Deia
komentáře u knih
Do polnoci doma
T. M. Logan
Na tento thriller som bola celkom zvedavá, námet sa mi zdal zaujímavý, ale bohužiaľ, veľmi ma nenadchol. Kniha sa mi síce čítala fajn, miestami som aj bola celkom napätá, ale to je tak asi všetko. V podstate žiadna z hlavných postáv mi nebola sympatická - Connor mi svojím tajnostkárstvom liezol na nervy, jeho rodičia svojím správaním vlastne tiež, asi aj ako každý dospelý v knihe. Prišlo mi, že sa tam všetci správajú veľmi zvláštne. Najsympatickejšia mi bolo Connorova dvanásťročná sestra Harriet a to je už čo povedať, škoda, že tam nemala viac scén. Koniec ma ale celkom prekvapil, aj keď nie som si úplne istá, či v dobrom, ale páchateľa som veru neodhadla. Pre mňa taká priemerná kniha, neurazí, nenadchne, ale číta sa celkom dobre
Pod šeptajícími dveřmi
TJ Klune (p)
Od autora som už čítala knihu Dom na azúrovom pobreží a musím sa priznať, že táto sa mi zdá slabšia. Spočiatku som mala veľký problém sa začítať, veľmi ma to nebavilo, Wallace ako hlavná postava sa mi nepáčil (ja viem, že to asi nikomu) a zdalo sa mi to také príliš priamočiare, v podstate bolo jasné, čo sa bude diať. Že Wallace začne rozmýšľať nad svojím životom, bude prichádzať na to, že ho nežil dobre a tak podobne. Ale ako som čítala, tak ma to celkom chytilo. Postupne som si aj Wallaca obľúbila, Hugo mi bol sympatický od začiatku a Smrtka Mej vlastne tiež, aj keď je dosť svojská. A ich spolunažívanie v čajovni, spolu s Hugovým mŕtvym dedom a psom, sa mi začalo páčiť. Užívala som si ich rozhovory, postupnú Wallacovu premenu a všetko okolo toho. Podobne ako Dom, aj toto bol veľmi milý, príjemný a zamyslenia hodný príbeh. A aj keď začiatok bol pre mňa ťažký, nakoniec sa mi to páčilo. Teším sa na ďalšie autorove knihy a príbehy, ktoré nám prinesie.
Nič nehovor
Patrick Radden Keefe
Táto kniha ma pohltila snáď od prvej strany, keďže začína únosom matky desiatich detí. Spočiatku som si ani nebola istá, či skutočne čítam reportáž. Mala som pocit, že čítam akýsi vymyslený thriller či kriminálku, lenže toto sa skutočne dialo. Ľudia naozaj boli unášaní, zastrelení, či len tak zmizli a to kvôli tomu, že boli na druhej strane konfliktu, niekedy ani to nie. A to nehovorím o mnohých obetiach na civilnom obyvateľstve, len preto, že mnohí ľudia boli iba v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Mne ten konflikt navyše prišiel strašne nezmyselný. Nechápem, ako proti sebe mohli stáť ľudia a takto sa rozdeľovať len kvôli náboženstvu, ešte keď navyše verili v toho istého boha, len zjavne inak.
Táto kniha to celé mapuje veľmi podrobne. Okrem únosu matky sa venuje aj mnohým ľuďom, ktorí aktívne pôsobili v niektorej polovojenskej organizácii a celé to poprepája. Občas som sa síce strácala, či už v menách, rokoch alebo odnožiach IRA, ale okrem toho sa mi to čítalo veľmi dobre, bolo to napínavé a poučné, aj keď často krát som iba nechápavo krútila hlavou. Som rada, že som natrafila na knihu, ktorá mi konečne osvetlila, čo sa v Severnom Írsku v danom období dialo.
