Ivan Kučera Ivan Kučera komentáře u knih

☰ menu

Superman Nespoutaný: Kniha druhá Superman Nespoutaný: Kniha druhá Scott Snyder

No, tak to vďakabohu máme konečne za sebou. Toto proste občas DC/Marvel urobia. Zomelú vás. Ste talentovaný scenárista s originálnymi nápadmi, ale oni vám dajú ponuku, aká sa neodmieta. Kto normálny by nepociťoval neskutočnú prestíž, písať ikonu superhrdinského komiksu Supermana? Scott Snyder nebol výnimkou, tým to žiaľ skončilo. Ešte kým pri prvom zväzku som bol ochotný prižmurovať oči v (zjavne naivnej) viere, že v druhom sa ukáže, že to všetko malo zmysel, po dočítaní druhého si jednak vydychujem, že ma nečaká tretí a jednak musím skonštatovať, že toto je jeden veľký omyl. Nakreslené je to dobre, miestami krásne, ale po stránke príbehu je to jedna veľká, zúfalá, preplácaná nuda. Vlastne mi to ani nepripadá tak, že to malo „klasický“ scenár, keďže je to len monotónna séria pseudo ohromujúcich akčných sekvencií, kde sa každý mláti s každým, každý každú chvíľu prehráva a ocitne sa na kolenách, aby o dve strany stál pevne na nohách a nandal to súperovi, z ktorého sa o osem strán neskôr stane jeho spojenec. Toto ma proste fakt nebaví. Ak by to bol film, napíšem, že to bola pretrikovaná, akciou preplácaná blbosť pre puberťákov bez súvislého deja a zaujímavých postáv, o dialógoch a podobných „drobnostiach“ nehovoriac.

29.05.2024 2 z 5


Omen: Ďáblovo znamení Omen: Ďáblovo znamení David Seltzer

Na začiatku 9O. rokov to u nás mal horor ťažké. Trúfam si tvrdiť, že väčšina spoločnosti ho vnímala ako žáner pre úchylákov a tomu odpovedal i počet hororových kníh, ktoré u nás vyšli, či skôr nevyšli. Niečo by sa našlo, ale bolo toho fakt strašne málo. Ďalšia vec, ktorú si dovolím povedať je, že kým sa to v našich zemepisných končinách naplno rozbehlo, muselo ubehnúť niekoľko desaťročí (!), aby situáciu napravili vydavateľstvá Golden Dog, Carcosa, či Hydra. Jednou z mála hororových kníh, aká sa dostala v prvej polovici 90. rokov do knižnice v Novom Meste nad Váhom, bol okrem Nočnej zmeny od Kinga a Beštie od Benchleyho, i legendárny satanský horor Američana Davida Seltzera. Seltzera som vždy vnímal menej ako „klasického“ spisovateľa a viac ako filmového scenáristu (Vták na drôte s Gibsonom, Willy Wonka a továreň na čokoládu s Wilderom). Ako iný kultový satanský román, Blattyho Exorcista, tiež Omen je prekvapivo umiestnený do Anglicka; prekvapivo z dôvodu, že sa domnievam, že mnohí čitatelia a diváci (oba tituly boli úspešne sfilmované) Blattyho i Seltzerovo dielo považujú za „typicky“ americké. Obe knihy (a pochopiteľne Levinovo Rosemary má dieťatko) nie sú explicitné horory. Spoliehajú sa na výborne vykreslené postavy, interakciu medzi nimi, kvalitné dialógy a v neposlednom rade tiesnivú, znepokojivú atmosféru. Áno, s pribúdajúcimi stranami sa nevyhnú drsnejším okamihom, ale paradoxne tie „len“ mrazivé fungujú lepšie. Omenov prológ je desivý, odporne krutý, beštiálny a nemilosrdný. Prikuje vás ku gauču. Hlavnou postavou Omena nie je bežný hrdina z ľudu, ale vysoko postavený milionár/veľvyslanec s politickými ambíciami. Netradičné, lež v praxi báječne funkčné (Thorn a Jennings tvoria účinnú, praktickú a sympatickú dvojku). Priznám sa, že keď sa ku mne Omen dostal v spomínanom období, bol som natoľko rozmaznaný Kingovými bombami Tretie oko, Mizéria a Cujo, že ma ktovieako nezaujal. Donnerova filmová adaptácia ma odrovnala náruživejšie. Keď som sa ku knihe zo zvedavosti vrátil v r. 2024, kedy som mal sladkých 42, tak ma dostal po prvých stranách. Áno, občas jemne stagnuje, ale nemá ani 170 strán, čiže tempo je väčšinu času svižné, dynamické, miestami až závratné a to bez toho, aby to malo neblahý vplyv na starostlivé budovanie zákerne sa zakrádajúcej atmosféry. Nad strašným, desivým a „zlým“ príbehom sa týči uhrančivá, nepríjemná apokalyptická atmosféra. Celé je to také povedal by som v rámci možností realistické, asi je to smiešne, viem, uvedomujem si to, ale ak by Satan existoval a raz by mal zavítať do nášho sveta a ovládnuť ho, asi by to spravil takto nejako. Páčilo sa mi, že to bolo napísané neosobným, technickým štýlom, ktorý ešte väčšmi umocňoval temnú, bezvýchodiskovú atmosféru.

