Deia komentáře u knih

Horory od tejto autorky mám rada, aj keď nie sú až tak strašidelné. Ale tento mal naozaj skvelú atmosféru, aj keď plynul trochu pomalšie. Alison mi bola od začiatku sympatická a jej rodinná idylka je popísaná veľmi príjemne, jej manžel je fajn, dcéry sa správajú primerane veku... Preto som bola celkom prekvapená, že bola ochotná nechať svoju matku dožiť u nej, aj keď bez toho by sme príbeh zjavne nemali :D. S príchodom matky sa zjavne všetko mení, ale Alison sa ku všetkému snaží pristupovať rozumne a hľadať racionálne riešenia, až do bodu, kedy to už nejde. A tu sa to trochu láme. Vadilo mi, že je na všetko sama a nikto jej neverí (ja by som divnému správaniu psa verila hneď!), aj keď je pravda, že až tak veľa zvláštnych vecí sa tam nedialo, čo je škoda. Záver som po predchádzajúcich autorkiných knihách celkom očakávala, takže nemôžem povedať, že som prekvapená, ale jemnému sklamaniu som sa nevyhla. Ale na ďalšiu autorkinu knihu sa teším (snáď sa nejakej dočkáme) a s radosťou si ju prečítam.

Na túto sériu som sa tešila, táto časť sa odohráva v roku 1780 a to ma celkom lákalo, takéto spojenie histórie a krimi. Ale očakávania som asi mala prehnane vysoké. Samotný príbeh je zaujímavý, je tam viac dejových línií, jedna sa odohráva v Londýne, kde zomiera pán Adams, druhá na vidieku, kde je nájdená tajomná mŕtvola. A v podstate obidve časti sú zaujímavé, len niečo mi tam chýbalo. Do príbehu som sa vôbec nevedela ponoriť, mala som pocit, že iba kĺžem po povrchu a veľmi často sa mi myšlienky túlali inde. Postavy sú za mňa nevýrazné, Crowther spočiatku vyzeral zaujímavo, kvôli svojej láske k anatómii a zvláštnym veciam, ale ani on to nezachránil. Tiež to celé bolo rozťahané, chýbalo mi tam napätie, dialo sa tam toho veľmi málo. Ale napriek tomu som bola zvedavá, kto za vraždy môže a ako sa to celé vyvinie a po prečítaní prevládali skôr pozitívne pocity. Na konci to celé do seba zapadlo a dávalo zmysel. Len pocity vypŕchali veľmi rýchlo a príbeh hlbší dojem nezanechal, rozhodne nie taký, že by sa mi v sérii chcelo pokračovať. Možno raz, ale skôr asi nie.

Na túto knihu som čítala len samé chvály a tak som bola zvedavá. A musím povedať, že sa mi páčila. Páčilo sa mi, že tentokrát je v hlavnej úlohe právnik a nie detektív a Eddie je navyše skvelý právnik. Scény na súde ma bavili najviac, tie svedectvá, dokazovanie, otázky, snaha preľstiť druhú stranu. Len na to, aký je Eddie priebojný v svojom profesionálnom živote, o to menej priebojnejší mi prišiel v tom súkromnom a tam mi to trochu vadilo. Tiež mi úplne nesadli kapitoly z pohľadu Kanea - vraha. Myslím, že keby ich tam bolo menej, prípadne žiadne, bolo by to lepšie. Nepotrebujem vedieť ako premýšľa taká chorá myseľ, aj keď musím uznať, že jeho schopnosť vyhýbania sa spravodlivosti je brilantná. A ešte pár vecí mi nesadlo - šikana Eddieho zo strany polície (ja viem, také veci sa dejú, aj keby sa nemali) a tiež to, že mi prišlo, že v istom bode strašne rýchlo prišli na to, kto je vrah a kde je. Ale tieto negatíva celkom dobre vyvažovalo to, že je kniha skvelo napísaná, veľmi rýchlo ma pohltila a bola som zvedavá, ako to celé dopadne. Len škoda, že na Slovensku to začali vydávať až od štvrtej časti. Ale ďalšiu časť si rozhodne prečítam.

