freejazz
komentáře u knih
Stráže! Stráže!
Terry Pratchett
možná je to tím, že jsem to měl rozečtené dlouho a těžko se mi navazovalo na už přečtené, ale nějak jsem se do toho nemohl dostat.
samozřejmě, autorovy hlášky tesat do kamene, viděl nejenom za roh, ale opravdu až na okraj zeměplochy a dneska by nepochybně jásal, kdyby viděl, jak lidská omezenost neomezeně vítězí na všech frontách. buď mu za to chvála a věčná sláva. a adoptovaný trpaslík Karotka – to nevymyslíš, to je Pratchett:). ale tentokrát mi to na 5 nevyšlo. příště to bude lepší.
Sleduj mě
Kathleen Barber
bŕŕ. a pritom je to také jednoduché. netreba žiadne gdpr ani super ochranu počítača či mobilu. stačí iba premýšľať, čo o sebe vykvákam a koho oslovím.
myslím, že takýto príbeh vznikne len kvôli tomu, že z ľudí sa stávajú sociopati neschopní normálne komunikovať, naháňači šťastia a života vo svetle reflektorov.
zručne napísané až do trochu nečakaného konca.
stalking nie je taký výnimočný produkt záadnej civilizácie, ako by sa mohlo zdať. mal som možnosť sledovať ho takmer v priamom prenose. a čo je zaujímavé, obeť do poslednej chvíle nechcela uveriť tomu, že nadmerná pozornosť a sledovanie na každom kroku by jej mohli naozaj ublížiť. našťastie to skončilo dobre.
Konec Věčnosti
Isaac Asimov
dosť náročná zábava, ale keď sa do toho čitateľ ponorí, začne sa všetko pekne prepájať.
ale nie je to moja šialka kávy, ako hovorí inteleguálna klasička:)
Ozvěny run
Christina Courtenay
trochu rozprávka, trochu romantika, ale príjemné čítanie s predvídateľným koncom. vikingovia sú moji obľúbení, archeológiu som kedysi chcel študovať a vykopávky mi nie sú cudzie a návšteva Vikingskipshuset vo mne zanechala naozaj stopu.
takže celkovo príjemný koktejl. a navyše remeselne veľmi dobre zvládnutý.
Vikingové
Eric Linklater
bomba. príbeh inšpirovaný ságami napísaný jazykom inšpirovaným ságami. príklad, ako sa dá jednoduchými prostriedkami dosiahnuť výrazný efekt. je to miestami dosť drsné, ale zasa sa to na nič nehrá a hádam aj ten najväčší „padouch“ má v sebe črty sympaťáka. život a smrť ako dve strany jednej mince a padni, komu padni. tu vlastne žiadneho hrdinu niet, zostali len spomienky na udatných bojovníkov. verím, že pre človeka v 10. - 12. storočí bolo stretnutie s vikingami nezabudnuteľné. ale iba vikinské ságy dokázali o týchto stretnutiach podať plastický obraz.
skvelé čítanie.
a výborný doslov prekladateľa.
Na jih od hranic, na západ od slunce
Haruki Murakami
príjemné oprášenie zabudnitej knihy. samozrejme, že som to čítal hneď po vydaní, ale teraz to bolo ako úplne nová vec - nič som si z toho nepamätal:)
neviem, prečo autor vo svojich príbehoch dáva taký dôraz na detaily a značky. je to nejaký znak súčasného myslenia Japoncov a zvyšuje to ich hodnotu vo vlastných očiach, keď chodia v oblekoch od Armaniho a vozia sa v BMW? toto je asi jediné, čo ma v príbehu vyrušovalo.
inak kríza stredného veku ako vyšitá, perfektne zobrazená a popísaná. a ešte aj ten happy end na záver je uveriteľný, pretože je postavený na pocitoch a sksenostiach ľudí, ktorí už nejakú časť života prešli a čosi sa naučili.
príjemné čítanie.
Erik
Doris Lund
toto bola povinná jazda, bez ktorej by sme vyzerali ako neandertálci. našťastie je to veľmi dobre napísaný príbeh, žadna na efekt vypočítaná komerčná jazda. a tým, že to má autobiografické črty, to bolo ešte silnejšie.
samozrejme, knihu mi niekto „odobral“. nech mu padne na úžitok.
Gulliverove cesty
Jonathan Swift
moja obľúbená kniha s nádhernými ilustráciami, ktoré ešte viac rozdúchavali fantáziu. a najlepšie na tom je, že je to čitateľné aj dnes. nadčasové dielo pre všetky generácie. pretože každá si v tých príbehoch vie nájsť niečo, čo ju osloví.
Ostře sledované vlaky
Bohumil Hrabal
pamätám si, ako som knihu našiel počas akademického týždňa, keď som namiesto učenia brázdil ulice rodného mesta a prvýkrát si ho uvedomoval naplno. poučený prednáškou profesora češtiny, ktorého nám došikovali z Prahy a ktorý hádam s Hrabalom aj posedel U Pinkasů, poučený filmom som neodolal a knihu si kúpil. v tých časoch bol Hrabal podpultovka a ja som chcel tiež aspoň jedného mať (ale, táram, mal som predsa Postřižiny, dokonca 1. vydanie). spolu s Vlakmi som si kúpil aj krásnu zbierku Písně lásky a hněvu od Heineho. a obe som čítal na preskáčku, boli krásne a veľmi ma oslovovali. a sú ozdobou mojej knižnice dodnes.
