LittleAndy přečtené 167

Pavučina snů 2002, Stephen King

Román spočiatku pôsobil veľmi záhadne, čo mu dodalo šarm. Hlavné postavy mali hĺbku a boli dobre predstavené. Bežný pobyt na chate sa pre ne začal meniť na nočnú moru. Autorovi sa podarilo vytvoriť znepokojivých a nechutných záporákov. Bol som však prekvapený, že autor sa rozhodol opäť pre mimozemskú tematiku. A hoci bol úvod pútavý, vysvetlenie situácie bolo dávkované veľmi opatrne a po malých častiach. Viedlo to ku klasickému Kingovskému problému – rozťahanosti deja. Platí to pre celý román. Pokojne by sa dal skrátiť o 200 strán a všetko hlavné by sa stále zachovalo. Napriek tomu bolo zábavné sledovať postup americkej armády, telepatiu a finálnu naháňačku, ktorá sa však tiahla naozaj pridlho. Oceňujem aj vykreslenie vírusu a jeho príznakov, Dudditsa, puto priateľov, či pozíciu mesta Derry v celkovom príbehu. Najväčším negatívom je rozťahanosť a v niektorých prípadoch zbytočné zachádzanie do detailov. Napriek tomu ide o solídny román so silnými postavami, znepokojivými scénami, rozhovormi s prekvapivou hĺbkou i povrchnejšou akciou.... celý text

Mladý Dônč 1998, Peter Pišťanek

Súbor výborných poviedok a noviel, ktoré zachytávajú existenciálne problémy, určité spôsoby života či fungovanie počas bývalého režimu. Najviac ma oslovila práve titulná novela Mladý Dônč, ktorá sa akoby odohrávala kdesi v inom časopriestore, lebo hoci bola jasne zasadená na Slovensku, určité postavy, prvky a okolnosti mystifikovali tento priestor niekedy až na nepoznanie. Nízky intelekt, bezperspektívna manuálna práca vo fabrike, samotný život a ekosystém fabriky, a to málo potešenia z ťažko zarobených peňazí v Meste s veľkým M. Toto všetko spôsobilo, že Mladý Dônč je nielen karikatúrou dedinského človeka, ale aj hlbokou sondou do zmyslu samotnej existencie. Novela Muzika sa zase držala viac pri zemi a ponúkla celkom vierohodný obraz o živote počas bývalého režimu. Bolo zábavné sledovať osudy postáv a komické situácie, do ktorých sa dostávali (Fasinger!). Verím však, že túto novelu ocenia najmä tí, ktorí si týmto obdobím sami prešli. Nechýba ani pointa a ďalšie múdrosti do života zaobalené do štylisticky vyšperkovaného jazyka, ktorý sa číta sám. Mladý Dônč – to je spojenie humoru so životnými pravdami, filozofickými otázkami, ľudskou psychikou, a zároveň historický pohľad do inej, nie tak vzdialenej éry.... celý text

Srdce v Atlantidě 2001, Stephen King

Kniha pozostáva z viacerých noviel a poviedok, no nazvať ju zbierkou nie je úplne šťastné. Všetky diela sú totiž prepojené a niektoré by bez existencie ďalších nefungovali, prípadne iba čiastočne. Prvá novela je zo všetkých najlepšia. Ako je zvykom, King majstrovsky zvláda opis detských postáv, a dej sa navyše odohráva počas (spočiatku) bezstarostného leta v 60. rokoch. Rozbeh bol pomalší, niekedy sa zdalo, že udalosti k ničomu nevedú, no nebol to problém, lebo atmosféra bola vyobrazená bravúrne. Postupom času sa však dej začal zamotávať a ja som dychtivo čakal, čo bude nasledovať. Finále bolo zadosťučinením – vyvrcholenie všetkých emócií. Ďalšie novely a poviedky však už také podarené neboli. Dokonca čím som bol v knihe ďalej, tým horšie to bolo. Druhá novela ma vtiahla aspoň dobrou atmosférou vysokoškolského prostredia a absolútnym prepadnutím psychiky kartám. Potom sa však začal klásť príliš veľký dôraz na vojnu vo Vietname, čo je pre USA veľmi bolestivá spomienka. Myslím však, že u čitateľov z iných krajín táto téma až tak nezarezonuje. Poviedka o „slepom“ Williem bola napínavá a veľmi znepokojivá, no chýbalo jej uspokojivé zakončenie. Ostatné snahy o vyobrazenie posttraumatickej poruchy neboli také presvedčivé, i keď, samozrejme, ide o veľmi vážnu vec. Kniha si však zaslúži pozornosť a štyri hviezdy už len za prvú novelu, hoci ostatné boli výrazne slabšie.... celý text

