freejazz
komentáře u knih
Prolomení hradeb
Petr Hampl
knížka jako katalyzátor - okamžitě odhalí smýšlení čtenáře.
je zajímavé, že největší potíže se čtením takovéto knížky mají ti, co nejvíc hučí po svobodě, toleranci, „jiném“ myšlení. a pobavilo mě, že si někteří čtenáři z celé knihy pamatují akorát poslední poznámku pod čarou.
prostě přemýšlení bolí. médii předžvýkaný a natrávený hamburger supertolerantní společnosti, která ovšem například nesnáší zvonění kostelních zvonů a proto musely zmlknout, nabídnutí přednosti a podržení dveří při vstupu do místnosti klasifikuje jako harašení a spocený chlap je nehodná bytost na úrovni Tolkienova Miláška je zjevně pro milovníky „krásného nového světa“ přijatelnější, než trochu bolesti při uvědomování si sama sebe. dnešní ufňukaná ubečená (de)generace, neschopná přežít bez mama hotelu a lebedící si v průzračných meditacích, vytvořených v powerpointu je dokonalou zárukou toho, že Hamplovy chmurné vize dojdou naplnění.
I když se úplně nestotožňuji s autorovým pohledem na svět, v mnohém mu dávám za pravdu. ovšem úplně nejhorší, co vidíme v přímém přenosu, je to, jak se ta naše elita mění na jelita. dovolím si tvrdit, že k vyhubení evropské civilizace vůbec není potřeba islámské agrese, zvládneme to sami.
Harry Potter a Kámen mudrců
J. K. Rowling (p)
začal som túto knihu kedysi čítať skôr ako zvedavec, či je vhodné dať ju do rúk deťom:)
je.
je to viac ako vhodné, je to nevyhnutné. každý smartfón vyrazený z ruky touto knihou sa počíta. svet tuposti a konzumu musí ustúpiť svetu fantázie, dobrodružstiev, imaginácie a najmä naozaj silných emócií. to všetko Harry Potter ponúka.
Rowlingovej patrí veľká vďaka za to, že ku knihám pritiahla ďalšiu generáciu čitateľov. tak ako to kedysi dokázal Jules Verne, tak ako to dokázal Alfred Hitchcock so svojimi 3 pátračmi a mnoho ďalších géniov.
Sapiens: Úchvatný i úděsný příběh lidstva
Yuval Noah Harari
„Může být něco nebezpečnějšího než nespokojení a nezodpovědní bohové, kteří nevědí, co chtějí?“
hodně divné čtení na tuto dobu. v mnohém jsou Harariho úvahy inspirativní, překvapující pohled na svět a historii nenechají čtenáře na pokoji. není to žádná selanka, protože myšlenky v knize vyvolávají řadu otázek, na které není snadné odpovědět.
protože jsem využil výhodné nabídky a koupil celou sadu za cenu 1 a půl knihy, rozhodně se v nejbližší době pustím do dalšího dílu.
a úplně odjinud – byl jsem zvědav, co říká Harari na současnou situaci. přece filosof s takovým záběrem musí mít vyhraněný postoj k zásadním momentům. a byl jsem nemile překvapen, když jsem se dočetl, že autor souhlasil s vydáním cenzurovaného textu v Rusku. nejspíš zásady nebudou jeho silnou stránkou... takže co – číst, nebo nechat ležet?
Petr a Lucie
Romain Rolland
díky čtenářské výzvě, eknize zdarma a zkoušení nové appky (ReadEra – doporučuji!) jsem se po dlouhé době opět začetl v krásném smutném dílku RR. i když jsem to poprvé četl před více než 40 lety, čas této novelce v ničem neubírá, je stále stejně silná a dojemná. kam se derou dnešní producenti spotřebních tiskovin...
