uminaa
komentáře u knih
Divá Bára
Božena Němcová
Tak nádherná kniha - nie len jazykom, ktorým bola napísaná (rozhodne to pridalo v mojich očiach knihe na kráse), ale aj samotným príbehom. Báru som si zamilovala okamžite a od samého začiatku som jej priala len šťastie a lásku. ♥♥♥
Žabiatko
Ľudmila Podjavorinská
Ďalšia milovaná kniha môjho detstva a preto ani nové vydanie nechýba v rodinnej knižnici. Je krásne si to znovu čítavať :)
O malej Aničke
Lasse Sandberg
Toto bola moja úplne prvá knižka, ktorú som si ako nový člen obecnej knižnice požičala. Učarovala mi a tak som sa ju po rokoch rozhodla kúpiť svojej dcérke k narodeninám. A kúzlo prešlo na ďalšiu generáciu :)
Klauni v sukních
Robert Rohál
Keď som si hľadala knihu venovanú českej osobnosti do ČV, natrafila som na túto.
Každej z týchto dám patrí môj obrovský obdiv a svet môže Čechám len závidieť.
Všetky vedeli (a vedia) stvárniť svoje herecké role tak bravúrne, že im to jednoducho veríte. Sú dôkazom toho, že je nepodstatné, či hráte malú alebo veľkú rolu, ale či si vás ľudia zapamätajú vďaka emóciám, ktoré v nich svojim hraním vyvoláte.
Som nesmierne rada, že som si touto knihou pripomenula pôsobivú filmografiu a krátky životopis každej z dám.
A na margo názvu knihy už len dodám, že slzy radosti a dojatia sú rozhodne cennejšie než slzy smútku.
Zakázané noci
Liv Morris
Nejedná sa o žiadne veľdielo, ale musím priznať, že kniha účel splnila. Ľahko a plynulo čitateľný, nenáročný , možno trošku neoriginálny, ale peknučký príbeh so sympatickými postavami, ktorý ma pobavil a príjemne vyplnil voľný čas medzi veľkonočnými prípravami.
Celkom by ma potešili aj iné knihy od autorky, napríklad pokračovanie o Maggie a Lucasovi. A možno by nebolo na škodu aj venovať viac priestoru Tessinmu bratovi Milesovi. V tých pár momentoch, kde bol zmieňovaný vyzeral ako zaujímavá postava :)
Její třešničky
Penelope Bloom
Taká zvláštna, rýchlo a ľahko čitateľná trapi-komédia. Hlavné postavy mi prišli reálnejšie práve kvôli tomu, že boli také nedokonalé a zvláštne. Miestami som mala pocit, že autorka do knihy zaradila aj nejaký rodinný interný humor, ktorý som celkom nepochopila. Nebolo takých miest síce veľa, ale občas mi to dosť narušilo dobrý dojem z knihy. Celkom sa mi páčilo aj stretnutie s Natashou a Bruceom. A rozhodne musím spomenúť babičku - tá bola úžasná. Škoda, že mala tak málo priestoru.
Spolek přátel krásné literatury a bramborových koláčů
Mary Ann Shaffer
Túto knihu som si vybrala nie veľmi úctivým spôsobom - so zavretými očami a náhodným zastavením kurzora myši v rebríčku 50 kníh v jednej z tém ČV. Bez toho, aby som čokoľvek o knihe vedela, som sa pustila do čítania. Musím podotknúť, že je dosť možné, že by som si knihu nevybrala, keby som si prečítala anotáciu a zistila, že sa kniha týka obdobia krátko po druhej svetovej vojne, pretože vojenskú tému (obzvlášť druhú svetovú vojnu) neznášam veľmi dobre a viac-menej sa jej oblúkom vyhýbam.
Našťastie som dala na náhodu a bola to láska - hneď po prvom liste! Zaujala ma štylizácia listov, humor, a vlastne spôsob, akým je napísaná celá kniha - listy, telegramy, kábelogramy, zápisy z denníka, odkazy. Ako keby som našla korešpondenciu po babičke schovanú na povale v drevenej truhlici so starým oblečením, knihami, hrebeňom s polámanými zubami a prasknutým zrkadielkom. A práve ten pocit a zvolená forma dodali príbehu v mojich očiach na reálnosti.