Hlbina 2023, Jozef Karika

Po predchádzajúcich autorových hororoch som mal Hlad a Smäd po zmene. A tú som dostal v podobe Hlbiny. Zmena to však nebola príliš výrazná, ale zmena je zmena. A v tomto prípade veľmi podarená. Zasadenie do 60. rokov príbehu prospelo nielen dobovou atmosférou, ale aj trilerovou zápletkou mocenských bojov. Horor je teda šikovne zmiešaný s krimi, a to v správnom pomere v prospech hororu. Atmosféra a prostredie boli vykreslené vynikajúco, pocity beznádeje a bezútešnosti ma priam oblápali. Hororové pasáže fungovali, aj vďaka tomu, že boli vhodne dávkované a kombinované so spomínanou líniou trileru. Udalosti príbehu ma držali v napätí a protagonista to ešte umocnil svojimi temnými myšlienkami i minulosťou. Všetko fungovalo a navzájom sa dopĺňalo, okrem záveru knihy, ktorý bol už v mnohých ohľadoch prehnaný a zbytočne dlhý. Vyhrotené situácie nepoľavovali a po určitom čase som voči nim znecitlivel. V kombinácii s filozofickými pasážami (ktorých našťastie nebolo toľko ako obvykle) tak vznikol vlažný záver, ktorý bolo miestami už náročné vnímať. Ani takéto zakončenie však nepokazilo celkový dojem z čítania, lebo všetko pred ním je skutočne na úrovni.... celý text

Sprievodca pre vysoko citlivých ľudí - Ako prežiť šťastnejší a vyrovnanejší život 2019, Judith Orloff

Sprievodca mi ponúkol skvelý náhľad do problematiky vysokej citlivosti a umožnil mi lepšie pochopiť fungovanie takéhoto človeka v rôznych scenároch. Veľa informácií pre mňa nebolo nových, no našli sa aj také, ktoré spojili moje predchádzajúce vedomosti a obohatili ma. Navrhované praktiky a cvičenia však išli mimo mňa. Zdali sa mi príliš banálne a naivné. Neraz som sa nad nimi pousmial či pokrútil hlavou. A pasáže s opisom nadprirodzených schopností autorka snáď ani nemôže myslieť vážne. Tie som miestami preskakoval. Kniha teda poskytuje charakteristiku vysoko citlivých ľudí, ktorí vďaka tomu lepšie dokážu porozumieť samým sebe, no neprináša relevantné riešenia, ako sa s týmto darom (?!) vyrovnať.... celý text

O živote vieš prd! Fejsbúkový denník 2022, Vlasta Hochelová

Ide o celkom banálny príbeh, na prvý pohľad možno až nezaujímavý, no ukrýva v sebe životné pravdy, ktoré sa autorke podarilo trefne vystihnúť. Témy sa týkajú používania technológií, medziľudských vzťahov a spoločnosti ako celku. Román sa odohráva počas pandémie Covidu a poskytuje tak autentické pocity (nielen) jednej postavy počas tohto obdobia. Už v čase čítania románu, nie tak dlho po uvoľnení opatrení, mi niektoré situácie a zákazy z nekonečných vĺn Covidu prišli bizarné a takmer zabudnuté, takže bolo milé i trpké zároveň vrátiť sa k nim. S postupom času bude takéto svedectvo len a len hodnotnejšie. A hoci román obsahuje všetky tieto veci, stále ide „iba“ o obyčajný príbeh (?) postavy, ktorá podáva svoju životnú skúsenosť, a pre svoju naivitu a psychické vyčerpanie zo životnej situácie hľadá ľudskosť a dobrotu na miestach, kde nie je.... celý text