Ztraceni
Anita Frank
Príbeh ma celkom milo prekvapil, aj keď vyložene horor, ako to sľubuje obálka, to nie je. Ako áno, sú tam nejaký duchovia, nejaké strašenie, ale zas nič, z čoho by mal človek zimomriavky, skôr je to riešenie zaujímavej záhady. Ale ináč je príbeh napísaný krásne, vychutnávala som si každú vetu. Len ma potom začalo rozčuľovať, že hlavným postavám tak dlho trvalo prísť na to, čo sa v dome stalo a čo bolo viac-menej jasné hneď po tom, ako jedna z postáv mala istú víziu. Ale páchateľa daných činov, kvôli ktorým v dome straší, som neodhadla, aj keď nejaké podozrenie som mala. A taktiež ku koncu sa mi to zdalo jemne rozťahané, v tom vyvrcholení toho podľa mňa stačilo menej. Ale až na tieto malé výhrady som si to naozaj vychutnala, celé do dobové spracovanie, vsuvky o vojne a aj keď ma tam mnohé veci hnevali, napríklad postoj k ženám, ale to k danej dobe, bohužiaľ, patrilo. Dúfam, že sa dočkáme ešte ďalších kníh od autorky, pretože táto sa mi naozaj páčila.
Pod hladinou
Rachel Caine (p)
Túto sériu mám celkom rada, škoda, že toto je posledná časť. Páčia sa mi autorkine vcelku nezvyčajné nápady. Aj tu vystupujúca sekta bola zaujímavá a aj celý ten prípad okolo toho. Taktiež, ako to u tejto série býva zvykom, to bolo poriadne napínavé. Ale s čím som už mala problém, bolo to, že opäť to zasiahlo aj jej rodinu. Keby sa to držalo iba v medziach toho, že je to prípad, ktorý Gwen vyšetruje, tak by to podľa mňa bolo oveľa lepšie. Takto, keď už do toho bol opäť zatiahnutý jej partner a dieťa, mi to dosť vadilo a mierne mi to znechucovalo čítanie. A sem-tam mi vadilo aj správanie postáv, hlavne Gweninej dcéry Lanny, myslím, že po tom všetkom, čo už zažila, by mala byť viac obozretnejšia, ale zas, je to dospievajúce dievča. Som zvedavá, či sa dočkáme aj prekladu ďalších častí, ale mám tušenie, že nie, čo je zas škoda. Pretože aj keď najviac sa mi páčila prvá časť, tak ani tie ďalšie, vrátane tejto, neboli zlé a rada by som si o Gwen a jej rodine ešte niečo prečítala.
Kniha o vědě
Clifford A. Pickover
Túto knihu som si pomaličky čítala pár mesicov. Zakaždým len pár strán, pár objavov. Spočiatku som bola nadšená, ale postupne moje nadšenie opadávalo. Kniha je ale spracovaná krásne - každý objav zaberie jednu stranu a k nemu je na ďalšiu stranu vystihujúca ilustrácia, takže je radosť knihou listovať. Ale už menšia radosť bola pre mňa to čítať :D. Ale chyba je hlavne na mojej strane, som zistila, že či sa mi to páči alebo nie, tak mnohým veciam nerozumiem. A to je aj moja hlavná výhrada - niektoré objavy mohli byť spracované jednoduchšie alebo s lepším vysvetlením a mnohým zas iba jedna strana nestačí, pôsobilo to potom na mňa veľmi stroho. Ale ako taký základný prehľad... prečo nie :).
Stín bohů
John Gwynne
Na túto knihu som bola veľmi zvedavá, má zaujímavý názov, skvelú obálku a sľubuje epický fantasy príbeh. A bolo to fajn, len nie až tak skvelé. Spočiatku ma bavili všetky tri linky, najviac tá Orkina, v ktorej sa síce toho veľa nedialo, ale nejak ma to bavilo naozaj najviac, bolo to o takom tom prežívaní v divočine. Potom sa jej príbeh trochu zvrtol a už to pre mňa nebolo až tak ono. S príbehmi Varga a Elvy som to mala ako na hojdačke - niekedy ma ich kapitoly bavili, niekedy menej. A ku koncu začalo, bohužiaľ, prevládať to menej. Ani neviem prečo, proste ma už ich osudy až tak nezaujímali. Taktiež mnohé z tých udalostí sa dali predvídať, aj keď nie všetky. Ale veľmi ma bavilo to prostredie, vidno, že kniha je výrazne inšpirovaná vikingskou kultúrou a to sa mi páčilo, celé to dýchalo severom a atmosféra bola skvelá. Takisto aj rôzni tvorovia, ktorí tam vystupovali, mi prišli zaujímaví, hlavne Vesli, škoda, že tam nebola častejšie. Záver bol mierne neočakávaný a na ďalšiu časť, ako aj na ďalšie knihy od autora, sa teším.