28.05.2024 4 z 5


Superman Nespoutaný: Kniha první Superman Nespoutaný: Kniha první Scott Snyder

Toto ma neoslovilo. Pravdupovediac to na mňa kvôli celkovej preplácanosti a šialenej prehustenosti pôsobilo skôr ako scenár od Geoffa Johnsa, než od Scotta Snydera. Ten sa skvele chopil reštartu Batmana v rámci New52. Časom síce upadol, ale minimálne Soví tribunál, Soví město, Smrt rodiny, Černé zrcadlo a Batman, který se směje, sú čisté bomby. Z toho dôvodu som mal nemalé očakávania od jeho uchopenia Supermana, takisto v rámci New52. Žiaľ, je tam toho narvaného skutočne strašne veľa. Na prvé čítanie to nemáte šancu všetko vychytať. A ani v tom nevidíte zmysel. Každý komiks čítam dva razy, ale nemôžem povedať, že tu sa situácia po repríze zlepšila. Naopak, bolo to snáď ešte slabšie, ako na prvé čítanie. Som vo všeobecnosti sklamaný, akým štýlom Snyder uchopil legendárnu postavu s veľkým S na masívnej hrudi. Je to ako keby nikdy nekončiaca akcia a to zvykne v komiksoch, dokonca i v mainstreamových, málokedy dopadnúť dobre. Od istého momentu je to proste len otravné a všetkou tou svojou nekonečnou, prehnane bombastickou akciou monotónne, stereotypné a teda paradoxne únavné. Kým Batmana Scott prinútil siahnuť na dno vlastných síl a k akcii sa uchýlil až v neskorších dieloch a dovtedy ho psychologicky nie že deptal, ale rozkladal na atómy, tak u Supermana siahol proste po nespútanej akcii. Viac ma oslovila kresba Jima Leeho (batmanovky Ticho alebo Metal), ktorá je síce klasicky „komerčná“, ale zároveň predsa len predstavuje istú nadstavbu v kvalite oproti zameniteľnými ilustrátorom, ktorí sa presúvajú z jednej komerčnej série do druhej a ich práca je navzájom nerozpoznateľná. Po výtvarnej stránke na mňa najlepším dojmom zapôsobili žlté nostalgické scény z letného poľa od Jima Lee a neprehliadnuteľných pár strán zo štetca hosťujúceho vietnamského ilustrátora Dustina Nguyena. Škoda, že DC nemalo odvahu najať ho na celý tento komiks, spravil by z toho výnimočné dielo aspoň po vizuálnej stránke, keď už po scenáristickej je to ukážkový priemer. Je to škoda, lebo si stále myslím, že Muž z oceli je napriek istej skostnatenosti skvelá postava.

28.05.2024 3 z 5


Stephen King jde do kina Stephen King jde do kina Stephen King

Kingova pozícia je u nás natoľko neotrasiteľná (dovolím si tvrdiť, že ho čítajú aj ľudia, ktorí sa hororu obvykle vyhýbajú), že vychádzajú aj rôzne „spriaznené“ knihy ako sú životopisy... alebo Stephen King jde do kina. Pod výrečným a pritom tajuplným názvom sa žiaľ neskrýva nič iné, než len (?) pätica bez vnútornej dramaturgickej logiky vybratých (asi sa losovalo z klobúka) Stephenových poviedok a noviel, ktoré majú spoločné len to, že boli sfilmované. Preto taký názov. Samozrejme fanúšikovia vedia, že takých poviedok bolo nie že viac. Boli skoro všetky (z niektorých sa dokonca stali nekonečné filmové série - Kukuričné deti, Mŕtvi sa niekedy vracajú). Ak to teda vezmeme z tejto strany, nezaslúži si kniha našu pozornosť. Vznikla zrejme len preto, aby nalákala platiacich zákazníkov na niečo kvázi nové, tí si to kúpili a vnútri nájdu texty, ktoré v minulosti čítali. Okrem toho pravdaže nemožno čakať, že budú prítomné všetky sfilmované poviedky a novely. Taká kniha by musela mať 5689 strán. Našťastie, Mangeľ (Šroťák) a Kukuričné deti patria k mojim obľúbeným Kingových hororovým poviedkam (aj keď na tému hrdinovia nechtiac z uzavretého priestoru na slobodu prepustia niečo veľmi, veľmi zlé, sa mi viac páči Sivá hmota). Vykúpenie z väznice Shawshank je klasika ukazujúca, že King niekedy viac vynikal v drámach, než v hororoch. Z 1408 som nikdy enormne odpálený nebol, ale oceňujem inovatívny prístup ku klišé téme strašidelný dom (OK, strašidelná izba). Super je, že zbierka obsahuje text, ku ktorému je predsa len menší problém dostať sa a to novelu Ničemní muži ve žlutých pláštích (pôvodne sa stala súčasťou zbierky Srdce v Atlantidě, ktorá je dávno vypredaná). Skvelé je, že pred každou z poviedok/noviel sa nachádza Kingovo úvodné slovo. Žiaľ, každé je strašne krátke, niektoré nemá ani dve strany, iné dokonca ešte menej. Možno je to tak ale aj dobre, lebo z niektorých som mal zmiešané pocity (ak som to správne pochopil, Kingovi to nestálo ani za to, aby si jednotlivé adaptácie tesne pred napísaným „úvodníkov“ znova pozrel). Z obsahu som zistil, že na konci sa nachádza „mojich 10 najobľúbenejších filmových adaptácií“. Tešil som sa, ako si prečítam dve desiatky osobných strán z pera majstra hororu... a ono tam naozaj bolo len sucho vypísaných 10 názvov filmov! Vzhľadom k zbytočnosti zbierky by som najradšej dal 2*. Zrejme by to ale nebol správny prístup, pretože o kvalite zbierky poviedok samozrejme v prvom rade má rozhodovať to, či sú dobré alebo zlé. A tie tu prítomné SÚ dobré, ba až výborné, s výnimkou 1408, bez ktorej by som sa zaobišiel. Takže ak by sme to brali takto, tak určite 4*. Zároveň mi to ale stále nepripadá správne, pretože pred kúpou som samozrejme vedel, aké poviedky tu budú a že som ich všetky dávno čítal, ale tešil som sa práve na pridanú hodnotu v podobe Kingových „pripomienok“, tie sa však napokon zdrcli len na „pár“ viet. Takže 3* a som pravdupovediac rád, že to mám z krku.

28.05.2024 3 z 5


Holmes (1854-1891?) 3. díl: Stín pochybnosti a 4. díl: Paní ze Scutari Holmes (1854-1891?) 3. díl: Stín pochybnosti a 4. díl: Paní ze Scutari Luc Brunschwig