Dievča, ktoré malo rado Toma Gordona 1999, Stephen King

Autor na rozdiel od svojich ostatných románov zvolil netradičný prístup – hneď na začiatku nastolil problém a takmer okamžite ním konfrontoval hlavnú postavu. Hodnotím to pozitívne, lebo zdĺhavý úvod a možno až zbytočné opisy vzťahov a udalostí škodili predchádzajúcim knihám, ktorým potom ostal malý priestor na samotné vyvrcholenie deja. Tu sa išlo hneď na vec. Lenže tá vec spočívala v tom, že sa jedno dievčatko stratí v lese. A to je... všetko. Spočiatku možno pútavé, čitateľ sa zamýšľa, čím všetkým si bude musieť dievčatko prejsť a ako sa z toho celého nakoniec dostane a zotaví, ale deju chýba výraznejšie striedanie tempa. Nič moc sa nedeje, dievčatko putuje ďalej, bojuje s prírodou, samo so sebou, s nedostatkom vody a jedla. A potom aj s niečím ďalším? Oceňujem, že autor zahrnul do na prvý pohľad jednoduchého survival príbehu nadprirodzenú rovinu, i keď len náznakovo. Nepodarilo sa mu ju však dotiahnuť do pútavej podoby. A to by sa dalo povedať o celom príbehu. Mnohé sa opakovalo, niečo bolo nudné a bejzbalové vsuvky otravné. Chápem, že autor je veľkým fanúšikom bejzbalu, no mimo hraníc USA tento šport asi veľký dosah mať nebude, a preto nie je prekvapivé, že mnohí čitatelia len ťažko ocenia prepojenie dievčatka s týmto športom.... celý text

Vrece kostí 2000, Stephen King

Vrece kostí dobre pracuje s postavami a najlepšie funguje práve v medziľudskej rovine. Hororové a nadprirodzené prvky nie sú až tak rozvinuté, hoci atmosféra domu a jazera miestami majú svoje čaro. Negatívom je nepochybne aj rozťahanosť deja. Prvých 300 strán by sa pokojne mohlo skrátiť na polovicu, a dielu by to veľa neubralo. A potom záver sa snaží narýchlo dohnať zameškané, miestami chaotickým a neprehľadným opisom udalostí, v ktorých som strácal nielen sled udalostí, ale aj sústredenie. S výnimkou niekoľkých znepokojivých momentov (komunikácia na pivničných schodoch; boj o život v jazere; osud Sary a jej syna) je Vrece kostí čistým priemerom.... celý text

Vilkovia 2021, Ivan Medeši

Knižka sa skladá z dvoch šialených noviel, ktoré spájajú spoločné témy. Utrpenie pseudointelektuála v slabo platenom zamestnaní, vyzretosť nad všetkými ostatnými, túžba po lepšom živote a antisystémovosť. Najsilnejší aspekt noviel je určite štylistika a vyjadrovacie prostriedky. Autor písal úplne bez zábran – vulgárne, surovo, šokujúco, ale zároveň pokojne, lebo je to napokon realita. V niektorých ohľadoch mi to pripomínalo Bukowského, no vo Vilkoch bol väčší dôraz na individualitu človeka a jeho vnútorné zápasenie so sebou samým. I keď môžu novely na prvý pohľad vyzerať šokujúco, verím, že vystihujú každodennú realitu až smutne veľkého počtu ľudí. Príbeh nie je až taký dôležitý, ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a komunikáciu so sebou samým, zmierenie sa so stavom vecí. Všetko zaobalené do prestrelených až absurdných situácií, ktoré všetky tieto vážne témy komicky odľahčujú.... celý text