Príbeh vdovy Lisey
Stephen King
Túto knihu som prvý krát čítala, keď som mala 14 rokov. A nepáčila sa mi. Myslela som si, že je to hlavne kvôli veku, predsa len, čítať o vdove, ktorá spomína na svojho muža... Ale nepáči sa mi ani o 15 rokov neskôr a dosť ma to mrzí, keďže King patrí medzi mojich najobľúbenejších spisovateľov. Príbeh sa mi nepáčil od začiatku. Prvých cca 50 strán som sa vôbec nemohla začítať a absolútne ma to nebavilo. Lisey len spomína a spomína a spomína a ešte pri tom spomínaní robí nepotrebné odbočky... V strede príbehu ma to chytilo aspoň trošku, keď sa aspoň časť knihy odohráva v prítomnosti, ale bohužiaľ, pre mňa je to veľmi malá časť.Potom Lisey znova... spomína. A prišlo mi, že je to stále o tom istom, príbeh sa len točil dookola, nikam sa veľmi neposúval a ja som len dúfala, že čoskoro príde koniec. Ale kniha má cez 450 strán, takže to tak skoro nebolo. Taktiež ma strašne vytáčalo slovo “híha, ktoré tam bolo každú chvíľu. No nevadí, zistila som, že kniha sa mi nepáčila nie kvôli veku, ale preto, že je v podstate o ničom. Možno by to fungovalo ako krátka poviedka, ale takto za mňa nie. Keby to nebol King, tak dám snáď ešte o hviezdičku menej, už dlho som nečítala knihu, ktorú by som si až tak neužívala.
Krámek s fantazií
Tabitha Bird
Táto kniha patrí medzi tie, ktoré schovávajú veľmi milý príbeh, ktorý pohladí na duši. A navyše má krásnu obálku. A aj mňa príbeh pohladil na duši, ale tiež musím priznať, že som mala predsa len trošku väčšie očakávania. Síce sa mi všetky príbehy postáv páčili a boli naozaj smutné, len nezanechali vo mne až taký hlboký dojem, aj keď kniha má úžasnú melancholickú atmosféru a plno zaujímavých myšlienok hodných zamyslenia. Taktiež nápad mi príde skvelý, putujúci obchod, ktorý pomáha ľuďom prekonať ich stratu a zármutok. Pritom sa nemusí jednať len o stratu blízkeho človeka, ale aj o stratu príležitosti. A mágia obchodíka mi prišla fascinujúca, všetky scény, ktoré sa odohrávali v ňom sa mi páčili. Predpokladám, že ku knihe sa ešte niekedy vrátim, možno keď sa sama budem potrebovať vyrovnať s nejakým zármutkom. A dúfam, že od autorky sa ešte ďalších kníh dočkáme.
Kosenie: Poviedky zo sveta série Žatva smrti
* antologie
Séria Žatva smrti v podstate patrí medzi moje obľúbené, všetky tri knihy sa mi veľmi páčili, aj keď posledná kniha sa mi páčila zo všetkých najmenej. Na poviedky som bola zvedavá, ale mala som aj trochu obavy, pretože to naozaj nie je môj obľúbený žáner. Ale kniha sa mi čítala dobre, nebola tam jedna jediná poviedka, ktorá by mi prišla vyložene slabá, aj keď niektoré ma bavili menej. Najviac oceňujem rôznorodosť poviedok, ktoré sa odohrávajú všade možne - v Španielsku, na Marse, na Antarktíde... Niektoré sú o koscoch, o tých, ktorých poznáme, ale aj o nových a niektoré nie, je tam aj jedna napríklad o podivínoch alebo o ľuďoch, ktorí často majú smrteľné nehody (ktoré v danom svete až tak smrteľné nie sú). Čo ma akurát mrzí je to, že si trilógiu a hlavne jej postavy nepamätám lepšie :D. A taktiež viem, že aj keď sa mi kniha páčila, tak si čoskoro z nej veľa pamätať nebudem, už teraz sa mi niektoré poviedky pletú. Ale najviac sa mi asi páčila práve Romantika a smrť (o nehodách), prišla mi najvtipnejšia, najmenej zas Spať, azda snívať, tá ma bavila úplne málinko, celkovo námet snívania veľmi nemusím. A ešte veľmi podarená mi prišla Nikdy sa nezahrávaj so zvieratami, tá ma dosť prekvapila. Ale prekvapilo ma ich viac, v mnohých boli zvraty či odhalenia, ktoré som vôbec nečakala. Rozhodne je to skvelá doplňujúca kniha k sérii a niekedy sa k nej určite vrátim.