„Říkali jí Anděl ze Scutari.“ O tom, s akým špecifickým projektom máme dočinenia, svedčia už osobité obálky. Na obálke druhého zväzku nie je Holmes (to by bolo fakt jednoduché), ani Watson, dofrasa dokonca ani Mycroft s pani Hudsonovou, ale... babička so šatkou na hlave (pochybujem, že z toho niekto na prvú dobrú odhalí, že ide o legendárnu Florence Nightingaleovú). Vizuálne je to skvost, tentokrát mi ale robil problém scenár. Kým v jednotke som všetko pochopil, dej dvojky sa uberá takým smerom, až som si nebol istý, čo tým tvorcovia sledujú. To by nemusel byť problém. Naopak, mohlo by to byť príjemne napínavé a nepredvídateľné. Keby... keby som aspoň na samom konci pochopil, o čo šlo. Ja som to ale nepochopil. Na konci nie je prítomná žiadna upútavka, ani informácia. Čaká nás ešte minimálne jeden diel? Ak áno, tak kedy? Ak aj v zahraničí existuje, dočkáme sa ho aj v češtine, alebo boli prvé dve časti prepadáky a do trojky sa vydavateľstvu Meander tým pádom nechce a staneme sa svedkami úkazu á la Noe? Písal som im kvôli tomu, ale nereagovali. Takže skutočne netuším, čo si mám myslieť. Po druhom čítaní je mi vcelku jasné, že toto jednoducho nemôže byť koniec. Na druhej strane, už som v knihách, filmoch, komiksoch a seriáloch videl všakovaké koncovky. Aj také, ktoré boli dokorán otvorené, neukončené a proste divné. Je to prípad druhého Holmesa? Nie je? A príde kúzelník? Od vydania dvojky ubehlo fajnových 8 rokov, takže sa postupne zmierujem s tým, že nič ďalšie nevyjde. Musím ísť s hodnotením každopádne určite dole. Kým jednotke som dal 4*, tu to nie je možné. Nepochopil som, čo Watson s „novým“ Holmesom (?) sledujú. O čo im ide? Ide im vôbec o niečo? Prečo sme sa museli tak hlboko ponoriť do klanu Holmesovcov? Načo je obrovský priestor venovaný Dr. Parksovi? Z akého dôvodu potrebujeme vedieť, čo robila Sherlockova matka počas X mesiacov svojej neprítomnosti v Anglicku? Ako vravím, ak by som vedel, že to má skryté posolstvo, že toto všetko má zmysel a bude vydaný ešte aspoň jeden diel, v ktorom sa ukáže, že tieto zvláštne dejové odbočky sú pre príbeh v skutočnosti kľúčové, asi by som bol zmierlivejší. V tomto štádiu to však nie je možné. Parádny dizajn (rozmery A4, pevná väzba, množstvo bonusov).

25.05.2024 3 z 5


Holmes (1854-1891?) 1. díl: Sbohem, Baker Street a 2. díl: Pokrevní svazky Holmes (1854-1891?) 1. díl: Sbohem, Baker Street a 2. díl: Pokrevní svazky Luc Brunschwig

Po prvom čítaní som vôbec netušil, kam sa to uberá, akým smerom, kedy, prečo, začo a v neposlednom rade načo. Takže som bol rád, že som si prečítal oba diely naraz bez prestávky a následne som si každý prečítal ešte raz a až následne som sa nad nimi spätne zamyslel. Uznávam, scenáristicky je to pekelne komplikované a sem-tam zo zreteľa stratíte niť a netušíte, či to bol zámer tvorcov, alebo sa v tom sami zamotali. Ale niečo vám našepkáva, že skôr možnosť A, predsa len je to Sherlock Holmes, to nemôže byť jednoduché. Uznávam síce, že pre niekoho to proste bude rozporuplný komiks, ale druhé čítanie bolo prekvapivo hladké, až ma samého zaskočilo, ako do seba jednotlivé komponenty zapadli. V podstate som tu nenatrafil na nič, čomu by som nerozumel. A to napriek tomu, že sa naprieč komiksom prelínajú dve časové línie a prítomné sú nielen flashbacky, ale dokonca predstavy, sny, vízie. Toto je ozaj „trochu iný“ Holmes, než by jeden čakal. Mnohé zásadné veci, ktoré považujeme za axiómu, sú postavené na hlavu a následne späť na nohy a keď to čakáte najmenej, opäť na hlavu (skutočná pravda o Moriartym, obrovské zaangažovanie klanu Holmesovcov vrátane rodičov atď.). Keďže je to len prvé dejstvo, netušíte, či to už tak zostane a následne sa bude riešiť niečo úplne iné, alebo aj v „dvojke“ sa bude pokračovať v stavaní sa na hlavu. Prekrásna „antifarebná“ kresba je dokonale historická, naliehavá, presvedčivá. Oceňujem veľké rozmery, pevnú väzbu, kvalitný papier a bonusy.

23.05.2024 4 z 5


Wyrm - Tajemství Morrisonovy farmy Wyrm - Tajemství Morrisonovy farmy Wolfgang Hohlbein

Som v rozpakoch. Je napodobovanie a napodobovanie, či skôr napodobovanie a inšpirácia (a následné kráčanie po svojej vlastnej ceste). Wyrm začína fantasticky. Ako fanúšika HPL ma nadchlo, aký lovecraftovský text stvoril Nemec Wolfgang Hohlbein. Tešil som sa na zvyšok príbehu. Žiaľ, čím viac strán som mal za sebou, tým naliehavejšie na mňa doliehal pomerne smutný pocit, že čítam plagiát. Nie niečo, čo by si šlo svojou vlastnou cestou. Kópiu. Produkt, ktorý vyzerá ako niečo, čo by vzniklo, ak by HPL napísal dlhší text. Lebo pár ich napísal, ale fakt len pár a v drvivej väčšine sa špecializoval na kratšie literárne útvary, poviedky. No a toto je dôkaz toho, že je to tak možno lepšie. Lebo to, čo fungovalo na malom priestore, je, roztiahnuté na temer 2OO strán, proste od istého bodu nudné, monotónne a nie strašidelné, ale skôr len čudné. Okrem toho ma sklamalo, že atmosféra ku koncu začne byť nezáživná. Zbožňujem poľnohospodárske horory (Kingove Kukuričné deti, Bradburryho Kosa), ale tu bola atmosféra farmy uprostred lesov opísaná pomerne slabo, až banálne. Ku koncu sa dobre začatý dej menil už len na sériu útrpných akčných scén.

