Ivan Kučera komentáře u knih

Ako Bez zľutovania, aj toto je za 70%. Jack Reacher je sympaťák, frajer a macher a mám ťažké podozrenie, že to nebolo moje posledné stretnutie s ním. Oceňujem na ňom to, čo asi všetci fanúšikovia na svete: chladnokrvnú povahu a špičkovú vojenskú minulosť, ktoré ho predurčujú k víťazstvu. Mohlo by sa zdať, že je nuda mať za hlavného hrdinu chlapa, ktorého v podstate vôbec nehrozí nebezpečenstvo. Síce mu môžete spôsobiť pár rán, ale skôr omylom a následne musíte vziať jed na to, že to nerozchodíte a že pomsta Jacka Reachera bude tvrdá ako úder päsťou skúseného boxera. Ale práve jeho neporaziteľnosť mi imponuje, nakoľko som mal vždy radšej príbehy, v ktorých boli strany vyrovnané, než príbehy, v ktorých zlo 90% deja terorizovalo dobro a to sa až na posledných stránkach zmohlo na útok.

Hoci by sa mohlo zdať, že reacherovky nie sú o psychológii, obidve jej obsahovali „postačujúco“. Jediné vyložené mínusy sú asi dva:

1) Ide „len“ o čisto žánrové dielka, v tomto prípade napínavé trilery.
2) Predsa len istá technická zastaranosť (prvé reacherovky vznikali na prelome 20. a 21. storočia, kedy ešte mobily a internety nedokázali to, čo dnes a vinou toho knižky miestami môžu pôsobiť naivne a smiešne zastarano).

Napriek tomu fajn!

„Mám strach z tmy,“ vysvetlila. „Odjakživa. Nedokážem ho prekonať.“

„Váš strach je oprávnený,“ prehodil Reacher. „V tme sa môže stať veľa nepríjemných vecí.“

2 30.09.2015

Arnolda Schwarzeneggera pokladám za jedného z najlepších akčných hercov svetovej kinematografie. Veci ako T1, T2 alebo Predátor či Barbar Conan sú pre mňa klasiky, na ktorých som vyrastal. Takže Arnieho rozsahom vcelku ohromujúco ohromná biografia pre mňa bola povinným čítaním. Paradoxne ale najlepšie sú prvé desiatky strán, v ktorých líči svoje detstvo, dospievanie a prvé nesmelé pokukovanie po kulturistike, USA a filmoch. V prostrednej časti knihy sa venuje prevažne filmom, čo je super čítanie. Bohužiaľ ale, čím viac sa jeho filmografia začala plniť béčkami a prepadákmi, tým menej sa k nim vyjadruje. Čo je veľká škoda, lebo spomínanie na nakrúcanie Juniora alebo Batmana a robina (a jeho tvrdé názory na dané „veľkofilmy“) by ma možno zaujímalo ešte viac, ako na nakrúcanie Terminátorov. Stále ale lepšie, ako nasledujúca politická pasáž. Tá je miestami až neskutočné nudná, preskakoval som celé strany. Ale ako celok je to presne také, aký je samotný Arnold: má to chyby, ale inak fajn.