Do tmy
Anna Bolavá (p)
fajn čítanie.
a keď sa na to nepozerám prvoplánovo cez príbeh zberačky liečivých bylín, vyzerá to ako ako krivé zrkadlo, nastavené každému čitateľovi - žijeme si vo svojich izolovaných svetoch, odtrhnutí od reality, ktorú vnímame svojím pokriveným pohľadom. každý z nás je inak chorý, ale niečo si so sebou nesie. a tak, ako je hrdinka tejto knihy nebezpečná sama sebe, tak sme nebezpeční sami sebe aj my, len sa tvárime, že nie:)
Príbeh včiel
Maja Lunde
keď sme sa naposledy pozerali s včelárom do nášho úľa, mali sme len tri rámiky akotak zaplnené, zvyšok prázdny. nadstavec o včelách ani nechyroval. pritom záhrada plná kvetov, levandule začínali svoj mesačný balet farieb a vôní, v bylinkovej záhrade na výber od tymiánu cez materinu dúšku, nechtík, divozel, kapucínku, yzop, dokonca ešte dokvital aj rozmarín, santolina, echinacea, medovka, mäta, divozel, nádherne sa rozbiehala budleja, tráva plná hlávok ďateliny a kam som sa pozrel, všade ľubovník, otvárali sa veľké slnečnice, cínie, ostrôžky, druhá várka orlíčkov... jednoducho človek by si povedal, že tie včely musia byť objedené a nevládzu vláčiť do úľa vedrá nektáru a peľu.
a nič.
a potom som sa dočítal, že to môže byť spôsobené aj charakterom leta - je sucho alebo daždivo. kvety síce kvitnú, ale nemajú nektár, sú suché. a tak sú včely vlastne podvyživené. (čo im ale nebránilo, aby na mňa vystrčili svoje žihadlá a položili život pri ochrane úľa. jedno som dostal do čela, druhé do chrbta ruky. a opuchol som, až som bol smiešny, nejako sa u mňa rozvinula alergia na včelí jed. asi vekom.)
prečo taký dlhý úvod?
ide opäť o knihu, ktorá sa viezla na módnej vlne a pchali ju do každej relácie. v ničom to nepomohlo normálnemu premýšľaniu o stave planéty. a v ničom to nepomohlo ani knihe, lebo ľudia ju hltali ako módnu a trendy záležitosť. pritom tá kniha vôbec nie je zlá, je priam výborná.
jej takmer spomalený dej dáva čitateľovi možnosť zamyslieť sa. a nielen nad stavom včiel. tri príbehy akoby z troch iných planét, pritom živé a uveriteľné (až na detaily - aby otec nevidel, že jeho syn si prechlastáva ledva začatý život sa mi videlo dosť nepravdepodobné). navyše tu chýbal akýkoľvek hysterický apel na ochranu a záchranu sveta a civilizácie. na to, že sa deje niečo nie celkom dobré, dokonca ohrozujúce i keď takmer nebadateľné, musí prísť každý sám.
aj keď údajne v celosvetovom meradle tvoria včely iba 9 % opeľovačov (bez záruky, neviem, či si to dobre pamätám), ich strata by bola pre planétu katastrofou. vypadol by totiž celý jeden článok ekosystému. že sa v knihe časť deja odohráva v Číne je dobré. možno si niekto spomenie na neľútostné ťaženie súdruha Mao Ce Tunga proti vrabcom, ktoré vraj oberali poľnohospodárov o úrodu. pretože to Číňania vtedy zobrali pevne do ruky, dokázali vyhubiť dve miliardy vrabcov a vlastne všetkých malých spevavcov. dva roky na to zomrelo v strašidelnom hladomore 40 miliónov Číňanov - úrodu im zožral hmyz, ktorý bol predtým potravou vrabcov... potom začali vrabce dovážať...
takže keď teraz vidím nadšených Izraelcov, ktorí opeľujú ovocné sady s pomocou traktorov, je mi mierne mdlo. človek je skutočne nepoučiteľný.
príbeh včiel sa končí akoby šťastne, mne však zostala pachuť na jazyku. nielenže nie sme schopní poučiť sa na vlastných chybách, ešte aj regeneračnú schopnosť prírody sa snažíme využiť v prospech svojej ideológie.
Klapzubova jedenáctka
Eduard Bass (p)
fotbal jsem nikdy neměl v lásce. a teď, co se v něm točí hlavně prachy, prachy a jenom prachy mi něříká už vůbec nic.
ovšem toto parádní dílko Eduarda Basse je tak skvělé, že ho rád beru do ruky i po letech. samozřejmě, se skvělými ilustracemi josefa Čapka.
a až potom mi dochází, o co jsme přišli, jak krásná literatura a nádherné ilustrace ke knížkám se u nás tvořily, jak skvělí autoři tady byli...
doporučuji především pro čtenáře, kteří nemají rádi fotbal. tato knížka, podobně jako Muži v Offsidu jsou z jiného těsta a leccos se z nich dá pochopit.