20.05.2024 3 z 5


Obětiny Obětiny Robert Marasco

Klasika hororového (dvojnásobne „domového“) /pod/žánru. Dokonca svojho času Stephena Kinga Obětiny nadchli do takej miery, že ich vykradol (divný rodič, dieťa, obrovská tajomná stavba ďaleko od pomoci, okolitá príroda na vrchole ročného cyklu) v Osvietení. Obětiny sa mi páčili viac, než návšteva zasneženého hotelu Overlook. Ale v konečnom efekte v mojich očiach skončili podobne, ako filmové spracovanie s Oliverom Reedom, ktoré do kín vtrhlo tri roky po knihe a to uprostred cesty. Čiže je to miestami fakt dobré, akoby budúca klasika, a potom to strmhlav klesne dole. Nie do béčka, božechráň, ale skôr do ležérneho priemeru. Najmä finále, knižné aj filmové, ma pravdupovediac nebavilo. A ani som mu príliš nerozumel. Film som videl už dávnejšie, ale marí sa mi, že bolo po dejovej stránke diametrálne odlišnejšie. Podobne, ako film, i románová predloha disponuje zaujímavými postavami, skvelou výpravou a parádne tvorenou atmosférou. Lež so samotným dejom je to horšie: je alebo nudný, alebo zmätený, alebo aj aj. Rozhodol som sa však prižmúriť oko, pretože to zakopne až tesne pred koncom, čo je škoda, ale už to nedokáže pokaziť situáciu. V konečnom efekte som bol z Obětín nie vyslovene nadšený, ale určite vo mne zanechali pozitívny dojem. Marasco písal fakt dobre. A zas musím uznať, že radšej si prečítam menej pochopiteľné, zato netuctové, hororové finále, než tupé klišé plné krvi a naháňania po nočnom dome (však, Stephen?). Oceňujem parádnu postavu „tetičky“, s ktorou mal Ben pekný, veselý vzťah, pripadalo mi to realistické a milé. Po Blochovom Psychu si proste jeden nemôže byť istý tým, aký postoj má zaujať k tomu, ak mu niekto povie, že vo veľkom dome býva so svojou matkou. Obálka fantastická.

18.05.2024 4 z 5


Život v osamění Život v osamění James Tynion IV

Ja by som sériu Detective Comics v podstate nevidel nijak enormne negatívne. Jasné, nie je to zázrak. Je to „len“ svižná, moderná, dynamická a adekvátne nakreslená neurážajúca jednohubka. Je to veľa? Je to málo? Za mňa platí možnosť B, ale zas nemôžu stále vznikať len pecky á la Dlouhý Halloween a Dvojník. Ani piata časť nie je vyslovene hlúpa, čo ale uznávam, že pre najlepšieho detektíva sveta nie je práve najväčšie vyznamenanie. Je to proste také nič proti ničomu. Osobne mám najväčší problém s tým, že je Detective Comics postavené na Batmanovej „rodine“ a on sám je odtláčaný do úzadia. Ak by dané postavy boli zábavné a charizmatické, nepoviem pol slova. Lenže nie sú. Sú hrozné. Fakt neviem, kto z nich ma bavil najmenej. Páči sa mi, že to v jadre zostáva pomerne temné, ale čo z toho, keď je to postavené na nudnej akcii, mdlých postavách, nulovej chémii medzi nimi a dialógov, ktorých je veľa, ale sú na spôsob jedným uchom dnu, druhým von? O tom, že scenáre v tejto sérii nestoja na prvom mieste, myslím dostatočne vypovedá až smiešna doslovnosť, napr. sa zjaví chlap, ktorý zjavne vyzerá ako Superman a vlastne to JE Superman, ale Robin na to musí explicitne poukázať štýlom „ten znak na tvojej smrti, ty si Superman!“. Nebolo tu skoro nič, čo by ma strhlo, 2* dávam čisto za „remeslo“. Komiks o mládeži pre mládež, nič pre mňa. Ak ste cieľovka, prirátajte si 2*.

16.05.2024 2 z 5


Hlad Hlad Alma Katsu

A potom začalo snežiť... Ďáblův hřbet + Simmonsov Terror + Karika + Sklíčenost od Lucy Taylor. Hnevám sa na Almu Katsu. Hnevám sa na ňu za to, že nedokázala naplniť moje očakávania a z hororovej knihy, na ktorú som sa tešil skoro najviac spomedzi všetkých, ktoré mali v r. 2024 v češtine vyjsť, vypálila priemernú slivovicu, ktorá je fajn, ale mohla byť taká silná, že už prvý štamperlík by vás odrovnal. To sa, žiaľ, neodohralo. Mrazivý osud legendárnej Donnerovej výpravy si o „sknižnenie“ koledoval a šokuje ma, že prvá kniha, ktorá u nás vyšla, je ak sa nemýlim až práve táto. Pritom podobne desivá záhada okolo Ďatlovovej výpravy sa dočkala filmov, seriálu a mnohých kníh. Zo všetkého najviac Hlad pripomína spomínaný Terror. Akurát autorka eskimácku mytológiu vymenila za indiánsku a nekonečné snežné pláne a zamrznuté more za nekonečné temné lesy, ktoré ku koncu začnú byť, ehm, takisto zasnežené. Avšak tam, kde Simmons vytvoril miestami až unikátnu atmosféru podporenú realistickými postavami, spomedzi ktorých som si obľúbil každú kladnú a každú zápornú som adekvátnym spôsobom nenávidel, tam Alma Katsur kĺže po povrchu. Kým v Terrore ma ľudsky dojali a zasiahli, ba až traumatizovali, smutné osudy jednotlivých protagonistov, lebo som si ich obľúbil a každý z nich disponoval svojím vlastným, špecifickým a chytľavým charakterom, tam Alma ponúka len mená, za ktorými buď nič nie je, alebo je, ale nie zaujímavé. Alebo sa proste medzi jednotlivými postavami stratíte. Ako-tak dokáže udržať pozornosť azda len „čarodejnica“ Tamsen a aj ona je slabá. Raz za čas sa autorke podarí prísť s dobrým, nepríjemným opisom, zahrá na tú správnu žánrovú strunu a medzi rozľahlými lesmi s kde-tu roztrúsenými opustenými zlatokopeckými tábormi sa temná atmosféra tvorí sama. Strácajú sa deti a v lese číha dačo, pred čím majú rešpekt aj miestni Indiáni, ktorých sa budúci osadníci tak ukrutne boja. Ale mala sa tvoriť oveľa hustejšie, hutnejšie, silnejšie, presvedčivejšie, naliehavejšie a v neposlednom rade autentickejšie. Chýbal mi lepšie vystihnutý pocit zúfalstva výpravy, ktorej sa pred očami rúca jedno riešenie za druhým a napokon zostanú len zlé, fatálne, ďalekosiahle a katastrofálne. Necítil som pot, slzy, chaos, strach, krv, rozčarovanie, ani samotný hlad. Veľmi slabé opisy počasia a prírody. Obálka skvelá.