3 26.08.2015

Divný chlap, ktorý nič nevidí, je sám v zrube uprostred zimného lesa... ale možno vlastne nie je sám. Dokonalá komorná hororovo-trilerová zápletka. No a tým by sme s pozitívami končili. Tma sa tvári ako horor, no v skutočnosti ide o (pseudo)psychologickú sra*ku, ktorá sa končí podvodom akútne spáchaným na nevinnom čitateľovi. Vzhľadom na megaotrepaný finálny twist je celá Tma jedným veľkým podrazom (bez onoho príšerného zvratu by Tma ako celok bola určite lepšia minimálne o jednu hviezdu). Hrdina je, ako aj v minulých autorových knihách, nesympatický asexuál; takmer sa až chcem zamyslieť nad tým, akému typu čitateľa sa môže tento typ postáv páčiť. Tentoraz sa ale Jozef Karika vyflákol okrem postáv už i na budovanie atmosféry "zlých" lesov. Dokonca neváha (dvakrát!) použiť už asi dve desaťročia nepoužívané klišé, kedy postava zažíva šialené násilie a na konci kapitoly sa ukáže, že sa jej to len zdalo (!). Smiešne sú i encyklopedické znalosti hrdinu (ďalšia autorova špecialita), kedy televízny scenárista v pohode vie, na akú vzdialenosť vlk cíti krv, lebo to pred pár dňami náhodou videl v dokumentárnom filme (???). Jediným skutočným hororom v Tme sú exkluzívne kulinárske špeciality (ryža vo varných vreckách + mrazená zelenina) a sex. Autor, ktorého ranná tvorba bola úžasná a zbožňoval som ju (hlavne hororové poviedky, ale tiež prvé dve V tieni mafie a páčil sa mi aj mrazivý Strach) po znásilnení novorodenca (V tieni mafie 2) prekvapivo prišiel so súložou medzi heterosexuálnym párom dospelých ľudí... a je to horor („Vysadla si na mňa, z vlhkej vagíny jej sálalo dráždivé živočíšne teplo.“ - toto už nikdy v živote nechcem čítať). Prirátajte si k tomu trápne reklamy na firmy a produkty. Jediná aspoň trocha strašidelná vec (chlap z hôr v žltej vetrovke) je po pár odsekoch odhodená do kúta (a trvalo zabudnutá). Autor je skratkovitý, povrchný a WTF (pytliaci, umelecký fond).

22 23.05.2015

70% Nemám príliš v láske „technické“ (súdne, lekárske, špionážne...) knihy. Crichton sa o psychológiu nikdy nesnažil a jeho romány ma vcelku bavili, ale to je len výnimka potvrdzujúca pravidlo. Lee Childa som spoznal až v roku 2013, kedy som videl mierne nadpriemerný film Jack Reacher: Posledný výstrel. Keďže dovtedy som sa s Childovou tvorbou nestretol, nechápal som, ako niekomu môže „reálne“ prekážať, že dvojmetrového bývalého vojenského policajta hrá nie práve najvyšší Tom Cruise. Ako vravím, film nebol zlý, dal som mu 70% a tešil by som sa na ďalší diel. Takže keď som v kamarátovej knihovníčke uvidel Bez zľutovania, bez váhania som si to požičal a hoci bol román dosť hrubý, s chuťou som sa doňho pustil. A stále nechápem, čo komu vadí na Cruiseovi. Jasné, Jacka Reachera pojal „trocha inak“ a naozaj nemeria dva metre. Avšak nemôžem povedať, že by mi to prekážalo. Každopádne, vráťme sa ku knihe. Pozdávala sa mi. Child je rovnaký „technický“ autor, ako Crichton, Robin Cook alebo Tom Clancy – čiže mu ide skôr o dobre naštudované „originálne prostredie odohrávania“ (v tomto prípade tajné i menej tajné americké zložky), než o veľkú psychológiu postáv. „Niečo také“ zaznie len občas, ale dvomi „psychologickými“ vetami Child dokáže vystihnúť postavu tak, ako ju niektorí iní spisovatelia nedokážu vystihnúť v celom románe. Knižka sa odohráva v pomerne atraktívnom prostredí bodyguardov vysoko postavených politikov. Jack Reacher od začiatku drží situáciu pevne v rukách a hoci nevie, o čo ide, je len otázka času, kedy to zistí. Knižka je vzhľadom na starší rok napísania miestami úsmevne zastaraná (VHS), ale neprekážalo mi to. Jack Reacher je postava, pri ktorej som sa cítil byť v bezpečí.