Postavy v knihe ma úplne odrovnali. K jednotlivým povahám som si poľahky vedela prideliť tváre ľudí z môjho okolia. A aj na základe toho som sa s radosťou a vďakou stala ďalším členom SPKLaZK.
Razom som sa ocitla na ostrove Guernsey v roku 1946, a všetko zdieľala s Juliet hľadajúcou svoje šťastie, osamelým a introvertným Dawseym, veľmi originálnou Isolou voňajúcou po bylinkách, rozkošnou a energickou Kit, rozumnou Améliou, nádejným hercom Bookerom, milujúcim Ebenom, šikovným Elim, preživšou Remy... a všetkými ostatnými, ktorých už vypisovať nebudem, pretože ku každému by som mohla napísať pokojne celú stranu - dostali sa mi pod kožu.
Prežívala som s nimi chvíle súnaležitosti a úsmevné zážitky priateľov. S nádejou som očakávala návrat Elizabeth a neskôr pocítila stratu, keď sa na ostrov dostal list od Remy. Vytáčal ma Mark, a naopak som veľmi priala Juliet a Dawseymu lásku. A nebolo možné nemilovať svojráznu Isolu!
Dosť intenzívne som vnímala pocit hnevu a zmaru, keď prišlo na útržky spomienok z vojny, hoci ich nebolo veľa, v mojom prípade je aj málo až príliš. Z tej krutosti mi behal mráz po chrbte a tisli sa mi slzy do očí. Čoho všetkého boli ľudia schopní a naopak, čoho sa človek musel dopustiť, čo musel opustiť, aby prežil a do akej miery musel zaprieť sám seba? Aké to je potom, keď utíchnu zbrane? Ekonomika sa po čase rozbehne, príroda sa z časti zregeneruje, fyzické zranenia sa zahoja... Ale čo tie emocionálne rany, ktoré sa netýkajú iba preživších? Vojna skončí, ale následky pretrvávajú omnoho dlhšie. Tie sa, bohužiaľ, aj „dedia“. Deti vyrastajú bez rodičov, rodičia žijú bez detí, bratia bez sestier, vnuci bez starých rodičov atď. Čo všetko mohli dosiahnuť? Čo všetko mohli spolu zažiť? Je najväčšou tragédiou ľudstva to, že zabúdame či to, že si pamätáme? Ale to už odbočujem.
Knihu vnímam skôr ako Elizabethin príbeh, než Julietin alebo príbeh o obyvateľoch ostrova. Jednoznačne ona bola tou, čo ich všetkých spájala a bola súčasťou každého jedného z nich.
K tejto knihe sa rozhodne vrátim, pretože je úžasná od začiatku až do konca! Z celého srdca odporúčam, ide rozhodne o originálne dielo a kto chce, tak sa nad ním aj zamyslí.
Růže
Tiffany Reisz
Tak musím priznať, že táto kniha sa mi páčila viac než predchádzajúca. Bola síce trošku bizarná, ale rozhodne menej než predchádzajúca a dokonca mám podozrenie, že tu bolo podstatne viac deja, humoru a aj nejaká tá zápletka. Som zvedavá na ďalší diel :)
Oko za oko
James Patterson
Zo začiatku som mala veľký problém začítať sa. Stále som si hovorila, ako môže byť policajtka tak... (zvyšok vety nechám radšej nedopovedaný).
Behom dvoch týždňov som čítanie tejto knihy odložila asi tisíckrát. Ale potom som si povedala, že jednanie dotyčnej musí mať nejaký dôvod - teda okrem toho, že ide o knihu a keby hneď všetko vyklopila na začiatku, tak o čom by bolo ďalších „milión“ kapitol knihy, no nie?!
Po prekonaní prvých záchvevov averzie voči hlavnej hrdinke sa nebojím priznať, že som knihu (až na prvých tridsať kapitol) zhltla za pár hodín. A rozhodne táto kniha mala pre mňa dosť silný „fíha“ efekt a myslím, že po nejakej dobe sa k autorom a ich príbehom rada vrátim.
