CizinciCizinciMort Castle

„Michael tu nikdy nebyl.“ Som veľmi rád, že som sa s Mortom Castleom konečne zoznámil resp. že si ho do svojho vydavateľského portfólia vybral Martin Štefko alias Golden Dog. Ale hoci je to v mnohom parádna, drsná, krutá a fakt nepríjemná jazda s dobrou osemdesiatkovou atmosférou, 4* jej nedokážem dať. Snažil som sa a tešil som sa, ale nedokázala ma strhnúť. Miestami ma dokonca jemne nudila. Postavy boli na jednej strane slušne psychologicky prepracované a uveriteľné... ale aj ony ma čiastočne nudili. Zaujalo ma, ako kruto je to napísané, ale dosť ťažko sa vysvetľuje, ako konkrétne to myslím (každopádne Castle ide na doraz a zjavne je mu fuk, čo si o ňom bude kto myslieť). Plusom je akiste Martinov kvalitný, šťavnatý preklad a zaujímavá, síce trochu béčkarská a svojím spôsobom lacná, ale zároveň výrazná, zaujímavá a ľahko zapamätateľná obálka, ktorá púta pozornosť potenciálneho kupca.

29. dubna


Město hříchuMěsto hříchuDonny Cates

Ak nepočítame špeciál Zatracení (ktorý by mal vyjsť pár mesiacov po dnešnom Měste hříchu), tak Město hříchu je koniec strangeovskej série, ktorú CREW začala vydávať v roku 2018. Bola to séria, ktorá vo mne hravým spôsobom prebudila dieťa, o ktorom som možno už aj zabudol, že tam stále niekde je. V spoločnosti milovaného magiča (ako by povedal starý dobrý Bats) som strávil niekoľko rokov. Nevynechal som ani jeden diel. Nie vždy to bolo dokonalé, ale Jason Aaron a následne štafetu preberajúci Danny Cates výborne zhmotnili Strangeov šialený svet, kde sa za používanie čarov kruto platí, kde vám hrozí nebezpečenstvo aj keď ste mŕtvi a kde ak bojujete so Satanom, dá sa povedať, že máte vcelku bežný, ničím výnimočný deň. Finále série nerobí svojim predchodcom hanbu. Príbeh z Las Vegas má niečo do seba, ale mňa aj tak viac bavil spomínaný Bats (prepáčte, som infantilný) a nečakaná (ale o to lepšia, vtipnejšia prekvapivo dokonca aj dojemnejšia) koncovka s.... no, nebudem spoilerovať. A samozrejme sympatický hlavný hrdina, ktorý nie je dokonalý, ale pre ľudstvo by urobil prvé posledné. Aj keď si to nezaslúži.

29. dubna


Wonder Woman: Mrtvá ZeměWonder Woman: Mrtvá ZeměDarien Warren Johnson

Scenár nie je žiadny zázrak. Často zneužíva motív náhod (Haedry na mesto vo veľkom prvý raz zaútočia práve keď sa v ňom vyskytne Diana) a celkovo je lepšie nad ním príliš nerozmýšľať. Napriek tomu je to skvelý, živelný komiks nakreslený drsným štýlom a neotesaným, kde nielenže nič nevyzerá pekne, ale ani sa tak nespráva. Ale to je v poriadku, je to taký svet. Cameí slávnych superhrdinov je minimum, ale o to mohutnejší dopad na zbedačeného čitateľa v okamihu objavenia majú.

23. dubna


VěčníVěčníNeil Gaiman

No... nebavilo ma to. Nápad o prastarých bytostiach, ktorých sa bojí aj Galactus (!) a ktoré ľudské vojny vnímajú v priebehu stáročí ako detské šarvátky na pieskovisku, je fenomenálny. Trochu (ale naozaj len trochu) mi pri čítaní na um prišli marvelácke Zázraky alebo Watchmen. Bohužiaľ, Veční nepôsobia ako dielo od Neila Gaimana (Sandman, 1602), ale ako komerčný titul, ktorého scenárista nebol ktovieako talentovaný, ale hrozne sa chcel podobať na Gaimana a tak stvoril niečo, o čom si myslel, že by stvoril Gaiman, ale v skutočnosti je to Gaimonovi poriadne vzdialené. Chcelo by to byť filozofické, ale nakoniec je to asi tak filozofické, ako keď si k vám vo vlaku do kupé prisadne magor a začne vás presvedčiť o tom, že v minulom živote bol drozd. Malo to svoje svetlé momenty (kontroverzný odchod Spritea zo scény alebo ponechanie obrieho robota na očiach verejnosti v parku), ale nebolo ich tak veľa, ako som čakal. Sú tu načrtnuté viaceré pozoruhodné motívy (čo sa stane, ak má nesmrteľná žena smrteľné dieťa, ktoré raz bude musieť pochovať?), ale naozaj len načrtnuté. Zakomponovanie zopár Avengerov (konkrétne do obdobia Občianskej vojny) ma skôr rušilo, než bavilo. Z dänikenovskej témy „život na Zemi ovplyvňovali mimozemské civilizácie“ sa mi stokrát viac páčili iné komiksy (Thorgal, Návštevníci z kozmu).