Staré odrůdy
Ewald Arenz
krásný příběh o hledání sebe sama. voní lidstvím a kdo jej čte zaujatě, bude odměněn.
už se těším na jaro v zahradě, na všechny ty vůně, barvy a chutě života!
Plachetnice na vinětách
Jiří Hájíček
pohodovka, aká sa dá očakávať od Hájíčka. má jedinú vadu – čítal by som ďalej, ale kniha už skončila:)
kniha je dôkazom, že človek má šancu hľadať sám seba a klásť si príjemné i menej príjemné otázky v každom veku, v každom okamihu a na každom mieste. a len od jeho vnímavosti záleží, aké budú odpovede.
potešilo ma prostredie - Budějice, Krumlov, jihočeská ves, v pozadí Praha. reálie, s ktorými sa v súčasnej spisbe stretávam málokedy (preto dosť zásadne vyberám, čo budem čítať).
Jiří Hájíček patrí pre mňa do TOP rebríčka súčasných českých spisovateľov, spolu napríklad so Zdeňkom Zapletalom, Antonínom Bajajom alebo Vladimírom Körnerom. ale mohol by som k nim pridať ďalších 20 mien a aj tak by to nebol komplet zoznam.
prečítal som a zaradil sa na zoznam čakateľov na ďalší opus:)
O Tyranii - Dvadsať ponaučení z 20. storočia
Timothy Snyder
Celý problém tejto knihy je v tom, že ľudia, ktorí ju vezmú do ruky, ju vlastne nepotrebujú čítať, pretože si zložitosť situácie uvedomujú a zväčša sa snažia s tým niečo robiť. A tí, ktorým je určená, vezmú do ruky radšej Blesk alebo Plus, aby si prečítali a nasali do hlavy (v tomto prípade by som radšej použil výraz zaneřádili myslidlo) ďalšiu várku klebiet a denunciácií pochybného polosveta pseudocelebrít. Že tí prví sa riadia heslom Karla Kryla: „Politikům se nemá věřit, politiky je nutno kontrolovat!“, kým tí druhí si osvojili slogan z kampane z prvej polovice 90. rokov: „Veríme vám, veríme!“ a nejako si nevšimli, že naše životy kaličia odborníci, ktorí sa chvália: „Vedieme a budeme vedieť!“.
Napriek tomu čítanie, ktoré môže pomôcť pri odhaľovaní ďalších užitočných idiotov.
Spolek přátel krásné literatury a bramborových koláčů
Mary Ann Shaffer
chvíľami som sa od toho nevedel odtrhnúť, chvíľami som čítal do kopca. v súčte všetkých kladov a protikladov však táto kniha stojí za prečítanie. čitateľ sa úplne mimovoľne dozvie veľa dôležitých detailov a maličkostí, ktoré by v historickej monografii ani nečítal, resp. rovno prehliadol.
okrem lásky ku knihám a spisovateľom je tu veľmi citeľná láska k ľuďom.
pekné a príjemné čítanie.
Mistr a Markétka
Michail Bulgakov
úžasné dielo. snové, imaginárne, mohutné a plné humanizmu. aby vyniklo peko, v ktorom bolo písané, inak si to neviem vysvetliť.
pred časom šiel v TV seriál podľa tohto opusu. a tiež bol extra. navyše vysielaný večer po 22, čo je pre mňa extrémne nevhodný čas, takže som jednotlivé diely čiastočne predriemal:) ale aspoň som mal dôvod opäť sa vrátiť ku knihe.