Zbabělci
Josef Škvorecký
vôbec sa nečudujem problémom, ktoré si Škvorecký týmto dielkom vyrobil. šliapnuť na kurie oko přicmrndávání a vysmiať sa konfidentom, ktorí chceli byť vždy v centre, ale nikdy so zodpovednosťou... veď to každý druhý komunistický činovník musel čítať ako pohľad do zrkadla.
vďaka za tento skvost.
Zvonodrozdovo
Gabriel Chevallier
kongeniálny preklad do slovenčiny, za ktorým ten český stále iba pokrivkáva. za všetko stačí spomenúť starú dievku Kunikundu Fiťfiriťovú. prostě Eulálie Čubíková nemá tu šťávu.
a že sme to čítali ako pamflet na dobu, v ktorej nás nútili žiť – aspoň sme prežili a väčšina bez ujmy na zdraví:)
Dáma s kaméliemi
Alexandre Dumas, ml.
čteno před lety, nejspíš v době, kdy to mělo ten správný závoj a náboj pro rozervaného mladého osla. dneska už bych to asi nedal. ale to pouze znamená, že každá kniha se musí najít v příhodném čase, jinak se se čtenářem nepotká.
Odkaz Stiega Larssona: Po stopách vraždy Olofa Palmeho
Jan Stocklassa
jasné, že motivácia bola dozvedieť sa najmä niečo o Stiegovi Larrsonovi.
klobúk dole pred neúnavnou prácou investigatívca, ktorý si určite uvedomoval, ako riskuje, keď sa snaží dopátrať, kto všetko ťahal a ťahá za nitky medzinárodného organizovaného zločinu. je celkom logické, že za tým môžu byť a asi aj s najväčšou pravdepodobnosťou sú špinavé kšefty, o akých sa nám ani nesnívalo, že sú do toho zapletení papaláši na celom svete.
milovníci konšpiračných teórií môžu ďalej rozvíjať svoje fantázie.
pre mňa bolo dôležité, že autor sa nenechal uniesť príležitosťami posunúť celú aféru do ríše domnienok, že sa naopak snažil držať pri zemi a v realite.
a áno, čítalo sa to takmer ako Larrsonovo Millénium – tu môže kniha za to, že jeho príbehy znejú dôveryhodnejšie.
zišli by sa nám takí neúnavní pátrači, ako bol Larrsen a ako je Stocklassa. lenže my máme asi len to, čo stačí našim jednoduchším – J. T. alebo P.B., nehodný syn svojho otca. to je tak, keď našimi celebritami môžu byť Láďa Hruška a Martinka z Turca, načo by nám bolo niečo viac...
Čarodejníkov synovec
Clive Staples Lewis
pekné čítanie. ako pohladenie pôsobí zistenie, že okrem toho, čo nás obklopuje a je viditeľné, existuje aj veľa vecí a dejov, ktoré sú nám neviditeľné. ako odkaz od malého princa - pozeraj sa srdcom.
tu niekde musela byť inšpirácia Terryho Pratchetta, ale aj J. K. Rowlingovej. alebo jedna z inšpirácií.
Plochá, nikoli kulatá planeta
Kelly Weill
pôvodne som sa tešil, že si prečítam vtipné glosovanie uletenej teórie.
lenže čím viac som prečítal, tým mi bolo smutnejšie. z tej knihy je zrejmé, že civilizácia raketovým tempom – hlúpne. až tak, že „šikovní“ marketéri túto hlúposť zneužívajú na presadzovanie svojich predstáv o svete. na rozklad spoločnosti, deštrukciu pravidiel, zvyšovanie zloby a agresivity, o ktorých majú mylnú predstavu, že ju zvládajú a že ich dovedie ku konečnému cieľu, čiže ovládnutiu sveta, v ktorom budú neobmedzenými pánmi.
dnes som si prečítal pekný novinový titulok: Kdo spí v demokracii probudí se v totalitě. presne toto sa teraz deje u nás.
a potom som si prečítal, ako taký útok skutočných debilov dokáže ničiť život - ak máte možnosť, prečítajte si posledný list ZHK na SME.
popri tom všetkom vyzerá teória o plochej Zemi len ako smiešna zábavka stredoškolákov. žiaľ, je na ňu nalepená horda skutočných zločincov, ochotných pre svoj cieľ obetovať kohokoľvek.
poučné a dobré čítanie, hoci nie práve najľahšie.
V šedých tónech
Ruta Sepetys
k čomu to prirovnať...
ako keď vás bolí zub a vy namiesto toho, aby ste navštívili zubára, rýpete sa v tom kaze, tlačíte, cpete tam paralen alebo to zalievate vodkou, dráždite ten zub tak, až vás bolí polovica tváre a neviete prestať.
nebol to prvý príbeh o tom, ako sa orkovia a sadisti pokúsili vyhladiť celé národy a žiaľ, v niekoľkých prípadoch sa im to aj podarilo. v spoločnosti, v ktorej ľudský život nemá žiadnu hodnotu sa hádže tisíckami životov ako vyhrabaným lanským lístím, určeným na spálenie.