13.05.2024 3 z 5


Zázračná Hvězda Zázračná Hvězda Thierry Smolderen

BB/art v rokoch 2000 – 2003 vydala veľké množstvo komiksov s rozmermi A4 v tvrdej väzbe. Jednalo sa o série na pokračovanie ako Vlad, Strygy,Colby alebo práve Gipsy. Úplne do starého železa by som nehádzal ani Strygy, zatiaľ som z nich čítal dva diely a vôbec to nebolo zlé, ale najpozitívnejší dojem na mne z týchto vydaní zanechalo asi Gipsy. Je to živelné, dynamické, živočíšne, neustále sa niečo deje, ale na rozdiel od neživotného Colbyho to má sympatické postavy a nie je prítomná tona nudných dialógov á la Vlad. Takisto univerzum, v ktorom sa divoký, nespútaný príbeh odohráva, ma bavilo stonásobne viac, než u Vlada, v ktorého svete som sa strácal a nerozumel som mu a tým pádom ma nebavil. Tu ma to snežno-cestné univerzum celkom fest bavilo. Netvrdím, že je to komiks roka, to vážne nie, ale inak z neho mám dobrý pocit a vcelku sa teším na zvyšné časti. K tomu skvelá kresba legendárneho Enrica Mariniho (Batman: Můj temný princ, Orlové Říma). Úplne mi ale nesedel úvod, ktorý je síce patrične drsný a rázny, no logiku som v ňom nenašiel. Dievčatko je terorizované bandou rovesníkov, nabehne na scénu starší brat, drasticky ich dá do laty a následne ešte ako bonus zastrelí chlapa a potom tam mladšiu ségru nechá celé ROKY s tým, že ide hľadať šťastie do sveta nielen pre seba, ale aj pre ňu a časom sa vráti. Chápete tomu dobre, nechá ju v pekle a tesne predtým dá jej rovesníkom poriadny dôvod, aby sa jej hnusne pomstili akonáhle mladík vytiahne päty z domu.

12.05.2024 3 z 5


Rudá zóna Rudá zóna Yves Swolfs

Ja neviem, táto séria ma proste nebaví. V rámci spoznávania i menej známych komiksov, ktoré u nás v minulosti vyšli, si samozrejme tu viac, tu menej rád prečítam dá sa povedať „všetko“. Lež séria Vlad mi skrátka nesadla. Je v nej more dialógov, ktoré sú nudné, tona postáv, ktoré ma vôbec nebavia a pravdupovediac nerozumiem scenárom resp. zápletkám resp. príbehom. Jediné, čo sa mi páčilo, bola kresba, ale na druhej strane sa mi nepáčilo, že bola využitá na škaredé „sovietsko-industriálne“ miesta, prechádzka po nich ma fakt nebavila. Ledva 2*.

11.05.2024 2 z 5


Zrod Zrod Brian Michael Bendis

Hoc sa to dnes, v r. 2024, môže javiť neuveriteľné, koncom 20. storočia bol Marvel v prdelke. Komiksy sa nepredávali, filmové adaptácie stáli za pendrek (hoc sa pomaly situácia začínala meniť k lepšiemu: Blade, X-Men, Spider-Man Sama Raimiho, Leeov Hulk...), hrozil krach spoločnosti. Nečudo, že sa šéfovia chytali každej slamky. Výborným nápadom sa ukázal byť razantný reštart najslávnejších značiek, ktoré začali odznova, ale trochu „inak“, aby nalákali nových (pochopiteľne platiacich) zákazníkov a (ideálne) aby starí zostali. Medzi vlajkové lode okrem (samozrejme) Spider-Mana a (pravdaže) X-Menov, patril aj legendárny tím okolo Reeda Richardsa. Tieto série sa volali „ultimate“. Kruh sa dokonale uzavrel, keď prvé diely Ultimate FF4 napísali Mark Millar a Brian Michal Bendis, teda ľudia, ktorí paradoxne písali aj Ultimate Spider-Mana (Bendis) a Ultimate X-Men (Millar). Týchto ich spoločných prvých 6 dielov vydalo CREW v r. 2011 v knihe Ultimate Fantastic Four: Zrod. Sedmičky sme sa dočkali o rok neskôr v časopise Ultimate Spider-Man a spol. 1 (ešte stíhate?). V ňom vyšli zošity 7 – 8. V danom časopise FF4 zdieľala priestor s Ultimate Spajďákom. Rovnaká situácia panovala v časopisoch Ultimate Spider-Man a spol. 2 a 3. Predaje sa však pravdepodobne neštverali do takých závratných výšin, ako sa čakalo a tak v Ultimate Spider-Man a spol. 4 začal obľúbený pavúk priestor zdieľať s iným tímom s X-Menmi. To už bol hit, takže mutanti zo školy Charlesa Xaviera v časopise vydržali až do jeho definitívneho konca v čísle 18 (vrátane). Ultimate FF4 vôbec nie je zlý, zbytočný, nezaujímavý projekt. Jasné, v knihe Zrod sa dočkáme štandardného originu, ale nalejme si čistého vína: vzhľadom na to, že FF4 u nás nikdy nevychádzali v masívnom meradle (na rozdiel od Spider-Mana, Conana, či Batmana), tak to nevadí, keďže mnohí ich zrod až tak detailne, dôverne nepoznáme. Navyše sa prejavuje (zrejme Bendisova) chuť postavy poľudštiť, vidieť v nich v prvom rade obete a až potom akčné figúrky + do toho udierajú jeho povestné „chaotické“ a teda realistické dialógy. V mnohom je scenár svieži a originálny: necestuje sa do vesmíru, ale do inej dimenzie, jednotliví členovia sú roztrúsení po celom svete a so svojimi unikátne absurdnými superschopnosťami sa vyrovnávajú značne po svojom, ale uveriteľne. To všetko je super. Napísané je to príjemne, sviežo, dynamicky, vtipne, ale i ľudsky. Na FF4 je pekné, že sú to buď rodina alebo veľmi blízki priatelia, čo sa nedá povedať o samotárovi Petrovi Parkerovi, ani o X-Menoch, medzi ktorými vládne také napätie, že by si vystačili i bez nepriateľov. FF4 je na rozdiel od nich „rodinný“ komiks. Nakreslený je moderne, ale nie na hulváta; kresba má čaro. Nestojí za ňou ostatne nikto iný, než Adam Kubert: legendárny syn legendárneho otca Joea Kuberta (Tarzan: Éra Joea Kuberta). Andy je podpísaný pod dielami Avengers vs. X-Men a Superman: Poslední syn Kryptonu. Jeho výtvarný štýl je krásny, chce sa povedať „univerzálny“ (čo vôbec nie je málo, toto sa naopak podarí dosiahnuť len veľmi malému percentu komiksových umelcov). No a keďže o farby sa postaral mikemignolaovec Dave Stewart a o inkerstvo John Dell (Lobo, JLA) a Danny Miki (A zrodí se hvězdy..., Winder Woman), je Zrod po vizuálnej stránke ozaj vydarený. Dokonca si o Ultimate FF4 trúfam vyhlásiť, že je spomedzi trojice FF4, Spidey a X-Men najvyrovnanejší. Kým Ultimate Spider-Man bol neoriginálny nie ani tak reboot, ako skôr rovno remake a Bagley ako ilustrátor mi nesadol a kým X-Meni boli krajšie nakreslení, ale po scenáristickej stránke tak nejak divní (Profesor X ako radikálny tridsiatnik?), FF4 sa mi páčila ako po stránke príbehovej, tak vizuálnej. Ultimate Fantastic Four: Zrod si to u mňa pokazil až na samom konci, kde samozrejme „nesmie“ chýbať gigantická, deštruktívna akčná scéna. Pritom bez nej by to bolo lepšie. Malo sa aj vo finále staviť na postavy, interakciu medzi nimi, na dialógy. To sa, žiaľ, nestalo. Odohral sa presný opak. Chápem, je to supehrdinský komiks. Možno by sa triviálnejšia časť populácie zbláznila, ak by si prečítala superhrdinský komiks bez akcie. Ale prečo to občas neskúsiť? Prečo to raz za čas nerisknúť? Čoho sa stále všetci tak strašne boja? Práve tento komiks takú možnosť ponúkal, zostala však biedne nevyužitá. Nevraviac o pár antilogickostiach (armáda vyhodnotí „bahnovú armádu“ ako nevyužiteľnú? Armáda???). Po druhom čítaní som si nebol takým vysokým hodnotením istý, ale keď som si spätne zrekapituloval, aké slabé komiksy s FF4 som v češtine čítal, tak tento si predsa len s prižmúreným okom 4* zaslúži s dodatkom, že prvých 70% knihy je super, lebo je o postavách, a zvyšných 30% je veľký priemer, lebo je o hlúpej akcii.