6 17.04.2015

„Strach znamená na všetko sa vykašľať a utiecť.“ Posledný dobrý román Stephena Kinga. Páčil sa mi viac, ako kultové Osvietenie, ktoré osobne považujem za priemer s pár fajn scénami. Síce by sa nič nestalo, ak by hrdina neniesol meno Danny Torrance. Čiže ide tak trocha o falošnú reklamnú kampaň, keďže fanúšikovia Osvietenia v dvojke nedostanú skoro nič, kvôli čomu si kedysi obľúbili jednotku a kvôli čomu si zrejme kúpili aj túto dvojku. Áno, príbeh vrcholí na dobre známom mieste, ale v podstate mu to nič nedá. Tým pádom ide relatívne o samoúčelnosť. Na strane druhej, prečo sa nepozrieť na to, čo sa stalo s chlapcom, ktorého v Overlooku takmer zavraždil jeho vlastný otec? Kladné postavy sú sympatické, záporné sú poriadne svine a celé to odsýpa tak svižne a dobre a v neposlednom rade je to dojemné. Film z r. 2019 pokladám za jeden z najlepších v tom roku (bez ohľadu na žáner).

11 15.01.2015

Frank Miller (300, Sin City) urobil Batmanovi z historického hľadiska dve obrovské služby: daroval mu koniec (Návrat Temného rytíře) a daroval mu začiatok. Paradoxne, začiatok (Rok jedna) stvoril až po konci (Návrat Temného rytíře). Kým v ňom nielen napísal scenár, ale ho aj ilustroval, v Roku jednak "iba" písal scenár. Evidentne sa jeho tvorbou inšpiroval Nolan vo svojej filmovej trilógii. Rok jedna zostarol. Batman na rogale je niečo tak naivné, čo som ochotný akceptovať v rámci retro zábavy, ale nie ako niečo, z čoho mám byť reálne uveličený. Pre doplnenie základného komiksového vzdelania komiks nesmie chýbať v knižnici žiadneho fanúšika. Ja som si ho prečítal rád, no scenár mi pripadal priemerný a kresba zastaraná. Ulice nočného Gothamu majú správnu pochmúrnu, špinavú a nebezpečnú atmosféru, ale predsa len je tam poznať zub času. A to radšej ani nehovorím o vzhľade postáv, ktoré vyzerajú podľa mňa hrozne (Wayne - model s IQ 70, Alfréd - komická figúrka z nemej grotesky). Bohužiaľ, nielen kresba, ale ani príbeh nie je ktovieako zaujímavý. V 80. rokoch, kedy komiks vznikol, museli byť fanúšikovia šokovaní. Skrz naskrz skorumpovaný Gotham, vražda rodičov (toto bolo samozrejme v Batmanovom kánone prítomné dávno predtým, tu je to ale spracované ponurejšie, tiesnivejšie) , Gordonove myšlienky na neveru. Ale v roku 2014 (kedy sa mi komiks prvý raz dostal do rúk) je to proste nemoderné, až úsmevné. Hoci sa mal príbeh venovať začiatkom strážcu Gothamu, v skutočnosti má Temný rytier malý priestor a jeho zrod je skratkovitý (raz mu do izby vletí netopier a tak si mimo záber ušije netopierí kostým a Batman sa zrodil, bravo). Zďaleka najlepšou postavou je Gordon. Rok jedna je paradoxne skôr jeho zrod, než Batmanov. Samotný koniec je narýchlo uzatvorený (kam sa podela Catwoman?). A pozor, komiks, ktorý vydala Crew má síce slušných cca 136 strán, ale posledných cca 40 tvoria bonusové materiály (náčrtky, pôvodné návrhy...)!