17. dubna


Silver SurferSilver SurferStan Lee

Silver Surfer je výnimočná postava. Smutný bard, ktorý napriek všetkému zlému a temnému, čo sa mu v minulosti stalo, stále verí v nádej, lepšiu budúcnosť a dobro v ľuďoch (a iných kozmických bytostiach). Filozofický trubadúr, zasnený mierotvorca, ale zároveň tvrdý bojovník, ak treba. Nedokážeme ho však (čo vnímam ako osviežujúce plus) vnímať ako stopercentného klaďasa, pretože jeho spôsoby sú miestami rozporuplné, pričom „iným“ ho robí aj jeho vesmírny pôvod (takže nech robí čo robí, stále zostáva cudzincom). Pozoruhodné je, že pôvodne sa jednalo o negatívnu postavu, o herolda jedného z najmocnejších marveláckych záporákov. Až neskôr sa mu Norrin Radd vzoprel a stala sa z neho bytosť, ktorú keď na oblohe uvidia trpiace obete, svitne v ich srdci nádej na lepšie zajtrajšky. To je krásne. Okrem toho je báječne nakreslený. Proste, z „kašpara na létajícím prkně“ sa stala legenda. Bohužiaľ to, že je to skvelá postava, automaticky ešte neznamená, že ide aj o skvelý komiks. Kniha obsahuje dva a viac ma oslovil prvý, starší a kratší, ktorý báječne vystihuje Silverov svet a jeho dušu a povahu. Druhý (dlhší a modernejší) už zďaleka nie je nič svetoborné. Naopak, jedná sa o obrovské klišé, kedy hlavný hrdina okolo seba musí zoskupiť tím ďalších klaďasov a potom spoločne vyrazia proti spoločnému nepriateľovi. To je jednak strašne neobjavné, jednak sa do popredia dostáva akcia, ktorá je však nudná, a jednak jednotliví členovia Silverovho zoskupenia sú mimoriadne nezaujímaví. Takže dávam len 3*. Ale som presvedčený o tom, že to Norrin pochopí.

17. dubna


Zlatá kniha komiksů – Václav ŠorelZlatá kniha komiksů – Václav ŠorelVáclav Šorel

V dobrom ozrutný komiksový súbor. Veľké rozmery (210 x 300 mm) a adekvátny počet strán (viac ako 250). K tomu vynikajúce textové bonusy, ktorých síce pokojne mohlo byť ešte viac, ale aj takto je to veľmi fajn. Zoznamujú nás so zákulisím toho-ktorého komiksu, kedy vznikol, za akých okolností, s kým atď., prípadne sa jedná o medailóniky autorov. No a samozrejme sú tu samotné komiksy, kde si azda každý nájde to svoje. Mojím favoritom (už od detstva, keď vychádzala na pokračovanie v ABC) je legendárna klasika Galaxia. Keď som bol malý, dostala sa ku mne iba prvá polovica príbehu. Treba dodať, že tá lepšia. Dvojica astronautov sa ničnetušiac „zrazu“ prebudí vo vesmírnej lodi tak gigantickej, že aj rýchlovlaku, ktorý v lodi kedysi (keď ešte bola funkčná) jazdil, trvalo dostať sa z jedného konca na druhý dlhé minúty. Ocitnú sa vo víre udalostí, ktoré majú miestami až hororový nádych (mrazivo vyľudnené prostredie proste robí svoje). Bohužiaľ, akonáhle sa dej presunie inam (nechcem spoilerovať), už to skrátka nie je tak úplne ono a začne to klesať do istej formy miernej béčkovosti. Vzpoura mozků, Galaxia a Tvrz súhrnne vyšli už v roku 2001 vo Velké knihe komiksů #1.

13. dubna


Spider-GirlSpider-GirlTom DeFalco

(+ SPOILER) „Kam se všechny ty roky poděli?“ Mnohé nápady, s ktorými Marvel v minulosti prišiel, sa ukázali byť slepými uličkami. Ale to, že sa Peter a MJ vzali, mali dieťa a to po otcovi zdedilo pavúčie gény, je jedným z najprirodzenejších a najnevyhnutejších vývojov postáv v ére superhrdinského komiksu. Niečo, čo sa muselo stať, lebo ak by sa to nestalo, bola by to proste blbosť. Skrátka, prirodzený kolobeh života. Nápad ukryť pod pavúčí kostým dcéru jedného z najobľúbenejších marveláckych párov, sa zrodil v roku 1998 - a v praxi funguje skvele. Určite lepšie, ako niektoré iné podobné pokusy (Spider-Man 2099, Dr. Ock v Superior Spider-Man). Občas to nie je tak úplne ono (skutočne stačí dvojminútové hopsanie v telocvični ako príprava na súboj s Green Goblinom?), ale v konečnom efekte všetko funguje tak, ako má: od sympatickej hrdinky cez jej rodičov (musím sa priznať, že som vcelku spokojný s tým, akým spôsobom Tom DeFalco ostarel moje obľúbené postavy, pripadá mi to logické), až po spolužiakov a priateľov. Hlavne ma bavilo, že viac, ako akčné scény, sú tu dôležité práve postavy, vzťahy medzi nimi a to, čo si povedia. Ostatne, scenárista čerpal z osobnej skúsenosti – mal brata vojaka (neskôr policajta), ktorého dcéra sa rozhodla tiež vstúpiť do armády a Tom videl, že tým brat vonkoncom nie je nadšený, skôr naopak. Mnohé z toho Tom použil v Spider-Girl, takže hoci je to superhrdinský komiks, je zároveň realistický vďaka uveriteľným postavám, vzťahom a motiváciám. Nie je to kópia. Je to prirodzené pokračovanie. Je May hodná pavučín svojho otca? Za mňa jednoznačne áno, ale 4* nedám, pretože hoci som z toho ako z celku mal veľmi fajn pocity, pri druhom čítaní som si čoraz viac uvedomoval výrazné nedostatky, ako sú absurdní, za vlasy pritiahnutý a béčkarskí záporáci (tretí Green Goblin, to ako vážne???), občasné nechcene smiešne veci (hlasný smiech ako superschopnosť!!!), nedopečený, akoby rýchlou ihlou šitý scenár (miestami to vyzerá ako remake) a dokonca ani Darkdevil (!) zďaleka nenaplnil očakávania.