Táto séria ma baví, ale mám pocit, že príbeh sa stále točí na mieste a od predchádzajúcej časti sa dej veľmi neposunul - Ostrovania stále podnikajú jeden nájazd za druhým, v Buckkeepe sú to samé politické pletky a Fitz veľmi nevie, čo má robiť. Navyše stále schováva svoje schopnosti. Taktiež sa snaží získať Molly a musím sa priznať, že táto dejová línia mi dosť liezla na nervy, samá Molly tu, Molly tam, mohla by sa radšej niekam odsťahovať. Takéto vzťahové veci veľmi nemusím. Ostatné postavy sú ale skvelé (Regal stále nie) a číta sa mi to veľmi dobre. A aj keď mám počas čítania pocit, že sa toho veľa nedeje, príbeh ma stále veľmi baví a teším sa na ďalšiu časť, len trochu dúfam, že už v nej bude viac akcie a dej sa výrazne viac posunie.

Na tento príbeh som bola celkom natešená, ale veľmi ma nebavil, aj keď mal k tomu všetky predpoklady - strašidelný dom, odľahlý ostrov, tajomné úmrtia... Začiatok aj vyzeral celkom sľubne, je to písané v prvej osobe a aj vďaka tomu som bola od začiatku zvedavá, že čo sa bude diať. Elspeth je navyše veľmi rozumná postava, snaží sa všetko odôvodniť racionálne a nerobí veci bez rozmyslu. Lenže som mala pocit, že nerobí vôbec nič. Celé sa to točí dookola - nikto jej nič nechce povedať, v dome sú divné zvuky, občas niečo cíti, občas niečo nájde, Mary vôbec nerozpráva... Ani atmosféra tam nebola, minimálne ku mne nijak neprenikla. Príbeh sa posúval veľmi pomaličky a kým som sa dostala nakoniec, už mi aj bolo jedno ako to skončí. Škoda, potenciál to malo veľký.

Táto séria sa mi celkom páči, neviem, prečo prestala vychádzať aj v slovenčine. Prípady sú zaujímavé, aj keď s vyšetrovateľmi mám trochu problém, všetci traja majú nejaké negatívum - Carl a jeho zmýšľanie o ženách mi trochu lezie na nervy, Asad je až príliš tajomný a Rose, asistentka, by zjavne mala byť niekde na psychiatrii. A aj tu bolo príliš veľa kapitol z pohľadu vraha, ale čo už. Ináč ma to bavilo, je tam veľa vyšetrovania a sledovania rôznych stôp a to ja môžem. Prípad bol naozaj originálny a skvelo premyslený, bolo v ňom aj veľa nečakaných zvratov. Bola som zvedavá, ako to celé dopadne a od príbehu som sa nemohla odtrhnúť. Na ďalšiu časť sa teším, nie len na nový prípad, ale aj na vyšetrovateľov - síce nie sú úplne sympatickí, ale pod kožu sa mi dostali.

Táto séria ma naozaj baví, aj keď skôr hlavne pre to, že sama hrám a potajomky dúfam, že takéto prihlásenie do hry, ako je zobrazené v tejto sérii, bude niekedy možné :D. Ale aj samotný príbeh sa mi páči, táto časť bola dosť akčná a mala spád. Síce opäť všetko až príliš nahráva do kariet Mahanovi, stále čakám, prečo je taký VIP hráč, na druhú stranu im ku koncu ale všetko úplne nevyšlo, tam to Mahan a jeho spoločníci teda dosť dovrzali. Jeho vzťah s Anastariou mi tiež až tak nesedí, príde mi, že sa vyvíja veľmi rýchlo, ale lupič Plinto sa mi dostal pod kožu. Na ďalšiu časť som zvedavá, určite sa do nej čoskoro pustím.