Obětina
Sharon J. Bolton
Na nejakú knihu od tejto autorky som sa chystala už dlho a túto som si vybrala ako prvú. Ale možno som radšej mohla inú :D. Príbeh ma spočiatku bavil, páčila sa mi tá tajomnosť - nájdená mŕtvola o ktorej nikto nevie kto to je, prepojenie na akýsi rituál a do toho prostredie Shetlandských ostrovov, ktoré je ponuré a upršané. Len neskôr to pre mňa trošku začalo strácať šťavu a aj keď mi bola Tora sympatická, tak niektoré jej rozhodnutia a myšlienkové pochody ma strašne rozčuľovali. Lenže potom som sa dostala do polovice a zrazu sa to rozbehlo, prišlo mi, že príbeh nabral úplne iný smer a bola som veľmi zvedavá, ako to celé skončí, čo všetko je za tou vraždou a hlavne kto, aj keď svojich podozrivých som mala. Nemohla som sa od knihy odtrhnúť a strany mi utekali jedna za druhou. Lenže ako som sa dostávala ku koncu, tým menej ma to opäť bavilo a posledných približne 70 - 80 strán mi prišlo ako utrpenie a normálne som nemala chuť to dočítať. Veľmi rozťahané, strašne zamotané, prekombinované a hlavne zbytočné, príbeh mohol skončiť oveľa skôr. Správanie Tory mi taktiež prišlo na konci mimo a o tom, čo všetko sa jej akože podarilo zvládnuť ani nehovorím. Taktiež nie všetko mi pri tom rozuzlení sedelo. Škoda toho záveru, dovtedy sa mi kniha dosť páčila, námet, prostredie a prepojenie s legendami je naozaj zaujímavý. Ale autorke ešte jednu šancu určite dám.
Útočiště
Jérôme Loubry
Tento príbeh mal skvelý rozbeh, aj keď pre mňa nečakaný - tajuplný ostrov, kde to zabieha skoro až do nejakého hororu... Veľmi ma to chytilo. Čiže keď prišiel strih a druhá časť, kde sa Sandrine zrazu ocitá úplne niekde inde, tak to bol pre mňa celkom šok :D. Ale nie zlý, stále ma to veľmi bavilo. Počas čítania mi tam síce nesedelo viac vecí, ale keďže mi bolo jasné, že to celé nebude také ako sa zdá, tak som to až tak neriešila a hovorila si, že určite sa to nejak vysvetlí. Vyšetrovateľ bol fajn, páčili sa mi jeho myšlienkové pochody, ani mi teda nevadilo, že Sandrine už nie je až tak hlavnou postavou. Takže netrpezlivo som čítala jednu stranu za druhou a naozaj som chcela vedieť, ako to vlastne celé bolo a čo sa so Sandrine stalo. Lenže potom prišiel záver, cez ktorý sa neviem preniesť. Ešte asi po prečítaní žiadnej knihy som sa necítila tak sklamaná a nie len to, cítila som sa (a stále cítim!) strašne oklamaná a to sa mi naozaj nepáči :D. Ale príbeh mi ináč poriadne zamotal hlavu a pravdepodobne mi ešte nejakú dobu bude tkvieť v pamäti, len veľká škoda tých posledných pár kapitol. Nebyť nich, tak je to vskutku skvelý, originálny príbeh. Originálny teda je aj tak, len pre mňa nie v tom dobrom zmysle slova. Ale ak sa mi ešte nejaká autorova kniha dostane pod ruku, tak si ju rada prečítam.
Vesmír
Andrew Cohen
Sú iba dve možnosti: buď sme vo vesmíre sami, alebo nie. Obe sú rovnako desivé Arthur. C. Clark
Od autora už mám knihu Planéty, ktorá je skvelá, a tak ani táto nemohla v knižnici chýbať. A tiež je skvelá, len na mňa už asi trochu komplikovaná :D. Ale napriek tomu som sa ju snažila vychutnať, aj keď to niekedy nešlo ľahko a myšlienky mi často od knihy odbiehali. Opäť je úžasne spracovaná, je v nej obrovské množstvo dych berúcich fotiek aj s poriadnymi popismi. Dozvedela som sa obrovské množstvo nových informácii o vesmíre, ktorý ma asi nikdy neprestane fascinovať. A to, že niektoré z nich sú na môj mozog prináročné, za to už kniha nemôže :D. Ku knihe sa ešte určite niekedy vrátim a pretože určite stojí za to.