10. dubna


Tarzan se vrací #2Tarzan se vrací #2Henning Kure

(+ SPOILER) Po nudnej prvej časti prichádza druhá a ide rovno k veci. Tarzan je istými okruhmi ľudí vyhodnotený ako príťaž, ktorá musí byť zlikvidovaná. A tak, keď nastúpi na let do Afriky, je celé lietadlo (s pravdepodobne stovkami pasažierov!) vyhodené do vzduchu. Tarzan samozrejme prežije, pretože použije sedadlo na zmiernenie nárazu do mora (!), do ktorého dopadne z výšky X kilometrov (toto by nedal ani Jackie Chan). V scenári ma zarazili aj ďalšie veci, z nich niektoré vznikli zrejme chybou prekladu (skutočne by mi nikdy nenapadlo, že suchý piesok pod nohami môže "vržďať ako sneh"), ale niektoré nie (zdolávanie džungle tak, že Tarzan skáče z jedného kmeňa stromu na druhý, to je totálne šialenstvo, zlaté liany). Uznávam, že rôzne zákulisné dianie sú zaujímavým spestrením (obchod so slonovinou, špinavé politické ťahy, africký diktátor, objednávky vrážd), ale v praxi príliš dobre nefungujú a majú tendenciu nudiť. Pohyb Tarzana v mestskom prostredí bol originálny, ale nefungoval. Návrat do džungle mu naopak sedí. Je to jeho miesto, ktoré ilustrátorovi umožnilo vyhrať sa so zvieracími obyvateľmi zelenej ríše, ale i s jednotlivými zákutiami samotného pralesa. Obžaloba novej doby, ktorá zasahuje čoraz mohutnejšie do sveta jednoduchých Afričanov, zároveň sériu Tarzan sa vracia aktualizuje, modernizuje (v boji proti domorodcom sa posunuli nielen belosi, ale aj naopak) a plnohodnotne zaraďuje ku komiksom, ktoré nechcú len pobaviť. Trocha čudný bol Tarzan, ktorý strávi pár dní v džungli a už o vrtuľníkoch premýšľa ako o "vtákoch smrti". Predstavuje sa tu ako nekompromisný muž, ktorý pre vyššie ciele (ochrana slabých a vzácneho biotopu) neváha zabíjať ozbrojenú presilu v prostredí, ktorému (na rozdiel od nich) rozumie (trocha to pripomína prvého Ramba). Súčasťou zošita je rozhovor s ilustrátorom a spoluscenáristom Tomom Yeatseom (Swamp Thing, Kolosální Conan). Kresba je fajn, miestami dokonca veľmi dobrá (Tarzan bojujúci s vrtuľníkom oslepeného slnkom, iný vrtuľník pristávajúci na planine pred obrovským stromovým „mestom“). Trocha som sa nechytal, keď je záporák na konci prekvapený pozitívnym vzťahom panujúcim medzi Tarzanom a domorodcami; Tarzan bol predsa vždy na ich strane... Čo mi uniklo?

09. dubna


ValkyrieValkyrieCullen Bunn

Napriek peknej kresbe ma to príliš nebavilo. Po Bratři ve zbrani (a čiastočne aj Pet Avengers) ďalší thorovský pohrobok. Nie zlý, vlastne miestami dobrý (najmä zo začiatku), ale chýbajú mu výrazné postavy (aj ústredná Valkýra je nudná, nieto vedľajšie postavy) a zaujímavejší scenár (od polovice je to fakt nezáživné). Osobne deleniu sveta na mužský a ženský nerozumiem. V mojom svete nikdy nebolo dôležité, akého ste pohlavia, ale aký ste človek. Takže keď vidím komiks, ktorý je za každú cenu ženský (alebo chlapský, nech už to znamená čokoľvek), pripadá mi to tak, že so scenáristom nie je niečo v poriadku. Avengers nemám rád preto, že pozostávajú (česť výnimkám) z mužov, ale preto, že sú to zaujímavé charaktery. Takže v prípade komiksu Valkyrie si nevšímam to, že ide o čisto ženský tím, ale scenár. A ten je pravdupovediac dosť mdlý.

06. dubna


Pet AvengersPet AvengersChris Eliopoulos

Aby som zostal v zvieracej ríši: zahrám sa na nejakého slepého živočícha, ktorý sa neriadi zrakom, ale inými zmyslami a tak „akože“ nevidím viaceré zápory tohto komiksu (najmä nudný scenár, ktorý je v ostrom kontraste s naopak až príliš originálnymi hrdinami) a preto udeľujem až 4*, nakoľko Pet Avengers podľa mňa možno nemajú ktovieako dobrý scenár, zato disponujú srdiečkom... a to je pre mňa v tomto prípade predsa len o stupienok dôležitejšie. Vydavateľstvo sa pohralo s detailmi, čo oceňujem (fotka kocúra v tradičnom úvodníku Eda Hammonda, logo na chrbte knihy špecificky šité na mieru tímu). Nie je to až také vtipné, ako by asi scenárista chcel, ale veľa toho v tomto smere zachraňuje pôvabný Šelmička tety May (správne, TEN Šelmička), ktorý je pre mňa hviezdou knihy. V podstate sa jedná o najstatočnejšieho člena skupiny, keďže na rozdiel od ostatných nedisponuje žiadnymi superschopnosťami, napriek tomu sa bezhlavo vrhá do nebezpečenstva (z pre mňa nepochopiteľného dôvodu sa neprebojoval na obálku). Chápem, že to niekomu bude pripadať príliš infantilné, ale ja by som nedokázal žiť sám so sebou, ak by som tomu dal 3* a menej. Atraktívna kresba.

06. dubna


Spider-Man 2099Spider-Man 2099Peter David

Nechcem miešať jablká s hruškami, ale v rámci NHM by som Spider-Mana 2099 prirovnal snáď ku Killravenovi: na jednej strane originálne, no scenár z toho nevie vyťažiť dostatočne pútavé atrakcie a paradoxne čím viac sa tu toho deje, tým je to otravnejšie. Mal som veľký problém naladiť sa na správnu vlnovú dĺžku a pravdupovediac sa mi to vlastne vôbec nepodarilo, takže som bol rozčarovaný (a nakoniec rád, že sa to konečne skončilo). Nepomáhali mi v tom samozrejme ani nudné postavy a nezaujímavý dej. Viac, než zmodernizovaný druhý príbeh, sa mi páčil prvý, nakoľko mám (nostalgickú) slabosť pre 90. roky. Každopádne, aj keď to fakt nie je žiadny zázrak, mám toho načítaného pomerne veľa a tak viem posúdiť, že v rámci superhrdinského žánru to nie je najhoršie a tie slabé 3* si to zaslúži. Z rôznych spajďáckych alternatív (Dr. Ock, Miles Morales...) mi táto príde najmenej pútavá a ak by sa mi v budúcnosti vyskytla možnosť prečítať si nejaké ďalšie Miguelove príhody, asi sa im vyhnem. Kresba taká klasická, neurážajúca, pekná, ale zároveň prázdna (ale nie úplne).