Na príbeh som bola zvedavá, aj keď skutočne ma nalákala tá krásna obálka :D. Ale chytil ma v podstate od začiatku. Maggie je za mňa sympatická postava a páči sa mi s akými pochybnosťami pristupovala k udalostiam, ktoré sa v dome počas jej detstva diali, pričom niektoré sa opakujú aj po jej nasťahovaní. Ale napriek divným zvukov odmieta uznať, že v dome straší. Jej hľadanie racionálnych vysvetlení ma bavilo. Okrem jej príbehu je v knihe aj kniha jej otca, tá je výrazne viac strašidelnejšia, aj keď za mňa slabšie napísaná ako zvyšok knihy. Celé je to ale napísané tak, že sama som mala dosť veľké pochyby o tom, či v dome straší alebo nie a bola som naozaj zvedavá, ako sa to celé vyvŕbi. Bavila ma hlavne prvá polovica, v druhej som mala pocit, že príbeh trochu stráca dych a prišlo mi to rozťahanejšie. Väčšinu zvratov som nečakala, aj keď ku koncu sa mi niektoré ani nepáčili. Celý príbeh ale mal skvelú atmosféru a za mňa je to zatiaľ najlepšia kniha, ktorú som od autora čítala (čítala som ešte dve - Prežila len jediná a Poslední oběť). Určite si prečítam aj niečo ďalšie.

Túto sériu mám veľmi rada hlavne vďaka sympatickým vyšetrovateľom ( Tilly je proste skvelá) a aj vcelku zaujímavým prípadom. Príbeh v tejto knihe je ale trošku iný - Poe to, ako prebiehalo vyšetrovanie, rozpráva istej psychologičke. Aj tento aspekt ma dosť zaujímal, bola som zvedavá prečo sa k nej dostal a ako to s jeho terapiami dopadne. Ale aj zvyšok knihy je zaujímavý, baví ma sledovanie ich práce, Tillyne analýzy, Poeovo rozprávanie sa s rôznymi ľuďmi, skladanie kúskov skladačky dokopy... Aj keď obete mi absolútne ľúto nebolo, bola som zvedavá, čo za tým všetkým je a že tam toho bolo dosť veľa... Koniec je trochu depresívny, som zvedavá, ako to s Tilly a Poeom bude pokračovať ďalej a snáď sa ďalšej časti čoskoro dočkáme.

Knihy od tejto autorky sa mi celkom páčia, aj keď sú také zvláštne. Do tejto sa mi až tak nechcelo, pretože má slabšie hodnotenia, ale veľmi príjemne ma prekvapila. Opal je netypická hlavná postava, v podstate žije v chudobe na okraji spoločnosti a ani nie je veľmi príjemná. Arthur je zas až príliš depresívny, ale spolu im to naozaj ide. Prvá polovica príbehu ma veľmi chytila, postupné zoznamovanie sa s domom, ktorý je v podstate živý, tajomná história okolo neho a aj celého mestečka, príšery, ktoré sa občas zjavujú, len ich nikto nevidí... V druhej časti to podľa mňa trochu stratilo dych, snaha akýchsi korporácií získať dom sa mi veľmi nepáčila a bavilo ma to menej. Síce sa tam toho dialo viac, ale prvá polovica mala oveľa lepšiu atmosféru, ktorá mi sadla aj napriek dosť pomalému tempu. Celkovo sa mi to ale čítalo veľmi dobre a príbeh ma miestami úplne pohltil. Za seba odporúčam.

Za mňa opäť jedna z tých slabších absyntoviek. Čakala som, že sa niečo dozviem o krajine, do ktorej toľko Slovákov chodí na dovolenku (aj keď spomenutí tam nie sme snáď ani raz, len Česi, Poliaci, Rakúšania...). Niečo o vojne, o traumách, o dnešnom živote... No a hneď po dočítaní vo mne ostal pocit, že som sa nedozvedela nič. V podstate ani neviem, čo o tejto knihe napísať. Bolo v nej pár zaujímavých strán, len ich nebolo veľa. Kapitola o koncentračnom tábore na ostrove Pag ma zaujala najviac, aj keď aj tam som mala pocit, že autorka len kĺže po povrchu. A tento pocit pretrvával veľkú časť knihy. Keď som si myslela, že sa konečne niečo ďalšie dozviem o vojne, autorka to otočila na chorvátske kapely. O dnešnom živote Chorvátov tam toho tiež nie je veľa. V podstate mi nič výrazné neutkvelo v pamäti. Za mňa teda sklamanie.