10.05.2024 4 z 5


Domeček krve a bolesti Domeček krve a bolesti Mike Carey

Bomba! Ak Joe Hill v rámci Hill House v USA vydáva takého pecky (ďalej napr. Košík plný hlav), chcem žiť v Amerike a každý mesiac nedočkavo stepovať pred stánkom rovnako, ako keď som bol v 90. rokoch malý a skúmal som výklad PNS, či došiel nový Záhadný Spider-Man. Hoc je scenár plný príšerných vecí (z nich najpríšernejší je neparadoxne nakoniec „obyčajný“ domáci teror), skvelý ilustrátor Peter Gross (Lucifer) nie je zbytočne explicitný, ani poburujúci. Pár vecí akoby vypadlo od Barkera a HPL, ale nie je to nič, čo ak by vaše deti náhodou otvorili, mali by z toho štyri noci mory. Hoci.. Domeček krve a bolesti ale samozrejme absolútne nie je komiks určený (a vhodný) pre deti a mládež. Nie som si istý, či by som o ňom otvorene otvoril ako o horore, ale romantická melodráma to tiež nie je. Je to temné, je to drsné, je to menej predvídateľné, než by sa mohlo zdať. A má to fest drsnú mačku. Za mňa veľká spokojnosť.

09.05.2024 4 z 5


Martha & Alan Martha & Alan Emmanuel Guibert

Malý veľký komiks (alebo ilustrovaná kniha?). Ako ten život preletí, však? Ani sa nenazdáme a idú záverečné titulky. Je nesmierne krehký, máme osem a písomka zo slovenčiny je peklo na zemi a zrazu, mávnutím lista padajúceho z koruny stromu na jeseň, máme 78 a je koniec, na všetko, čo sme nestihli, je neskoro, druhú šancu nedostaneme, čas nevrátime späť a na mnohé veci sa nikdy nedozvieme uspokojivú odpoveď. Každá jedna veta pôsobí dojmom, že ju autor vylepšoval dva roky (minimálne). K tomu báječne vystihnutá (a nakreslená) je nezameniteľná poetická atmosféra „starej dobrej“ Ameriky pred Druhou svetovou. Ak by sa to spracovalo do podoby románu, mohol by z toho byť nový Posledný kabriolet, jedna z najlepších kníh na svete. 5* nedávam kvôli pomalšiemu rozjazdu.

07.05.2024 4 z 5


Exorcistův dům Exorcistův dům Nick Roberts

Viem, že je to smiešne, keď sa kniha volá Exorcistův dům, ale pravdupovediac nejak mi nedocvaklo, že by som mohol mať dočinenia s hororom na klasickú žánrovú tému strašidelný dom. Áno, občas mám pomalšie zapaľovanie. Ale zas myslím si, že ak sa aj niečo volá Exorcistův dům, nemusí nutne ísť o príbeh o desivom dome. Fantázii sa predsa medze nekladú. No ale šlo. Je to prevarená téma, ale na druhej strane patrí k jedným z najikonickejších a najklasickejších v rámci nášho obľúbeného žánru, takže osobne sa snažím vidieť pohár skôr poloplný. Inými slovami, na klišé téme sa pozná, či je autor dobrý alebo na to kašle a uspokojí sa s málom a ani mu len nenapadne pozrieť sa na tému z trochu iného, sviežeho uhla. Treba povedať, že u nás debutujúci americký spisovateľ Nick Roberts sa s tým pobil... fajn. Určite nečakajte pecku á la Kingov Cintorín zvieratiek (áno, trvám si na tom, že desivý príbeh Creedovcov do tohto sub-žánru patrí, nikde nie je ostatne predsa napísané, že v každom „desivom dome“ musí zákonite strašiť a vyčíňať duch), ale nie je to ani nudný podpriemer nehodný čítania á la Sídlo hrůzy od Lee Mounforda, prípadne Neohlížej se od Bena Cheethama. Je to čosi uprostred. Začína to fakt dobre. Lež ku koncu atmosféra upadá a nejak ma to prestávalo baviť. Našťastie ma to neprestalo baviť úplne, pretože je to napísané svižne a rýchlo, atmosféra sa dynamicky vyvíja a postavy sú sympatické, pomerne životné (tehotná manželka, manžel s typom humoru, ktorý niektorí iní ľudia nepovažujú za humor). Každopádne, čím bližšie ku koncu som bol, tým to bolo horšie a vo finále, kedy to samozrejme malo strmo stúpnuť do závratných výšin, to padlo do jamy útrpného klišé a už to z nej nevyšlo (ani napriek prítomnosti statočného psa). Ono asi ťažko čakať špičkovú kvalitu od hororu, ktorého jedna z postáv sa volá Blatty... Obálka prepáčte, že to poviem takto natvrdo, ale už nie je ani hnusná, skôr mi pripadala ako nejaký počiatočný nápad, ktorý vydavateľ pošle autorovi, či by sa mu páčilo, ak by sa uberala podobným štýlom s dodatkom, že ale ešte by na to ilustrátor potreboval tak dva týždne času. Sklamala ma tiež nie dostatočne vystihnutá atmosféra špecifických 90. rokov. Skvelý začiatok, akceptovateľný stred a útrpná koncovka. Čosi medzi 2 – 3*.