31. března


V kůži vetřelceV kůži vetřelceRoger Stern

Odpustite pridlhý koment, ale toto je čistý návrat do detstva, vymačkol som slzu. Pre mňa nostalgická perla (ešte väčšia, ako KVS: Nezastavitelný Juggernaut), nakoľko ide plus mínus o kompletizáciu vôbec nie zanedbateľného počtu zošitov Záhadného Spider-Mana, ktorého u nás v 90. rokoch vydával Semic-Slovart (ďalej S-S). Keďže mi rodičia nemohli kupovať všetko, tak som sa k dokončeniu niektorých Spajdyho dobrodružstiev dostal až práve vďaka tejto knihe. Opätovne sa mi bohužiaľ potvrdilo, že nech už bol S-S akokoľvek dôležitý v budovaní nášho vtedajšieho komiksového Ja (za čo mu patrí moje doživotné ďakujem), nejako extra sa s tým nesr... a jednotlivé zošity vydával fakt halabala (niektoré stránky proste vyhodil). Peter tu dostáva totálny záhul. Nielenže sa mu rúca osobný život (sklamaná teta, sklamaný Nathan, sklamaný Robbie), ale ešte proti nemu stojí skutočný výkvet protivníkov. Nielenže naokolo poletuje bláznivý Lampiónový Jack a z úzadia situáciu sleduje nebezpečný Red Ghost so svojimi superopicami, ale je tu ešte i Hobgoblin (v S-S verzii Mátoha, jeden z tých lepších prekladov), za nitky z úzadia poťahujú pragmatickí mafiáni Rose (v S-S verzii Ruža) a Kingpin. Vždy ma bavilo, keď Spajdy nestál proti fantazmagorickým sokom (prepáč, Vulture), ale práve proti realistickým protivníkom. Sila týchto uveriteľných sokov najviac vynikne vo futbalovom príbehu, ktorý je zbavený akýchkoľvek superhrdinských „hovadín“, ale funguje na jednotku (trochu dokonca pripomína osud Daredevilovho otca a to už je vysoký level). Čierny kostým síce vycíti Petrove skryté priania, ale zároveň sa podpisuje na jeho psychike. A aby toho bolo fakt veľa, o slovo sa hlásia aj antagonisti Black Cat, sympatický zlodejíček Fox a zvierací Puma (ďalší môj obľúbenec zo S-S série). Keď Peter pochopí, že nový kostým (ktorý si na Zem priniesol z Tajných válek superhrdinů Marvelu) je viac parazit, než symbiont, zasiahne do deja FF4. S Prvou rodinou Marvelu mal Sieťomil odjakživa zábavnú, dynamickú interakciu. FF4 ho síce Venoma zbaví a uväzní ho, ale organizmus veľmi rýchlo uniká zo zajatia, aby sa definitívne mohol prerodiť v jedného zo Spajdyho najúhlavnejších protivníkov (viď. udalosti z KVS: Zrození Venoma, aj keď podľa môjho skromného názoru je Zrození Venoma paradoxne menej o Venomovi, ako V kůži vetřelce). Scenárista Tom DeFalco svojho času so Sieťomilom stváral neskutočne veľké kokosoviny. Najsilnejší z príbehov ale nepatrí akcii, ani mafiánom, ale obyčajnému dievčaťu, MJ, u ktorej zrazu vidíme aj jej druhú, odvrátenú, temnú stranu plnú tragickej a smutnej minulosti. Nie je to teda napokon len Peter, kto celý čas nosil masku...

29. března


Zrození VenomaZrození VenomaDavid Michelinie

Problém komiksovej knihy Zrození Venoma nie je v tom, že by šlo o mizerné príbehy. Naopak, jedná sa o „klasickú“ spider-manovskú porciu, ktorá ak by v 90. rokoch vyšla v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi, dnes by som na ňu spomínal so slzou v oku. Jasné, nepatrí to k tomu zásadnému, čo sa v Sieťomilovom kánone v minulosti stvorilo, ale rozhodne som z jeho pavučiny čítal už slabšie veci. Potešil ma krátky, ale dojemný dialóg medzi MJ a tetou May a niekoľko príbehov kreslil môj miláčik Todd McFarlane (aj keď na jeho spajďácke úlety Úhel pohledu a Utrpení sa to predsa len nechytá). Problém knihy Zrození Venoma je v tom, že obsah neodpovedá názvu. Táto kniha je totiž o všetkom možnom, len nie o Venomovi (dvojnásobne nie o jeho zrodení) a v niektorých dokonca ani nevystupuje (!). A zo zmutovaného zajaca mi v krku zabehla mrkva. Resumé: viac o Venomovi je paradoxne KVS: V kůži vetřelce.