Zvieracia farma
George Orwell (p)
Moja prvá myšlienka hneď po dočítaní knihy bola „aké ľudské“. Majstrovské dielo o tom, aká je tenučká hranica medzi utópiou a antiutópiou, animalizmom (teda zdanlivou rovnosťou) a autokraciou.
Nemyslím si, že kniha pojednáva len o komunizme, ale o histórii ľudstva samotnom. Aj tu platí pravda odveká, že história sa opakuje už od samého počiatku len v iných farbách – červená, modrá, zelená, pruhovaná...
Neuveriteľne vystihnutie typov osobností v zvieratách od vyhosteného Snehuliaka, emigrantku Moly, cez naivného Boxera, mlčanlivého Benjamína, manipulátora a mystifikátora Napoleona, zaslepeného Kvičiaka, havrana Mojžiš s jeho Lízankovou vysočinou, ovcami s vymytým mozgom, až po poslednú štrajkujúcu sliepku, či hus.
Prasa sa vždy stane „človekom“, keď mu zachutí moc a dostane sa ku korytu, a mystifikácia je preňho len ďalším prostriedkom ako ohýbať pravdu.
Mňa mrazí z toho, že nech sa to opakuje, koľkokrát len chce, ľudia sa nikdy nepoučia :(
„Neberte vlastného brata na smrť!“
„... hlad, lopota a sklamania sú nemenné zákony života.“
„Každé zviera na farme ju poznalo, ale nikto by sa neodvážil zaspievať ju nahlas.“
„Záujmy prasiat a ľudí nikdy neboli a nemali by byť v rozpore.“
„Vy sa musíte naťahovať s menejcennými zvieratami a my s nižšími triedami.“
„Zvieratá vonku hľadeli z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa však už rozoznať, kto je kto.“
Lolita
Vladimir Nabokov
Aj keď som sa snažila odosobniť a pozerať na to ako na umelecké dielo a upriamiť pozornosť na bohatú slovnú zásobu autora, nebola som schopná prejsť za 12. kapitolu prvej časti. Takže po týždni trápenia odkladám túto knihu a nemyslím si, že ešte niekedy po nej siahnem. Možno ma budú niektorí považovať za literárneho hulváta, ale toto je hranica za ktorú jednoducho nepôjdem.
Pýcha a předsudek
Jane Austen
Nadčasový román od talentovanej spisovateľky. Dielo samotné alebo postavy asi ani nemusím komentovať, keďže ho už čítali, videli alebo počuli mnohí v rôznych spracovaniach, a nie len od samotnej Jane Austenovej.
Mojou úplne najobľúbenejšou postavou je rozhodne pán Bennet. On si aj napriek svojím chybám a extravagantnosti (podľa svojich súčasníkov) získal obdiv a malý kúsok môjho dievčenského srdca (nič freudovské v tom nehľadajte).
Milenec z temnot
J. R. Ward (p)
Musím priznať, že fantasy romance nie sú zrovna môj hrnček kávy :), ale z tejto knihy som bola milo prekvapená. Síce som zo začiatku mala trošku problém sa začítať, druhú polovicu som prečítala na jeden nádych a vôbec nevylučujem, že si po menšej prestávke dám celú sériu :)
Sen noci svatojánské
William Shakespeare
Kto by už nepoznal (či si to uvedomuje alebo nie) túto slávnu komédiu?! Prešla už toľkými spracovaniami - divadelnými, opernými, filmovými, knižnými, že je ťažké to len tak zrátať. Vždy ma vie pobaviť a viem si tento námet užiť v každej podobe.
Trošku citácií, podľa ktorých ani nemusím vypovedať, ktorá postava mi najviac v tejto komédii učarovala, či to bolo v slovenskom a či českom jazyku, vo filme, knihe a či v divadelnej hre.
"Uvidíme smiešnu scénu:
Kam sa len tí ľudia ženú!"
"Ak sme vás snáď pobúrili,
myslite si, moji milí,
že vás v spánku navštívili
škriatkovia a lesné víly.
Nad vami sa vznášal tieň:
Všetko bol to iba sen.
Čo v hre nezdalo sa súce,
napravíme nabudúce.