Túto knihu som si chcela prečítať už dávno, lenže čím som bola staršia, tým menej sa mi do toho chcelo :D. Ale nadišiel jej čas a nebolo to až tak zlé, ako som čakala. Bála som sa, že tam budú až príliš drsné popisy nejakého mučenia, ale to tam našťastie nebolo. Príbeh začína klasicky, skupina ľudí na opustenom mieste, čoskoro začne postupná vyvražďovačka. Nikto z tej skupiny mi nebol sympatický. Autor nám občas dovolí nahliadnuť do ich myšlienok a tie boli u každého príšerne povrchné. Ale s väčšinou z nich nebudeme dlho. Najviac sa mi páčila dejová linka policajného vyšetrovania, pretože bola jediná rozumná. Ostatné ma až tak nebavili a pri tej z pohľadu tlupy divochov som necítila nič, len znechutenie. Kniha naozaj ukazuje stret civilizovanosti s tým najhorším druhom primitivizmu. Len dúfam, že žiadna taká tlupa ľudí nikde nežije. Čo mi na tom ešte vadilo, je to, že tých primitívov tam bolo veľa, zjavne neboli od mesta ďaleko a aj dosť zabíjali, tak ako to, že si ich v podstate nikto nevšimol? No ale ako celok sa to nečítalo zle, aj keď nejakú psychologickú a literárnu hĺbku (ako to je v popise) som tam nenašla, strany mi ubiehali rýchlo, ale myslím, že od tohto autora mi to stačilo.

Knihy a dokumenty od sira Attenborougha mám veľmi rada a aj táto kniha je skvelá. Nadchla ma hneď od začiatku, aj keď niekedy som mala pocit, že autor kĺže len po povrchu a niektorých informácií mohlo byť viac. Ale to ma celkom rýchlo prešlo a väčšinou sa mi to čítalo skvelo. Občas ma úplne nezaujímali niektoré dlhšie pasáže o bezstavovcoch, či o niektorých rastlinách, to až tak nemusím, ale aj to bolo poväčšine dosť zaujímavé. Pán Attenborough bral jednotlivé biotopy systematicky, pekne to na seba nadväzovalo a v každej jednej kapitole som sa dozvedela kopu nových vecí a zaujímavých adaptácií rôznych organizmov na svoje prostredie. A občas je tam niečo aj o neživej prírode, čo dopĺňa celý ten obraz. Nehovoriac o tom, že je to napísané skvelo, takže aj napriek tomu, že jedna informácia strieda druhú, sa to čítalo celkom rýchlo. Nehovoriac o úchvatných fotografiách, ktoré v knihe sú. Ja som nadšená a teším sa na ďalšiu knihu.

Túto knihu som nemala v pláne čítať, ale mala som ju v čítačke a hodila sa do goodreads výzvy. Mám pocit, že poslednú dobu sa roztrhlo vrece s príbehmi inšpirovanými gréckymi mýtmi a že väčšina nie je (za mňa) tak skvelá. A ani táto nebola výnimkou. Kniha má podtitul Hrdinky Tróje, ale úprimne, žiadne hrdinky som tam nenašla. Samozrejme, určite nejaké boli, ale to, ako tieto ženy autorka opísala, na mňa hrdinsky nepôsobí. Napríklad Penelope, Odysseova manželka. Verne čaká, píše Odysseovi listy, ale nie žeby opisovala ako si musí poradiť s jeho neprítomnosťou, ako vychováva syna, ako vládne Itake... ona opisuje, že čo vraj robí Odysseus (vraj to vie od nejakého barda). Čiže jemu píše o tom, kde sa on nachádza a čo zažíva. Akože za mňa úplne zbytočné. A máloktoré príbehy boli oveľa lepšie, väčšina bola o tom, čo robili muži, žiadne zapojenie žien do vojny, len v podstate čakajú, že čo sa s nimi stane. Pár príbehov bolo zaujímavých, ale naozaj len pár. O tom, ako autorka zobrazila bohyne ani nehovorím. Kniha vo mne viac-menej nezanechala žiadny hlbší dojem, len sklamanie.