2 27.12.2014

Tvorbu Honzu Vojtíška pomerne pozorne a detailne sledujem. V roku 2013 debutoval zbierkou hororových poviedok Z druhej strany a o rok neskôr pridal druhú – Útočisko. Poviedky v ňom sú (česť výnimkám) novšie a je to na nich poznať. Tentokrát zbierka obsahuje už aj autorove doslovy k jednotlivým poviedkam, čo hodnotím pozitívne. Ako to už so zbierkami chodí, je to „mišmaš“: niektoré sú krátke (Už to dlhšie nevydržím), niektoré dlhé, niektoré zlé (Jeho sestra), niektoré dobré, niektoré krvavé (Rýchlik č. 666, Nesprávny odraz), niektoré atmosférické, niektoré zdĺhavé (Súboj), niektoré krátke a úderné, jedna vôbec nie je hororová (Prišiel. Odišiel. Zostali mŕtvi.), viaceré sa spoliehajú na záverečnú pointu obsiahnutú v úplne poslednej vete (Expresná zásielka, Ja som to počul) a mnohé sú do veľkej miery erotické, miestami až pornografické (Ťavia noha). Na zbierke je občas poznať, že jej chýbala profesionálna editorská ruka vydavateľstva. Za ďalšie mínusy by som označil nesympatické postavy (väčšina z nich je v lepšom prípade „neviditeľná“), naivný pohľad na policajnú prácu a myslím si že nechcené odtŕhanie čitateľovej pozornosti neželaným smerom (príliš komplikované dôvody, pre ktoré sa hrdina ocitne na istom mieste – prenasledovanie mafiánskymi zabijakmi, ktorí ale následne z deja bez stopy miznú; odchod do divočiny kvôli nevernému manželovi, ktorý však v deji predtým ani potom vôbec nevystupuje). Ale „obecne“ dávam palec skôr hore, než dole. Napriek tomu si myslím, že sa oplatí držať Honzovi prsty a uvidíme, čo z toho/neho raz bude. Mne sa najviac páčilo ústredné Útočisko a Záhrada, ktorá mala sympatické postavy.

1 27.12.2014

Komiksový strach vyšiel koncom roka 2014 pod záštitou českého hororového e-časopisu Howard resp. ako jeho samostatná elektronická príloha, ktorú si môžete zadarmo stiahnuť z netu. Okrem záverečných medailónikov autorov/kresličov a úvodného slova Josefa Blažeka (na tému „horor v českom komikse“) obsahuje samozrejme množstvo hororových komiksov, ktoré kreslili okrem iných Dávid Marcin a Filip Bandurčin, ktorých kresba sa mne osobne veľmi páči. Časopis obsahuje aj spracovanie mojej mikro-poviedky Podzemie, ktorej sa ujal Filip (v minulosti robil už hlavičku k môjmu e-booku Lesy). Časopis ale obsahuje viacero adaptácií mikro-poviedok z antológie 66 + 6 horor v sto slovách (Liborek, Rodinné foto). V časopise si každý nájde to svoje, vrátane fanúšikov klasika Edgara Allana Poea. Štýl každého kresliča je pochopiteľne iný (pozoruhodne „statické“ Živé mŕtvoly). Niektoré príbehy sú odľahčené (Čas kŕmenia), iné smrteľne vážne. Mne sa páčila napríklad Tanečnica a Vôňa strachu.

1 27.12.2014

„Nič nenasvedčovalo tomu, že by na tých miestach niekto stál. A predsa tam bol. Cítil som jeho výzvu. Jeho zlobu namierenú proti mne. Mýlil som sa. Toto nie je ozvena.“ Vydarený horor, bohužiaľ nakoniec nie až taký dobrý, ako vyzeral zo začiatku. Zdalo sa mi, že ak by mal aspoň o 50 strán navyše, bolo by to lepšie. Takto mi to pripadalo príliš skratkovité a „narýchlo“. Detto množstvo náhod a nehôd (ktoré autorka používa k tomu, aby hrdinu dostala tam, kde ho potrebuje mať) je miestami až neúnosné (postupné odpadávanie jednotlivých členov expedície, zničenie vysielačky atď.). Ale atmosféra je pôsobivá, Špicberky sú neuveriteľná zem a povedal by som, že sa ju Paverovej podarilo dosť obstojne „predať“. Prvých asi 80% knihy je po stránke napätia a strachu ozaj dosť nepríjemných, ja som napr. knižku odmietol čítať pred spánkom, večer alebo keď som bol sám doma. Ku koncu to ale začína jemne stagnovať. Oceňujem však (najmä po skúsenostiam so Strachom Jozefa Kariku, ktorý sa Krokmi v temnote inšpiroval), že pôvod zla u Paverovej nie je „všeobecný a prastarý“, ale ide o „obyčajné“, ale o to účinnejšie vysvetlenie. Z ďalších vydarených snežných hororov spomeňme Terror, Ledové peklo, V horách šialenstva alebo Posledná na cestu (poviedka od S. Kinga).