Opuštěná společnost
Erik Tabery
čítať knihy, ktoré hodnotia politickú situáciu a stav spoločnosti na západ od nás, v krajine „bývalých bratov a sestier“ je výborná škola. automaticky vám pritom naskakujú asociácie z domácej scény, porovnávate - v rámci svojich vedomostí a znalostí - rozdielnosť či príbuznosť reakcií u nás a za Moravou. fakt je, že extra výrazné rozdiely sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. napríklad švejkovanie, ktoré je schopné krajinu dohnať až na pokraj krízy. a v tom ostatnom sme si asi dosť podobní - či už ide o šírenie hoaxov a podliehanie fámam, viera v politikov, napriek tomu, že Kryl dôrazne pripomínal, že „politikům se nemá věřit, politiky je nutno kontrolovat“, uzatváranie sa do svojich divných bublín a tvárenie sa, že nás sa to netýka, ale aj xenofóbia a latentný rasizmus, euroskepticizmus, ignorovanie zjavných faktov a uprednostňovanie gaunerov všetkých farieb na úkor tých, ktorí sa snažia hovoriť na rovinu a čestne. aha, ešte jeden rozdiel - neskutočné hejterstvo, na ktoré sme vo východnej časti bývalej spoločnej republiky nedorástli. snaha za každú cenu dehonestovať a zhodiť každého a čokoľvek. u nás sa zatiaľ gro hejterov zlieza na profiloch pofidérnych ideológov extrémistických klík.
Tabery sa na všetky tieto javy snaží pozerať takmer vedecky. klobúk dole, lebo prelúskať ohromné množstvo zdrojov a vyznať sa v tom, čo sa aktuálne odohráva, na to treba hlavu ako vedro.
je to vynikajúci vklad na to, aby sa ľudia pustili do zmeny - nedokážem si však predstaviť, kto naše polarizované spoločnosti (ako českú, tak aj slovenskú) dokáže uzmieriť, nájsť styčné body a prinútiť k spolupráci, ktorá je jedinou cestou ako prežiť tieto nepokojné chvíle. nech sa však pozerám ako chcem, nevidím ani na jednej strane lídrov, ktorí by sa tejto úlohy chceli a dokázali zhostiť. ba priam naopak, stále viac mám pocit, že tento stav veľkej časti politického spektra vyhovuje a umelo ho rozdúchava a udržiava pri živote - toto napokon Tabery konštatuje aj vo svojej knihe.
kto knihu číta ako lacný antibabišovský pamflet, vôbec nepochopil jej podstatu.
už sa teším na pokračovanie, v ktorom sa dočítam analýzu stavu spoločnosti, zasiahnutej pandémiou covidu a bojujúcou s pandémiou hlúposti:)
Čaroprávnost
Terry Pratchett
hezký únik z obyčejnosti. je neuvěřitelné, jak je možné nechat se unést fantazií a vytvořit uvěřitelný svět. nemusíme všechno pochopit, ale musíme chtít. hezké čtení a kdyby mě za to nekamenovali, tak bych to klidně označil za vynikající motivační literaturu.
Dvě třetiny věcí, na které většina lidí věří, jsou stejně jenom omyly...
Raději zešílet v divočině. Setkání s šumavskými samotáři
Aleš Palán
radosť čítať. svet je naozaj o niečom inom než o ekonomických rastoch, štatistikách, performancoch, móde, rivalite, dokazovaní si, kto ďalej a kto vyššie a kto má väčšieho. akurát, ak by teraz niekto v ktoromkoľvek obchodnom centre povedal ľuďom, čo sa nevedia nabažiť podľa nich pocitu znovunájdenej slobody, lebo už zasa môžu svoje životy míňať zháňaním zbytočných somarín, bez ktorých nie sú trendy a in a thebestof, teda ak by tým mravčekom niekto povedal: Zastavte sa a hľadajte, čo je naozaj dôležité! brali by to iba ako začiatok reklamy na nejaký nový neodolateľný šmejd. svet sa musí točiť ďalej...
Legenda o jazyku
Pavol Rankov
vynikajúce dielo, len by sa nemalo dočítať v sobotu neskoro večer. to potom na človeka padne taká chandra, že sa až vypovedať nedá.
na rozdiel od optimistických farbotlačí zo slovenských pastelových kuchýň, ktoré píšu v štýle maturitných slohov nádenníčky slovenskej literatúry, dovolil si Rankov zabŕdnuť do podstatne závažnejších a ťažších tém, ktoré našu spoločnosť ťažia napriek tomu, že sa nenávratne strácajú v prepadlisku dejín. tak, ako nám je dnes jedno, či bol Jan Nepomucký z Nepomuku, či z Pomuku, či bol alebo nebol spovedníkom kráľovnej Žofie, či ho kráľ mučil pre nevyzradenie spovedného tajomstva alebo pre vzopretie sa svetskej moci, tak, ako nám je jedno, či bol svätorečený na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov, presne tak isto nám začína byť jedno, či ŠTB nás a našich rodičov mlátila pre iný pohľad na svet, začína nám byť jedno, že v jej radoch pôsobili sadistickí mäsiari, schopní vymlátiť z človeka dušu, začína nám byť jedno ničenie ľudských existencií kvôli „svetonázoru“ a na celú dobu sa už pozeráme ako na folklór.