06.05.2024 3 z 5


Colby #1: Výška mínus třicet Colby #1: Výška mínus třicet Michel Régnier

Colby 1 funguje o čosi lepšie, ako Colby 2. Už Colby 2 nebola určite žiadna katastrofa, ale nestrhla ma a dosť ma rušilo, že z toho urobili americké Rýchle šípy, prehnane povedané. V prvej časti je Colby väčšinu času sám a hneď to funguje lepšie. No a keďže má klobúk, nejde po ranu ďaleko, pohybuje sa v jaskyniach a spriaznených priestoroch a odzadu vyzerá ako švárny, neohrozený a neohroziteľný Harrison Ford, nejednému čitateľovi akiste pripomenie atmosféru legendárneho Indiana Jonesa. Práve tento archeologický imidž a pôsobivé retro umiestnenie do mestečka, v ktorom skapal pes, ma oslovilo. Ale ani jeden z dielov ma nepresvedčil o tom, že by sme mali dočinenia s výnimočným univerzom. Asi je dobre, že tretí vydaný v češtine nebol.

03.05.2024 3 z 5


Baywatch: Fakta pro fanoušky Baywatch: Fakta pro fanoušky Janet Macosk

Seriál Baywatch je dokonalý deväťdesiatkový fenomén. Čo nie nutne znamená kvalitný seriál. Nie som síce taký fanúšik, ako Joey s Chandlerom, ale akonáhle sa rozozvučalo dunivé intro a na slnkom zaliatu pláž vybehol chlpatý a opálený alfa predátor/samec David Hasselhoff v spoločnosti Eriky Eleniak a filozoficky sa zadívali do diaľav a za chrbtom im na skútri na motokáre jazdil starý dobrý Garner, začal som sa spokojne, nasprostasto uškŕňať. Samotné pobehovanie v spomalených záberoch ma nikdy nebavilo, ale oceňoval som postavy, interakciu medzi nimi a legendárnu epizódu so žralokom. Viem, som smiešny, ale proste to tak bolo a trúfam si tvrdiť, že toto tvorcovia minimálne prvých pár sezón skutočne stavali do popredia. Až neskôr sa z toho stala blbosť pre nadržaných mužov vo veku od 18 do cca 31. Dovtedy to bol dalo by sa povedať normálny dramatický seriál o záchranároch. Nefrčal som na ňom ako na Aktoch X, ale frčal. Takže nečudo, že sa ku mne svojho času dostala publikácia Baywatch – Fakty pre fanúšikov, ktorá u nás vyšla v r. 1994. Napokon som sa jej zbavil, ale keď sa mi o tri desaťročia neskôr (!) naskytla príležitosť znova sa k nej dostať za pár centov, niečo vo mne vedelo, že ju proste MUSÍM mať, hoci mi bolo jasné, že veľká literatúra to nebude. Chcel som si ale pripomenúť stratené detstvo/pubertu a musím povedať, že akonáhle som začal knihou listovať, bol som naozaj späť v 90. rokoch, kedy sme cez leto po uliciach naháňali Family Frost, zberali céčka, hrali pogy a v PNS kupovali Záhadného Spider-Mana a tajne obdivovali obálky Lea. Dalo by sa povedať, že 90% knihy pozostáva zo životopisov najslávnejších hercov a to vrátane množstva farebných fotiek a medailónikov. Takže sa dozviete, že obľúbeným jedlom Davida Hasselhoffa je thajská kuchyňa a že Pamel Anderson meria 158 cm a váži 48 kg. Paradoxne, jedna z mojich najobľúbenejších postáv seriálu, spomínaný „plážovej polda“ Garner, dostal iba symbolický priestor, čoho vinou som sa bohužiaľ nedozvedel, či si rád spieva v sprche a koľkokrát denne cvičí. Ako niekto, kto letel na profiloch slávnych osobností v 90. rokoch vďaka Fikejzovým knihám a Cineme, musím prekvapivo skonštatovať, že jednotlivé biografie sú spracované na pomerne dobrej úrovni a vyhýbajú sa lacným klebetám (s výnimkou medailónikov). Len som si skrátka predstavoval, že náplň knihy budú tvoriť zaujímavosti, pikošky z natáčania atď. Tie sa však ledva-ledva dostavia až na samom konci.