1 16.12.2014

Závidím každému z vás, kto do tejto série ešte len vstupuje. Ak sú aj vaše očakávania našponované vysoko, verte mi: nič neviete. Vynikajúca záležitosť. Tony zaujímavých otázok bez (zatiaľ) odpovedí, univerzum je na jednej strane skvelé (perfektný Zlý kôň a okolité postavy, atmosférická rezervácia Prériová ruža), ale samotná zápletka (tajný agent FBI infiltrovaný do skrz naskrz skorumpovaného prostredia) nie je práve najoriginálnejšia. Prvý diel každopádne šupa za 4*. Krásna, naliehavá a intenzívna kresba. Keď som otváral prvý diel, nič som o tejto sérii nevedel. O pár rokov neskôr ju CREW skompletizovala a môžem s čistým svedomím povedať, že ide nepochybne o jednu z najlepších komiksových amerických sérií. Vôbec. Ale je pekne drsná, takže bacha.

4 10.12.2014

Pre fanúšikov alien-série povinnosť a na jedno prečítanie OK. Ale platí to isté, čo u predchádzajúceho výletu Alana Deana Fostera medzi votrelcov: je to knižka, ktorá vznikla podľa filmu. Čiže nie film vznikol podľa knižky, ale knižka podľa filmu. Občas sa to stáva - hlavne, samozrejme, ak je film komerčne úspešný. Je to proste len ďalší spôsob, ako na ňom zarobiť. Menším plusom oboch knižiek z votreleckého univerza je, že vznikli podľa pôvodných scenárov. Čiže obsahujú viacero scén, ktoré mali byť vo filmoch, ale nakoniec neboli. V prípade knižky Votrelci platí to isté, čo o ich režisérskej verzii Jamesa Camerona - sú tu scény, ktoré sa alebo pre potreby filmu vôbec nenakrútili, alebo nakrútili, ale v poslednej chvíli boli vystrihnuté. Takže sa dočkáte napríklad obľúbenej scény s rotačnými guľometmi, ktorá v oficiálnej filmovej kino-verzii nebola. Nejde o žiadny zázrak, no fanúšikom odporúčam.

01.12.2014

Nie je to prípad knihy, podľa ktorej vznikol film, ale o prípad, kedy bol film taký úspešný, že sa na ňom niektorí ľudia pokúsili zarobiť ako sa dalo a tak vznikla kniha. Čiže v tomto prípade zadaptovali Scottov kultový film. Alan Dean Foster následne to isté urobil s dvojkou, s ďalšou legendou menom Votrelci. Ako oni, aj "jednotka" vznikla nielen podľa filmu, ale zároveň podľa pôvodného scenára. To znamená, že kniha obsahuje scény, ktoré sa do filmu buď nedostali alebo síce boli natočené, ale vystrihnuté. Napr. vo Votrelcoch-knihe ste mohli naraziť na moment, v ktorom mariňáci proti alienom postavili automatické guľomety reagujúce na pohyb, avšak vo filme to nebolo (až v rozšírenej režisérskej verzii, ale to je iný príbeh). No a to isté platí o Votrelcovi. Pre mňa je to len pokus o ďalšie podojenie úspešnej komerčnej kravy. Ale na jedno prečítanie fajn.