Temné léto 2012, Dan Simmons

Temné leto sa na prvý pohľad javí ako napodobenina Kingovho IT. Postupným vývinom deja sa však čoraz viac vzďaľuje, a hoci knihy majú spoločné prieniky, Temné leto je plnohodnotným dielom, ktoré nemožno označiť len za meta román. Autorovi sa podarilo navodiť kvalitnú hororovú atmosféru v malomeste. Rôzne formy strašenia fungovali individuálne i ako celok. Veľkým pozitívom je aj zasadenie deja do 60. rokov. Do hry tak vstúpil jeden z kľúčových faktorov – nostalgia. Tá je spojená s detstvom a nevinnými hrami a dobrodružstvami, na ktoré si každý rád zaspomína. Dôležitosť tejto témy zdôrazňuje aj samotný autor v predslove, ktorý bol na môj vkus trochu natiahnutý. Tiež nerozumiem úplne zbytočnému spoileru. Autor teda pracuje s detstvom, ktoré by malo byť plné hier a bezstarostnosti, no udalosti v mestečku úplne pretransformujú jeho podobu. Z hier sa zrazu stávajú hry o prežitie. Postavy sú vykreslené veľmi dobre. Spočiatku som sa neorientoval v množstve mien, ale postupom času som si presne vedel predstaviť jednotlivých chlapcov. Výhrady mám len k nedostatočnému vysvetleniu pôvodu zla a miestami príliš rozťahanému opisu, ktorý sa zbytočne vliekol. Ako sám autor napísal, v románe sa usiloval o zachytenie toho pocitu, keď sme ako 11-roční vychádzali zo školy v posledný deň pred letnými prázdninami a pred sebou sme mali nekonečné dva mesiace nezabudnuteľných dobrodružstiev. V tomto diele však postavy zažili dobrodružstvá, na ktoré by radšej zabudli.... celý text

Tiché roky 2021, Alena Mornštajnová

Názov Tiché roky vo mne vzbudzuje dojem pokoja, mieru a nečinnosti. A do určitej miery by sa príbehy románu dali takto opísať, lebo v ňom nemajú veľký vplyv dejinné udalosti, hoci sú spomenuté. Za tichými rokmi sa však doslova skrýva bohatý osobný svet mnohých postáv. Každá si prechádza vlastnými problémami a má iné vyhliadky na svet. Autorka s obdivuhodnou citlivosťou a porozumením opisuje cestu životom postáv. Darí sa jej to veľmi dobre, lebo aj obyčajné veci dokáže podať tak, aby boli pútavé. A naopak, náročné témy a situácie vie zaobaliť zase tak, aby boli stráviteľné, hoci stále bolestivé. Kniha Tiché roky je generačný román, ktorý sa zaoberá vzťahmi a prežívaním postáv. Možno by sa dalo povedať, že je o ničom, ale zároveň o všetkom.... celý text