Knihy od pána Simmonsa mám rada, ale priznám sa, že do tejto sa mi veľmi nechcelo, lebo ten opis znel strašne zložito :D. A aj to je zložitá kniha, spočiatku to pre mňa bol strašný chaos, ale akonáhle som sa trochu zorientovala (alebo skôr si priznala, že to aj tak nepochopím), tak ma to začalo neuveriteľne baviť. Úplne ma to pohltilo. Väčšinu postáv som si obľúbila, hlavne Hockenberryho, ktorý je v priamom kontakte s hrdinami trójskej vojny a s gréckym panteónom (aj keď sú to naozaj bohovia? To je otázka!). Ani dianie na Zemi nezaostávalo, aj keď až do konca knihy mi nebolo úplne jasné, v ktorom tisícročí sa dej odohráva a ufňukaného Daemana som mala veľmi rýchlo plné zuby. Ale zachraňovala to Savi, ta len hýrila vedomosťami. No a misia z Jupitera ma miatla najviac, to som skoro vôbec nechápala o čo ide, ale výrazne sa to zlepšilo, keď sa dostali na Mars. Ale celý tento miš-maš ma naozaj bavil, čítalo sa mi to skvelo a koniec ešte aj nabral riadne grády. Síce ma trochu mrzí, že veľa vecí mi zjavne ušlo (ale ešte že som predtým čítala tých Tisíc lodí, aspoň som sa tak nemotala v tých gréckych postavách), ale na ďalšiu časť sa veľmi teším a určite sa do nej čoskoro pustím. Som veľmi zvedavá, že kam to celé bude pokračovať.

Tento príbeh som nemala v pláne čítať, ale tentokrát do výzvy na goodreads dali romantickú tému a pomyslela som si, že historický román bude menšie zlo ako nejaká romantasy. Nebolo. Spočiatku ma to celkom bavilo, Claire a Frank si užívajú dovolenku (aj keď mi to prišlo veľmi skoro po vojne), Frank pátra po svojich predkoch, Claire to nezaujíma. Aj po prenesení do minulosti to malo ešte chvíľu celkom spád, historická atmosféra sa mi spočiatku celkom páčila, opisy všetkých tých Škótov v kiltoch tiež, ale od istého okamihu to šlo rapídne dole vodou. Claire veľmi rýchlo zabudla, že v súčasnosti má manžela a veľká časť knihy je len o spoločnom užívaní si Claire a Jamieho. Akože to by až tak nevadilo, ale história je niekde úplne v pozadí a v podstate bolo asi úplne jedno, kedy sa príbeh odohrával. Občas sa tam niečo stane, niekoho zajmú a podobne a potom príde záchrana presne na poslednú chvíľu, nech je to teda poriadne dramatické. To som len pretáčala očami. Tiež je Claire zjavne jediná žena, ktorá vtedy žila, lebo nejak každý muž po nej ide. Veľkú časť príbehu sa tam nič podstatné nedialo a veľmi ma to nebavilo. Kniha má cez 600 strán, nejak zaujímavých bolo možno sto. A odkedy sa Claire mohla vrátiť do prítomnosti a nespravila to, tak ma to bavilo ešte menej. Taktiež to, že Jamie ju neustále oslovoval Angličanka, na konci mi to už neskutočne liezlo na nervy. Koniec bol trochu napínavejší, tiež sa zdá, že budúca časť možno bude zaujímavejšia, ale ďalších tisíc strán mi nestojí za to, aby som to zisťovala. Za mňa sklamanie.

Ako je u tejto série zvykom, časť začína presne tam, kde tá predtým skončila. Už po prečítaní prológu som si povedala, že toto bude čistá depresia a aj bola. Fitz chodí po svete a ľutuje sa. Akože nehovorím, že nemá prečo, ale miestami mi to prišlo trochu otravné. Tiež sa mi zdá, že dej sa veľmi nepohol, v podstate tam kde príbeh začal, tam aj skončil. Napriek tomu, že mi táto časť prišla o trochu slabšia, stále ma to veľmi baví, celý ten svet je zaujímavý a som veľmi zvedavá, ako to celé skončí, tiež tam bolo niekoľko nečakaných častí, ktoré ale mohli byť viac rozvinuté. Pevne verím, že pre (skoro) každého nastanú lepšie časy, lebo s celým kráľovstvom je to len horšie a horšie. Koniec naznačuje, že ďalšia časť by sa mohla vydať smerom, ktorý ma najviac zaujíma, tak snáď. Teším sa na ňu.