1 01.12.2014

V r. 1939 Jaroslav Jestřáb Foglar vydal jeden zo svojich najslávnejších románov, Chatu v Jezerní kotlině. V slovenskom preklade prvý raz vyšla až v r. 1991 vo vydavateľstve Gemini, v češtine sa však dočkala dvanástich reedícií. Pojednáva o dvoch chlapcoch, ktorí sa cez letné prázdniny pravidelne vyberajú do lesa za mestečkom, v ktorom bývajú. V nepoškvrnenej divočine, kam nikto iný nechodí, objavia nádherné prírodné scenérie v čele s jazerom. Pri ňom si následne postavia chatu. Neustále však majú pocit, že ich ktosi zákerne sleduje. Tieto ataky sa stupňujú najmä počas daždivých nocí. Foglar do príbehu okrem poetických opisov prírody a silného chlapčenského priateľstva zakomponoval i drobné prvky hororu. Do podoby (čierno-bieleho) komiksu ho prvý raz spracováva legendárny Marko Čermák v r. 1969, podľa Foglarovho scenára. Zároveň sa jednalo o historicky prvú foglarovku vo forme komiksu. V rokoch 1969 - 1970 vychádzala táto verzia na pokračovanie v časopise Svět v obrazech. Vo farebnej verzii Čermákov komiks vychádza na pokračovanie v magazíne Kometa v r. 1989. K čierno-bielej podobe sa vracia v r. 1990 v zošitovke vydavateľstva Novinář. V r. 1999 vychádza jedno pokračovanie, ktoré pri smutnej príležitosti Foglarovho úmrtia do časopisu Ohníček nakreslil Jiří Filípek. K farebnej Čermákovej verzii sa vrátilo vydavateľstvo Olympia, ktoré komiks vydáva v r. 1999 v knihe Svorní Gambusíni a jiné příběhy spolu s ďalšími komiksami (napr. Modrou roklí od Saudka). Následne znova Olympia komiks Chata v Jezerní kotlině vydáva v samostatnom zošite v r. 2013. V čierno-bielej i farebnej alternatíve vychádza v r. 2022 vo vydavateľstve Václav Vávra a to v značne špecifickej, prúžkovej forme v limitovanom zberateľskom vydaní. V r. 2023 farebná verzia vychádza v tvrdej väzbe v rovnakom vydavateľstve, kde (pod poradovým číslom 14) zapadá do jeho série Klasické komiksy Marko Čermáka. Príbeh je to mierne poplatný dobe, trochu naivný, dosť romantický, odohráva sa v časoch, kedy najväčším problémom pre chlapcov bolo nešportovať a naopak fajčiť, konkurenčná skupina netúžila po ničom viac, než ukradnúť knihu, ktorú jeden z nich písal a obaja chlapci nemajú problém na celé dva mesiace počas letných prázdnin odísť do lesa a nič nenaznačuje tomu, že by aspoň raz za celých 60 dní dali rodine vedieť, že sú v poriadku. Komiksová adaptácia môjho zbožňovaného (možno najzbožňovanejšieho) románu od Foglara dopláca na neskutočnú ukecanosť. Miestami sa mi zdalo, prehnane povedané, že je tam viac textu, než obrázkov. Kresba Marka Čermáka je krásna, ale tiež statická. Problém je v tom, že logicky musí ukázať Jazernú kotlinu, čo bolo doteraz v mojej mysli imaginárne miesto, ktoré som si rád predstavoval. A musím priznať, že hoci to Marko Čermák nakreslil pekne, ja som si kotlinu predstavoval inak (v tomto smere ju vizuálne lepšie vystihol až Pavel Čech svojimi geniálnymi ilustráciami v reedíci knižky v Albatrose v r. 2018). Napriek tomu je Čermákova kresba fajn a vcelku sa jej darí úspešne maskovať Foglarov miestami predsa len prehnane výchovný morálny apel (celková otrava nikotínom, wtf?), občas je to čudne skratkovité (chata je postavená behom jedného okienka) a niektoré dejové zvraty nie sú ukončené (Tarantula). Kniha mi ale pripadala hororovejšia (tajomné návštevy nočného záhadného hosťa).