26. března


Fantastic Four: NemyslitelnéFantastic Four: NemyslitelnéMark Waid

Prisahám na Latveru, že som snáď nikdy v živote nečítal peckový komiks o FF4. A nie je ním bohužiaľ ani tento. Oceňujem kresbu Mikea Wieringoa a Caseyho Jonesa (áno, fakt sa volá ako chlapík z Nindža korytnačiek) a to, že scenár od Marka Waida (Amazing Spider-Man: Rodinný podnik, JLA: Babylonská věž) nie je postavený na akcii, ale skôr na dialógoch, postavách, vzťahoch a dramatickej zápletke. Čo je osviežujúce najmä v porovnaní s inými superhrdinskými komiksami, v ktorých sa reže sto postáv naraz bez ladu a skladu a čitateľovi je to fuk. Bohužiaľ, to sú asi jediné plusy komiksu Fantastic Four: Nemyslitelné. Jeho čítanie mi bolo tak nejak ukradnuté a pravdupovediac som sa v deji nedobre orientoval. Navyše musíme vziať do úvahy, že ak z toho chcete mať plnohodnotný dojem, musíte si kúpiť aj iný komiks z UKK a to Fantastic Four: Rozhodná akce, keďže ide o jeden príbeh rozseknutý do dvoch kníh. Po druhom prečítaní (každý komiks čítam dva razy) je to ale o poznanie lepšie, hoci stále žiadny zázrak. Páčili sa mi niektoré výtvarné nápady (Thing temer až hororovo sa vynárajúci zo snežnej búrky alebo Reed v gigantickej knižnici), na UKK pomerne bohaté bonusy a také tie kamarátsko-rodinné veci typu balón s vodou. Postaviť proti sebe mágiu a vedu nie je zlý nápad (takže možno bude hosťovať v astrálnej podobe i istý pán s divným plášťom...), ale prevedené do praxe ma to príliš neoslovilo.

25. března


PunisherPunisherMike Zeck

„ Faleš opadne a nakonec zanechá jen je samotné. Zanechá jen strach, paniku a zoufalství.“ Punisher je strašný tvrďák, ktorý sa ocitol vo vojne bez konca. Je to, čo je. Nehrá sa na nič, čo nie je. V minulosti sa mi z jeho série páčil kombajn Vítej zpátky, Franku. V ňom sa (dobrovoľne, je to predsa Punisher) zamiešal do vojny mafiánskych rodín. NHM: Punisher je po dejovej stránke niečo podobné, aj keď na tom predsa len už trošku poznať, že je staršieho vydania. Problém nie je v tomto druhom príbehu. Ten je v rámci možností drsný a nekompromisný a Punishera ako antagonistu predáva ak nie na jednotku, tak prinajhoršom na dvojku. Na trojku určite nie. Páčila sa mi sympatická priamočiarosť, nič zbytočne komplikované, ale (relatívne, ehm) realistické, rázne a razantné. Problém som mal s príbehom č. 1, ktorý je jednak retro (rok 1974), jednak je scenár neveľmi zaujímavý (až mdlý) a do tretice u nás už vyšiel v KVS: Klonová sága, čiže vlastne dostanete niečo, čo už ste čítali. Áno, jedná sa o TEN Punisherov slávny debut, ktorý sa v skutočnosti neodohral v jeho samostatnej sérii (tej sa Frank dočkal až v roku 1986), ale v sérii Spider-Man. Spojenie dobráckeho srandistu Spajďáka (kde tečie krv len ak sa teta May poreže počas prípravy dezertu o konzervu s jahodami) s tak temným charakterom, ako je Frank (ktorý sa krvou svojich nepriateľov doslova brodí) nie je dobrý nápad. Ale vo svojich začiatkoch Punisher predsa len nebol ešte až tak mohutne výbušný a brutálny, takže sa to dá zvládnuť. V príbehu č. 1 bojuje s milovaným Snovačom pavučín, ale skutočným záporákom je Jackal, pre ktorého Kat pracuje. Na konci, ako to už v komiksoch býva, samozrejme pochopí, že ho zneužili, uvedomí si, že Spajdy je v skutočnosti jeho kolega (svojím spôsobom), rozlúči sa s ním (Spajdy to prežije, Frank mal toho dňa extrémne dobrú náladu) a postupne sa ako postava čiastočne zmenil a urobili z neho fakt toho nekompromisného drasťáka, ktorý sa s ničím nemaže. Prvý príbeh 2*, druhý s prižmúrenými očami 4. Objektívne by bolo túto knihu ohodnotiť na 3*, ale viete, ako by to dopadlo. Bojím sa. Bojím sa, že ak by som tak urobil, ešte dnes večer by sa ozvalo zaklopanie a keď by som otvoril, stál by tam on.

23. března


S velkou mocí...S velkou mocí...David Lapham

Prepáč Spajdy, ale hrozne slabý, v podstate až ZLÝ komiks. Petrove počiatky boli v minulosti už miliónkrát spracované, ale neviem, či podrobnejšie, ako sa tomu stalo tu. Kým v origináli zo 60. rokov musel byť Spajďákov zrod bleskovo vyrozprávaný behom pár stránok, dnešná verzia na to mala podstatne viac času (a v podstate stále, napriek tomu nie je dokončená, viď. koniec). Nie je to úplne mizerný nápad (hoci po tom všetkom, čo som zo Spider-Manovej série čítal, mi pravdupovediac pripadá značným spôsobom nadbytočný...), ale bohužiaľ výsledok je strašný. Neviem, či ma viac znechutila škaredá, odpudivá kresba, alebo divný scenár. Každopádne, vinou týchto dvoch faktorov som Petra/Spajdyho vôbec nespoznával. Nielenže on (a iné slávne postavy – strýko, teta, JJJ...) vyzerali úplne inak, než som bol zvyknutý (strýko Ben pripomínal potmehúdskeho záletníka zo sitkomu z 80. rokov a Petra s May radšej ani k nikomu neporovnávam), oni sa často aj správajú v rozpore so svojou komiksovou minulosťou (z Petra sa šokujúco stáva stredoškolský gigolo a vymetač diskoték!!!) a to ich robí miestami až nesympatickými. A jeho wrestlingové začiatky ma nikdy príliš nebavili, česť výnimkám („poviedka“ z komiksovej knihy KVS: Pavučina, aj keď tá bola zameraná na drvičku Hogana, ale rozumieme si).

