fanciulla komentáře u knih
Téma vyrovnávání se s rozvodem, stáří a nemoc rodičů, nesouznění se sestrou, to všechno je těžké, ale to by nevadilo. Co mi vadí, je, že Marie je nepřístupná, ocitá se v různých situacích a já jako čtenář nevím, co si myslí, co prožívá. Hlavně v konfrontaci s jinými postavami, mi to chybí. Jakoby neměla žádnou osobnost, nebo ta osobnost zůstala přede mnou pečlivě schovaná.
Velice sympatický hlavní hrdina a smutný příběh o nenaplněné lásce.
Inteligentný humor podľa môjho gusta, trošku divné čítať to v češtine, ale nevadí.
Z tejto knihy som v rozpakoch, pretože mi je veľmi sympatické, že tam chýba konflikt a záporné postavy, ale zároveň som sa preto do čítania musela trochu nútiť. Páčil sa mi vzťah ostatných členov rodiny k slabomyseľnému bratovi, zmierení, bezbolestní, bez všetkých tých trápnych "prečo práve on?" a "kto za to môže?".
Až bude dcérka vo vhodnom veku, doporučím jej ju k prečítaniu, možno si ju prečítame spolu, príbeh má nespornú hodnotu.
První část mě bavila o hodně víc. Podrobné popisy soubojů mě nudí, to jsem jen přelítla. Bylo tam i pár pěkných pasáží, ale ten konec, SPOILER kdy Ciri skončila u Potkanů, mě sklamal. A to až tak, že nevím jestli budu číst další části.
Autor-rozprávač a Zorba predstavujú dva prístupy k životu, jeden je intelektuál, ktorý si zachováva odstup a druhý je jednoduchý človek, ktorý sa do všetkého vrhá po hlave. Jeden rozjíma o Buddhovi a druhý sa v údive pýta "Čo je to more, žena? Čo to je pane?" Autorov prístup je mi bližší aj jeho vnútorný monológ, jeho prežívanie a pocity ma bavili. V knihe je dosť zaujímavých momentov, kvôli ktorým stojí za prečítanie.Jediné čo sa mi nepáčilo, je ponímanie ženy čiste ako sexuálneho objektu, ale asi to zodpovedá dobe a prostrediu.
Moja prvá kniha tohoto druhu, zaujímavý pohľad na miznúce spoločenstvá, teda miznúce už v prvej polovici minulého storočia. Napriek tomu, že sa jedná o tak dávno napísanú knihu, má čo povedať aj vďaka autorovým úvahám na začiatku a na konci knihy.
Príbeh o neobyčajne nesympatickom človeku zostavený zo svedectiev jeho známych. Moja prvá od Čapka a určite nie posledná.
Knihu som si kúpila v šestnástich, pretože ju veľmi vyzdvihovala moja milovaná svätá Terézia z Lisieux. A snažila som sa, ale neoslovila ma. Nemám problém s myšlienkami, ktoré obsahuje, ale so spôsobom podania. Hrozne ma rozčuľoval a rokmi to bolo len horšie, je to na mňa príliš stredoveké.
Moja prvá kniha od autora, prečítaná za dva dni. Začiatok bol napínavý, ale od chvíle, čo sa Paul a Claire stanú milencami, je to už len trápenie. Celé to vyznieva do prázdna, aspoň ja som nepochopila k čomu to malo dospieť. Asi potvrdenie jednej myšlienky z knihy, že prehlásiť nejaký okamžik za koniec, je len zvyk, očakávať rozuzlenie je predsudok. Čo sa nedá poprieť je autorova schopnosť vykresliť atmosféru, úplne som zatúžila navštíviť Paríž.
Knihu som mala prečítanú raz-dva, číta sa ľahko. Sandy mi trochu pripomínala slečnu Smily tou svojou samostatnosťou a tvrdohlavosťou.
Kniha má smutnú atmosféru, Hadžim, aj keď má všetko, nedokáže byť šťastný a jeho láska z detstva sa bohvie prečo rozhodne pre samovraždu. V doslove som sa dočítala, že samovraždy sú v Japonsku vo vyššej spoločenskej vrstve dosť bežný jav. Prvá a asi aj posledná kniha od tohto autora.
Nie som čitateľkou detektívok, skôr sa im vyhýbam. V tejto je na môj vkus príliš veľa vrážd a príliš veľa vrahov. Ale, samozrejme, geniálne vymyslené to je.
Páčila sa mi časť o zasvätení do duchovného sveta, veľmi zaujímavé predstavy o posmrtnom živote a o silách pôsobiacich za svetom.
Knihu som si požičala po tom, čo som v rádiu začula útržok rozhovoru s autorom. Očakávala som zaujímavý cestopis, ale sklamala som sa. Hlavná postava mi bola krajne nesympatická aj tým, že bola ochotná súložiť bez výčitiek s kdekým. Keď sa na scéne objavil démon a hlavný hrdina s ním uzavrel dohodu, bolo to na mňa príliš a prestala som čítať. Súhlasím s leami.
Pred prečítaním knihy som nevedela nič o asasínoch, moslimských bojovníkoch ochotných k samovražednému atentátu. Takže táto zvrátenosť má najmenej osemstoročnú tradíciu. Dej knihy je zaujímavý a nie je v ňom núdza o vraždy uskutočnené s veľkou krutosťou, napriek tomu som necítila ani zhnusenie ani smútok. Pre mňa je najväčším plusom tejto knihy, že autor využil postavy k tomu, aby predniesli svoje stredoveké kresťanské, moslimské a židovské názory na život, lásku, ženy, sex, smrť, moc a zmysel života.
"Láska je smyšlenka dekadentních horních společenských tříd." s.140
"Existují jen stracené a nedosažitelné ráje" s.144
"Jsem žena z háremu.
Krása je mým osudem.
Zajetí mým prokletím.
Mám bohatý šat
a bídné postavení.
Mým řemeslem je oddanost,
rozkoš mým břemenem.
Ač paní mnoha služebnic
sama jse otrokyně,
střežena jako poklad,
využívaná jak jízdní zvíře.
Jsem hračka,
měmý anděl
v předsíní pekla." s. 245
Tak van Gogh mal skutočne ťažký život, najťaživejšie pre mňa bolo to obdobie, keď žil ako kazateľ medzi chudobnými baníkmi.
Spočiatku som knihu často odkladala, naozaj baviť ma začala, až keď sa na scéne objavili ľudia. Orientovať sa v množstve mien som sa ani nesnažila, ale páčil sa mi príbeh o Turínovi a z úpadku a potopenia Númeronu mi bolo smutno. Určite je to inšpirované Atlantídou.
Po prečítaní asi tretiny som knihu odložila, pretože odlíšiť skutočnosť a predstavy hlavnej hrdinky je nemožné a to nie je nič pre mňa, nebaví ma to, rozčuľuje ma to. Po tomto autorovi už nesiahnem.