Ve víru
Rachel Caine (p)
Mne sa táto séria veľmi páči, pretože je taká netradičná. Aj v tejto časti je námet nezvyčajný. Gwen s rodinou sa dostávajú do malého mesta, v podstate zapadákova, kde sú všetci proti ním a od začiatku im ide o život. Atmosféra je podľa mňa skvelá, miestami mi to pripomínalo až nejaký horor o prežití a sem-tam som cítila zimomriavky. Ale napriek tomu mi už tentokrát veľa vecí prišlo pritiahnutých za vlasy a dosť nereálnych. Aj keď pri čítaní mi to vôbec nevadilo, bola som veľmi zvedavá ako to so všetkými dopadne a čo sa bude diať ďalej. Na ďalšiu časť série sa už teším.
Stín
Adam Przechrzta
Táto séria sa mi čítala vážne skvelo, veľmi som si to užila. Najviac ma oslovilo prostredie, z kníh na mňa pôsobila taká temná atmosféra, ktorá vychádzala jednak z blízkosti tajomných enkláv a jednak z prebiehajúcej prvej svetovej vojny. V knihách sa neustále niečo deje a to ma nútilo otáčať jednu stranu za druhou. Postavy sú stále sympatické, len Olaf už nie je tým skromným lekárnikom ako bol na začiatku prvej knihy. Čo mi na tom trošku vadilo je to, že hlavným postávam, Olafovi a Samarinovi, stále všetko vychádza. Ale všetky intrigy okolo nich ma bavili, aj keď radšej som mala Olafove kapitoly z Poľska, ako tie Samarinove z Ruska. Ale oboje malo čosi do seba, či už formovanie novej Varšavskej republiky alebo etiketa cárskeho dvora. A do toho neustála hrozba smrti pre obe postavy, pričom ani nevedia, kto po nich ide - teda okrem démonov z enkláv. Táto séria mi naozaj dobre padla a dúfam, že sa ešte dočkáme prekladu aj ďalších autorových sérií.
Prázdný trůn
Bernard Cornwell
Tak trošičku sme si oddýchli od neustálych bojov proti Dánom, aj keď aj tu sa pár takýchto šarvátok vyskytne, hlavne v závere knihy. V popredí sú ale tentokrát šarvátky medzi pánmi Mercie či Wessexu, kedy sa každý na trón snaží dosadiť toho svojho vyvoleného a neštítia sa pritom skoro ničoho. Uhtred spočiatku vyzerá, že veľa vody nenamúti, keďže sa stále zotavuje z vážneho zranenia, ktoré utrpel a popri politikárčení sleduje aj svoje vlastné ciele - nájsť meč, ktorý ho tak vážne zranil.
Ako obvykle, kniha sa mi čítala dobre, len musím priznať, že podľa mňa to už trochu stráca dych, alebo som možno len ja nebola v správnom naladení na príbeh. Stále ma to dosť baví, len čím ďalej tým viac mi príde, že je to stále dookola to isté. Ale užívam si hlavne to historické pozadie, to, ako sa formovalo Anglicko ma vážne zaujíma. Tiež sa tu do popredia konečne viac dostávajú aj Uhtredove deti - Uhtred a dcéra Stiorra. Obzvlášť u nej ma zaujíma ako jej príbeh bude pokračovať a pevne verím, že sa to raz dozvieme.
V údolí lišek
Charlotte Link
Túto knihu som si chcela prečítať už pár rokov, hlavne kvôli tej vetičke na obálke. Čakala som thriller z pohľadu uväznenej osoby, ale toho som sa nedočkala. Kapitola z pohľadu unesenej Vanessy tam nebola ani jedna jediná. Už to bolo veľké sklamanie, ale hovorila som si, že to predsa nie je až tak zlé a snáď sa mi príbeh nakoniec bude páčiť. Ale mala som pocit, že je to horšie a horšie. Myslela som, že to bude taký priemer a že autorke ešte dám šancu, ale čím viac som čítala, tým viac som bola z toho celého frustrovaná. Miesto očakávaných Vanessiných kapitol je tam snáď polovica kapitol z pohľadu páchateľa, ktorý síce nebol chladnokrvný, ale tak snáď ho nebudem ľutovať... Dosť mi vadilo, že bol štylizovaný do role obeti, mne ho teda ľúto nebolo. Ani ostatné postavy neboli žiadna výhra - Jenna, ktorá si začala s Vanessiným manželom mi bola spočiatku sympatická, ale potom sa mi už zdala príliš naivná. Taktiež jej myšlienkové pochody boli niekedy dosť rozvláčne a o ničom a v podstate sa mi rozťahaná zdala celá kniha. Postavy sa niekedy správali strašne hlúpo a vôbec som im nechápala a len som nad ich správaním krútila hlavou. Ale na druhú stranu bolo to čtivé, zápletka, aj keď nesplnila to, čo sľubovala bola tiež celkom zaujímavá, takže až taká strata času to nebola. Ale myslím, že táto jedna kniha od autorky mi bohato stačila.