21. března


KillravenKillravenRoy Thomas

Z tohto pohľadu je projekt NHM skvelý – zoznamuje nás aj s menej známymi (alebo dokonca prakticky úplne neznámymi) postavami. A povedal by som, že Killraven je toho ukážkovým, žiarivým prípadom. Mnohí určite nevedeli, že v 70. rokoch začal vydávať Marvel komiks vychádzajúci zo slávenej sci-fi knižky H.G. Wellsa Vojna svetov. V komiksovej knihe Killraven nájdete jednak práve tieto (čierno-biele) počiatky (vtedy nazvané ešte War of the Worlds) a jednak farebný reštart (nazvaný už proste Killraven) scenáristu a ilustrátora Alana Davisa (Fantastic Four: Konec, JLA: Hřebík), ktorý ako scenárista nestojí za veľa, ale kresbu má síce takú klasický americky mainstreamovú, ale inak celkom peknú a masívnu a zaujala ma (aj keď bomba to nebola).

20. března


Žítkovské čarováníŽítkovské čarováníJiří Jilík

„Bohyně na Žítkové už nejsou. Odešly z tohto světa jedna po druhé, potichu a takřka nepozorovaně. V dnešním světě pro ně již nebylo místa. Je jim lépe tam, kde jsou. Jenom my, kteří jsme tady zůstali, budeme o něco víc sami. Zatím jsme si to ještě nestačili uvědomit.“ Keď som sa 9. 4. 2016 spolu so svojou budúcou pani manželkou a s Naďou zúčastnil prednášky Jiřího Jilíka vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne, odniesol som si odtiaľ aj túto knižku (s osobným venovaním od prednášajúceho autora). Má pekný obal, často až geniálne (z historického hľadiska) fotky a autor zjavne vie, o čom píše. Navyše pochádzam z moravsko-myjavských kopaníc, takže... Bohužiaľ (ale toto vlastne ani nie je kritika, skôr naopak, vysvetlím nižšie) knižka ma nestrhla až tak, ako som čakal, pretože obsahuje desiatky a desiatky (a desiatky) strán rôznych spomienok alebo príhod, nejeden raz písaných v miestnom nárečí, čo chápem, že je svojím spôsobom jedinečné, ale čítať sa to príliš nedá, ak teda čitateľ nie je nejaký „extrémista“, ktorý by rád nadviazal na fenomén Žitkovských bohýň. O čo (v porovnaní s týmito pasážami) úžasnejšie a strhujúcejšie sú osobné vsuvky autora, v ktorých spomína na svoj pobyt v tomto jedinečnom kraji, prípadne na smutný odchod Irmy Gabrhelovej z tohto sveta! Z knihy na mňa sála smútok. Smútok z toho, že sa niečo raz a navždy skončilo, istá doba, istí ľudia a nič z toho sa už viac nevráti. Našťastie máme aspoň drobnú náplasť za odídenou dobou – túto knižku. A za to udeľujem štvrtú hviezdu.

19. března


ŽhářkaŽhářkaStephen King

Asi by som to nezaradil medzi to najvydarenejšie, čo King napísal, ale štyroch hviezd je to podľa mňa hodné minimálne za fakt prepracované postavy. Otec a dcéra sú sympaťáci, ktorým držíte palce, aj keď vás varujú predchádzajúce skúsenosti s kingovkami, z ktorých ste pochopili, že byť hrdinom v románe Stephena Kinga vôbec automaticky neznamená prežiť. Super je, že King ako autor nikdy nepodceňoval ani záporné postavy – a možno aj práve vďaka tomu tento román funguje tak dobre, ako funguje. Niektoré momenty sú mrazivé; za mňa víťazí dojemný koniec a scéna, v ktorej sa Charlie rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk... a začne sa ohnivé peklo. Film z roku 1984 je oproti literárnej predlohe predsa len priemernejší, ale potešil ma v ňom najmä silný kasting v čele s Drew Barrymore (ktorá sa o rok neskôr objavila aj v poviedkovej kingovke Mačacie oko), David Keith, George C. Scott a Martin Sheen (rok predtým hrajúci v kingovke Mŕtva zóna).

17. března


Prokletí SalemuProkletí SalemuStephen King

Ak to budeme vnímať v kontexte doby, je Prekliatie Salemu klasika. V 70. rokoch na tom literárny horor nejako extra dobre veru nebol. Musel prísť až Stephen King, aby ho katapultoval (a zároveň aj sám seba) medzi bestsellerovú špičku. Nepodceňoval nielen čitateľa, ale ani žáner ako taký. Kým iní autori považovali v hororoch za nedôležité zoznámiť čitateľov bližšie s postavami, King písal hrdinov (a aj záporákov) po psychologickej stránke tak zručne, až to možno občas prestávalo byť „čistým“ hororom a robilo to z jeho kníh, prepáčte, niečo „viac“. Prekliatie Salemu je na tom rovnako. Nekoná sa žiadne trápne, lacné oblbovanie, ale predstavenie plné slušných dialógov, dobre spracovaných postáv (a vzťahov medzi nimi) a situáciu pochopiteľne značným spôsobom vylepšuje aj nezameniteľný autorov svižný štýl písania, ktorý vás chytí a už nepustí. Bohužiaľ, knižka podľa mňa za tie desaťročia od svojho vydania zostarla. Dnes už málokoho dostane horor o upíroch, postupne ovládajúcich americké mestečko. A to platí nielen dnes, v roku 2021, kedy píšem tento komentár, ale platilo to už niekde okolo roku 2002, kedy som si knižku za prvé vlastné zarobené peniaze kúpil (spolu s Osvietením) vo viere, že to budú strašidelné pecky, ktoré ma odrovnajú. Nič také sa však nakoniec nekonalo. Zlé to nie je, ale 4* si to podľa mňa nezaslúži, na to je to na môj vkus miestami predsa len už až príliš zdĺhavé a pomalé a postavy mi nijak špeciálne neprirástli k srdcu. Oceňujem mrazivú, geniálnu myšlienku (z ktorej čiastočne vychádzala aj Stephenova kultová poviedka Deti kukurice): dá sa zničiť mesto bez toho, aby si to všimol cestujúci, ktorý náhodou prechádza mestom? V roku 1979 natočil Tobe Hooper solídnu filmovú adaptáciu, v roku 1987 vzniklo voľné pokračovanie a v roku 2004 mini-séria s Donaldom Sutherlandom.

