Trochu oheň, trochu voda
Andrej Bán
https://www.databazeknih.cz/img/books/42_/424123/bmid_trochu-ohen-trochu-voda-gHl-424123.jpg
4
24
2
Na Balkánskom polostrove nie je zaujímavé len naše povestné „slovenské more“. Je to komplikovaný mnohosten, ktorého národnostné vrenie dlho držalo pod pokrievkou len zvláštne čaro maršala Josipa Broza Tita. Jeho smrť v roku 1981 znamenala začiatok konca jedného veľkého impéria, ktoré nám je v mnohých ohľadoch mentálne bližšie, ako oveľa väčšie impérium – Sovietsky zväz. Balkánsky sud prachu v deväťdesiatych rokoch ožil a ukázal nám svoju odvrátenú tvár – nepochopiteľné bratovražedné vojny, ktoré sa odohrali doslova pred našimi očami. Ako je možné, že rôzne národy tak dlho nažívali spolu v jednej krajine a svoje dávne bratské a susedské vzťahy napokon utopili krvi? Reportér Andrej Bán jazdí na Balkán už od roku 1993 ako reportér a fotograf, neskôr aj ako humanitárny pracovník. Nepridáva sa k žiadnej z bojujúcich strán – v centre jeho záujmu vždy stoja obyčajní ľudia, ľudia trpiaci, ľudia manipulovateľní, ľudia, ktorým bolo ublížené. V Srbsku, v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku i v Kosove. Sú to však aj migranti, ktorí sa cez Balkán len pokúšajú prejsť na ceste za lepším životom, no viaznu v ňom ako v pohyblivých pieskoch. Balkán, jeho krajiny i dejiny sú fascinujúce. Niekedy sa nám zdajú celkom blízke, inokedy je mentálna priepasť prihlboká a nastáva nepochopenie. Túto priepasť nám pomáha prekonať Andrej Bán vo svojej reportážnej knihe Trochu oheň, trochu voda. Balkánske krajiny v nej sleduje od začiatku rozpadu pevných hraníc impéria až po súčasnosť, kedy hraničné čiary rýchlo blednú a už takmer nevedno, ktoré sú skutočné, a ktoré iba vymyslené.... celý text
Přidat komentář
Pri čítaní tejto knihy je cítiť, že nevznikla len tak od stola, ale že p. Bán si to „odmakal“ v teréne. Pri mnohých návštevách a rozhovoroch s miestnymi ľudmi počas posledných 20 rokov sa snažil pochopiť, čo sa to v tej Juhoslávií v 90-tych rokoch vlastne udialo. Namiesto podtitulu „Príbehy Balkánu“ by sa hodilo možno skôr označenie „Čriepky z Balkánu“, tých mien a udalostí je tam naozaj veľmi veľa, čo znamená, že drvivá väčšina z nich je opísaná len na veľmi malom priestore. To je moja jediná výtka voči knihe, ale je to skôr môj osobný problém ako čitateľa. Autor chcel napísať knihu týmto spôsobom a ja to plne rešpektujem. Len dodávam, že veľmi rád by som si prečítal od Andreja Bána ďalšiu knihu z týchto končín, kde by vybraní ľudia dostali viac priestoru, aby sme sa do ich osudov a príbehov mohli ponoriť ešte hlbšie a intenzívnejšie.
Mám pocit, že s tým ako vznikajú ďalšie a ďalšie knihy a dokumenty o vojne v Juhoslávii, stále pribúda viac otázok ako odpovedí. Samozrejme, že ani táto kniha neponúka jednoznačné vysvetlenia a závery, a je to len dobre. Autori, ktorí tak vo svojich knihách robia sú väčšinou sympatizanti jednej zo zúčastnených strán a teda o objektivite v ich prípade nemôže byť ani reči.
Na záver si skúsme dať malý test. Ktoré mená vám napadnú ako prvé, keď sa spomínajú hrôzy a zverstvá napáchané počas vojen v Juhoslávií? Karadžič? Miloševič? Mladič? Šešelj? A akej národnosti boli všetci títo páni? Aj keď sa to na prvý pohľad zdá byť jasné, takéto rýchle závery o agresoroch a obetiach by boli príliš zjednodušujúce. Hlavne, ak sa bavíme o multietnickom a multináboženskom Balkáne, kde nič nemusí byť také, ako sa na prvý pohľad zdá.
Záverečné hodnotenie: 8,5/10
Štítky knihy
Autorovy další knížky
| 2018 |  Slon na Zemplíne |
| 2019 |  Trochu oheň, trochu voda |
| 2022 | Chleba z minového pole – Reportáže z Ukrajiny |
| 2015 | 5102... |
| 2005 | Iné Slovensko |
Kniha Trochu oheň, trochu voda je v
| Právě čtených | 1x |
| Přečtených | 30x |
| Čtenářské výzvě | 4x |
| Doporučených | 2x |
| Knihotéce | 23x |
| Chystám se číst | 18x |
| Chci si koupit | 6x |
| dalších seznamech | 2x |
O vojnu v Juhoslávii sa intenzívne zaujímam, mám nasledované dokumentárne filmy a aj seriály k tejto téme.
Preto aj túto knihu hodnotím dovoľujem si povedať ako niekto kto už vedel o Vukovare, Srebrenici a počul o všetkých tých politických vodcoch a generáloch.
Z tohto hľadiska mi preto chýba viac tej faktografie a keď aj sám autor spomína, že sa zameriava na pár príbehov o jednotlivcoch, príde mi to veľmi kĺžuce sa po povrchu.
Oceňujem obsiahlu kapitolu o Kosove, o ktorej toho viem najmenej a ktorým to celé začalo a "skončilo".
Len ak by som to čítala ako niekto pre koho je to nová téma, táto kniha by mi o celej komplikovanosti a komplexnosti bývalej Juhoslávie toho veľa nepovedala.
O Srbsku, Chorvátsku, Bosne a Macedónsku je toho povedané veľmi málo.
Odvažujem sa dokonca povedať, že kapitola o Macedónsku je taká krátka a všeobecná, že je aj zbytočná.
Nehovoriac o kapitole o migrantoch, ktorú ani netuším prečo sa dostala do tejto knihy.
Ak by autor každú krajinu rozobral podrobnejšie a nejako priamejšie pomenoval aj národnosti jednotlivých ľudí čo hovoria svoje príbehy bolo by to prehľadnejšie.
Trochu som sa strácala a za najlepší naďalej považujem dokument od BBC Smrť Juhoslávie.
Moja prvá priemerná Absyntovka.