Ďalšia kniha ku ktorej som sa dostala len kvôli výzve na goodreads a túto som si kvôli tomu dokonca aj kúpila :D. A celkom to stálo za to. Kniha je plná zaujímavých poznatkov o ženskom tele a o tom, ako mnohé dezinterpretácie pretrvávajú až dodnes. Porovnáva ako sa medicína stavala k mužskému a ženskému telu - kým muž mohol mať problémy so srdcom, žena bola iba hysterická. Akože miestami je to naozaj dosť rozčuľujúca kniha, hlavne kvôli tomu ako dlhodobo bolo nazerané na ženy. A ako je stále niekde nazerané na ženy. Nemyslím, že dnes mužovi nejaký lekár povie, že za jeho problémy môže psychika, ale u žien... Kniha hneď začína veľmi silnou kapitolou o plastickej chirurgii, už tá ma hneď zaujala - ako sa zo snahy “vylepšiť” výzor ťažko zranených vojakov stala snaha vylepšiť ženské telá, aby viac lahodili mužskému oku... Čiže rozčúlená som bola hneď od začiatku a tento stav pretrvával väčšinu knihy. Ale občas sa mi zdala až príliš rozťahaná, príliš opakujúca sa a na niektorých miestach mohla ísť autorka viac do hĺbky. Celkovo je to ale veľmi zaujímavé čítanie.

Priznám sa, že ani Jonathan Strange sa mi veľmi nepáčil, takže som nemala vysoké očakávania, ale toľko ľudí ospevovalo túto knihu, že som si povedala, že prečo nie... No už aspoň viem prečo :D. Už od začiatku mi nesedel štýl rozprávania, Piranesi v podstate vedie monológ v ktorom je skoro všetko značené menami, ako Sieň, Chodba a pod. a na to som si absolútne nemohla zvyknúť, toľko zbytočných veľkých začiatočných písmen. Tiež len chodí zo siene do siene, popisuje ich číslami, svetovými stranami a len sem-tam sa tam mihne niečo zaujímavé. V podstate sa tam nič nedeje. Ani neskôr, keď konečne nastal aspoň náznak nejakej akcie ma to už nechytilo, všetko je totiž pochované v Piranesiho monológoch. Ale koncept toho, ako sa na to veľmi zvláštne miesto dostal a čo všetko tomu predchádzalo je zaujímavý, len za mňa nevyužitý. V podstate ma to nebavilo od začiatku až do konca, s výnimkou pár scén. Ale aspoň na rozdiel od Jonathana to bolo krátke.

Záver predchádzajúcej časti ma naozaj dostal, takže som bola veľmi zvedavá, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Myslela som si, že Mahan bude viac zlomený, ale našťastie sa rýchlo pozbieral a začal opäť vo veľkom plánovať, ale už nie tak úplne naivne ako kedysi. Dosť ma tie jeho plány bavili a bola som zvedavá, kam to povedie. Len v istom bode sa to začalo až príliš zamotávať a keď sa to začalo rozuzľovať, tak si nie som úplne istá, či som pochopila všetko správne :D. Tiež mi to ukončenie prišlo zrýchlené, mohlo to mať trochu pomalšie tempo. Ale konečne po dlhšom čase kniha, ktorá ma opäť úplne vtiahla do deja, ktorá bola napínavá a pri ktorej som si opäť užívala čítanie. Poviedka na konci z pohľadu Anastarie mi ale prišla zbytočná, ešte že mala len pár strán. Táto časť je aj dosť dobre ukončená, takže som zvedavá, o čom bude časť posledná a dúfam, že to bude stáť za to a nebude to len nejaká zbytočná nadstavba.