17. března


ChristinaChristinaStephen King

Christina je vec, ku ktorej mám vcelku pozitívny vzťah, ale napriek tomu jej nedám až 4*, lebo to nebola žiadna veľká srdcovka už v dobe, kedy som ju čítal a to bola doba, kedy som bol v puberte a na svete pre mňa neexistoval lepší autor, než King. Plusom sú prepracované postavy (u Kinga samozrejmosť), atmosféra a pekelné scény s autom, ale ako celok ma to proste nezasiahlo až tak mohutne, ako niektoré iné kingovky.

17. března


Liga spravedlnosti: Vzestup a pádLiga spravedlnosti: Vzestup a pádJoseph Samachson

Rieši sa tu niečo, čo by mohlo byť zaujímavé... ale je to poňaté tak, že je to strašne nezaujímavé. Kresba typický, pre mňa už dosť nudný americký mainstream (až na Green Arrowa, ten je nakreslený fakt pekne + disponuje zaujímavým charakterom). K tomu plno tupej a samoúčelnej akcie, kvalitné postavy zatlačené do úzadia (JLA tu má v podstate len cameo...) a absurdne sú do poprediami namiesto nich pretláčané tie nezáživné. Scenár (slušne povedané) jeden veľký neporiadok (ktorý som sa ani nesnažil pochopiť). Tvorcovia mizerne pracujú s inak silnými témami (superhrdina vrahom, smrť dieťaťa, drogovo závislý superhrdina). Zelený lukostrelec je tu bohužiaľ skôr vedľajšou postavou. Hlavnou je jeho bývalý parťák, ktorý je neskutočne, ale fakt neskutočne nudný.

17. března


Dolores ClaiborneováDolores ClaiborneováStephen King

Vôbec nechápem, kde sa to v Kingovi bralo, že svojho času dokázal tvoriť také mimoriadne silné a realistické ženské charaktery (nielen hlavná Dolores, ale aj famózne spracovaná rola jej cynickej, ale napokon správnej zamestnávateľky Very). Dokonalé opisy sychravého mainského pobrežia, na ktoré Boh (alebo skôr diabol?) kedysi dávno bez ladu a skladu pohodil zaspaté mestečká, kde sa všetci živia rybolovom a kto nemláti svoju ženu, nie je chlap. Len málokedy sa stane, aby som ústrednej postave tak mocne držal palce. Zaujímavosťou je, že keď King neskôr napísal (podobne strhujúcu) Geraldovu hru, dejovo sa v nej vrátil práve k zlomovej udalosti v živote Dolores. Odporúčam aj film s absolútne neskutočnou a úžasnou Kathy Bates (ktorá si predtým zahrala aj v inej kingovke a to v Misery), ten sa mi možno dokonca páčil o čosi viac

17. března


Meno ružeMeno ružeUmberto Eco

Nebudem sa na nič hrať, táto kniha išla skoro úplne mimo mňa. Eco je výborný v opisoch atmosféry, miesta a doby (a aj postavám rozumie a vie o nich písať, zjavne ho bavia). Ale Meno ruže okrem toho obsahuje more (čo more, oceány!) dialógov a scén, ktoré ma neskutočne nudili a ktoré som túžil mať čím skôr za sebou. Dozaista budem obvinený z toho, že som primitív a barbar, ale proste len hovorím, ako na mňa slávny román pôsobil. Vôbec sa nehanbím na rovinu povedať, že sa mi oveľa viac bavilo legendárne filmové spracovanie so Seanom Connerym a to pravdepodobne práve z dôvodu, že sa oprostilo od akýchkoľvek zdĺhavých Ecoových dišpút (česť výnimkám) a režisér z toho urobil "len" temný, extrémne ponurý detektívny triler s miestami až hororovou atmosférou. Dávam alibistické 3* (ale mám chuť dať dve) a idem rýchlo preč.

17. března


16021602Neil Gaiman

Nie je to najlepší komiks, aký som kedy čítal, ale bez debaty je dostatočne iný na to, aby som mu dal 4*. Je to jeden z „tých“ šialene originálnych námetov (Návrat Temného rytiera, Hulkova planéta, Batman: Zkáza, jež postihla Gotham), ktoré fanúšik komiksu musí čítať a za unikátny nápad mu už z princípu udelí 4* (aj keď ich možno neudelí rád a s tak úplne stopercentne čistým svedomím). Neil Gaiman (Věční) šikovne „novo“ pracuje s notoricky známymi postavami. Ukazuje ich v sviežom svetle, ale zároveň tak, aby nestratili svoje základné vlastnosti, kvôli ktorým ich desaťročia zbožňujeme. Niekedy je to trochu slabé a zmeny sú kozmetické (jemne zmenené mená, občasná zmena pohlavia), ale minimálne u troch postáv ma zaskočilo, kto sa z nich napokon vykľul (to mi pripadá ako slušne vysoké číslo). Scenár je celkovo komplikovaný, náročný na pozornosť a (v dobrom) ukecaný. Určite sa nejedná o jednohubku, kde ilustrátor obliekol Tonyho Starka do brnenia a hahahaha, smejte sa teraz vážení čitatelia, ako som ho umiestnil do historického obdobia. Je to o triedu (aj dve) náročnejšie. Keď sme už pri tvorcovi obrázkov, Andy Kubert (Wolverine: Zrození) opätovne potvrdil svoj nezameniteľný štýl. Za negatívum by som označil možno občas predsa len prílišnú zdĺhavosť a divný moment vo finále, o ktorom sa bez spoilerov príliš nedá baviť, každopádne skúsim kráčať okolo horúcej kaše a priznávam, že som nepochopil, či teda rovnakí superhrdinovia žili nielen v roku 1602, ale aj v „súčasnosti“. V našich končinách je príbeh 1602 pomerne populárny, nakoľko najskôr vyšiel (v roku 2015) v rámci UKK a následne ho (v roku 2019) vydala aj Crew.