03.05.2024 3 z 5


Hlas krve Hlas krve Ivan Adamovič

Horor Candyman považujem za jeden z najdôležitejších hororov 90. rokov. Vyviedol horor z ponurých lesov a rafinovane ho umiestnil do notoricky známeho prostredia: do miest, do vysvietených ulíc, do bytov. Čosi podobné neskôr majstrovsky predviedol Cravenov Vreskot. Všade je plno ľudí a pritom vám napriek tomu nikto nepomôže. TO je desivé. Ešte desivejšie, než upíri, či besný bernardín, ktorý vám chce prehrýzť krčnú tepnu. Preto som veľmi chvel čítať Barkerovu poviedku z polovice 80. rokov. Dostal som sa k nej až po niekoľkých desaťročiach (!), keďže obe knihy, v ktorých v ČR vyšla, boli dávno všade beznádejne vypredané. Až v r. 2024 sa mi konečne podarilo dostať sa k legendárnej antológii zostavenej Ivanom Adamovičom Hlas krve, takže som buchol šampáňo a okultným spôsobom obetoval od bolesti a bezmocnosti revúci kukuričný klas. Ako do prvej som sa samozrejme začítal do poviedky Zapovězené, čo nie je nič menšie, než práve kultový Candyman. Sranda je, že poviedka sa v češtine volá Zapovězené, v origináli The Forbidden (čiže fakt žiadny Candyman) a dokonca samotná prezývka Candyman v samotnom texte nezaznie ani raz (reč je o „Cukrářovi“, ehm ehm). Myslím si, že poviedka a film sa od seba dosť odlišujú, ale nemôžem povedať, že by mi to vadilo. Hoc áno, film mi pripadal ešte o dosť lepšie, než inak tradične mrazivá Cliveova poviedka. Toto bol námet na román, nie len na pástranovú poviedku. Čo sa ostatných poviedok týka, je ich tu ozaj veľa a skvelou správou je, že Adamovičove kritériá boli vysoké, takže trúfam si tvrdiť, že väčšina textov je nadpriemerná. Také, ktoré ma vyložene nebavili, sú tu dva, možno tri. Výborné sú informáciami nabité medailóniky jednotlivých autorov + podrobnosti o jednotlivých poviedkach. Vynikajúca hororová antológia.

02.05.2024 4 z 5


Bad Motherfucker: Život a filmy Samuela L. Jacksona Bad Motherfucker: Život a filmy Samuela L. Jacksona Gavin Edwards

„Každá žena nerada vidí, když je její manžel slabý.“ Zhodou náhod som sa do Bad Motherfucker pustil v momente, keď som dočítaval knihu Matta Ruffa Lovecraftova země. Bolo zaujímavé nazerať na rasistickú Ameriku 50. rokov 20. storočia z dvoch tak odlišných pohľadov... a pritom mrazivo podobných. V oboch knihách sa dozviete plno vecí, ktoré ste sa dozvedieť nechceli, ale je dobre, že boli umiestnené na papier, lebo primitívni rasisti a náckovia sú v našej spoločnosti ako červy schovaní dodnes a nikto nevie lepšie, než SLJ. Zaujímavé na Samovi Jacksonovi je, že hoci sa v detstve a puberte stretol s temnou stranou rasizmu a xenofóbie, prekvapivo ho to buď negatívne neovplyvnilo, alebo sa to nedostalo do knihy. Keďže som frčal na kultovej českej Cineme, bola táto kniha pre mňa návratom do bezstarostných čias mojej deväťdesiatkovej puberty. Nie je to písané samotným Jacksonom, čiže ak budete čakať Spoza čarovného prútika: Magické dospievanie filmového čarodejníka od Toma Feltona, prípadne Priatelia, lásky a jedna hrozná potvora od Matthewa Perryho, budete sklamaní. Ja som si oba spomínané tituly užil (najmä prvý), ale ako fanúšik cinemáckych profilov slávnych osobností pre mňa splnenie sna predstavovala až táto kniha. Je to totiž skutočne istým spôsobom „cinemácky“ profil, natiahnutý na fajnových cca 370 strán. Sama som si všimol už začiatkom 90. rokov, viď. jeho prekvapivo (?) skvelá rola technika Arnolda v Jurskom parku. Jeho smrť sme mimochodom mali vidieť, ale v tom čase na Havaji (kde prebiehalo natáčanie) zúril hurikán a ničil kulisy, takže Sam, ktorý tam mal dodatočne nakrútiť svoju smrť, musel zostať sedieť doma a napokon koniec jednej z najpragmatickejších postáv prebehla mimo záber (čo je paradoxne mrazivejšie). Nevedel som, že začínal v sitkome Billa Cosbyho, ale paradoxne v ňom nehral. Štáb ho používal pred samotným natáčaním tej-ktorej scény, aby Jackson „hral“ Cosbyho v zmysle, aby vedeli, kam sa má v scéne postaviť, ako ho najlepšie nevsietiť atď. Podobných pikošiek sa z knihy dozviete veľa, keďže v nej okrem samotného (chronologicky poňatého, čo je super) súkromného i profesijného životopisu nájdete profily jednotlivých filmov. A ak ste aj vy Samovými fanúšikmi, určite viete, že je to obrovský pracant a na konte ich má desiatky. Kniha si nedáva servítky pred ústa, všetko pomenúva pravými menami, vrátane odvrátenej strany popularity. Jackson dlhé roky frčal na alkohole a tvrdých drogách, pozoruhodné je, že jeho manželstvo to prežilo, od počiatku 80. rokov je ženatý s jednou a tou istou ženou, s ktorou má dcéru. Možno by som vytkol profily filmov, kde je pri každom Jacksonova hláška z neho, lež mnohé sú úplne banálne, tuctové, o ničom. Nejeden raz sa ani nejedná o hlášky v plnom zmysle slova, ale proste len autor zjavne nemal čo použiť (keďže Jackson mal v inkriminovanej snímke minimum dialógov) a tak použil to, čo bolo k dispozícii. Divne hodnotím aj to, že pri každom filme sú vymenované (do češtiny preložené) nadávky, mal som z toho zmiešané pocity. Naopak, oceňujem, že profil dostali i filmy, v ktorých má Jackson len cameo. Keďže je to jeho kniha, tak v daných profiloch sa nerozoberajú ani tak samotné filmy a ich prípadný dopad na kinematografiu, ako skôr jeho účasť v nich. Možno by som uvítal fotogalériu, ale ako-tak to s prižmúrenými očami kompenzujú plagáty. Trocha som sa strácal pri jeho matke. Na začiatku explicitne povie, že ju videl párkrát do roka, ale neskôr ju spomína prehnane povedané na každej druhej strane. Tak neviem, asi mi niečo ušlo. Poteší pevná väzba, prebal, lacetka a ružová obálka, pretože akú farbu by mal mať madfrfakrsamuelljackson, ak nie ružovú? Chcel by som podotknúť, že jednu z prvých filmových rolí Samovi zaobstaral „náš“ Miloš Forman v Ragtime z roku 1981, kedy som sa narodil. Pýtam sa: je to náhoda? Nemyslím.

01.05.2024 4 z 5