Nepriateľ štátu 2011, Jozef Karika

Po predchádzajúcich dvoch románoch ma Nepriateľ štátu zaskočil, nedá sa však povedať, že príjemne. Autor si veľmi uletel a príbeh sa rozvíjal naozaj šialene. S realitou nemal nič spoločné. Dej románov V tieni mafie boli síce tiež vymyslené, no miestami bolo ľahké uveriť, že to takto naozaj funguje, ba miestami sa čitateľ zamyslel, či to tak skutočne bolo. V tomto románe sa však také niečo ani len nemihne. Všetko je preexponované a dohnané až do absurdných rozmerov. Premisa príbehu je na prvý pohľad pútavá a hodná spracovania, ale chýba jej nejaký hlbší význam či motivácia. Ak som v minulej knihe mal problém so strojenosťou Zubáča a jeho existenciou, ktorá slúžila len na to, aby šokovala, tak Nepriateľ štátu je jeden veľký Zubáč. Autor sa usiluje o vážnosť a napätie, no vo mne sa mu podarilo vyvolať akurát pobavenie. Dokonca ani len postavy nie sú tak vyšperkované ako v predchádzajúcich knihách. Sú opísané skratkovito a celkovo nie sú dôležité pre vývoj deja. Lacný zvrat na záver tiež neprospel. Kniha sa dobre čítala, to áno. Autor vie podávať informácie jasne a zrozumiteľne, no problémom bola obsahová stránka a jej spracovanie. Príliš bombastické (doslova) a šokujúce, no väčšinu času som len krútil hlavou a priblblo sa usmieval.... celý text

V tieni mafie II - Čas dravcov 2011, Jozef Karika

Ide o priame pokračovanie prvej knihy, pokojne mohli byť spojené do jednej. Druhý diel však už na rozdiel od prvého sleduje iba príbeh Michala (zo zrejmých dôvodov). Mafiánske praktiky pokračujú, politika prekvitá, zrady a intrigy sú na dennom poriadku. Osobnostná rovina je tu zastúpená v menšej miere, no stále dostatočne. Bolo pútavé sledovať Michalov úpadok a pokus o pomstu. Trochu mi nesedela dejová línia so Zubáčom. Zdá sa mi nadbytočná, prvoplánová a len pre efekt. Jasné, dobre sa čítala a bola pútavá, no aj tak som sa týchto pocitov nevedel zbaviť. Nechce sa mi veriť, že by niekto na vraždu zavolal práve takéhoto človeka psychopata. Namiesto toho by určite bolo bezpečnejšie aj lacnejšie, keby daného človeka jednoducho odpratali a nenápadne sa ho zbavili overení ľudia v rámci organizácie. Celkovo bol druhý diel slabší ako prvý, ale iba nepatrne. Stále ide o pútavé a záživné čítanie, ktoré v čitateľovi prebudí kritický pohľad na situáciu v spoločnosti.... celý text

V tieni mafie 2010, Jozef Karika

Všetky tri dejové línie boli pútavé a dobre napísané. Nevedel som sa dočkať, ako budú pokračovať. Plusom je aj to, že pokrývajú dlhé časové obdobie. Prirodzene tak vzniká priestor pre veľkú dejovosť. Všetky zložky príbehu boli v rovnováhe a vhodne dávkované, či už išlo o osobné problémy, násilie alebo erotiku. Druhá polovica románu sa už skôr zameriava na samotnú mafiu a politiku, čo však nie je vôbec na škodu. Postavy sú komplexné, niektorým som fandil, inými som vyložene pohŕdal. Nikdy som však nevedel, čo sa bude diať ďalej, a to ma mimoriadne zaujímalo. Dielo je hodnotné aj z pohľadu vykreslenia doby, hoci o historickej presnosti nemožno hovoriť. Pútavé, čítavé (hoci drsné), plné zvratov, násilia, no i filozofie a psychológie, ktorá je zastúpená hneď v dvoch rovinách: v celospoločenskej (ako funguje mafia a ako koexistuje so zákonným svetom) a osobnej (aký vplyv má účasť na takýchto praktikách na jednotlivca).... celý text