17. března


PulsPulsStephen King

Strašne slabá kingovka. King (najmä v poviedkach, ale nielen) často bravúrne dokázal do podoby príbehu rozviesť úplne absurdnú myšlienku resp. zápletku, ale nápad o lietajúcich zombies súvisiacich s mobilným signálom je pritiahnutý za vlasy už i na jeho pomery. Vôbec to nepôsobí dojmom, že to písal ten človek, ktorý to písal. Divné vykreslenie divného sveta (možno umelecký zámer, ktovie, každopádne na mňa to nefungovalo), mdlé postavy, scény bez napätia a šťavy. Karma asi existuje, nakoľko film s Johnom Cusackom a Samuelom L. Jacksonom (ktorí sa v minulosti stretli už v kingovke 1408) z roku 2016 dopadol rovnako blbo.

17. března


Čtyři roční dobyČtyři roční dobyStephen King

Jedna z mojich najobľúbenejších (ak nie najobľúbenejšia) Kingových zbierok, aj keď v tomto prípade nie poviedok, ale noviel. Počas ich čítania sa do tohto mainského autora zamilujete tak mocne/mohutne, že ak si od neho v budúcnosti prečítate nejaké slabšie veci (a to asi prečítate), tak akonáhle si spomeniete na Čtyři roční doby, okamžite mu to odpustíte a ešte sa pri tom budete usmievať. Pretože toto je bomba, ktorá zasiahne vaše nervy a, to najmä, srdce. Nadaný žiak sa ku mne dostal už ako k malému a naturalisticky na mňa zapôsobil viacerými extrémnymi scénami. Film s Ianom McKellenom, Davidom Schwimmerom (!) Bradom Renfrom a Janom Třískom (ako lovcom náckov!!) je vynikajúci, vo finále dokonca predbieha novelu, ktorej záver je priemerný. Ritu Hayworthovú a Vykúpenie z väznice Shawshank som najskôr poznal ako (geniálny) film s Timom Robbinsom a Morganom Freemanom a novelu by som považoval za rovnako geniálnu, ale keďže filmové spracovanie som videl ako prvé, je mi predsa len bližšie (pozerám ho minimálne raz ročne). Dýchacia metóda je najnenápadnejší kúsok zbierky, od ktorého asi nikto nebude nič čakať, ale zdanie môže klamať a nakoniec sa pre mnohých môže jednať o čierneho koňa (ktorému robí medvediu službu najmä dojemné finále). Jediný príbeh zo zbierky, ktorý dodnes nebol sfilmovaný. Mojím top favoritom je každopádne neprekonateľné Telo, spolu s Poslednou priečkou na rebríku moja totálna srdcovka, na ktorú nedám dopustiť. Aj film Roba Reinera je fantastický.

15. března


Miles Morales: Ultimatní Spider-ManMiles Morales: Ultimatní Spider-ManBrian Michael Bendis

13-ročný Miles Morales je fajn sympaťák, ktorý sa na nič nehrá a je rovnakým nešťastníkom (čo ho v očiach čitateľa robí uveriteľným a zraniteľným), ako svojho času Peter Parker, len z iných dôvodov (v konečnom efekte to ale vyjde narovnako). Je super, že sa týmto spôsobom Miles dostal aj do našich zemepisných končín, kde ak sa povie Spider-Man, nikomu nenapadne nikto iný, než práve Peter. Čo už však v skutočnosti veľmi dávno nie je pravda. Takže na doplnenie vzdelania je tento komiks super. Rovnako poteší fantastická kresba Sary Pichelliovej a tradične svižný, nečakanými zvratmi, parádnymi hláškami a vtipnými dialógmi nabúchaný scenár Briana Michaela Bendisa. Na Benďákovi je pozoruhodné, že najskôr krachujúci Marvel zachránil spajďáckym ultimate reštartom (u nás napr. Ultimate Spider-Man: Moc a odpovědnost) a následne upadajúcu Stenolezovu slávu ZNOVA nakopol práve vymyslením Milesa. Napriek tomu v ústach po prečítaní tohto komiksu zostane istá jemná pachuť, prameniaca z toho, že je to naozaj skôr iba taká ochutnávka, výsek, ukážka. Objektívne by si to zaslúžilo asi „iba“ 3* (osobne ktovieako nie som na tieto alternatívno-paralelné vesmíry), ale bolo to chytľavé, zábavné a utieklo to pekne rýchlo, takže za to (a za nedostatok akcie, čo paradoxne vnímam ako plus, pretože je vďaka tomu viac času na postavy, vzťahy a dialógy) prižmurujem pavúka a pridávam aj štvrtú hviezdu. A nepožičiavajte Wolverineovi žiadne peniaze, už ich nikdy neuvidíte!

14. března


Bratři ve zbraniBratři ve zbraniBill Willingham

„Hrdina je koneckonců jen zbabělec, ktorý už nemá kam utíkat.“ Fajn, miestami dokonca veľmi fajn (v druhom príbehu som sa čiastočne cítil ako u Thorgala a to už je čo povedať), ale nejaký veľký zázrak to napriek snahe nebol, skôr len taká príjemná ochutnávka z dobrodružstiev menej slávnych marveláckych postáv (čo je ale občas tiež potrebné a osviežujúce). Ústredná trojka je natoľko milá a originálna, že Thor pri nej vôbec nechýba (čo neznamená, že nepriletí). Nakreslené je to pekne, nie je to síce nezabudnuteľný zázrak, ale inak taký sympatický, ľahký mainstreamový nadpriemer. Scenár ma každopádne ktovieako nebavil a v postavách som sa, prirodzene okrem ústrednej trojice, strácal.

12. března


1 ...