4 23.11.2014

Karikove staré hororové poviedky, ktoré sa odohrávali v lesoch, ma rozsekali na malé kusy, takže keď sa po troch V tieni mafie a dvoch Na smrť konečne vrátil k hororu, tešil som sa. Výsledok je ľahší podpriemer, alebo lepší priemer, vyberte si. Čiastočne je to radikálna recyklácia a to nielen jeho poviedkovej „lesnej“ tvorby, ale i, čo je horšie, recyklácia postáv. Čiže zase asexuálny hlavný hrdina, zase školská láska a zase tupý svalovec. Každý autor rád používa niektoré stále tie isté veci, ale tu už je to na zamyslenie. Niekto bude tvrdiť, že je tu i recyklácia To, ale keby na to nepoukazoval sám autor, nič také by mi nikdy nenapadlo (toto naozaj nemá s To nič spoločné). Negatívny dojem zanecháva neprepracované univerzum (v jednej chvíli sa zlo prejavuje tisícami detských stôp v snehu, v druhej nie), miešanie piateho cez deviate (Hora mŕtvych! Eskimáci!) a slabý, nepostačujúci, až mierne odfláknutý koniec. Nechýba rozpačitý pohľad na policajnú prácu (jasné, zmiznú tri deti a sektárskym spôsobom je vyzabíjané stádo vysokej a strážcovia zákona to hodia na najbližšieho samovraha, v ktorého dome sa nenašla ani štipka usvedčujúceho materiálu). No a teraz plusy. Do popredia je tlačená skôr hororová zlovestná atmosféra, než vyložene krvavé orgie (hoc sú prítomné aj tie), scény z lesa majú parádnu atmosféru a celé sa to číta svižne, dobre a ľahko.

7 14.11.2014

Nie som rozčarovaný, ale mierne sklamaný áno. Nie je to nič hrozné, ale po onom „šokujúcom románe zo zákulisia tvorby slovenských seriálov“ nebolo v paperbacku pribalenom k časopisu Madam Eva veľa stôp. Čakal som viac šokujúcich zvratov, viac kontroverzií, viac hnusu, viac morálnej brečky. Nakoniec som sa dočkal niečoho, za čo jeho autorku pravdupovediac nemôžem obdivovať ani uznávať, nakoľko sa prezentuje ako osoba, ktorá si to príliš nezaslúži. Samotné „zákulisie“ je podané dosť priemerne, triviálne, banálne a nudne. Mohlo/malo to byť konkrétnejšie, takto som len občas „vypátral“, o kom je práve reč (a na „Zitu na krku“ sa mi to celkom hodí). Občas som si povedal „no teda, to je fakt sila“ alebo „fúha, svine odporné“, ale ako celok to so mnou nič výnimočné neurobilo. Iné evitovky ma bavili sto krát viac (Bez dcéry neodídem, Sama mama, Príliš osobná známosť).

1 14.09.2014

Jedno z najnáročnejších čítaní, aké som kedy absolvoval. Asi miliónstranový a s desiatkami postáv (a zápletiek... a pod-zápletiek) obdarovaný Gróf Monte Christo bol oproti Veľkej tajnej show čerstvo upečená šiška s kávou. Keď som sa Honzovi Vojtíškovi priznal, že som od Clivea Barkera nič nečítal, odporučil mi tento kúsok. A ako vravím, niečo také som snáď nezažil. Je pravda, že to má 600 strán, ale obvykle mi to nerobí problém. No teraz robilo; text bol taký náročný, prepracovaný, plný fantázií a originálnych žánrových a iných postupov (s takým skĺbením hororu a fantasy som sa asi ešte nikdy v živote nestretol), že boli dni, keď som zvládol len jednu dve stránky a aj z toho som bol psychicky vyčerpaný. V podstate až obdivuhodné (veľ)dielo, ktorého predstavivosť nemá hranice.

3 14.09.2014

Priveľa postáv, nesympatický Jaroš, nudné akčné scény a nezáživné rozuzlenie (čo je v detektívke „asi“ malér). Inak ma to ale prekvapivo bavilo (no s hororom to napriek pár náznakom nemá nič spoločné) a relatívne sa teším na dvojku.

4 29.06.2014