žiaľ, ani násilné prinútenie frustrátov prečítať si túto knihu ich nijako nepresvedčí, že niečo so svetom, ktorý oni obhajujú, nie je v poriadku.
kniha je ako memento. toto je čosi, čo sa už nikdy nesmie opakovať - a napriek tomu sa to stále deje.
mám dosť. odporúčam, hoci to nie je žiadna romantika. ale možno je tu šanca, že sa prebudia ďalší neveriaci či váhajúci ľudia, ktorí si nedokážu pripustiť, že aj také niečo sa v nedávnej minulosti (a zdá sa, že tým dňom nie je koniec) odohrávalo.
áno, drastická poznámka v závere - stále je veľa rusov, ktorí neveria, že nejaké deportácie boli, že zem bola posiata tábormi a gulagmi, kam boli ľudia odsúdení na doživotie bez výroku súdu, dokonca bez obvinenia. ich jedinou vinou bolo, že boli vzdelaní a mali v sebe vieru v človeka.
V závalu: sloupky, podpovídky, odstavce a jiné krátké texty
Petr Hruška
víc takových básníků! jak by bylo na světě jasně, veselo a dramaticky.
jsem uchvácen, řekl by klasik. já byl místami až schvácen. jednak šíří záběru „zpívajícího hutníka“, jednak krásou jeho jazyka a sílou myšlenek.
je to vlastně jenom další potvrzení, že spíš bude z technika básník, než z básníka technik (aspoň neznám žádný takový příběh).
žel, dneska, jak autor píše, z těch tří pilířů společnosti získává navrch hospoda (v přeneseném významu anonymní sociální sítě) a suverénně poráží jak kostel, tak školu.
čtěte a zamýšlejte se, i když to možná nepotřebujete. ani NASA si nedovedla poradit s básníkem v závalu, takže žádná křeč. jde o to číst a myslet. to zabíjí blbost a lhostejnost. a to teď tady všichni moc potřebujeme.
Písečná žena
Kóbó Abe
poprvé jsem knížku četl někdy počátkem 80. let, když u nás vyšla ve slovenském překladu. a nic jsem si z ní nepamatoval, proto jsem ji vzal do ruky zase.
první moment - když jsem ji četl tehdy, neměl jsem šanci si představit celou scenérii, protože už v úvodu se mluví o tomelu - a co já (a kdo z nás vůbec) věděl, co to je za zvíře:)
čím dál jsem četl, tím víc jsem kroutil hlavou - jak tohle mohli soudruzi pustit ven? vždyť to je taková alegorie na nesvobodu a všemocnost společnosti zlomit člověka, až hrůza.
závěr pak byl naprosto logický - a je to úplně stejné i v naší společnosti - spustili nám provazový žebřík, ale proč vlastně jít někam jinam, když to tady už známe a přece odejít můžeme kdykoliv.
jímá mně z toho hrůza. poznané otroctví je lepší než nepoznaná svoboda.
Podivuhodný případ Benjamina Buttona
Francis Scott Fitzgerald
moc jsem se u toho bavil. a pak jsem po nějakém čase viděl televizní film s Vladimírem Menšíkem a podobným námětem. bylo to černobílé, ale nevzpomenu si na název. nejspíš se to „inspirovalo“ Fitzgeraldovým příběhem.
a díky csfd jsem ho našel - Happy End z roku 1967. navíc je to film ještě o trochu jiný - natočený pozpátku, takže ta inspirace byla pouze na počátku.
a knížku mi někdo nevrátil. tak ať slouží každému, komu se dostala do rukou.
Jadérko
Matt Bell
přiznávám, zaujalo mně vysoké hodnocení právě v době, kdy jsem hledal vhodné tituly do naší spolkové knihovny. takže jsem knížku „pozdržel“, že si ji přečtu.
nebylo to lehké čtení. přes všechny utopie, sci-fi a dystopie, které už mi prošly rukama a zanechaly stopu v mozkovně bylo toto dílo něčím jiné. legenda o Johnym Appleseedovi dotažená až do konce, Eury posedlá vizí, čím dál, tím více připomínající Elona, John bojující s poznáním, jak to skončí a mnoho drobných šťouchů, jestli čtenář dává pozor.
za všechno jednoduché konstatování: dělali jsme (děláme) stejnou chybu jako všichni před námi. chceme zemi vládnout místo toho, abychom se na ní pokusili prostě žít.
jo, když slyším slovní stupiditu trvale udržitelný rozvoj a vidím, jak se každému, co ta slova vyslovuje protáčejí panenky a na pozadí vidím jejich euríčka nebo dolary nebo nějaké jiné bezcenné kousky připomenu si komunistickou častušku poručíme větru, dešti...
ale pro méně zběhlého čtenáře to může být opravdu záhul.