Spolčení hlupců 1995, John Kennedy Toole

Román ponúka veľké množstvo bizarných postáv a ešte viac bizarných situácií. Nad niektorými scénami som sa pousmial, no väčšinou ma nechávali chladným. Moja najväčšia výčitka je rozťahanosť deja. Chýbala mu dynamika a ťah na bránu. Zároveň je potrebné mať aspoň čiastočný prehľad o dobových spoločenských udalostiach, aby bolo možné oceniť niektoré scény. Myslím si, že mne osobne však najviac uškodil český preklad, ktorý sa vzhľadom na írečitosť jazyka originálu snažil preniesť toto špecifikum do domácej kultúry. Vznikol tak príliš naturalizovaný preklad, kvôli ktorému som nemal pocit, že sa dej odohráva v USA, ale v nejakej neznámej krajine, ktorej vôbec nerozumiem (určite však dopomohla aj absurdnosť deja). Prispelo to k neprehľadnosti a rozťahanosti deja, čo u mňa v konečnom dôsledku vyvolalo nudu. Niektoré scény a postavy sa mi vryli do pamäti, ale vo všeobecnosti som si čítanie diela neužil.... celý text

Cesta 2010, Cormac McCarthy

Román som prečítal už keď vyšiel prvýkrát v slovenčine, a to som nemohol mať ani 12 rokov. Zasiahol ma vtedy a zasiahol ma aj teraz. Na väčšinu scén som roky nepomyslel a keď som Cestu čítal teraz, automaticky mi nabiehali a čakal som, kedy sa objaví zase niečo, na čo si spomínam, napr. na pitie Coca-Coly, stret so starcom či nie tak úplne prázdna pivnica. To svedčí o sile tohto diela. Oceňujem aj minimalistický štýl v písaní, ktorý má presah do tematickej oblasti. Málo slov vyjadruje prázdnotu (materiálnu i duchovnú) zobrazovaného postapokalyptického sveta. Veď napokon, ani len hlavné postavy nemajú mená. Témy sú umocnené prostredníctvom týchto postáv, ktoré cez svoj psychologický filter prijímajú stav sveta a musia v ňom prežiť fyzicky i psychicky. Minimalizmus v počte použitých slov mi prekážal iba v momentoch, keď sa dej hýbal príliš rýchlo. V jednej chvíli rozprávač hovoril o jednej veci a vzápätí už zase o niečom inom. A všetko to boli dôležité veci hodné zamyslenia, takže niekedy bolo potrebné čítať naozaj pomaly, aby som nepreskočil dôležité body. Okrem toho by sa dalo románu vyčítať, že vôbec neobjasňuje príčiny a okolnosti zániku civilizácie, a taktiež dosť vágny koniec. V kontexte diela však tieto veci nie sú dôležité, lebo predsa nejde o cieľ, ale o tú cestu.... celý text

Strážci zákona 1998, Richard Bachman (p)

Román je slabý ako samostatné dielo, ale jeho existenciu neospravedlňuje ani kniha Beznádej, na ktorej zvláštnymi spôsobmi parazituje a rozširuje ju. Príbeh ma spočiatku zaujal, potešila aj mapka ulice na začiatku knihy. Dej sa však veľmi rýchlo ubral nesprávnym smerom. Postavy mali síce rovnaké mená ako v Beznádeji, ale niektoré sa správali úplne inak. Okrem toho ich bolo príliš veľa, lebo sa pridali aj ďalšie. Po celý čas som sa strácal v dlhom zozname mien a s dejom to nebolo omnoho lepšie. Ten bol rozťahaný, nudný a nezáživný. Žiadna udalosť sa ma citovo nedotkla. Katastrofálne boli aj pasáže s denníkom od Audrey. Tie boli v knihe uvedené ťažko čitateľným a malým písmom. Zachraňovala to iba obsahová náplň, ktorá bola trošku zaujímavejšia, ako dianie na ulici. A práve za to aspoň tá jedna hviezda. Zatiaľ najslabšia kniha od Stephena Kinga, akú som čítal. I keď, technicky ju napísal Richard Bachman. A som rád, že spolu s ňou odišiel...... celý text