Adept
Adam Przechrzta
Veľmi som dúfala, že sa mi táto kniha bude páčiť, keďže som si kúpila rovno celú trilógiu :D. A našťastie sa mi páčila. Hlavné postavy sú sympatické, či už Rudnicky, ktorý ale v priebehu prechádza zaujímavým vývojom, alebo Samarin, ktorý je taký klasický gentleman. Neskôr sa k nim pridá aj Anastázia, nie úplne typická žena, ktorá tomu dodá trochu šťavy. Aj prostredie v ktorom sa príbeh odohráva sa mi veľmi páčilo - Varšava okupovaná Rusmi, bolo to skvelo vylíčené. Celé to malo dosť temnú atmosféru, jednak sa príbeh odohráva v zime, takisto sa tam sem-tam objavia nejakí démoni, vraždy... Veľmi ma to bavilo čítať. Aj keď v priebehu čítania som stále mala pocit, že mi niečo uniká a nechápem tomu tak ako by som mala, ale aj tak ma to veľmi zaujímalo a strany mi ubiehali jedna za druhou. Záver bol možno trochu uponáhľaný a otvorený, ale to vôbec nevadí, keďže druhá časť už čaká.
Arcižár
Eoin Colfer
Artemisa Fowla som nikdy nečítala, takže som vôbec nevedela, čo mám od príbehu čakať. A spočiatku mi to prišlo také rozpačité, Petarda si najprv moje sympatie nezískal, Vern vlastne tiež nie, humor mi úplne nesedel... Ale časom sa mi dostali pod kožu a nakoniec ma to celkom bavilo, na konci som bola veľmi zvedavá ako to dopadne a čo s Vernom a Petardou bude. Na druhú stranu už dlho som nečítala žiadnu knihu, ktorá by mala tak príšernú zápornú postavu a príšernú myslím správaním. Hooke bol proste hrozný a pri čítaní kapitol z jeho pohľadu som trpela a priala mu hnusnú smrť. Nakoniec teda môžem povedať, že napriek ťažšiemu začiatku ma kniha celkom bavila, aj keď príbeh je v podstate jednoduchý, a som rada, že som jej dala šancu :).
Ztraceni na Everestu
Milan Vranka
Mňa príbehy takýchto expedícii fascinujú, aj keď nemám ich zas prečítaných nejak veľa. Tak som si povedala, že nastal čas aj na túto. Kniha o tomto ťažkom výstupe obsahuje snáď všetko - od plánovania expedície, cez prípravu horolezcov, až po to, čo sa dialo potom. Zakaždým ma prekvapí, aké v tej dobe muselo byť ťažké naplánovať takúto expedíciu. Ale najviac ma prekvapí odhodlanie ľudí, ktorí sa do toho pustia a ktorí chcú niečo prekonať. Aj keď v tomto prípade sa im to stalo osudným. Spočiatku som sa strácala v menách, ale našťastie hneď na začiatku sú fotky s menami štyroch horolezcov, ku ktorým som sa v priebehu čítania často vracala. Prvá polovica príbehu sa mi miestami zdala rozťahaná, keďže popisovala kedy ktorý horolezec kam išiel, ale zas, asi to bolo potrebné. Hlavne to bola ich príprava k tomu, aby zvládli vyliezť na vrchol tou najťažšou cestou. Čo sa aj jednému z nich, Jozefovi Justovi, podarilo. Lenže po ceste naspäť ostali všetci nezvestní... A tak aspoň táto kniha pripomína ich odhodlanie, skvelý výkon a poslednú cestu.