a to by sme nemali. pretože tie svine stále žijú medzi nami. majú na paprčiach krv stoviek mŕtvych ľudí, na svedomí tisíce rozbitých životných osudov, nepočítane strachu a ponižovania a navyše aj neustále rozsievanie vzájomného podozrievania, nenávisti, podporovanie donášania a krivenie charakterov.
o tomto všetkom kniha je. myslím si však, že práve kvôli tomu, čo som napísal vyššie, si ju mnoho príslušníkov mladej generácie dokáže prečítať s porozumením iba s výkladovým slovníkom. a pretože s výkladovým slovníkom číta málokto, ak vôbec niekto, bude sa to čítať ako fikcia inšpirovaná nepochopiteľnou dobou, o ktorej si mylne myslíme, že už je dávno za nami a nemá šancu na návrat. ovšem pôsobenie eštebákov a komunistov v najvyšších poschodiach našej politiky, ale aj biznisu by nás malo vystríhať, že to ešte ani zďaleka tak nie je...
Selský baroko
Jiří Hájíček
sila. pokojne by som túto knihu zaradil medzi povinné čítanie pre stredoškolákov, aby sa dozvedeli niečo o tom, odkiaľ - z akých pomerov - pochádzajú ich predkovia.
Deset malých černoušků
Agatha Christie
budem sa považovať za príslušníka šťastnej generácie, ktorá čítala knihy bez politicky korektných úprav, čiže pred hromadným vraždením literatúry.
detektívky nevyhľadávam, to už musí byť niečo extra (Pery Mason, Phill Marlowe). a Agátke som sa dosť úspešne vyhýbal a stále vyhýbam, pretože jej štýl mi veľmi nesedí. ale tento opus som si chcel prečítať ešte predtým, ako sa objaví na obrazovke (a nakoniec ani neviem, či som ho videl:)
takže spolu so Zabudnutou vraždou sú to dva príbehy, ktoré som zvládol. ale radšej si vždy počkám na nejakého (staro)nového Poirota (David Suchet) alebo slečnu Marplovú (Geraldine McKeown). neviem, ako to robia, ale v tomto prípade sú filmy a inscenácie vždy o tri úrovne vyššie ako predloha:)
Válka s Mloky
Karel Čapek
je k neuvěření, jak nadčasová knížka je Válka s mloky. kdysi jsme ji louskali jako povinné čtení a patřila k těm, s kterými jsme problém neměli.
když ji beru do ruky dneska - mám ono vydání, které jsem si kdysi kupoval z edice Čítanie študujúcej mládeže a naštěstí nikoho nenapadlo překládat toto dílo do slovenštiny (tehdy...) a vidím mloka na obálce... koho vám připomíná?
Starec a more
Ernest Hemingway
tak tento titul mi musel ujsť asi preto, aby som ním zavŕšil tohtoročnú výzvu. čítal som príbeh starca Santiaga niekoľkokrát, ale až dnes ho zaraďujem do svojho zoznamu. tak, ako všetky ostatné Hemingwayove knihy patrí medzi stabilné stavebné prvky mojej knižnice, prežila niekoľko sťahovaní, a to vydanie, ktoré mám, je síce už mírně jeté, ale predsa sa mi najviac páči zo všetkých českých i slovenských.
paradoxne, ani omylom by mi nenapadlo zaradiť túto knihu k tým, ktoré hovoria o práci so zvieratami. tam by som dal Cirkus Humberto (keby som ho čítal) alebo nejaké Durrellove veci, prípadne zverolekárove príbehy... určite nie lov rýb. je to asi rovnako nevhodné, ako zaradiť medzi knihy o práci so zvieratami legendárnu Bielu veľrybu:)
ale čo, je to trochu pritiahnuté za vlasy a možno to naopak inšpiruje niekoľko čitateľov siahnuť po nádherne minimalistickom príbehu o sile ľudského ducha. tých pár strán, ktoré sa dajú zvládnuť za večer, za to určite stojí.