Beznaděj 2019, Stephen King

Beznádej je vzácnym prípadom, keď Kingove postavy až tak nezaujmú a nezapíšu sa čitateľovi (aspoň mne) do pamäti. Ich nevýraznosť a nedostatok psychologickej hĺbky sú určite spôsobené aj takmer prvoplánovým využívaním dobra a zla. Všetko je vopred dané, a postavy sa tak v podstate ani samé nerozhodujú a dokonca o tom vedia. Negatívne hodnotím aj úvod románu, keď sa podobná situácia zopakovala trikrát, vždy podrobne opísaná od začiatku do konca, len s inými postavami a za trochu iných okolností. Áno, táto situácia bola vyobrazená dobre a pútavo, no tretí raz už som bol unavený. Záver románu bol taktiež nevýrazný a pre všadeprítomnú osudovosť ani nepôsobil dôležito. Jadro románu je však kvalitné. Atmosféra v mestečku Beznádej je skutočne... beznádejná. Odohráva sa v ňom slasher, ale nemám pocit, že s ubúdajúcimi postavami narastalo napätie. Práve naopak, napätie bolo najväčšie, keď boli postavy uväznené, a postupne klesalo, keď sa dozvedali čoraz viac o svojej súčasnej situácii. V románe sa odohralo niekoľko pamätných momentov, no ako celok je to skôr priemerná záležitosť.... celý text

Hollywood 1992, Charles Bukowski

Na rozdiel od predchádzajúcich autorových románov je Hollywood trochu pokojnejší. Stojí za tým autorov vyšší vek, dlhodobá partnerka a snaha o verné zachytenie celého procesu tvorby filmu. Takýto nadhľad románu prospel, lebo čitateľ tak mal možnosť spoznať autora z trochu iného uhla. Ale zase nemožno povedať, že by išlo o niečo diametrálne odlišné od predchádzajúcej tvorby, a to je dobre. Stále tu alkohol tečie potokom, márnivosť je všadeprítomná, ale nechýba ani humor. Ide v podstate o autorove spomienky na určité obdobie, ktorého výsledkom je skutočný film Barfly, čiže román poskytuje k tomuto filmu zákulisné informácie. Najhodnotnejšími aspektmi diela sú nepochybne autorova priamočiarosť, filozofia a štýl. Autor sa neusiluje o vytvorenie niečoho majestátneho či bombastického, je si vedomý svojej pozície a zaujíma ju s pokorou. Niektoré scény ma mimoriadne pobavili, napr. vyjednávanie o autorských právach pomocou elektrickej pílky či príhody z geta. A to všetko bolo doplnené rôznymi múdrosťami na miestach, kde by to čitateľ nečakal. Autor ich tam zašil len tak mimochodom a nepozornejšiemu oku by poľahky mohli ujsť.... celý text

Zelená míle 2001, Stephen King

Pre mňa jeden z najlepších románov od autora. Rozoberá množstvo tém, od banálnych až po existenciálne otázky. A všetko je to šikovne naservírované vďaka krásnemu príbehu, ktorý je vďaka retrospektíve ďalej členený na vnútornú a rámcovú časť. Vykreslenie postáv je autorova silná stránka, čo sa v Zelenej míli prejavilo mimoriadne. John Coffey (nepíše sa ako ten nápoj) je obzvlášť výnimočná postava, na ktorú len tak nezabudnem. Jednak pre to, aký bol po osobnostnej stránke, ale najmä pre svoje spojenie s vyššou silou. Ako čitateľ som mohol iba dumať, kto v skutočnosti táto postava bola a prečo dokázala, čo dokázala. Treba spomenúť aj ďalšie pozoruhodné postavy, či už z radu väzňov (Delacroix a pán Jingles, Wharton) alebo dozorcov (Surovec, Percy). V závere som nemohol ďalej čítať, lebo som cez slzy nevidel na písmená. Nosím v sebe kúsok Johna Coffeyho a želal by som si, aby to o sebe mohol povedať každý človek. Zdravie, vzťahy, láska, väzenská problematika, trest smrti, morálne otázky, vyššia sila, život, smrť... to všetko je tu rozpracované ani nie na 350 stranách a funguje to dokonale.... celý text