Chceme vašu priazeň získať:
kiež nás nikto nevypíska.
Akože sa volám Puk,
nepustím hru z vlastných rúk,
kým v nej riadok po riadku
nedáme do poriadku.
Dobrú noc vám, páni, panie:
nešetrite svoje dlane!"
A ešte si neodpustím citáciu z divadelného predstavenia pre panstvo - Múr v podaní kotliara Pyskoňa :)
"Tým skončila sa moja veľká rola.
Múr môže odísť, vypadol už z kola."
Citáty sú zo zbierky Komédie, sonety, ktorú do slovenského jazyka preložili Ján Boor, Jozef Kot (preložil Sen noci májovej) a Anna Sedláčková v roku 1989.
Hotýlek
Alena Mornštajnová
Zaujímavý príbeh života jedného človeka a jeho blízkych odohrávajúci sa na pozadí dejín prerozprávaný "len tak mimochodom".
Malý princ
Antoine de Saint-Exupéry
Jedna z najkrajších kníh sveta. Malá veľkosťou a obrovská myšlienkou.
Mlčící pacientka
Alex Michaelides
Kniha sa mi jednoducho páčila. Dej bol zaujímavý, napínavý, čítal sa veľmi rýchlo a plynulo. Koniec bol pre mňa prekvapením, pretože sa úplne nezhodoval ani s jedným z mojich piatich variantov rozuzlenia, ktoré som si vymyslela ja. Takže som spokojná :)
Moje nejoblíbenější jednorázovka
Christina Lauren
Ako prvé na knihe ma zaujala profesia hlavnej hrdinky a chvíľu som dúfala, že autorky do tejto oblasti zabŕdnu viac, ale asi by to potom bola zbytočne zdĺhavé.
Možno som zo začiatku mala trošku problém sa začítať, ale prešlo ma to po prvej intímnej chvíľke medzi Reidom a Mel.
Bola som aj dosť prekvapená, že autorky zvolili obrátené povahy (aspoň mne to tak prišlo) - Reid mi prišiel tou svojou otvorenosťou, úprimnosťou a emóciami viac žensky, a naopak Melinda svojou citovou zdržanlivosťou a popieraním skôr chlapsky. Vo veľkej väčšine kníh som zvyknutá, že je to skôr naopak - muž emócie a svoje myšlienky drží pekne skrátka a žena má srdce na dlani. Trošku stereotypné, ale je to tak.
Melinde som veľmi fandila pri jej prerode z uzavretej osobnosti na zdieľajúcu a otvorenú priateľku, sestru a dcéru. Jej správy, ktoré boli adresované Reidovi, či priamo od nej alebo od Cat ma vedeli dojať, ale aj rozosmiať.
Tiež sa mi páčili zvyšní členovia tohto okruhu priateľov a trošku ma mrzí, že sa nejedná o sériu kníh, kde by sa autorky venovali samostatne aj Chrisovi, Alexovi a Edovi.
Trošku ma zamrzel "odfláknutý" koniec, kde autorky knihu ukončili na môj vkus až príliš stroho a rýchlo, za čo je moje hodnotenie o hviezdičku nižšie.
Celkový dojem z knihy je výborný. Dostala som v nej celú škálu emócií, čo milujem. Jednoducho dobrý štart do roku 2021 :)
Boháč z Park Avenue
Vi Keeland
No teda, to bola zas jazda. Najskôr som si myslela, že sa to bude vliecť, potom sa dostavilo zrýchlenie z 0 na 1000 za sekundu a nakoniec prišiel zvrat, ktorý ma totálne dostal. Veľmi som si obľúbila Hailey a Huyeiho :)
Aj keď mám dosť výhrad, čo sa mi pri týchto autorkách nestáva, celkovo som bola s príbehom spokojná.
Nepřátelé a milenci
Simona Ahrnstedt
Táto kniha ma bavila. Bolo v nej všetko, čo mám na knihách rada - napätie, tajomstvá, láska, priateľstvo, silné ženy, milujúci muži, vyvíjajúce sa postavy... Bol to príjemne strávený čas s knihou :)
Jediné, čo ľutujem, že som si ju nenechala na leto.